nedeľa 22. septembra 2019

Z krídel vážky

Čo asi tak šepkajú kvety? čo sa deje na krídlach vážky? Verím na víly a škriatkov, čo sa starajú o harmóniu lesa, o toľko odtieňov zelenej, čo sa do nás odzrkadlí

Akoby z krídel vážky, pozerám sa vôkol seba.
Z vrcholu kopca Vápeč je všetko ako na dlani.
Ešte verím na víly, istotne sa nemýlim.
Na škriatkov  čo sa starajú o  farby lesa.
Spomeniem si na pieseň a usmejem sa.
Čo asi tak šepkajú kvety?
Možno, aby sme boli ešte stále deti
..kráčali naboso, šli pomaly i bežali
Každým krokom si želali
ešte jeden tanec na svitaní.



streda 18. septembra 2019

súznenie duší a strún

Chcem s tebou hrať a každý tón čo sa nám v súzvuku rozleje životom nech ladí. Ladí mi to. tak pekne a nenútene. Ako na všetkých javiskách tak i doma na posteli s gitarou len tak. Spievať by som chcela pre teba. Pre diváka, čo počúva.. Na tvoju počesť naladím struny, kamsi sme sa posunuli. Tu netreba mať zadné dvierka, len žiť s tebou ruka v ruke tým najkrajším našim svetom. Ako krásne mi je keď poznám tvoj akord.keď viem že noty nezapadnú prachom, že hudba našich sŕdc letí kamsi vysoko  . Chcem ísť s tebou všade. Na vrcholy hôr. je jedno kto tam bude skôr, lebo sme dovedna.
Sú piesne, ktoré sa mi budú páčiť vždy. Skrz ne  navštívia nás opäť sny. keď sa na teba pozriem a budeš vedľa mňa, mám všetko. Na teba si zvykať nemusím. len buď so mnou. Môj najdrahší priateľ.
Tri oriešky pre popolušku a tak si oblečiem šaty, nie na skúšku,
Dám si sukňu z tylu a modrú farbu neba, lebo  tak som to chcela. Vo všetkých výhľadoch vieme byť spolu. V maličkostiach v dotyku dlane. Takto by sme mohli žiť. Snívať a priať si. Najkrajší čas dať si. V súznení nás.

V Súľovských skalách mohla som kráčať a vidieť krásne výhľady. Tylovú sukňu som si obliekla do kroku a modrú farbu oblohy. Spočiatku som nevládala ísť, no neskôr som starosti odovzdala zemi.
Chcela by som prejsť všetky cesty a chodníčky, zažiť tú  pastvu pre oči a aj duša bude oddýchnutá, uzdravená. Teším sa na ďalšie spojenie s Matkou Prírodou, kedy budem môcť pohladiť kvety a tešiť sa zo slnka, vzduchu na rozľahlú lúku, na pohľad do neba, cítiť sa ako nad oblakmi. Tak veľmi to tu mám rada, po malých krokoch všetko sa skladá a Príroda mi čosi odkázala...

Ak máš bôľ tak príď ku mne a požiadaj.
Zbavím ťa strachu, keď pozrieš sa na farbu kvetov a neba
som tu pre teba,
tak len kráčaj a teš sa človek.
Zastaň a pozri sa na moje šaty, čo sú ako rozľahlá lúka
všetko ti ponúkam.
Zasaď čo ťa trápi do mojej zeme a ja všetko na lásku premením.
Kvety čakajú na pohladenie a bosá tráva na tvoje kroky,
stačí len chvíľa a pochopíš.
Úplnosť bytia a všetky krásy, čo skrývam
Pozri sa veď snáď si nezabudol srdcom sa dívať
človek duša srdce
hory, bralá, kopce.
Ak dokážeš ešte chodiť a nesú ťa nohy
nečakaj a vykroč jesenným ránom do prírody
s jednoduchým rýmom, s krátkou chvíľou,
čo v tebe zanechá stopu
sme predsa spolu.....
 V súľovských skalách i v gotickom slohu
a tak všetky chrámy treba najskôr v sebe hľadať.
Ak sa nájdu už ich netreba krášliť
stačí len zažať.



















piatok 23. augusta 2019

Túlanie

V Tatrách, Malej Fatre a kdesi po kopcoch, začal sa písať jeden príbeh. Taký, čo tu vždy bol no až teraz som ho vedela prečítať. Zložila som si okuliare a aj skrz prírodu som našla odpoveď na otázky. V prírode sa všetko lieči. Či už je to srdce alebo nádcha.
Bola som pozvaná na vrcholy kopcov, výhľady, na tatranské plesá. Ako inak šla som tam v sukni. Na pleso plesať. Vyzula som si topánky, aby som si mohla nohy namočiť v  priezračnej vode, čo je liečivá i pre dušu. Konečne po dlhej dobe cítila, že je mladá.
Kráčať po horách. Sama za seba a aj keď som nie vždy vládala, našla som dar. Na blízku je ten, čo ma potiahne, keď nebudem vládať ísť do kopca. Ten čo ma chytí, keď budem padať a pofúka mi koleno. Ten, čo sa pozerá tak, že som v jeho očiach našla samu seba.
Ak sa v živote nájde láska, tam už nie je strach a ani obavy. Ak ste s niekým jedno, vtedy rozkvitne vo vás istota, akú ste nikdy predtým nemali. Partner nám ženám nemusí nič dať. My už všetko máme. Ak sme samy šťastné, do života vstúpi ten, s ktorým sa to šťastie prelína.
Cez krásu hôr, bolesť v nohách mi život ukázal kadiaľ ísť. Pôjdem teda, ak aj zablúdim..Počká ma alebo sa vráti. Krásny  výhľad je na horách, na ktoré vystúpim po svojich... najkrajší však, ak sa dívajú ešte jedny oči orieškovej farby.

V nohách mám toľko ciest. Každý krok si pamätajú. Prítomnosť sa prihovára krokom
Rôzne cesty ma vedú. Po kameňoch, cez potoky, dlhé i krátke do kopca
aby mohla som pochopiť
väčšinou si ťažšiu cestu vyberám
spievam ozvenám, premýšľam, žijem si svoje mladé leto.
kričať, spievať treba nech nie je to šepot.
Aj keď natečie do topánok
cítiť v nohách kroky.

Vždy sú iné. Cesty našou rozmanitou prírodou. Každá má svoju atmosféru, svoj výhľad, dĺžku a prevýšenie. Pohľad zhora mi pripomína krásu žitia. Aké rozľahlé vedia byť pohľady zhora, tam je všetko z nadhľadu, z vtáčej perspektívy. Nachodila som sa. Zatiaľ len 32 krát po chodníkoch života, aby som našla istotu najmä vo svojich nohách. Tie ma vždy podržia.

Kráčam. Každým krokom sa zrýchľuje tep, no neprestávam ísť. Veď aj srdce neprestajne bije bez únavy, kráčam, aby som sa do toho srdca mohla lepšie pozrieť.





utorok 13. augusta 2019

najkrajšie dovolenky sú s Fantáziou.

