Dievčatko a veľryba

 Názvy koncertu : napríklad : Malé noty, veľké sny, tanečné kroky - život umením, malé deti a ich veľké sny, Na vlnách príbehov, Spolu, farebné príbehy, Tancujeme s farbičkami, V mori príbehov More objavov, kam? Do Fantázie. Ktorým smerom predsa do Fantázie. Na Vlnách fantázie. Čo všetko sa ukrýva vo Fantázii. Lietajúce stránky. Nádych, začíname. Skok do hlbín Fantázie. Plávať až na kraj sveta. Až na kraj sveta.

(Chcela by som si splniť svoje sny o lietaní. Kedy sa mi to padarí? Ako sa naučiť odraziť od zeme? Skúsim otvoriť svoju rozprávkovú knižku, možno by som mohla zaletieť až na kraj sveta. Začítajme sa spoločne do príbehov. Poďte so mnou.) 

Veľrybaaaa Je pekná vak? Možno sa pýtate ako som k nej prišla.. To vám bolo tak. Túžila som po domácom zvieratku a rodičia mi kúpili malú akváriovú rybičku. No a tá čuduj sa svete začala rásť. Len čo som ju nakŕmila jablkami. Presne takýmito z mestečka Jablkovo..( Zoe si odhryzne z jabĺčka a papá) nemohla som tušiť že boli čarovné. (mohla som síce zájsť aj do chovproduktu, no nemyslím si že by to pani Šupinatej chutilo.)  Nevymýšľam si. Veď tu sa to píše. V rozprávkovej knihe fantázie...

T.CH. : Jabĺčkovo

Mačička : "Mňaaaau" a čo tak nakŕmiť rybyčkou mačku? 

Zoe : A ty si sa tu kde vzala? ...(do hľadiska)..Pýtam sa.. 

M:  Aj o mne sa píše v knihe Fantázie. 

Zoe: Akváriové rybičky, budúce veľryby na večeru, nie !  To kamarátky nebudeme....(do hľadiska) ....Odpovedám

M: A prečo nie? ... Zoe: (do hľadiska) Opýtala sa ma tá ryšavá mačička. 

M: No keď môžem byť kamarátka so sliepkami, prečo by som nemohla byť aj s tebou.? 

Zoe: Mačka a kamarátka so sliepkami? Tak to mi musíš vysvetliť. 

T.CH. : Kamarátka z dvora 

Nie nie, svoju rybičku som mačke na večeru nedala. Veď možno by sa mačička i prejedla. Rybke totiž začalo byť akvárium primalé. Čo akvárium, vaňa..čo vaňa, celá kúpelňa. Zrazu jej bola malá i moja izba, neskôr celý dom, Bola som z toho zmätená. 

T. CH. "Confusion" 

 Rybička sa zväčovala a zväšovala. Medzi nami, vždy som chcela mať veľké domáce zvieratko. Koňa, kravu, slona, ale toto.  Jedného rána rybička dokonca povedala svoje prvé slová, ktoré zneli .. 

T.CH : "In this moment" 

Po anglicky? no jasné, že prvé slová boli v cudzom jazyku, myslela som že to bude po fantáziovsky..no keď rybky pôvodne  pochádzajú z ďalekých oceánov..... Možno priplávala až z kraja sveta. Za nedlho  sme sa s rybičkou začali zhovárať. Okrem "In this moment" sa ma rybka pýtala, vždy keď som prišla po obede domov..

R: "Ako bolo v škole?" 

Zoe: Otrávene som vyplazila na rybku jazyk. takto že blee. A to nevieš vymyslieť inšiu otázku? Veď si veľryba. 

R: "Tak ja sa polepším" 

Zoe: Premýšľam ako robia ryby. Ryb ryb? " 

R: Skúsim vymyslieť lepšiu otázku. počkaj.. hmmm.. O čom si dnes čítala vo svojej rozprávkovej knižke? 

