nedeľa 23. augusta 2020

Smaragdové šaty a ich príbeh

Každé šaty majú svoj príbeh.O ich kúpe, o pocitoch i farbách dalo by sa rozprávať. Tie najmilšie sú šité ručne, najlacnejšie z "druhej ruky" každý kúsok látky predstavuje aj etapu života. Dnes sú to šaty a sukne do ktorých sa tak rada obliekam, lebo som žena a chcem sa v šatách zatočiť, či pretancovať daždivý deň.  Tieto by som však rada posunula ďalej. V nich som totiž mala pocit, že som len bábkou v cudzích rukách. Splnila som si sen o  princovi na bielom koni, pozlátku v drahých  šatách, šperkoch a dovolenkách. Neskôr sa však ukázalo, že nedocválal princ ani gróf a zo mňa nebola princezná ale prázdna,smutná žena. Prepchaté bruchá  najlepším jedlom, vínom, plné ústa lží. Vo vysokej spoločnosti som hľadela na "nabotoxované" ústa bez úsmevov a zrazu som nemala čo povedať. Čím to len je, že úspešní muži potrebujú mať po svojom boku popri rodine aj mladú lastovičku ktorej pristrihnú krídla. Ako veľmi som sa zmýlila. Začarovaná naivka s obrovskou túžbou po láske. Šaty sú krásne. Tie nemôžu za moje chyby a omyly. Prišla som sa sem predsa čosi naučiť, narásť. S ďalšou jarou doletela láska skutočná. Odstrihla som nitky. A bábkové divadlo? Dnes už ťahám za nitky svojho šťastia  ja.  Verím, že jedna dáma v týchto šatách zažiari. Bude ako drahokam. Veď každá z nás z neho kúsok máme. Boli drahé zo salónu Nicol v Bratislave. Sú talianskej značky, vyšívané s vlečkou. Veľkosť je 36. Mala som ich oblečené len raz. Je to jedinečná možnosť si tieto šaty kúpiť pod cenu ako ten "napúdrovaný" život,na ktorý som chvíľu nechápavo hľadela. Tak do toho milé Popolušky :) v prípade záujmu mi zavolajte alebo napíšte správu na tel. číslo. 0905 383 908   ..a pozor...praví muži väčšinou v nablízkanej zbroji nechodia. :)






piatok 14. augusta 2020

Lednický hrad svojim kúzlom volá..

 Na Lednickom hrade

stúpať po rebríku a zachytiť kúsok histórie.

Dýcha jeho čaro, ktoré bolo v rozpuku v 17.storočí.

výlet, čo poteší.. oči

Stúpať k výhľadu.

Aký bol kedysi? 

To nechať predstavám treba, fantázii..

keď tu ľudia žili.

Len v krátkosti, predstavím si, že mohli tu mať mnoho radostí.

Do hradných múrov zmestilo sa ich snáď dosť.

Aspoň toľko, čo mala som kráčajúc tajomným schodiskom.