Ako sa tvoria bezchybné dovolenky?  Jednoducho s Fantáziou.
Všetci sme boli v chorvátskej Crikvenici jeden perfektne zladený celok. Počnúc pánom šoférom na čele autobusu, Jožkom Štrbkom na čele orchestra po najmladšieho člena, ktorým bol usmievavý dvojročný chlapček  Luka.Vekový rozdiel v našej skvelej, dovolenkovej, výletnej a koncertnej skupine bol sedemdesiat rokov.Ten však nehrá žiadnu úlohu, pokiaľ je dobrá nálada a panuje harmónia podporená slnkom a vlnami mora.
Prvý koncert, ktorý sme na našej ceste mohli zažiť, bol na námestí blízko príjemného podniku a atmosféra bola nezameniteľná. Žiaci si skúsili aké to je hrať na ulici. Zišlo sa veľké publikum, pristavili sa aj okoloidúci  a ich potlesk nám stále znie v ušiach. Tešili sme sa spoločne s naším "fanklubom", ktorý nešetril svojim príznačným "Bravó". Cítili sme sa ako hviezdy a asi sme nimi aj boli, pod nebom plným hviezd. Nemohlo to byť inak, ak sa o hovorené slovo postarala naša umelkyňa Miriam Trembáčová. Predstavila nás a našu umeleckú  školu ako nevídané celebrity a my sme sa tak i cítili. Bola to odmena za celoročnú prácu, kedy sme cvičili, pripravovali sa a chodili na skúšky orchestra. Zbierali sme zrelé ovocie našej práce a skutočne to stálo za to. Stretli sme sa na tomto zájazde všetci tí, ktorí si navzájom rozumejú aj bez slov. Hudba bola našou rečou, noty, struny, klávesy, a každý vzácny človek ktorý sa vo Fantázii ocitol bol v správnom naladení. Spomenula by som všetky mená, každú osobu, čo sa vedela tešiť, zatancovať si, alebo si zahrať. Bol s nami aj vynikajúci muzikant Lukáš Cintula, ktorý si zahral na klávesy a postaral sa o krásne fotky. Učitelia z Fantázie si zahrali tiež. V Chorvátsku sme sa mali výnimočne.
Ďalší z koncertov sa konal vo vysokohorskom mestečku, kde sme opäť úspešne predviedli náš repertoár. Snáď len z fotiek sa dá vycítiť tá skvelá atmosféra, čo panovala počas celej dovolenky plnej smiechu, dobrej muziky, slnka a pekných nezabudnuteľných chvíľ. Kúpali sme sa v mori a vnímali krásu čo sa nám vlievala do srdca. Aká je to len vzácnosť byť s priateľmi o ktorých  viete, že vám skutočne rozumejú. Chorvátska rapsódia, to sú slová čo vystihujú tú peknú podstatu zážitkov aké sme si doniesli sem domov. Zahrajme si ju, zaspievajme, zaspomínajme, jej melódia bude v nás znieť s príchuťou jedného leta.. kedy sme s Fantáziou skúsili aké to je znieť notami hviezd.





sobota 27. júla 2019

lásky.

Každá láska zostane v srdci zakorenená. Či už je to platonická, na diaľku, dávna láska, čo nehrdzavie, vždy v nás zostane. Ako kúsok čohosi pekného, čo hrá dôležitú úlohu.
Budem si priať vždy mať víno v správnom pohári a prosecco v tom štíhlom, aby som vzdala hold čomusi peknému, čo ma veľmi obohatilo. Jednej veľkej láske, ktorá však večne netrvala, lebo také trvanie nemá nič. Mohla som zažiť krásne veci, no i tie nie veľmi pekné a tak som sa rozhodla konečne po 31 rokoch mať rada samu seba. Sama sa zachrániť a už nečakať na tešenie. To môže byť v každom okamihu..

pondelok 8. júla 2019

vietor vo vlasoch

Milé dámy. Nesadajte si na motorku, mohlo by  vás to stáť vzťah. ( teda iba v prípade, ak je síce nablízkaný, no odložený niekde v garáži) Tak veru bolo u mňa, keď som sa beznádejne zamilovala, do vetra vo svojom vrkoč. Svoje dlhé vlasy  by som len tak nenechala viať spod helmy, keby z toho neplynula radosť.
Nikdy som motorkám a ani motorkárom nerozumela, no stačila jedna jazda a mohla by byť na svete láska na celý život. Je to rýchlosťou, vetrom, adrenalínom, či čerstvým vzduchom? Neviem..
Je to však pocit slobody, aký som nezažila už dávno. Začala som sa poslednú dobu smiať dosť nahlas, smiať sa veľa a byť znova tým dievčatkom, čo sa teší zo života spieva si, nosí sukne. Na motorku to ale nejde inak ako v nohaviciach. Je však fajn, cez slnečný víkend obliecť čosi iné než  a vyčistiť si hlavu, myšlienky.
Mám v sebe oheň.Všetky ženy ho máme. Niekde vo mne tlie. Vetrom sa rozhorí viac a ja viem viac milovať život, viac tvoriť, viac sa smiať viac plakať od šťastia, nie len roniť slzy ako obeť svojich ideálov. Jednoducho ísť ďalej, sadnúť na motorku a zmiznúť niekam preč .Nezostávať vo vzťahoch, ktoré stagnujú, neplánovať, nerozprávať zbytočne veľa.. Nie je vám niekde dobre? Odídťe, odfrčte, naštartujte stroj a na lesnej ceste ktorou sa vyberiete bude vzduch voňavý, možno to nebude buket dokonalého vína,  bude však voňať jednoducho a pekne.. ako bylinkový čaj..

piatok 28. júna 2019

Matka Príroda nosí korunu...stromov

Kam len kráčaš Matka Príroda? ..Môžeme ísť s tebou?
Keď s ňou pôjdeme ruka v ruke, krásne bude na svete.
Tak ju teda obdivujme a majme ju radi, veď vďaka nej sme živí.
Príroda sa prihovorila nám všetkým, učiteľom vo Fantázii, aby sme jej odkaz mohli posunúť ďalej.
Prihovorila sa choreografke Janke Gregorovej, rozpráva každým krokom v  nezabudnuteľných tanečných kreáciách, ktoré predviedli jej žiaci v kostýmoch od Janky Bobulovej.
Vypočuli sme šepot tej Matky, čo dala život všetkým bytostiam na Zemi. Vraj sa dožaduje pozornosti a pomoci. Preto koncert "V korunách stromov" niesol odkaz, aby sme tú zeleň stromov mali radšej, veď všetko čo sa nám ponúka je veľký zázrak, skúsme sa iba lepšie pozrieť. Správne sa pozeral Anton Imrich, ktorý zhotovil krásne rekvizity a dominanta bol strom vyjadrujúci dušu lesa.
V korunách stromov písal sa príbeh, taký čo si vtáci štebotajú a vyštebotali aj to, že koncert v Iskra Aréne bol výnimočný. Možno to bolo priestorom, zmenou, no najmä  tým, že sa akoby vytratila bariéra medzi publikom a pódiom. Všetci sme boli jedným celkom obdareným hudbou Orchestra Fantázie, bicími nástrojmi Mateja Richtarčíka pod taktovkou dirigenta Jozefa Štrbku.
Spevácke hlasy zazneli pod vedením Miriam Trembáčovej. Prišiel zafúkať i Vietor a dokonca sa zhmotnila i Matka Príroda v divadelnej postave. Literárno - dramatický odbor, slovami Mirky Rodákovej a jej žiakov zdôraznil to, čo je hlavným problémom v dnešnej dobe. Všetci sme si spomenuli na to, že na mobil je dobré si aj nespomenúť.
Poďme na čerstvý vzduch, kochajme sa slnkom i dažďom. Nesťažujme sa na zlé počasie. Jeho prostredníctvom sa nám len Matka Príroda prihovára a ak prší, ľudská duša plakať nemusí.
S úsmevom sa pozerať do tváre všetkých štyroch ročných období. Ak v lese na mäkkom machu ostala plastová fľaša, ohnime chrbát a pokloňme sa Prírode. Vezmime, čo jej nepatrí. O to viac nás Ona bude mať radšej, dovolí nám vyšplhať sa do korún stromov a načúvať..







