Pozdrav od starej pani Ozveny

Keď sa 18.12. 2015 zaplnili priestory budovy Železničnej stanice vo Svite, začali sa diať veruže zaujímavé a prečudesné  veci. O 17:00 uzrela svetlo sveta voľným okom nikdy a nikým nevidená stará pani Ozvena..prebývajúca pod kopulou tejto veľkej  budovy už dlhé roky, odkedy stanica stojí a vlaky premávajú. Bol to výnimočný deň, pretože Ozvena čakala vzácnu návštevu..už odpradávna na svojich starých gramofónových platniach opatruje a skladá melódie, ktoré tu vďaka ľuďom nahrala.."Komu ich však pustiť?"..neskrývajúc svoje obavy Ozvena..Aj tento rok pred Vianocami čakala návštevu v podobe publika, aby svoje platne mohla na čarovnom gramofóne oživiť..A predsa " vy ste prišli..vy ste na mňa nezabudli, už dlhé roky sedím v týchto priestoroch svitovskej stanice" ozývala sa radostne Ozvena a svojím lahodným"la, la, la" núkala všetky uši, ktoré sa dostavili na koncert.." Vypočujte si moje platne! počujete ako sa to tu ozýva?.. na každom mieste inak" Napriek tomu, že hostia si nemali kam sadnúť, o to mali väčší zážitok..sedieť môžu predsa hocikde, v práci a či v škole..To že sa atmosféra skutočne umocnila, o tom prítomných presvedčila prvá platňa znejúca z gramofónu..znelo flautové trio.."No teda, ale toto" čudovali sa okoloidúci,okolostojaci návštevníci- hostia..až sa pani Ozvena pustila so svojou pamäťou, čo si už kde-čo preskákala, teda s miernou "skrelózou" do poučovania : "Ozvena sa nachádza v každom kúte, niekedy ma počujete vo forte, inokedy v piáne a niekedy ozývam sa len tak spontánne." Na druhej platni zaznel menuet a  tóny klavíra v podaní šikovných rúk žiakov szuš Fantázia. Hru ďalších šikovných hudobníkov pustila Ozvena na tretej platni...veď podľa nej " vďaka každej platni, aj bez snehu sa nám svet rozjasní, ak každú pieseň tam hore v nebi začuje jedna snehová vločka, snáď sa príde pozrieť tu dole na zem, že kto to tak krásne spieva ...čujme teda!" ..a možno sa prídu pozrieť aj anjeli a s nimi..tóny gitary?...to sme tu ešte nemali! Rozradostená Ozvena, až  na chvíľu celá omladla..pustila pre potešenie uší ďalšiu plaňu.." Čo však s hosťami?..len stoja, počúvajú, nech aj oni skúsia čosi pre Ozvenu vytvoriť ....pomyslí si stará pani, a hneď sa i hrá na slávneho dirigenta...postaví sa pred publikum..."Tákže...rozdelím si vás na tri hlasy" ..diriguje rúčkami, predstavujúc si že je v národnom divadle,."prvý hlas..zaspieva prvý tón kvintakordu na lááá"...tretí hlas laaaá....ahááá......úbhá Ozvena nevedela ani do troch narátať...nuž...prvý hlas, druhý hlas a tretí...prvý tón kvintakordu na prvom stupni, druhý tón na reťom a tretí na piatom..dosť bolo teda matematiky, ale čože pekné nám z toho vzniklo?...durový kvintakord nesúci sa priestorom..a ako pekne tí hostia spievali slabiku láá :) do kvintakordového sprievodu zaspievala Ozvena krátky verš, ktorý znel: "Prekrásne Vianoce želá Ozvena
..nech je vždy každá tvár šťastná, veselá"..
..o úsmevy nebolo núdza a taktiež i o veľký potlesk..
"No a čo tie vločky v nebi?..aby sa im lepšie padalo na zem, pustime si ďalšiu platňu, nech nám  ten starý gramofón toľko neodpočíva"..platňa v sebe skrývala gitarové struny Fantázie v znení pekných kolied..Veruže celá stanica ožila a trblietavé tóny rozžiarili predvianočný lesk v očakávaniach zimných prianí.
Ozvena sa pustila do ďalšieho mudrovania..a možnože i pravdu mala, veď dobré srdcia ľudí nemali by sa dať tak ľahko spočítať, toľko by ich malo byť..
"Ak voláte pekné slovo..dobré sa vám vráti
a aj keď čas sa kráti
želanie dobré, život vám pozláti
Do starého miesta pod veľkou okrúhlou strechou
vdýchli ste život prítomnosťou vašich otvorených sŕdc
Dnes ožila ozvena vo svitovskej stanici
každý hudobný nástroj podporila krásne
hudba a spev do tmavých kútov sa prinavráti ..veď potom sa nám aj svetlo zažne
neberme sa príliš vážne
radšej sa v ten čas vianočný chyťme za ruky
Prídite občas zavolať si do ozveny,
veď ak s dobrom v srdci zavoláme, dobré sa nám vráti..."
.....posledná platňa..na nej zaznel zbor detských hláskov
a k slovu sa dostala i zlatá trúbka, ktorá tú najkrajšiu vianočnú koledu spustila...V tichej noci..plnej darov hudobných postupne hostia odišli..no každý vedel, že môže si kedykoľvek zavolať, ak má prianie...veď pani Ozvena istotne niekde načúva...a nahráva na svoje platne ...čosi...čo človek v srdci nosí....