Zoe: Ćítala som o našej Zemi napríklad. O planétach, o vesmíre. Knižky.... Ach keď ja by som sa aj hrala na mobile... Ale to by som nemala takú skvelú slovnú zásobu akú mám teraz 

R: " Ó pani všetečná"  

Zoe:  Všetko by som chcela vedieť.. aspoň o učive ktoré preberáme v škole a na hudobnej škole.. no okrem do školy na dvor, na prázdniny k babičke, veru nikde som nebola. túžim navštíviť všeliake krajiny, ochutnať nové jedlá, zažiť nové farby,  novú kultúru i vône..  

R: aháá tak ty by si chcela spoznať celú našu Gáju? 

Zoe: Čo je to Gája? 

R: Predsa naša zem. Pozri sa: 

T.CH. Gája

Takto to bolo. Z rybičky sa stala veľryba.  Aké prekvapenie, aké dobrodružstvo. 

R: Áno milé dievčatko menom Zoe, narástla som, a vieš prečo? Lebo si si to vytvorila, želala :)  no a cestovať aj na kraj sveta dokáže len čarovná ryba Veľryba, ktorou som ja. Ako si ma to nazvala? pani Šupinatá? nie niee nerobím "Ryb, ryb"  ale  Śvihnem chvostom, Šplech sem šplech tam, šupiny či pierka, zážitky môžeme mať ako hovorím ja "Every day" :)  nasadať 

T:CH. Every day 

 Zoe: Veľrybka  a to naozaj môžeme cestovať, hocikam? 

R:Áno 

Zoe:  Aj tam kde končia noty? 

R: Aj tam kde končia noty. To je jednoduché a je to čuduj sa svete veľmi blízko. Noty  predsa cestujú do hudobného nástroja, z neho do zvuku, potom do uší všetkých čo hrajú i počúvajú až nakoniec do srdca a všetci sú šťastní.

Zoe: aj ja by som chcela, aby boli  ľudia  šťastní, keď počujú moje noty,  len sa mi vôbec ale vôbec nechce cvičiť na klavír. 

R: to nevadí že ťa to nie vždy baví a že sa ti nechce. Cvičíš predsa preto, že máš rada hudbu.je to tak?

Zoe : Áno

R:  Chvíľu pri klavíri posedíš, vydáš sa na cestu kde končia noty, a na to nepotrebuješ veľrybu. Stačí mať odvahu prekonať  prekážky. Zahrať pekne na klavíri to bude istotne skvelé. 

Zoe: Máš pravdu :) Stojí to za zváženie. Poďme sa nad tým teda zamyslieť.

R: Ponoriť sa hlbšie do myšlienok. 

T.CH. "Mind"

Plavíme sa tak s veľrybkou svetom, a jedného rána, veľrybka, čľupla a hneď na to povedala:

 R: poďme sa previesť na motorke. 

Zoe: A odkiaľ ti ja zoženiem takú obriu motorku? čoo? a veľrybka, nechcem ti do toho veľmi rozprávať, ty si svetaskúsená, ale neviem či si si všimla, nemáš nohy, veď to je ako s hadom na bicykli. 

R. áno to mi pripomenulo jeden  vtip. Had si pokojne ide na bicykli ide, krúti a zrazu mu niekto povie, "had ale veď ty nemáš nohy" a  on ......spadne.   

Zoe: čo teda s tou motorkou? 

R: Všetko sa dá keď si to vieš predstaviť. ani čmeliak by nemal podľa fyzikálnych zákonov lietať, má vraj priveľké telo ku krídlam :) a predsa. 

Zoe: Ak motorku nezoženieme, mohla by sa nám aspoň čosi podobné prisniť :) aha, motorkárska bunda! 

T.CH. Rock, pop, jazz

Toto by mohla rozprávať mačička v košíku (takom na kolieska)  bude ju nejaký rekvizitár ťahať :D "Ak niečo nevidíš, pozri sa druhýkrát. Dá sa cestovať na veľrybe, poskladať si loďku z papiera, oboplávať zem, zložiť papierové lietadlo, obletieť svet. Stačí si to vedieť predstaviť, stačí chcieť. Nechať tóny violončela..znieť.. 