štvrtok 27. júna 2019

..kráčať naboso..

Zatúžila som po čomsi obyčajnom..
Splatiť  tvorivej duši dlh.. Kde začať? len vo svojom srdci nájdem odpoveď.
Tá odpoveď je vo mne, akoby zlatou rybkou,čo splní prianie. Jednoducho som zatúžila zmeniť smer plavby.
Horieť ako oheň, intenzívne a s vášňou, byť ako hladina jazier, čo odráža nebo, pravdivo si ľahnúť do trávy, chodiť bosá, cítiť nefalšovane vietor vo vlasoch. Tak jednoducho a bez pretvárky.
Vždy som toho túžila mať veľa a raz mi  Ozajstný Básnik povedal, vraj mu stačí to miesto na tráve pod stromom. Aký návod by som dala na život v šťastí? Asi len plynúť ako rieka, skalu obísť a s ľahkosťou vtáčej perspektívy sa na ten svet pozerať z krajšieho uhla. Už nečakať. Ak chcem bežať, urobím to, ak chcem robiť chyby, mám na to právo, ak chcem byť milovaná, jednoducho sa naplním láskou.

sobota 1. júna 2019

V korunách stromov..píše sa príbeh

Ísť do Tatier vtedy, keď sa hory prebúdzajú.
S východom slnka kráčať.
Tam vás majestátne skalnaté štíty objímajú a viete, že hory sú majákom, katedrálou výšok
..my sme oproti nim tak maličkí.
Týčia sa vo svojej veľkoleposti.
Šumiaci vodopád svojím zvukom ovlaží.
Cesta pretkaná slnkom, vôňou, farbami zelenej.. V pokoji a rytme krokov.
Liečenie duše máme na dosah, len si zájsť,len sa pozrieť.
Jeden krok za druhým..nezastať.
Tam si myšlienky vysoko k šíremu nebu zaletia a hmla na mesto sadne, Prikryje minulosť a budúcnosť.
Ostal na pamäti len cieľ a odhodlanie s podporou slnka a s bezvetrím.
Predbehli sme ranné vtáčatá, nechali normálnych ľudí spať a nad ránom dovolili čerstvému vzduchu, nech zobudí spánkom oči osamelé.
Do priezračného Velického jazera som poslala želanie..
Tak dokonalá príroda sa na nás pozerá, jej prítomnosť cítila som bolesťou v nohách, pravdivo.. Najbohatšia na svete.
Črievičky som na chvíľu vymenila za turistické topánky. Šaty však zostali..

Dovoľte mi ešte, milí priatelia, pozvať vás touto cestou, keď už tak obdivujem tú našu prírodu, na koncert, ktorý bude v priestoroch Iskra Arény vo Svite už túto stredu a vo štvrtok.
Téma ochrany prírody je stále aktuálna. Prídite si dopriať pár pekných myšlienok, príbeh Vetra, Matky Prírody, mladých ľudí, čo náhle zostanú bez telefónov, k tomu prekrásne tanečné choreografie, výborný školský orchester Fantázia, výtvarné umenie. Verím, že to bude opäť jeden skvostný koncert, pri ktorom zabudneme na starosti a prenesieme sa do sveta zázrakov. "V korunách stromov" je príbeh čo vznikol za spolupráce všetkých odborov v našej nenahraditeľnej umeleckej škole.. Tešíme sa na vás.





utorok 28. mája 2019

súťažné úspechy szuš Fantázia

Každý krok je malým víťazstvom. Každý ťah štetcom, Prvé brnknutie na strunu, či na klávesy, Prvý dotyk sláčika, čo rozochveje srdce huslí. Pedagógovia zo súkromnej základnej umeleckej školy Fantázia sprevádzajú svojich žiakov na ceste k úspechu. Je to cesta miestami náročná, často dlhá a s veľkým prevýšením. Ak aj ubúdajú sily, netreba sa zastaviť, ale kráčať vpred. Hudba, tanec, výtvarné umenie naučia vytrvalosti. Nie je to len o kráse a ladnosti. Málokto vie, že je za tým kus tvrdej práce a odovzdania sa. Ak má žiak kúsok talentu, učiteľ ho dokáže vďaka podpore vedenia školy, vďaka podpore rodičov, pestovať tak, aby rozkvitol.
Odmenou pre každodennú prácu je ocenenie na súťažiach. S hrdosťou sa preto popýšime..

nedeľa 19. mája 2019

šťastie na tri doby

Sadám si za stôl k počítaču po dlhšom čase, väčšinou totiž sedím za gitarou, alebo s gitarou pri  žiakoch. Omína ma v topánke mnoho slov, čo by mohli najlepšie opísať všetky dojmy. Napočúvalo sa do mojich uší mnoho peknej hudby, ktorú som si mohla zahrať a zaspievať so Sweet & Pepper, dnes sme už trio, Veľmi sa teším z nového člena, akoby sme našli posledný kúsok zo skladačky. Spomenula som si na dávne časy, keď som ešte nezabúdala snívať. Mala som kapelu, ktorej meno sme vymysleli poskladaním začiatočných písmen z mien našich, a ak by tomu tak bolo i teraz, meno kapely sedemnásťročného zasnívaného dievčaťa by sa nezmenilo. Na náhody neverím, len si užívam toto posolstvo a každú skúšku  v hudobnej škole, keď doučíme našich študentov :) Hudba naberá iný rozmer, piesne sa vlievajú do pamäte a ja sa občas pristihnem, že si ich znenazdajky hmmkam. Keď spievam, cítim že mi srdce poskočí, a to je to pravé "tak ako má byť"..
Ale sa mi hrá a spieva, keď mám po svojom boku nie jedného ale rovno dvoch charizmatických mužov, ktorí sú navyše úžasní muzikanti. K tomu priateľov v práci, teda kolegov, čo vám na koncerte urobia ten najlepší a najhlučnejší funklub. Staré piesne z čias násťročných ožívajú  a počuť ich znova v novom šate. k nim pár skvostov, na ktoré sa i tancovalo.
Šťastie rastie, každým brnknutím na  strunu. :)

utorok 30. apríla 2019

Len drobné kroky

Kráčam po trati
každým krokom sa kráti,
už sa neobzerám.
Hľadám správne mená
dotykom, ránam
..Len drobné kroky,
neutečte rýchlo roky.
Nehnevám sa na vrásky, nemusí sa im máliť.
Zaženiem chmáry.
Pomaly bežať krokmi po trati
Nastavím aj druhé líce
..sú predsa dve koľajnice..

nedeľa 28. apríla 2019

Farebné emócie

Pozeral na mňa už pri vstupe na výstavu.
Usmieval sa.
Bol to obraz, na ktorom sú kvety. Tešili sa a ja som mohla precítiť tú myšlienku, čo maliarka vniesla na plátno.
"Ako krásne ste to namaľovali"..povedala som. Dostalo sa mi nezvyčajných slov pri pokračovaní milej konverzácie. Pani umelkyňa Jola Kunnerová mi prezradila.."To nie ja, to maľovala príroda.
Tá lúka, na ktorej som stála a s obdivom sa pozerala"..
Dostať na obraz pocit, ten čo maliar cíti, cez krásu farieb, vtedy steny zblednú, aby ešte viac vynikol.
Pocity..neobyčajne plynuli z plátna.
Hudba nášho dua Sweet & pepper k vernisáži len doplnila atmosféru, veď každý obraz si zaslúži pieseň.
To je pre mňa tá pravá sláva. Hrať pre hŕstku krásnych ľudí, čo rozumejú a svojim potleskom dokážu zložiť tú najpravdivejšiu poklonu.
Vtedy viem, že pár svojich piesní som maľovala na čisté plátno a s tým najlepším pocitom..

streda 17. apríla 2019

Hudba vo svete, slnko v duši..

