utorok 28. októbra 2014

Ples príšer

 Moji žiaci a ja :) vedeli by ste ma nájsť? :)
 Pod taktovkou večera, keď odbyla hodina "h" ako naša druhá struna, na železničnú stanicu vo Svite sa začali zbiehať všakovaké strigy, duchovia a strašidlá...sviečky horeli ako na cintoríne a gitara začala sa chvieť..v malom podniku ..ujo Milan, ktorý akoby sám prišiel z rozprávky o čarodejníkoch, pripravil pre všetkých alchimystickú lahôdku z česrtvo natrhaných šípok. Všetci sa usadili a učiteľka upírka privítala strašrodičov...Prítmie podporovalo tú správnu "bu bu buuuu" atmosféru. Na tomto sabate sa stretli všetci vyvolení šesťstrunní. Každý jeden sa predstavil a hral, čo mu prsty stačili. Upírka väčšinou každého doprevádzala, lebo kde je viac gitár, tam sa lepšie straší :) Milí študenti sa nestačili diviť, pretože hranie v triede je úplne iné ako pred strašrodičmi. Nováčikovia z upírskej triedy ...po svojich notách začali sliediť :)
..a kým si všetci zahrali, hodiny na stene, ktoré idú dozadu ..ukázali hodinu "E" a to bola posledná struna z gitarovej triedy..hrali sme skladby prevažne od C.Sussera a našli sa i ruskí autori, no vynikli i vlastné melódie a texty našich mladých skladateľov...a akoby to bolo na takom plese bez DJ Andreja ?...z reproduktora sa ozvala prvá pieseň " Party in the house", na ktorú si strašidlá, strigy a usmiate tekvičky poskákali ako pri obradnom rituále. Neskôr každý naštartoval svoju metlu a odfrčal domov. Upírka bledej tváre ďakuje všetkým zúčastneným a verí, že z kútov pavučín zosnová pre svojich zverencov ďalšie milé a inšpiratívne skladby plné šťavnatých pavúkov..pardón rytmov :)   tešíme sa na ďalšie stretnutie




nedeľa 26. októbra 2014

Eggy idú aj v kostolíku :)

 V sobotu hral najlepší harfista na svete Jakubko v tomto krásnom malilinkom kostolíku na Kvetnici a ja som po jeho boku spievala..cítiac cez ten malý útulný priestor veľkosť... Toho čo na nás sa z hora pozerá..Božiu všadeprítomnosť objavila som v každom tóne.Ďakujem že mám hlas, ďakujem za tento dar, ktorého prostredníctvom dokážem pohládzať dušu všetkým naokolo..a ďakujem že mi Boh posiela do cesty tak vzácnych ľudí s ktorými môžem hrať a spievať. Či už je to Majuška Uhrínova alebo Jakubko Rizman.V sobotu sme hrali na krásnej svadbe.Áno, bolo to v sobotu a dokonca tá sobota bola skutočne pekná :) svoj názor na svadby mám svojský. Na jednej strane sa bránim a tejto možnosti sa neotváram..a už vôbec nie v kostole..mysím si.. No súdiac pri pohľade na nevestu, na ženícha..dvoch sympatických krásnych ľudí na pokoru, súdržnosť rodiny v úprimných modlitbách..srdce mi mäkne a svoju úprimnú modlitbu vyrieknem i ja. Svadba je rituál. Nie je to o akomsi pripútaní sa jeden k druhému..tento názor som donedávna mala..je to však o čomsi inom.O vyznaní..viere..o požehnaní..V tomto svete plnom pochybností, zlosti, beznádeje..Je tu. Svetlo dôvery v dobro a želanie.Nech je šťastný..tento manželský pár, ktorý si k sobotnému večernému zoru sľúbil každodenné "dobré ráno" na dosmrti. Dovolím si tvrdiť že Boh prebýva v každom z nás..Je to ten pokoj v srdci, keď konáme tak, že sme zmierení sami so sebou, dokážeme sa mať radi a vieme si sami sebe odpustiť. Objavila som jedno kúzlo.Tak jednoduché a niekedy tak ťažko predierajúce sa na povrch cez našu hrubú kožu. V túto sobotu som zažila zvláštne situácie, kedy som mohla podľahnúť hnevu a beznádeji, no otvorila som srdce vďake a nádeji..odrazu i ľudia, ktorí mali v sebe hnev, vytratil sa ako mávnutím prútika..Je to vôbec možné?..je..a sama som z toho prekvapená aká sila je v každom z nás..aké požehnanie..aká veľká láska..len objaviť ju.Zrazu sa na svet dívate očami žiariacimi spokojnosťou..Keď som svojho drahého priateľa Jakubka odviezla na vlak..cestou na ďalšiu akciu do Pribyliny,o ktorej verím že určite napíšem a aj pridám video,.......Popri ceste na trávu..padala hmla...a ja som rozumela...že nie len v malom kostolíku, nie len v chrámoch..On..je tu..vo večernom opare padajúcom na cestu..v každej našej preukázanej vďačnosti a láskavosti.. v každom z nás..nadosmrti.
Ospravedlňujem sa za kvalitu fotiek, Keďže Darinka Tutková...skvelá to fotografka nebola s nami..fotky sú len z mobilu, no aspon niečo sme sa snažili zachytiť z tej peknej atmosféry a dobové šatočky samozrejme nemohli chýbať..obliekla som si šaty, ktoré sú z dielne pani Alice. čierna a biela dodala správny šmrnc, najmä tie najnazberkovanejšie rukávy :)..vylepšila som tieto šaty zamatovou sukňou, ktorú som použila ako spodničku, a na to išla sukňa z ľahučkého materiálu olivovej farby, ktorá je rafinovane vytieňovaná..k tomu drevené gorálky..opasok s dobovou prackou a o zážitok je postarané :)


