lásky.

Každá láska zostane v srdci zakorenená. Či už je to platonická, na diaľku, dávna láska, čo nehrdzavie, vždy v nás zostane. Ako kúsok čohosi pekného, čo hrá dôležitú úlohu.
Budem si priať vždy mať víno v správnom pohári a prosecco v tom štíhlom, aby som vzdala hold čomusi peknému, čo ma veľmi obohatilo. Jednej veľkej láske, ktorá však večne netrvala, lebo také trvanie nemá nič. Mohla som zažiť krásne veci, no i tie nie veľmi pekné a tak som sa rozhodla konečne po 31 rokoch mať rada samu seba. Sama sa zachrániť a už nečakať na tešenie. To môže byť v každom okamihu..

vietor vo vlasoch

Milé dámy. Nesadajte si na motorku, mohlo by  vás to stáť vzťah. ( teda iba v prípade, ak je síce nablízkaný, no odložený niekde v garáži) Tak veru bolo u mňa, keď som sa beznádejne zamilovala, do vetra vo svojom vrkoč. Svoje dlhé vlasy  by som len tak nenechala viať spod helmy, keby z toho neplynula radosť.
Nikdy som motorkám a ani motorkárom nerozumela, no stačila jedna jazda a mohla by byť na svete láska na celý život. Je to rýchlosťou, vetrom, adrenalínom, či čerstvým vzduchom? Neviem..
Je to však pocit slobody, aký som nezažila už dávno. Začala som sa poslednú dobu smiať dosť nahlas, smiať sa veľa a byť znova tým dievčatkom, čo sa teší zo života spieva si, nosí sukne. Na motorku to ale nejde inak ako v nohaviciach. Je však fajn, cez slnečný víkend obliecť čosi iné než  a vyčistiť si hlavu, myšlienky.
Mám v sebe oheň.Všetky ženy ho máme. Niekde vo mne tlie. Vetrom sa rozhorí viac a ja viem viac milovať život, viac tvoriť, viac sa smiať viac plakať od šťastia, nie len roniť slzy ako obeť svojich ideálov. Jednoducho ísť ďalej, sadnúť na motorku a zmiznúť niekam preč .Nezostávať vo vzťahoch, ktoré stagnujú, neplánovať, nerozprávať zbytočne veľa.. Nie je vám niekde dobre? Odídťe, odfrčte, naštartujte stroj a na lesnej ceste ktorou sa vyberiete bude vzduch voňavý, možno to nebude buket dokonalého vína,  bude však voňať jednoducho a pekne.. ako bylinkový čaj..