Do umeleckej školy menom Fantázia zasvietilo slnko. Slobodne, nenútene. Takí sme boli očarení tými slnečnými lúčmi, že iné prirovnanie než to so slnkom ani nezíde na um. Aj dýchať sme zabudli a padla nám sánka, Keď začal James Evans hrať na husliach, gitare a spievať svojou milou slovenčinou s anglickým prízvukom. Presvedčivo s ľahkosťou, s úsmevom a s čarom jeho osobnosti sme tlieskali správny rytmus, spievali piesne okorenené diaľkou Afriky. Počuli sme írske melódie, jazz, vlastnú tvorbu a vycestovali s hudbou kamsi, kde na tvári žiari úsmev a aj tie najväčšie polienka sa roztancujú do rytmu, čo prináša radosť. Muzikanti ako Michal Čerevka a Michal Konečný, ktorý je aj novým prírastkom do učiteľského kolektívu, dopĺňali svojou hrou nenahraditeľnú časť kapely "James Evans band". Hrali krásne a dokonca sme si s nimi zahrali aj my a okrem naučených akordov, melódie, za jedno popoludnie, nám zostal úžasný zážitok z hudby čo pretrvá.
Pieseň "Stand By Me" bude notovou osnovou, na ktorej môžeme pevne stáť v tvorivosti a v láske k hudbe.
Dostali sme veľký dar.
Počuť srdcom a rozumieť.

sobota 23. marca 2019

Tanečná sála, v ktorej sa tvorí svet.

Deň tanca je dňom výnimočným, kedy sa znásobí radosť z práce. Radosť je  o čosi väčšia po získaní ocenení a je to skutočné zadosťučinenie. Na poličku v našej súkromnej základnej umeleckej škole Fantázia s hrdosťou pribudli ďalšie víťazné, zlaté poháre.
Čo je za tým? Ako je možné, že sa v jednej mysli zrodí toľko poézie v pohybe..
Toľko príbehov s pekným koncom, toľko poviedok a lyriky..
Všetka práca každého dňa sa z fantázie a snov jednej skvelej choreografky stáva realitou.
Ako dostať víziu do tanečnej  choreografie? Na to sa treba opýtať umelkyne menom Janka Gregorová, ktorá vie ako sa s našimi žiakmi  pretancovať takmer k dokonalosti  a hneď do celoslovenského kola priamo zo Svitu. Je to aj o talente, no najmä o tvrdej práci.
Je skvelé, keď sa môžeme vďaka súťaži "Deň tanca" takto pochváliť strieborným pásmom v choreografiách "Z ruže tŕň", "Zelené políčko" zlatým pásmom s choreografiami s názvom "Sladký obraz v múzeu","V korunách stromov"  a "Slobodne".
Tanec plný vášne a poézie sa snúbi s hudbou v choreografiách, ktoré získali zlaté pásmo "Strom stratených duší" , "Ružový sen" "Biela múka".
Celoslovenské kolo nás čaká v Žiari nad Hronom. Držte nám palce, aby sme Svit reprezentovali na čele s kapitánkou skvelého tímu Fantázia. Gratulujeme k úspechom.

nedeľa 17. marca 2019

návod

Keby sa tak dalo..mať na všetko návod ako keď je k novému tovaru pribalený letáčik.
Škoda, že mužov nezbalíme s návodom na použitie, aby sme vedeli kedy povedať všetko, kedy všetko nepovedať, kedy ešte čakať a kedy je už neskoro. Navyše  muži nemajú dátum spotreby.
Ten ženský sa kráti akoby o trochu skôr. Vo svojom veku hľadám ten správny návod, čo mám v sebe. Ktorá žena sa však vyzná vo svojich pocitoch? Listujem teda v tej obrovskej knihe emócií, ktorú nosím všade so sebou ako veľký kufor a podčiarkujem ružovou "zvýrazňovačkou" Pravdivosť, lásku, pokoj, šťastie a jednoduchosť. Podčiarkujem rannú šálku kávy s bytosťou, kde láska nie je podmienená, ale je len tak. Živá, nič nesľubuje, čaká, keď treba.
Trpezlivo teda pijem kávu sama so sebou a objavujem to ako chcem žiť a som vďačná, že si niekto počas toho života ku mne prisadol. Alebo ja k nemu.
Zmením tému
..otočím list a cestujem ďalej.Bez sprievodcu, čo by mi štikol lístok, prisadnú si ku mne ľudia v podobe učiteľov. Nikto so mnou necestuje len tak náhodne. Mávam, keď niekto vystúpi, odpúšťam, nezabúdam a zostávajú mi spomienky v podobe obrázkov, výhľadov.
Smiem sa pozrieť hocikedy. Keď na konci vystúpim ja, budem chcieť, aby pohľad do minulosti stál za to.
Niekedy sa mi však nechce cestovať.
Občas rezonujem s vetou "Idem sa domov zašiť". Tie slová  naberajú viac významov.. Urobila som si totiž radosť a kúpila si šiaci stroj. Zatiaľ len na začiatočnícke stehy skracovania závesov a zvýsknutie, keď to po dlhom špekulovaní navliekania nití funguje. Najradšej by som sa doma zašila. Zaplátala diery na duši. Aké by to bolo mať i návod na život.. ?
Ešteže môj štvornohý kamarát pomáha a ťahá za nitky keď treba. Bolo by dobré, keby nik za tie naše nitky v naozajstnom živote  neťahal.
Rozhodla som sa, že si ušijem muža. Zostane mi možno i na  šaty. Ušijem mu do kabáta kus veľkého srdca, na tvár úsmev, charakter a pravdivosť spevním spätným chodom. Bude to zázrak a na nedostatky zostanú mi záplaty. Do vreciek  ukryjem pracovitosť a húževnanosť. Asi mi bude trvať, kým budem  zručná a taký muž sa mi všije do srdca.. Alebo už je ušitý? Padol mi sťa uliaty, treba ho vari trochu upraviť? To ukáže  čas. Namotám si teda kus bielej nite, aby  svet nebol taký čierny, keď nejde podľa predstáv.