Keď zhasne tma..

Keď zhasne tma...možno i tá si potrebuje občas oddýchnuť,..nabrať síl zo včerajška zajtrajška..svetlo pre prítomný okamih..našich paralelných svetov...zažnime...aj keď tma je v nás...zažnime..humorom alebo všemožnými prostriedkami pre šťastie..ak máme pocit, že toto je ten správny odtieň svetla k tichej tme..zhasla tma...možno musela zhasnúť

..aby našli sme to, prečo žiť a nádychom sa nadchnúť

ruky na strunách hrali 

nie iba zo zvyku a či pýchy 

..aby nevyšli z cviku..

ale pre umenie všetkým prítomným..v divadle, v zrkadlovej sieni..v Trnave

hudba sa rozliehala blízkosťou do ďaleka a úsmevy zdobili tváre ..

...Koncert zhasnutej tmy vo svojej predvianočnej atmosfére priniesol hudbou krásnu atmosféru...vďaka umelcom, i všetkým ľuďom, ktorí prispeli svojimi schopnosťami k tomu, aby sa nevšedné podujatie mohlo udiať..lebo keď zhasne tma...svetlo sa zažne..

..o čarokrásne fotografie sa postaral tím AVart Studio :)

Po stopách ružového pantera

 Opäť jeden z krásnych tematických večerov v reštaurácii Fortuna, kde mohli vzácni hostia pátrať po stopách ružového pantera a v tejto detektívke objaviť aj tajomstvo šéfkuchára priamo na svojich chuťových pohárikoch.. možno i vziať si lupu aby sa záhada okolo ružového pantera vyriešila..ďalšia stopa viedla k ochutnaniu výborných ružových vín, veď ako inak by to bolo keby inšpektor Clouseau 

nevypátral tie najlepšie značky hodiace sa k danému okamihu..Tú správnu atmosféru podčiarkla aj nová retro kapela, skladajúca sa z dvoch členov :) náš pátrací talent, verím že vynikol pri hľadaní tých správnych piesní, kde nesmela chýbať  melódia z filmu.. tú v rôznych hudobných štýloch zanôtil na klavíri a dokonca i na gitare skvelý umelec i skladateľ Jožko Štrbka..Veľmi sa teším, že som mohla opäť hrať a spievať  v priestoroch, ktorý je vždy plný skvelých ľudí, či už sú to hostia, alebo celý tím penziónu Fortuna, ktorý vždy dbá na všetky detaily. Vďaka tejto skvelej príležitosti sa opäť stretli dvaja umelci, hudobníci, ktorí si vytvorili repertoár ..nie len hocijaký..ale široké poňatie hudobného spektra v retro štýle... Verím, že každý si odniesol..okrem skvelých, nie len gastronomických zážitkov, ...aj ten svoj...ružový diamant...

Náhody?..neexistujú..

                                                    Foto: Diana Kradgača photography
Vytvorené dve fotky, a možno ani nie je treba, aby ich bolo viac.. isté veci jednoducho stačia, tak ako sú..stačí jedno svetlo v daždi a vo vetre, stačí pár priateľov a pravých..ako keby ich mali byť na tucty..Spontánne som si zbalila starý kufor a nevediac čo ma čaká, poháňaná radosťou z vytvorenia čohosi nového, vycestovala som do Bratislavy za umelkyňou fotografkou, ktorú som nikdy predtým nevidela. Bolo to však, akoby sa dve bytosti dávno poznali a vzniklo súznenie..  kedy som sa opäť mohla zahrať na modelku hore na Slavíne, kde sme ešte odchytili kúsok bieleho dňa.. Priatelia sú všade, niekedy stačí jedno stretnutie..a ľudia zarezonujú..len treba kráčať s otvoreným srdcom..