piatok 24. októbra 2014

Slovo na päť písmen


 Vytvárať nové.. ísť po schodoch vlastného neba..v každom z nás
ak láska je len slovo..tikajúc plynie čas..
v útrobách bytia ..nadýchnutia
nebáť sa vytvárať nové..ak stratí sa črievica zlatá.
pripnem si teda ránom tie putá s minútami........
.........kradnú..
až kým dlane načisto nevychladnú..
večným krátkym a tak nekonečným
čo ak v šípoch ruží na večnosť prespím ..
nahnevaná na svet a na celý vesmír..
vzlietnuť a znova padať
z nádychov sa opäť skladať..
slovo večné z piatich písmen
naučiť sa vnímať v pravom zmysle
dúfajúc vo veľkú vieru..neochvejnú, že nájde sa






nedeľa 19. októbra 2014

Môj život v umení...

Môj život v umení.
Už odvtedy ako bola som malá pramení...z dlaní mojej mamy
vtedy,keď boli sme sami a prechádzali sa po chodníku čiernobielom
vtedy..začala som spoznávať svoje meno
v kúte duše vedela som, že tie tóny sú veľké dielo
..až plakať sa mi chcelo
keď malé prsty neposlušne hrali po strunách a boleli budúcou krásou
tmavé chvíle naplnili jasom.
Dokonalým súzvukom harmónie kvetov..
farebnou spásou
..na to množstvo listov, keď som maľovala..hviezdy oblohe..farbu čiernym vranám.
Svet na začiatku dúhy
ako trblietavé dlhé stuhy
svoj svet vytvorený..objavená radosť v speve
ako v zámku na návšteve.
Každý deň a každé ráno chvíľou som si chodievala na ten zámok
a pocit krásna chvel sa vo mne..
tak zvláštne a nepokojne
Keď opona bránou bola
pocit bytia, pocit žitia ako doma
..keď slová piesne zaleteli medzi ľudí
radosť ako potok do mora mohla prúdiť
za rukáv držať sa svojej múzy
tá ako anjelom je mi doteraz
zo zrkadla sa na mňa pozerá..
má len svetlé vlasy..
..je ideou v tejto básni..
a ja sa opäť snažím nájsť príčinu svojho mena
..to čarovné miesto na pódiu
nech znova sama sebe môžem prizrieť sa obdivu.
načúvať potlesku, čo nie je len nútený
modliť sa nech anjel môj na nebi
odoženie od strún prejav nesmelý.
Nech pocit krásna chvie sa vo mne
tak zvláštne a nepokojne
oponou ako zámok..
každým ránom..
ten malý svet vytvorený
Keď tvorím
farbu o umení..

sobota 18. októbra 2014

"..ba...Svadba.."