piatok 8. marca 2019

..Nie len sedem tónov

Kedy je tón falošný? Azda môže byť aj vtedy, ak je spievaný od srdca?
Nemaže sa náhodou v takom momente správnosť intonácie, keď sa vcítime do skladby a piesne, a láska k hudbe presiahne všetky pravidlá..
V piatok sme mohli  zažiť ďalšiu z našich spontánnych osláv v Dome kultúry, kde sme počuli spev, klavír, gitaru a aj pekné slová v básni. Bola to kytica hudby pre všetky ženy.
Jednotlivé kvety voňali úprimnosťou a radosťou, aj napriek  pár chybičkám, ktoré ste prehliadli a svedčil o tom váš potlesk. Takéto koncerty robíme vo Fantázii radi. Možno by sa vám zdalo, že ich je veľa, no mám pocit, že hudby nie je nikdy dosť. Sú to chvíle, ktoré nie sú nikdy premárnené. Tam je každý moment naplnený liečivou silou čo tak ozdravujúco pôsobí na dušu.
Každá skladba zahraná žiakmi bola ako ružový karafiát z kytice znejúcich  klávesov.
Čo ak žiaden falošný tón neexistuje, keď s odvahou žiak vystúpi na vysoké javisko?
 Tam na nás predsudky nedočiahnu.. je na to dosť vysoko a zároveň dosť nízko, aby sa pri páde nezlomila osobnosť rastúceho umelca.
Chcela by som dať odkaz všetkým žiakom, že sú skvelí za ich  odosobnenie sa a odovzdanie hudbe.
Cesta na javisko sa totiž skladá z dlhých krokov, kedy po každom treba zastať a aspoň na pár minút denne vpustiť trochu svetla na klávesy, či na struny alebo vdýchnuť flaute život. Dokonalá hudba môže byť i vo svojej nedokonalosti.
Nespievam a ani nehrám dokonalo, avšak každý tón čo výjde spod strún a spoza úsmevu je ozajstný.
Teší a prenesie nás do sfér kam dočiahnu len tí, ktorí si dokážu odomknúť kľúčom..
Vy viete akým..

Salón Princess

V našom malom meste pod Tatrami sa môže každá žena cítiť ako princezná. Vďaka šikovnej Eve Hudákovej a jej salónu krásy, kde môžu dámy zvýrazniť svoj šarm cez umenie make up art, Nadobudnúť viac sebavedomia ,keď im ruky budú zdobiť nechty výnimočnej farby a tvaru zvýraznené ručnou prácou tohoto špeciálneho remesla. Individuálny prístup, chutná kávička, príjemné prostredie, pôsobia ako balzam alebo terapia, kde môže byť tabletkou masáž tváre či nejaká tá pekne namaľovaná očná linka. Oddýchnuť si a relaxovať. Mali by sme sa všetky odmeniť za to, že sme ženy. Naša  duša bude na správnom mieste, nie len ak sa postaráme o všetkých našich blízkych, ale najmä o tú, čo je nám najbližšia. O naše ja a o svoj zovňajšok. Krásna žena je i ženou šťastnou a určite sme všetky rady, keď sme spokojné s odrazom v zrkadle. S predĺženými mihalnicami sú dni krajšie a nie je to veru malichernosť.
Staré mamy hovorievali, vraj muž ak je trošku krajší od čerta, už je fešák.
No a my ženy?.. Máme výsostné právo starať sa o seba, aby sme nemali vrásky od tiahy celého sveta,  ktorú často nesieme na ramenách. My ženy veľa vydržíme i keď sme krehké. Preto si zaslúžime aspoň raz mesačne navštíviť salón krásy Princess, aby bol svet krajší a ten bude, keď sa budú ženy cítiť krásne.

pondelok 4. marca 2019

V korunách stromov




Kto je to? čo je to za škriatok? myslíš že spí?
Š: no ja som len tu a načúvam. je mi proste dobre. nikam sa neponáhľam a ani ma netrápi či mám nejaké lajky alebo nie..nemám ani mobil. Necítiš sa už Príroda akosi lepšie? starám sa ti o tvoje vodné toky. Som Vodník a moje meno je Potok.
V: "Vodník Potok, veľmi tematické"
a čo tu ako robíš..?
Vy neviete čo sa deje medzi ľuďmi?
Samozrejme že vieme ale ako im pomôcť?
No jednoducho pobytom v prírode, bolo by dobre keby sa sem všetci presťahovali



Nie je to také jednoduché. Treba nájsť spôsob aby sme našli harmóniu medzi ľuďmi a prírodou..
Nech si ten ich svet nechajú, veď jeden bez druhého nemôžeme existovať.
V: "Mohli by sa lepšie pozrieť.  len nech sa začnú lepšie pozerať a obdivovať



0. Tan. choreografia "Princezné vetra"

- rozpráva Matka príroda..trochu úvod do deja

1. HUD. Č. ADIEMUS

M: ooooooo zdravím vás ľudkovia. Pozrite sa vôkol seba.čo vidíte?.strom, zeleň, kvety. chceli sme vám totiž priblížiť Prírodu sem k vám. Je to síce akože, ale len ako výjdete z budovy von, skúste sa započúvať..do vetra vtáčieho spevu..
Som Matka Príroda
..Som piesňou i letným vánkom, Dažďom aj zimným spánkom.
vďaka mne každý kvet vyrastie
Slnko, Búrka, fujavica..  každé počasie.
Bola som tu omnoho skôr než vy,  a ak si budete správne želať, splním vám všetky sny..
Nemáte to veru ľahké v dnešnej modernej dobe. Vždy sa niekam náhlite, máte stále málo času a tak celkovo všetkého málo. No..a aj sa o mňa málo staráte.
Mohli by ste sa na chvíľu zastaviť a nadýchnuť sa
Lebo keď sa nahnevám, tak vám už nič nepomôže.
V: Ale no, nebuď taká precitlivelá Matka. chce to trochu optimizmu. Pozri sa na mňa. Všetko cezomňa len tak prefrčí..akoby sa nechumelilo.....
M: Ale ľudia  kedysi poznali zázraky, vedeli aká bylinka čo lieči, vedeli byť s prírodou spätí, teraz si akosi nič nevšímajú. No povedz Vietor..čo si o tom myslíš?
V: "Ale veď mňa bavííííí hvízdať takto pomedzi stromami a nafúkal som sem aj tieto smetííííí
P: "Aké smeti? už zase? tak tebe vôbec nevadí, že je to tu zahádzané odpadkami" veď ľudia už nemusia ani chodiť na hríby, ale na smeti s vrecom.
V: Aj do vreca by som si rád fúkol fúúú je to super. no  skúste aj vy aha ako to lieta.. paráda
P. "Tebe vôbec nevadí že ja už som z toho chorá? a úplne na nervy, ?..čo sa to len s ľuďmi deje? ich hlučný svet sa zmenšil do displeja telefónu , ako keby už boli načisto slepí hluchí, len či mám dostatočne nabití smartfón..ako naučím mladú generáciu mať rád prírodu
V: "To si budeš musieť spraviť nejakú cool selfíčku, stať sa blogerkou, byť ako tá kim sardašian
P: a ako prosím ťa keď nemám mobil.
V: Nejaký ti prifúknem.  Hvízdajúc ľuďom a deťom pod čapicami som započul, ževraj po 18 mesiacoch treba taký mobil recyklovať. postačí ti aj stará šunka.
P: No dobre vietor keď sa tak vyznáš..
(fotíme si selfíčka, matka príroda špúli pery a ráta lajky)
M: Ale aj tak..predstav si aké by to bolo..ako sen, keby sme s ľuďmi žili v harmónii
V korunách stromov píše sa príbeh, taký čo si vtáci štebotajú. Vraj matka Príroda je tou najlepšou liečiteľkou, či už pre telo tak aj pre dušu. Stromy si radi vypočujú vaše príbehy a ich múdrosť smeruje ku všetkým vám čo tu teraz sedia.
Zastaviť sa, počúvať šumenie listov..