...takto pekne sme si napísali...

Ani by som nečakala, že nám pri tej zime, počasí, meškaní vlaku a priskorom zotmení niečo výjde a nakoniec sa predsa len mám/e čím pochváliť smile – emotikon
Chcem sa poďakovať tejto retro žienke, že kvôli mne docestovala z Popradu do BA na spoločné fotenie, že som mala príležitosť spoznať ju osobne. Znova ma zdanie nesklamalo, že budem mať tú česť spoznať tak milého, láskavého, úprimného a slobodného človeka. Vážim si tvoj čas, prístup a už sa teším na to, kedy si to zopakujeme 

ako krásne napísané, ďakujem aj ja, že som sa mohla stretnúť s takou milou, vnímavou osôbkou Dianou, ktorá má cit pre tak pekné zachytenie atmosféry na fotke, fotí tak, že počúva svoje srdce a spúšť fotoaparátu napodiv nestláča príliš často, radšej si na ten správny moment počká, aby realita videná okom, preniesla sa taká aká je do jedného prítomného okamihu..je to krásna vyzretá duša. a teším sa z pekného tvorivého stretnutia.. Ďakujem
smile – emotikon

Staré (dobré) časy?..

 Kedysi.. keď sa toto krásne nablískané auto premávalo po uliciach a žmurkalo svetlami na okoloidúcich, možno bolo ľahšie, nájsť si prácu, založiť si rodinu..a jednoducho milovať..život a všetko to čo prináša, tak ako to je..Dnes nad všetkým príliš uvažujeme..a ak by sme nemali lásku ..stala by sa z nás stará rároha, ktorá by zhrdzavela, a po rokoch by nás len nečujne prikryli plachtou..žijeme na plné obrátky.. ale ako?..od rána do večera pracujeme a nemáme čas skutočne žiť, zaradená je päťka, tisíc koní pod kapotou..turbo výkon..pretože treba zabezpečiť..seba okolie, budúcu rodinu, no kým budeme čakať a pôjdeme na plný plyn, môže sa zrútiť cesta pod nami..a čo potom?..tak veľmi si prajem žiť srdcom..odparkovať a ísť pešo ruka v ruke s prítomnosťou...ak láska láske dá spoločný čas..čo môže byť krajšie?

 Láska má farbu červenú..takú ako je na šatách..ohnivú..radšej stáť na zemi ako v neistých výškach lietať..istiť sa nech ma niekto pridrží....neviditeľné krídlo anjela.. Vo výške dá sa tak ľahko spadnúť, no ako inak dali by sa prežívať vznešené emócie k opačnému pohlaviu..?..ako nás tí muži trápia a všetci sú rovnakí..Ak niečo chceme my ženy musíme použiť nám vlastnú rafinovanosť a o všetko sa postarať sami, a keď objaví sa pán Božský..asi je to niekde dané..vtedy ani samé nevieme prečo dokážeme tak oddane trpieť, s ľahkosťou úsmevu odpúšťať a tešiť sa z krátkych okamihov, z ktorých sa skladá mozaika šťastného láskyplného života.Ak stupím do prázdna ( ak nie do niečoho horšieho) :) vždy to stojí za to a v momentálnom prípade sa mi do srdca vlialo toľko červenej, až ju musím nosiť na šatách, jednoducho je tam..je tam čosi, čo každá z nás..zažijeme snáď aspon jedenkrát za život, kedy vieme, že nech je muž aký chce..zmeniť sa nedá a je nejaká sila, ktorá nám rozum zatieni a zrazu chceme byť len s tým jedným..nech už je aký chce..Takýto muži majú šťastie..a my ženy máme šťastie, že okrem našich vyvolených mužov máme jedna druhú a môžeme naše ženstvo oslavovať dlhými rozhovormi pri večeri a pri koláčoch..len tak si urobiť sviatok počúvať zaklínadlá od starších žien, ktoré si už čosi prežili a majú v srdci pravú múdrosť..od takej jednej obetavej ženy som dnes počula nesmiernu vetu, ktorej trpkosť a vtip zároveň ukrýva pravdu a súznenie ženského a mužského sveta.." Ten môj starý je ako moja chrbtica.Je krivá a  bolí, ale je moja.. iná už nebude"

 Outfit sa skladá z ohnivočervených šiat, ktoré na mňa opať zavolali v second hande, svetrík New Yorker, kožušinku poznáte z Nákupných maniačok :) klobúk HM a túto neobyčajnú kabelku som dostala do daru a pravdepodobne ju navrhol tím talianskych dizajnérov..mužov, a možno preto je tak neobyčajná :)

Rada by som vám predstavila moju novú kamošku, túto milú gitarku v "kabelkovej" verzii :)

Fotky opäť  vytvorila Darinka Tutková, moja úžasná priateľka, ktorá je jednou z tých krásnych žien..