T:CH: "Sama sebou" 

Zoe na bicykli: Pre všetkých, ktorí ešte nemáte priateľov alebo sa chystáte  vymyslieť si svoju vlastnú veľrybu, pokojne si môžete dať sólo,

T.CH: retro jazz Lili Buňová.

 R: verím, že každý z vás nájde skutočného  priateľa, alebo niekoho, kto vás bude mať naozaj rád, stojí za to, počkať si. Možno mnohí ešte nedorástli :)  R: Mám teda veľké šťastie že som narástla a mám za kamarátku teba. Ďakujem že si si ma vymyslelaaaa. 

T.CH. Duo "Love time"

R: Ak by si mala v živote i temnú hodinku, spomeň si na svoju kamarátku veľrybu, tá všetko vyrieši. choď teda, plávaj, bež, lietaj, kráčaj, tancuj, hraj sa, rob čo len chceš, teraz už môžeš aj ty narásť. Pamätaj, bude to veľké dobrodružstvo. 

Zoe: idem teda rásť aj ja, a keď budem mať temnú hodinku, budem si i v dospelosti pamätať.. niekedy, keď som bola malá mala som veľkú veľrybu.  (ešte to treba dorobiť ten koniec) 

Cena mesta

 Vždy hľadá riešenia a nenechá sa odradiť nepriaznivými okolnosťami. Vždy povie áno novým nápadom. Čo si  zaumieni, to sa jej podarí, pretože jej húževnatosť, pozitívna energia a manažérske schopnosti idú cez srdce. Tvorí život kreatívny, krajší, umeleckejší. Svet kde by sme sa mohli všetci cítiť dobre  a slová ako "nedá sa" alebo "načo" už dávno vyškrtla zo svojho slovníka či nôt.  Kráča,  beží, letí ako tornádo vytrvalo za svojim cieľom, neobzerá sa. Pred 15 rokmi mala víziu ktorá pramenila priamo z duše. Priala si urobiť svet krajším vďaka umeniu. Kompasom bol zmysel pre spravodlivosť, túžba, aby sa mali jej priatelia, kolegovia dobre, aby  mali kde realizovať svoje výnimočné talenty na ktoré má ona nos. Vie, že pokiaľ urobí všetko preto aby sa mali ľudia okolo nej čo najlepšie bude sa mať dobre i osobnosť, ktorá si dnes  preberá výnimočnú cenu mesta. Je to dáma, čo sa nebojí vyhrnúť si rukávy a zablatiť topánky, pokiaľ je to pre dobrú vec. Je hrdá na svojich zamestnancov, na  žiakov, ktorým zo zákulisia srdečne tlieska a teší sa z každého krôčku vpred. Riaditeľka, klavíristka, učiteľka, kvetinárka, manažérka, podnikateľka, umelkyňa, motivátorka mama, sestra, priateľka, žena s najzvučnejším smiechom, zakladateľka Súkromnej základnej umeleckej školy Fantázia, ktorá sa i týmto odvážnym skokom do neznáma zaslúžila o rozvoj kultúry vo Svite. Vytvorila priestor, v ktorom sa môžu mladí ľudia vzdelávať v umení, vnímať väčšmi krásu, vedieť čosi navyše.  Čo je viac ako vzdelávať budúcich dospelých ľudí? Veď tí už Svit reprezentujú nie len na Slovensku, ale i v Európe. Hovorí sa, že škola Fantázia má krídla. Ten pravý rozlet s pocitom slobody, s vetrom vo vlasoch v najlepšej Viere vo výšky až ku hviezdam riadi Viera..No a čuduj sa svete, keďže sa to deje medzi nebom a peklom, tak Piekielnicka. Narodila sa v malebnom meste Brezno ako najmladšia z troch detí, študovala hru na klavíri na Konzervatóriu v Bratislave. Vo voľnom čase rada záhradkárči, varí a pečie , je skvelou hostiteľkou.. No o tom dnes nie. Sme radi že ju máme. Je nezameniteľná. Dokáže sa rozdať, má ľudský prístup, žije pre svoju prácu, pre ten kus umeleckého diela, ktorému dala farbu, šťavu, chuť, to správne korenie,  bassocontinuo, i melódiu najkrašjej slávičej koloratúry..  no nezabudne sa opýtať ako sa kto má, či ste jedli,a ak nie, donesie vám v košíčku obed do práce. Môžete sa s ňou o všetkom  porozprávať, utužuje kolektív, vždy urobí niečo navyše.. a ak sa aj niečo nepopdarí? Povie proste "a čo" .. S Fantáziou je Svit krajší..