2. RUŽOVÝ SEN


P: "Ale keď ja nemám žiadne lajky
V: "tak koho už zaujíma príroda, vieš..keby si mala aspoň pekný make  up...keby si bola aspoň peknááááá  (Príroda púli oči)
P. "Ale veď ja by som bola pekná, keby sa o mňa niekto staral.Každý sa stará len o seba a nerozmýšľa čo tu po ňom zostane..
treba sa stíšiť, rozjímať , načúvať spevu vtáčikov, užívať si lúče slnka, a keď padá dážď, ľudská duša plakať nemusí..
prosím ťa koľko máš lajkov ty
V. 3000 800 ..približné číslo populácie ľudstva
čooooooooooo? 7 miliárd dvesto  deväťdesiatpäť miliónov lajkov.  7 591 541 000
V. "Teda nie tak ja ale som na každej fotke..na tejto na tejto.. na tejto vídíš,? (vEHEMENTNE MI UKAZUJE  na jeho telefóne ku ktorému prišiel počas bežnej recyklácie skoro nového mobilu)
no jasné...ved ty si ten vzduch na tej fotke..chápem....


-na obrazovke "fb" komunikácia
(Skupina Super Heroes)
Peter: Čauko. Doma nuda.Pome dade von :D
Ema: V pohode. Mama neni doma takže mozem vsetko co chcem.
Aďulik: CC, ja isto idem :)
Ema: Ok. Tesim :D Takže stretavka v lesiku na tom mieste s lavickou, co sme minule objavili?
Peter: A čo Dora? Pojde? Neviem ci bude chciet ist na čerstvý vzduch
Dorota: Pohoda, jj idem..a čo berieme? dúfam, že tam bude wifi..číí?
Peter: Dorinka, dnes je signal na wifi všadee..iba v jaskyni nie, ale tam nejdeme
Aďulik: LOL :)
Ema: :D :D :D
Dora: No jaky vtipny
Aďulik: Proste si berte svoje vybaveníčko plus papaníčko.
Peter: O hodinu tam see you (mohli by to rozprávať keď to pôjde na obrazovke) zduplikovať to

3. TO - V KORUNÁCH STROMOV

2. Výstup ( V lese) Bio  šalátiky zo záhradky

 4. TO ZELENÉ POLÍČKO

5. BIELA MÚKA

Výstup matka s vetrom

6. Z RUŽE TŔŇ

7.  HUSĽOVÉ TRIO

Stretnutie v lese  Matka a Vietor prichádzajú k deťom...
vám bude chýbať iba sloboda (Matka Príroda je vtipne hrôzostrašná)

8. KARLIENE - SANSA´ s HYMN

9. POZLÁTENÁ SOĽOU


Divadelný výstup, prichádzame k deťom..
Vietor ideme

10. MISTY MOUNTAINS COLD

Pomóc pomôžte nám niekto..psssst, možno je to skúška

11. STROM STRATENÝCH DUŠÍ


(čo by mohli hovoriť škriatkovia..)
Cin cin cin, na zvončekoch vyhrávame cink cink cink, lupienky si z margarétok porátame.
-Prečo tu vlastne prišli tie deti?
-chcela to tak Matka príroda
-veď tu robia hlúuuuuk
-kedy pôjdu preč?
- A keby sme im skúsili pomôcť? Matka príroda predsa nenechá nikoho bez pomoci..
-kedy  sa trochu začnú správať?
- keby sme ich vyhnali hudbou?
- ale oni nás nebudú počuť. sme príliš maličkí
- Ale niekedy aj malé stvorenia dokážu zmeniť svet..a ak nie ten, tak aspoň túto mládež.
- s láskou by mohli prírodu a les obdivovať
- snáď Matka Príroda s Vetrom už niečo vymyslí..


Matka nenechá nikoho bez pomoci
škriatkovia donesú ohnisko, spacák, stan, kompas

mobili umreli, nuž stavajú stan.

12. Libertango

13. VANGELIS - stmievačka

divadel. vstup..sedia pri ohni je im dobre. zabudli na ten ich svet, sú v krajšom reálnom svete
svetlo z ohniska
sú zrazu lepší
stíšia reprák, neodhodia papier, vykašlú sa na telefón
rozprávajú sa, mohol by jeden z nich zahrať úvodnú melódie croatian rapsody

14. Croatian Rapsody


Ste deti zeme. snáď sa nejako dohodneme. Budete pri mne stáť?
pri mojich prameňoch čo vlievajú sa do mora, pri úsmevoch hôr čo sa týčia k nebu, započúvať sa do vtáčieho spevu.. Tešiť sa že tu máme bohatstvo nevídané.
Zapadaj slnko každý večer za obzor. výjde mesiac v noci, vedzte, že som tu stále pri vás a, že už máte všetko..ideálny svet v ktorom môžete žiť,
počúvajte, obdivujte, pozerajte, vnímajte, stojte pri Matke prírode
darujem vám bohtastvo v listoch stromov, máte pri mne domov. Ovlažím vás dažďom a aj slzy osuším, stojte pri mne a bude sa nám  krásne žiť.
Obdivujte to umenie, tešte sa z plodov Zeme, majte prírodu ako umenie na obraze..vaše objatie a láska nech je preň rámom

15. Sladký obraz v múzeu

V krajine, kde vtáci štebotajú, slnko každé ráno vychádza a večer zapadá, tam kde stromy načúvajú,  Bolo vo fantázii?..alebo skutočné..?
Kam len kráčajú kroky ľudí, aby sa na ne šťastie nalepilo?.
 kto starosti rozfúka?..Radšej kráčať naboso po lúkach.
Matka Príroda postará sa o všetky živé tvory
Prežíva radosť a šťastie keď všetkých objíma..

 16. Slobodne




Naskytla sa príležitosť popočúvať v korunách stromov každú starosť. Nie je to slabosť. Mám na mysli stíšenie sa, bez hluku, počúvať len farebnosť zvuku ako na flaute, na klavíri, gitare. Potichu harmonicky ako v prírode.

, čo všetko sa v prírode stalo, doba ide dopredu, no príroda zostáva akoby nemenná. Príroda poskytuje slobodu.

Svet to nie je len displej telefónu, a tak vás prevedieme svetom očami Matky Prírody, Vetra, šumenia listov.  Po stopách vetra i dažďa a všetci sa prestanú sťažovať na zlé počasie.

17. Izba č. 223 

































sekanie sektu

Keď sa čosi nezadarí netreba to brať príliš vážne a to čo vážne brať treba  je radosť.
Musím však skonštatovať, že som žena, čo sa nie vždy len raduje a seká dobrotu.Občas mám chuť i niekomu nasekať. Aké to je seknúť naozaj, som mohla zažiť na súťaži, kde nálada s každým odseknutím hrdla fľaše stúpala. Pochopiteľne. Po pohári bubliniek si totiž dovolíme byť spontánni, uvoľnení, nemať na tvári masku dôležitosti . Dá sa to však i z radosti z pekného dňa. Môžeme si dať aj mušt, veď nikto z nás nevie aký vysoký je náš alkoholický kopec vo filozofii Jarka Nohavicu.
Dobrú náladu a úsmev riešim tak, že sa oblečiem inak ako z inej doby, alebo si dám klobúk vďaka ktorému sa usmievam ja a potom aj ostatní. Je milé sa takto seknúť..teda stretnúť. Stretnúť sa takto trebárs i ako na  "teambildingu" a stmeliť  kolektív v tejto veľkolepej súťaži, kde to nie je ako hrať na hudobný nástroj..tu je cvičenie  pridrahé a najmä treba mať priateľov ktorí si to za vás potom vypijú.
Ukázať sa v kostýme, to bola záležitosť druhého kola, no ja som sa so šatami už tuším narodila a tak som si na sobotňajší chladný deň vymyslela kostým Anny Kareniny z Cárskeho Ruska a v zamatovej spodničke mi zima nebola. Nesekla som síce ani na tretí pokus, no verím že o rok sa mi podarí odseknúť fľašu týmto netradičným  spôsobom a zažiť kus toho adrenalínu. Ešteže sme sa neposekali a zážitky sú zásahom len do skvelej nálady sprevádzanej pohotovým a kreatívnym "DJ -om".