Hovorí sa.."aká pekná sobota to mohla byť!" :) všetci sa svadbia a mne zostáva len pozerať sa na šťastím prekypujúce tváre plné úsmevov a zamilovaných pohľadov..za ruky sa držiac oproti sebe..jednou cestou..spolu..Celý život hľadáme lásku, hľadáme niekoho k sebe..Je vari vrchol blaha svadba? Je to koniec rozprávky?.je to to, za čím máme ísť?..Veď krásne šaty si môžeme kúpiť aj na iné príležitosti, alebo len tak. Milé dámy! hlavu hore..mám potrebu napísať čosi o tom, vždy keď strávim skvelú sobotu, s mojou najlepšou priateľkou, s ktorou nás občas zvečera chytí nostalgia a pozeráme spoločne svadobné videá a fotky našich bývalých frajerov :) ha haaa :)) Nie netlačia sa nám slzy do očí, len je to akási nostalgia..na ktorej konci vybuchneme obe smiechom. Priznávam som stará dievka..No dnes sa vydávam..vydávam sa a čuduj sa svete, že za koho..Za Seba! Obliekla som si biele šaty a konečne idem pracovať na vzťahu, ktorý je mojím najdlhším..trvá už dvadsaťsedem rokov..áno..znie moja odpoveď..ľúbim samu seba, obdivujem..a budem si ..sa sama ctiť do konca svojho života, až kým ma smrť..neoddelí (od tela ). Drahé dievčatá..všetky tie krásne, úspešné, plné úžasných vízií, talentované..Ste kráľovné..a na to nepotrebujete byť pod čepcom...







streda 15. októbra 2014

Pri lesnej ceste..



 Chodievam tadiaľ, stále okolo 

nevímajúc ozveny z lesa
..keď z jesenného lístia srdce plesá
posadiť sa do trávy a do oranžových listov

..chvíľu sa s nimi porozprávať.

Ukryť sa do náruče sromov, kým neujde mi posledný vlak
čo horšie môže sa stať..a tak skúsme sa smiať
..starosti na konáre stromov položiť.
Kam sa odložiť?
..tú strastiplnú chvíľu smútkov i bolestí, ktoré sú
do dní a nocí, spadnutých listov...nerestí
čo ak čiara v dlani na dobré časy..neveští
keď pri pocite bez domova v útrobách moja smelosť veľkých snov zavolá
tá nádej v hlave..pošle mi pohľadnicu niekde z diaľky..
dievča skús ešte veriť na rozprávky..a vyžrebuj si z kabelky jeden z tvojich talentov..
byť a dýchať..snáď len to je podmienkou
lensá cesta zavolá ťa..vykroč..lebo..
okamih stratí sa
zostane spomienkou


 Opäť jedno z krásnych poetických fotení s Darinkou. Len tak sme sa znova rozhodli vziať foťák a nechať stopu. Ktovie, možno raz niekto otvorí tento blog a na chvíľu sa prenesie niekam inam.Prostredníctvom fotky..možno i môjho slova a všakovakých výmyslov, ktoré na seba dokážem navešať :) Pri tomto fotení som ušla z bežného života..ešte teraz cítim ako dýcha tráva a volá ma lesnou cestou, aby som sa po nej vydala objavovať všetky tie vône, vzdať obdiv ešte zeleným steblám ktoré mali v tú chvíľu zvláštne čaro..chcela som si obzrieť listy..zelené, oranžové ..žlté..tie čo boli na stromoch a ešte i tie čo popadali....Avšak nemohla som tadiaľ ísť..nemala som čas..Ach prečo robíme také chyby?..nemať čas na prechádzku po lese..keď máme oči máme dĺžku svojich krokov, ktoré vedú vždy tam kde treba splniť povinnosť voči iným..i ja sama som takou lesnou cestou..možno i veľa takých po svete chodí..čo rastie ako tie steblá. Nájdem si chvíľu čas a prejdem sa po lese ako víla..dám si sukňu a opätky :)) ..
Jesenné lístie šepotom chce mi čosi rozprávať, spomenula som si na jeden rozprávkový outfit,s ktorým sa s vami rada podelím. Hodí sa k jeseni a veršami treba zažehnať jesennú únavu a smútok. Kombinácia jednotlivých kúskov oblečenia je poprepájaná akýmsi mojim  šiestym zmyslom, nemusí sa páčiť každému, no kabelku v tvare vláčika nosím preto, aby som sa nebrala príliš vážne.To, čo príde a má odísť, treba nechať tak, ako keď sprievodca odpíska odchod..buďme prirodzení a verme, že každé želanie sa splní..ak bude treba, vietor ho pohladí, odfúkne ako list zo stromov, možno zožltne alebo narastie opäť, je to len na nás a na počte pekných slov a úsmevov, ktoré si medzi sebou vymeníme.


Foto: Darinka Tutková

piatok 10. októbra 2014

Sama ako vojak v poli...čo zablatiť sa nebojí..