Koncert k 15 výročiu Fantázie

 Tikanie ozubených koliesok. - poznámka pre zv.

Horizont - stroj času - ozubené kolieska na letkách. Na scéne je dievčatko, hľadajúce odpovede na otázky. Zaujme ho tikanie ozubených koliesok času.

D: Kto si?

V: Som čas.

D: Ty sa voláš čas? Máš čudné meno.

V: Možno.

D: Počuj, Čas, kde bývaš? 

V: Všade.

D: Všade? Kde je to všade?

V: V nekonečne.

D: Tak tomu už vôbec nerozumiem. Koľko máš rokov? 

V: Ako kruh.

D: Ako kruh? ale veď kruh nemá začiatok ani koniec.

V: Dobre, veľmi dobre.

D: Hovoríš dobre, ale veď ty rozpráva ako ... ako z ríše Fantázie.

V: Správne.

D: Z Ríše Fantázie. To som povedala ja? Veď ani neviem čo to slovo znamená.

V: Dozvieš sa, len pozorne počúvaj.

V: Poznám starý dobrý dom so Šindľovou strechou, kolísku detských snov a orech bez orechov...

D: Cítim sa ako v kolíske. Ako v mamkinom náručí. Hej čas, počúvaj. .. Bol taký čas, len pred nedávnom, rytmus i tých najhlučnejších miest bol ako pohyb bárky v bezvetrí. A bolo more plné rýb a  úsmevov...

V: Výborne, učíš sa rýchlo, si vnímavé dieťa.

D: Ďakujem. Ale aj tak ešte neviem čo je Fantázia

V: Hľadaj

D: Ale kde ju nájdem?

V: V skromnosti, papieri, rytme, hlave. Dobre počúvaj. 

V: Skromnosť chodí spávať do veľkých duší, sivých hláv, skromnosť chodí stvárať bláznovstvá na bulvár...

D:  páčiš sa mi. :)  (dievčatko môže zatlieskať rúčkami)

V: Ďakujem. Aj ty sa mi páčiš. Tak poď. Poveziem ťa v čase. Do sveta bláznovstiev, k hudbe, tam kde budeš vidieť tanec, počuť spev.

Hudobné číslo : Beauty

čo je to Fantázia? odkiaľ sa vzala? Bola spočiatku veľká alebo malá? Bolo jej veľa alebo stála sama? Toľko otázok, známa či neznáma? je to iný vesmír alebo dáma?  Ona len je. Naprieč všetkým časom. , kráča vzpriamene. . Každý si rád na ňu spomenie, keď treba nájsť seba. hrá tancuje, maľuje, spieva ..bez nej bola by každá chvíľa šedá. Deje sa len keď zaspíš? Je to tvorivosť, sny? Kde ju hľadať a ako vznikla? Za dňa či za súmraku prišla? Ocitla sa možno z večera do rána, toľkých nápadov fontána. nezvyčajná, nová, spontánna. Možno si priala len.. urobiť svet krajším.  Nie takým komplikovaným. Fantázia proste je. V každom z nás. Milé dieťa, vážený Čas. Budete mať teda veľa práca ma nájsť. A aby ste to nemali také jednoduché, Skryjem bezhraničný čas do kruhu..do ciferíku,..do ručičiek budíka. No a dievčatko? tá by mohla na chvíľu zažiť aké to je mať krídla. Bude teda malá víla.

Tanečná ch. Pierka v oblakoch

Na scéne, je budík .. Bodové svetlo naň.