sobota 23. februára 2019

Sweet & Pepper, zatiaľ len nekvalitné videá, no o to viac kvalitné zážitky

Cez tóny klavíra, gitary a spevu radi spríjemníme chvíľu, ktorá je so živou hudbou výnimočnejšia, krajšia. Má to správne korenie i štipku cukru a úsmev je hneď na svete. Pri natáčaní videa v hoteli Residence (Veľká vďaka pani riaditeľke) sme sa cítili ako celebrity, ktoré rozbiehajú svoju kariéru a Jožko sa na niektorých záberoch doširoka usmial, väčšinou sa sústredí na hru, čo ho baví a usmeje sa len tak kútikom  no dajte pred neho päť kamier a muzikant z hudobného dua Sweet & Pepper sa vytešuje. Veríme, že sa budete tešiť aj vy. Pripravujeme totiž promo, ktoré bude vďaka výbornému kameramanovi na úrovni. Väčšinou sa sústredíme na prípravu a piesne.  Na fotky či videá nám už akosi nevýjde čas, alebo ak aj áno, tak je to len z mobilu. To sa však čoskoro zmení a priblížime vám vcelku náš repertoár, radosť z hudby. Znenie strún, klávesov a spevu spod môjho klobúka.
Pozerám sa do počítača aké všeliake videá máme z akcií. Môžete si ich pozrieť, ak máte chuť. Nahrávka síce kvalitná nie je, no aspoň si ten nový výtvor  budeme mať s čím porovnať.
Spomienky na naše spoločné hrania, tie však kvalitné sú. Tak ako výnimočné víno, ktoré má svoje piesne na eventoch spojených s gastronómiou, tak i my dozrievame, verím že do skvelej chuti, buketu, rôznorodej melódie..
Najbližšie budeme mať vstup na svitskom plese 1.marca. Tešíme sa.
Vaše duo Sweet & Pepper

nedeľa 17. februára 2019

koncerty, melódie, úsmevy, pohladenie duše

Keď po koncerte vo Fantázii odchádzate domov s úsmevom na tvári, naša misia je splnená. Niekedy je to misia tajná, lebo tie dlhé hodiny pri notách, neustálom cvičení a vylepšovaní hry na hudobný nástroj sa podobajú tajnému projektu. Nie každý totiž vie, čo všetko predchádza tomu, aby sa struny rozozvučali. Začať hrať, vytrvať a zlepšovať sa, to chce disciplínu a hodiny práce, aby mohli potom žiaci prísť na javisko,hrať, pokloniť sa a mať ten dobrý pocit, keď radostne tlieskate. Či už sú to zamilované alebo zasnežené melódie, súhra učiteľa umelca a žiaka, umelca budúceho, je citeľná v jednom pohľade, podpore učiteľa, keď si  zahrá so žiakom, alebo len nastaví mikrofón. Aké by to bez hudby bolo? Ako v zime bez snehu a na Valentína bez lásky.
Fantázia s plnou náručou rozdáva radosť v podobe hudby, v januári sneží melódiami, vo februári spája notu k note a pripomína, že lásku, či už sme boli zamilovaní pred desiatimi rokmi alebo práve sme, je to láska, ktorú vieme cítiť vždy keď si spomenieme,dovoľme si zamilovanosť prežívať každý deň. Lásku k vetru, dažďu, slnku,  k hudbe,  k sebe a vtedy budú všetky vzťahy dokonalé. Cez gitaru, husle, flautu si hudobná láska hľadá priazeň k tomu, čo hrá, neskôr k tomu čo počúva. Aj keď nie je nástroj dokonalo naladený,zamilované srdce  falošný tón nezahrá a vtedy to znie. Z javiska až k vám, od správneho prstokladu na klavíri k splneným prianiam..K atmosfére, kedy sa i malý koncert môže stať veľkolepým..


nedeľa 3. februára 2019

najkrajší bál

Bál..asi ten najkrajší na akom som bola. Na taký sa môžem tešiť už na rok dopredu. Príjemný pocit. Tešiť sa na deň, kedy sa zverím do rúk šikovnej kaderníčky Jarky a som o čosi krajšia vďaka umeniu Patrície Krystýnek. Už samotná príprava na ples má akési čaro.
Vybrať krásne šaty, aká to skvelá povinnosť..
Šuchot nariasených sukní mi znie ako sen. Tentokrát to však nebolo o širokej sukni. Zaujali ma čímsi tieto, vo výnimočnej farbe zelenej. O tom to je, cítiť sa výnimočne.
Na donovalskom bále sa noc niesla v znamení ohňa. Čas prestal plynúť a bola som ohňom celkom unesená. Budem si pamätať, ten krásny zážitok tanca, skvelého jedla, prvotriedne vína, spoločnosť.
Donovalský bál je jedinečný, nezabudnuteľný, neopísateľný.
Jeho noblesu už na začiatku večera podčiarkla Sisa Sklovská so svojím hlasom, sviečky začali horieť o čosi silnejšie a iskry sa rozihrali na tanečnom parkete. Bystrík Band sa postaral o úsmev a teplo na duši a umelecké diela šéfkuchára rozpálili chuťové poháriky. Oheň zažali i znamenité vína Vladimíra Hronského. Nešla som sa vynadívať na módnu prehliadku a kožené modely od Lenky Poulovej. Také šaty si ako správna milovníčka originality  nenechám ujsť. Veď sa predsa treba potešiť, aspoň pohľadom, no snáď raz zavítam do Trenčína a v meste módy si kúpim konečne čosi na seba :) nevadí, že šatník mi ide roztisnúť, z potešenia netreba mať výčitky aj keby padla celá moja učiteľská výplata.  :)
Keď som sa dívala cez okno na ohňovú šou, mala som pocit, že opäť začína nový rok, nový začiatok, nová radosť, nový krásny čas. Bola som celkom pohltená do tanečných kreácií so živlom, ktorý je tak potrebný, hrejivý ako láska, no zároveň vie aj ničiť..
Ubehlo to rýchlo. Zhoreli v minulosti chvíle prežité na parkete, kde som sa učila "čaču" s tanečníkmi z tanečnej školy "Smiem prosiť" pod vedením majsterky slečny Kosorínovej.
Zážitok z ohnivej noci tak rýchlo nevyhasne. Vždy do toho pomyselného ohňa priložím jednu spomienku a ak sa budem chcieť cítiť výnimočne, plesový ohník bude tlieť. Pozriem sa na fotky, na šaty do skrine a spomeniem si, že tou krásnou ženou som bola práve ja.
Taký oheň v sebe vie zažať každá. Chce to len úsmev, vrásky okolo očí od smiechu a učiť sa prežívať okamihy s horúcou intenzitou.
Sme to my, čo zažneme oheň a je na nás aby nevyhasol.
Ďakujem pani riaditeľke Veronike Šiklovej a všetkým šikovným ľuďom v hotely Residence za nezabudnuteľný zážitok

Zasnežené melódie

Pekný koncert a taktiež i spevácke výkony. nedalo sa odchádzať z domu kultúry inak než s úsmevom

nedeľa 13. januára 2019

List k splneným prianiam.