Hudba..tá sa smeje, plače..no predovšetkým sa hrá

  Ďakujem, že som mohla vnímať to krásno..iných ľudí..s modrou krvou, tak vznešených, a smela som sa ich dotknúť svojím sluchom..božský koncert v Dolnom Kubíne, na ktorom bravúrni muzikanti ako Ladislav Fančovič, Milan Paľa a Karol Nitran hrali Beethovena a Brahmsa.

...Keď každej strane nôt, zapredá muzikant niečo zo svojho života...

čiastočne to snáď potlesk dokáže splatiť

..no láska k hudbe sa nespláca..tá sa hrá..znie do hĺbky, 

do srdca a niekedy i pod viečka, kde sa tisne tá naša ľudská malosť,ktorú tí majstri skladatelia a velikáni..

dokázali vyplakať zo svojich duší

 ..premeniac sa na partitúru..

..tak sa stali nesmrteľnými...

Aby mi nebolo ľúto,že nie som pre tento svet dostatočne povrchná a nezapadám,  tak na záver jedna selfie do zrkadla..

"ioamo"

Kde je sieň slávy, ak nie v nás? tak ľahko je podliehať povrchnosti, a predsa to robíme radi..Čo nás drží v zajatí neprirodzeností, navonok ukazovať akí sme na fotkách všetci dokonalí..pritom čím väčšia dokonalosť, tým viac ..prázdna.. a pritom stačí len rozšíriť obzor a trochu sa nebáť pravdy, priznať si svoju nedokonalosť..ach,aké je to oslobodzujúce..byť trochu veľkorysí ku chybám iných, tak prijímeme i tie vlastné..Skúšam teda, riadiť sa slovom, ktoré je na tejto nádhernej kabelke,čo som dostala do daru "ioamo" ..teda..milujem.. spletitosť nedokonalostí, prirodzenosť, chyby, prekážky, ťažkosti, občasné zdieľanie samoty,milujem jediného muža, mojich najlepších priateľov, ktorých je len pár, milujem celým srdcom, čisto úprimne, bez masky a pretvárky ..ľudskosť sa neskrýva v počte lajkov, ale v intenzite lásky k životu..

Ďakujem za všetky dary...alebo šťastie so šťastím sedáva

 Uľaviť mojej duši aspon cez slová, keď čas tak neúprosne letí a každý vzácny moment života treba zachytiť sem na internet, keď papier mohol by zožltnúť a náhodou sa stratiť, nech teda spomienky nezosivejú, nech to dobré zostane, Písať chcem o momentoch, ktoré sa nedajú zachytiť fotoaparátom..je to chvíľa..atmosféra súznenia  divadelnej hry a jej slov, ktoré som zo zákulisia počula a odžila už asi dvanásťkrát, stále ma baví, počúvať reakcie publika, ktoré je zakaždým iné, vychutnávať si úžasné herecké výkony mojich kolegov, posúvať ďalej poslanie, ktoré táto hra skrz divadlo nesie..Čaro na doskách javiska, na ktorých môžem stáť, tak ako to bolo i v Brezne, kde som urobila šťastnou jednu krásnu dušu, ktorá sa na mňa v ten večer bola pozrieť. To že hrám divadlo a je to veľký dar, to viem, no atmosféra javiska na ktorom kedysi hrávala moja stará mama..premostila na chvíľu minulosť i súčasnosť, a ja som cítila radosť úsmevu až z neba.. Bola to tá najkrajšia oslava narodenín.. Môžem povedať, že vo svojich 28 rokoch som veľmi šťastná..priam dokonalo a mám všetko, to čo si prajem, dokonca môžem to šťastie preniesť aj na iných, pretože šťastie so šťastím sedáva..a ak by šla okolo pani Závisť, zaželám jej pekný deň..Kto z nás si môže v živote povedať, že má všetko a je spokojný?..možno, ak robí to, na čo je predurčený..a ak TO nájde..Spievam melódiu cez dar svojho hlasu a ak by som mala spevom a umením urobiť šťastnejším náš malý svet..bude mi musieť až láska bozkom zavrieť ústa..