Budík ožíva: V: Ach zase musím tikať a na túto úmornú prácu si zvykať. čože? ja nemôžem tikať kedy sa mi zachce ? Čo sa to stalo? hmmmmm.. Dobre sa mi spalo.  Snívalo sa mi že prasa v hrnci tancovalo.  To je nejaké čudné. Koho mám budiť keď tu nikto nie je? (Zíva.) Ešte si na chvíľu zdriemnem. 

D:  Niee prosím nespi už, otvor oči a trocha sa vzmuž. Stratila som sa, Ešte donedávna som bola obyčajné dieťa a teraz mám tieto pekné šaty a krídla. Čo sa to len stalo? Som Víla Zora a tak sa mi zdá, že potrebujem nájsť zlatú rybku z mora. Aby splnila mi prianie,  Aby som zistila čo je to Fantázia, či je to sen ,či skutočnosť, čisto z vedeckého hľadiska, na porovnanie. 

V: Ak chceš chytiť rybku, treba ti najskôr bazén, nemyslíš? ale taký z 50 rokov, Dvakrát sa otočím, raz zazvoním a prenesieš sa ku rybke zlatej, kráľovnej všetkých bazénov. 

D: Vrelá vďaka pán budík. to že pre mňa urobíte? Obávam sa, že už sa veru nevyspíte. Lebo mám tu veľa otázok. Prečo je citrón žltý a limonáda oranžová? a prečo existujú všetky slová. Prečo je smiech nákazlivý a prečo sú na svete víly? prečo chvíľa čo bola včera nie je dnes? prečo šteká pes, Prečo mňauká mačka? Prečo veľa rokov dožije sa koryačka? Prečo má toľko riadkov jedna partitúra a prečo .... tik tak tik tak crrrrrn  - poznámka pre zv.

Tan. Ch. "Retro leto"

Zlatá rybka: crrrrrrn crrrrrrn.. dobrý deň krásny štvrtoček prajem, pri telefóne Zlatá rybka , ak si želáte stať sa človekom stlačte jednotku, ak si želáte nájsť zmysel života stlačte dvojku. Ak si želáte bezodnú studnicu vedomostí stlačte.... 

D: Dobrý deň som víla Zora a priala by som si zistiť čo alebo kto je Fantázia ?

Zlatý rybka: Aháá ty chceš iba jesť jesť ísť spať, zobudiť sa krásna? mám ťa zmeniť na motýľa? 

D: čo ja viem, skús radšej zmeniť budík  opäť na toho môjho kamaráta - Volá sa Čas. Alebo vie čo? ešte lepšie. Keby bol radšej Dedo Vševed,? 

Zlatá R.: vypi túto limonádu a stane sa. 

D: Počkať, tak kto ju má vypiť. Ja či Budík? (Dievčatko si trochu odpije, a ostatnú limonádu vyleje na budík ) :D 

Tan. Chor. Limonáda

V: Som Dedo Vševed, všetko viem. .. Bol taký čas, len pred nedávnom...   

D: Veď v čase  mohla by sa i Fantázia skrývať. 

V: Milá malá víla. Sme už na to teda dvaja, poďme Fantáziu hľadať.

D: ako vznikla? kto to je? čo to je? 

V: To vedia od nepamäti, už všetky malé deti. Len dospelí na to zabudnú. keď si žijú bez úsmevu, nevšímajúc si nádheru, hravosť, snenie, vo svojich snoch zaľúbenie.   Starostí majú ponad hlavu, na  svete však treba dýchať, lebo čas ten tiká, viem o čom hovorím, no nebudem ich súdiť, veď som len starý budík. Možno v nás všetkých Fantázia tajne žije. Dokonca celkom blízko. Sny naše však nemali by lietať nízko. Tie mali by siahať až do Svetiel Galaxie, S hlavou k nebu, myslím že sa lepšie žije, Dievčatkám či vílam.. 

D: Zatvorme teda oči a prenesme sa k svetlám hviezd. Sú strapaté a tak ďaleko. Skúsme zavrieť oči čas zastaví sa a zem prestane sa točiť. Veď v každom srdci sídli, krídlo malej víly. 