Vážený pán Stanislav Štepka.
Chcelo to veľa odvahy napísať tento naivný list, no čas sa kráti, roky plynú a ak sa raz obzriem za svojim životom, chcela by som mať pokoj na duši, že som urobila všetko pre splnenie svojho sna. Píšem list. Jednoducho perom na papier ako za čias, keď ešte neboli emaily. Rada by som Vám týmto listom i vyjadrila svoj veľký obdiv za vaše krásne a nadčasové inscenácie, čo vedia tak pohladiť dušu. Mám rada ten humor i slzy, poéziu a lásku, ktorou vaše divadlo oplýva.
Ak by ste hľadali na stvárnenie svojich vízií takú malú Moniku Piekielnicku, ktorá by sa vám možno mohla hodiť, budem obetavo a zodpovedne stáť, či už na javisku alebo v zákulisí, za vznešeným remeslom umenia.
Som obyčajne neobyčajná tridsaťjeden ročná žena. Mám kúsok talentu, ktorý by som nerada nechala spať. Cítim zodpovednosť za dar, ktorý som dostala do vienka, a chcela by som, aby sa dostal k ľuďom. Asi by to bola škoda a verím , že Ten hore mi drží palce.
Som poetickou dušou.
Už ako malé dieťa som zasnene pozerala v triede literárno dramatického odboru na váš plagát.
Radošinské naivné divadlo. Vo svojich šiestich rokoch som nevedela, čo je to to naivné. Otec mi vysvetlil, vraj naivná som vtedy keď čakám, že pod okno mojej izby príde princ na bielom koni. Toho princa však mám. V podobe  svetla, čo sa mi vždy dostane cez potlesk divákov.
Píšem tento list, lebo moje srdce piští po naplnení a častejšej radosti.
Bola by som šťastná, ak by som vám mohla byť nejak nápomocná.
Som učiteľkou na umeleckej škole. Študovala som hru na gitare, na konzervatóriu v Žiline a neskôr na vysokej škole operný spev.
Píšem slová, básne, piesne, scenáre a všetko to, čo ku mne zhora príde.
Momentálne  účinkujem v troch inscenáciách v divadle Commedia Poprad.
Mám aj plný šatník kostýmov, ak by bolo treba.
Spievam a hrám. Na svoj vek vyzerám veľmi mlado, lebo som si ešte nedovolila starnúť.
Tvorba, umenie, oslobodzuje moju dušu.
Možno som príliš naivná, no je to krásny sen zahrať si vo vašom divadle.







nedeľa 6. januára 2019

Štedrá večera pre dušu


Kúsok zo svojho umenia by mohli učitelia dopriať v podobe koncertu každý rok.
Hovorí sa, vraj ten čo vie tak je slávny muzikant a ten čo nevie tak učí, no je to veľký omyl a predvianočný koncert bol dôkazom, že učitelia sú skutoční umelci.
Vo Fantázii sa udiala jedna vzácnosť. Kolektív sa svojou výnimočnosťou stáva akýmsi magnetom pre vzácnych ľudí, ktorí sem vždy radi zavítajú.
Učitelia tu nie len učia, no na pódiu sú ako ryby vo vode, a to, že hrávajú, koncertujú a neustále sa zdokonaľujú vo svojom umení hry, dovolím si spomenúť, že poniektorí sú aj multiinštrumentalisti, to je poklad vďaka ktorému vieme byť i lepšími vo výchove ďalších umelcov.
Učíme a aj nás to učí.. Pokore, obetavosti, pracovitosti, láske. O tom hudba je.
 Nešetrím slovami chvály, spievam nadšením a som na nás hrdá, že každý výplod Fantázie v podobe koncertu  je s veľkým zanietením a od srdca.
Na tom predvianočnom  sa na pódiu v Dome kultúry vo Svite stretli znamenití umelci a vzácni hostia, ktorí prišli do malého Svitu, lebo vedia, že to čo vytvárame je s láskou a je to práve kvôli vám, kvôli tým čo nás neustále inšpirujú, kvôli žiakom, ktorí sa vďaka hudbe môžu stať  ľuďmi vnímajúcimi krásu, čo sa dnes často prehliada.
Na javisku sa udiala jedna vzácnosť. Učitelia hrali spolu. Boli sme ako jedna rodina, hudba nabrala spoločný dych a kúzlo súznenia duší sa prenieslo až k publiku. Ďakujeme za potlesk v stoji.
Bol to koncert, čo otvoril naše srdcia,šepotom sa vkradol aj do tých vašich a umenie zaklopalo na dušu.. Vy ste otvorili.
Láska, pracovitosť, obeta, pokora.
Učiteľ je umelec. Umeniu učí, umenie rozdáva.
Vo Svite svit hviezd dopadol na javisko a my sme im ten jas jednoducho poslali späť.
V podobe hudby, vášho potlesku, ochotní v našom malom meste robiť zázraky, verím že aj anjeli sa započúvali.
Boli ste s nami v tom svete hudby, harmónie, tam kde má každá nota svoje miesto, tak ako každý človek má miesto na tomto svete.
Pohladenie hudbou,slovom básnika Vladislava Vaľka , spojenie živej hudby a tanca, rytmu na bicie v podaní Mateja Richtarčíka, skvelého muzikanta Tomáša Kokyho,jeho huslí, kontrabasu, Jozefa Štrbku s akordeónom, anjelskej flauty Viktórie Skokanovej, krásneho spevu sopranistky Miriam Trembáčovej, klavíra v podaní Andrejky Dzurillovej, Michala Konečného a jeho skvelej basgitary, rozozvučali sa i struny pod rukami Tomáša Tabáčeka.
To všetko vďaka vám a pani riaditeľke, ktorá túto školu diriguje s dôverou vo svoj orchester, z ktorého dokáže vyčariť najkrajšiu  melódiu.
Snáď sa nám podarilo zasvietiť aj vo vás to pravé vianočné svetlo.
Prídite si ho načerpať na našich koncertoch.
Máme ho dosť pre všetkých.





sobota 5. januára 2019

Sviatok v každom dni

Ten pekný pocit prázdnin môžeme mať každý mesiac. Nechám si ho čerstvý ešte na január a svetielka si pokojne smú blikať aj celý rok, aby mali čarovnú moc úsmev rozsvietiť.
Aj Dnes som tú výnimočnosť mala, pretože padalo z neba  páperie a privialo sviatočný pocit, ktorý môžem mať akokoľvek dlho.
Tieto voľné dni nám žiakom a učiteľom pripomenuli, aby sme si  pocit oddychu a spokojnosti mohli zachovať, aj keď sa nám už sladké voľné dni chýlia ku koncu.
Prázdniny sa totiž skrývajú aj z tešenia sa pri práci. Obzvlášť v škole Fantázia, kde sa dá i snívať, precestovať s hudbou svet a v predstave nechať preznievať to pekné keď struna zaznie, ozve sa tón a kreativita nemá konca kraja. Tvorivosť, tanec a hudba, to je čosi povznášajúce, prázdninové.
Môžeme azda povedať, že máme prácu snov :)
Asi sa dnes pôjdem ešte prejsť po zasneženej ulici, po prípade urobím anjela v snehu a pripomeniem si aké to je ešte stále sa hrať. Verím, že aj cez prázdniny ste sa hrali a aj vaše hudobné nástroje hrali.
Tešíme sa na všetkých žiakov, keď sa opäť rozozvučí trieda a môžeme sa do júna cítiť sviatočne.