 Tak predsa..bojíme sa nedokonalosti, ale načo?Keď krátkosť života medzi prstami presýpa sa..
ako vojak v poli sama stojím a keď aj od blata ..
na každý bôľ v duši nájde sa záplata..

streda 8. októbra 2014

Každá žena môže byť krásna

 ..Každá žena môže byť krásna.
. Milé maniačky, maniaci a všetci, čo sú očarení nákupmi, krásnymi kúskami všakovakých materiálov a strihov, či už je to v obchodoch alebo na rôznych staniciach životných ciest..
neustále sa usmievajte :) Je mnoho slov, ktoré si želám napísať, no predovšetkým vzdávam vďaku, že som sa mohla zúčastniť na prvý pohľad tak povrchnej súťaže. Netušila som, že môžem zažiť na vlastnej koži pochopenie o tom, aké dôležité je veriť samému sebe a v prvom rade byť sám sebou. Pochopenie, že jednoducho nemôžeme zabúdať na vlastnú výnimočnosť každého z nás. Kreativita vybočenia z vychodenýh koľajníc dokáže pozdvihnúť. Je úplne zbytočné rozmýšľať nad tým prečo som si nevzala kabelku takú alebo onakú, úprimne je mi ľúto, že som nezvládla zadanie témy pána stylistu. Lenže o koľko je on viac než my sami? Učím sa, stále sa učím byť spokojná sama so sebou. Kto určuje pravidlá? Verím, že v našom cestovnom poriadku je všetko ako má byť, a možnože je to dané i dopredu niekým zhora. Kabelka a topánky. Koľká radosť..prajem to zažiť každej žene, aby si mohla hocikedy keď sa jej zapáči kúpiť jeden outfit za štyristo eur. Ten pocit slobody pri nakupovaní som nikdy nezažila. Pozerať sa len na to čo sa mi páči, čo sa mi možno hodí a to posledné bolo ..pozerať na cenu. Ako správnej maniačke, zostalo mi pár centov. Pocit bohatstva a luxusu si chcem uchovať, napchať si ho do všetkých vreciek kabelky a aj do tých nohavíc, ktoré sú mi veľké, aspoň zachovám  luxus čo najdlhšie, kým sa lacno nevyparí vo svete dnešnej povrchnosti. Lenže je potrebné nakupovať, aby sme boli šťastnejší?..prečo nie?..Berme si koľko len život ponúka. Veľmi som sa tešíla a aj sa teším  krásnym materiálnym veciam, ktoré som si v daný moment mohla dopriať, až som zabudla na tému kovových odleskov  a môj strach z toho, že nie som dosť dobrá ma obral o  posunutie hraníc. Na pomoc som si ku svojmu nakupovaniu vzala Ivanku, skvelú blogerku, dievča, ktoré veľmi obdivujem a zároveň sa vo mne odohráva súboj medzi mojím egom, strachom z neúspechu, strachom z nedokonalosti. Myslím si,že každý z nás má vo svojom okolí niekoho pri kom sa cíti menejcenný.Za to si však môžeme len my sami. Neviem či je to našou túžbou po dokonalosti. častokrát si však neuvedomujeme, že práve nedokonalosťou sme dokonalí.... Každá žena môže byť krásna...a možno ku kráse ani netreba nákupy :) ...ďakujem za prečítanie. Bude pre mňa cťou inšpirovať vás mojimi netradičnými outfitmi, mám radosť z každého odoberania blogu Eggfashion  ! :)




sobota 4. októbra 2014

Orient expres

 Čerstvo napečené a aj s čerešničkou na torte..s hrdosťou Vám predstavujem duo Lavenders, v ktorom pôsobí skvelá Majka Uhrínová a moja maličkosť :) Toto hudobné teleso skladajúce sa z dvoch krásnych dám vzniklo na podnet organizácie skvelého večera v Penzióne Fortuna v Spišskej Sobote v Poprade, spájajúci sa s ochutnávkou fantastického jedla a vína. Víkend sa niesol na pomyselnej trati v Orient exprese. Duo Lavenders nastúpilo na tento vlak s plným kufrom melódií dvadsiatych a tridsiatych rokov.Verím, že skvelú atmosféru sa nám našou hudbou podarilo podčiarknuť, najmä keď som videla ako sa cestujúci zbiehajú po počutí známych a aj menej známych melódií do nášho takzvaného "vagóna zábavy", ktorý myslím si, že bol hneď po rušni jedným z momentv vyzdvihujúcich ľudskú dušu..Ak ochutnávate neobyčané jedlá a do uška hrajú dve dámy, ktoré akoby naozaj prišli z iného storočia, niet pochýb o nadčasovom zážitku. Teším sa,že sme naplnili túto výzvu a boli sme nadmieru spokojné, keď sme v očiach návštevníkov videli iskru. Nevieme sa dočkať ďalšej spolupráce... Plnou parou vpred!