Tan. Ch. - Svetlo Galaxie

D:Ked je skrytá? Vari v mojom hlase zase_?

V: Skús a uvidíš, možno práve to bude príbeh pravdivý,  zaspievaj..  

D: (tón  a falošný spev :) (srandička..)   

V: No možno som to inak myslel. Nevadí všetko sa vycibrí aj keď je dnes ten svet podivný. -- no ak ťa majú ľudia radi ... báseň.. 

"Nestrácaj nádej"tan. CH.

V: Som ja veru "Dedo Vševed" a celkom som zabudol kde tú  Fantáziu hľadať. Už sa tu udialo asi príliš veľa kúziel. Fantázia.. Je to tuším čosi, čo robí život ľahším. Je to slnečný deň po ktorom ľahšie zaspím...

D:Cestou necestou môžeme kráčať a tak  zistíme kde začať.

Tan. ch. Cestou necestou

D: možno je to iba výmysel, cesta, hľadať nový smer, Možno je Fantázia, pobaliť si kufre, do nich sandále a niekde na pláži budem sa cítiť ako princezná na bále. Možno je Fantázia v krásnom hlase.  Takom, pri ktorom sa mi tlačia slzy do očí, srdce poskočí. Fantázia je možno snom o kráľovstve, v ktorom sa závoj odostrie, za ním biele komnaty, už žiadne rozbité kolená a záplaty. 

V: Myslíš ako z prvej jazdy na bicykli?  (Možno je Fantázia ten pocit slobody, nájsť skutočnú rovnováhu. ..) 

Sám Káááľ..

Tan. ch. Vysnívané šaty  

D: Možno Fantázia nebýva v zámku ale v Jaskyni. V tých maľbách čo sú tisíc rokov staré. 

V: "tik tak" pozn. zv.  

D: Nesmej sa čas. veď je relatívny. Len aby sme to všetko stihli. Smiať sa, radovať .. do sýta. Môžem sa ešte opýtať?

V: Samozrejme, že áno, ako budem vedieť odpoviem ti.

D: ..na noty? Odkiaľ prišli prečo sú, ich tvar a notová osnova, škoda že nie som, pavúúúk čo nám siete zosnová.. (mohol by niekde na scéne prebehnúť pavúk. )veď práve. Čo ak Fantázia začala pri jednej káve, pri stretnutí spriaznených duší. Až mi z toho srdce búši. Cesty života... osud ten nás zamotá. 

T. Ch. Bližšie odomňa

V: Na pondelok pozri sa očami nedele. (Dievčatko by mohlo počas hľadania fantázie vyrásť, zabudnúť a opäť si spomenúť) ale to nemusí byť to mi len teraz napadlo

D: Mne to hlava akosi neberie. Prečo sa nám ,ako zákon času káže, Fantázia sama neukáže? Večne je skrytá a musím sa na ňu pýtať. čo ak je to iba hra? Bla bla blaa..

V: Nikto nás neučil slovo mama... 

D: Čo ak je Fantázia iba stará známa, ? akoby sme to mali všetko zakorenené. Slová ktoré poznáme po mene, ale čo ich pravý význam.  čo ak nám práve učitelia odhaľujú časť z Fantázie šatu? Kúsok zo Vševedovho strieborného vlasu? 

V: Kamže sa uberie naša cesta ďalej? Čo sa opýtame našej Fantázie slávnej keď ju nájdeme? Čo jej povieme? Buďme teda plní nádeje. Možno sa konečne dozvieme ako si vytvoriť svet, aký skutočne chceme. (už ten svet vytvárame, len o tom nevieme) 

D: Koľkýže to je vlastne rok? 1. ? Čo sa vtedy udialo? Vzlietlo jedno lietadlo? Priletela sova? Možno je Fantázia taká malá, že sa nám do dlane schová. Čo ak ju nosíme všade so sebou? ako gitaru?

Španielske tance  _ ?

Tan. Ch. "Myslím, že vieš"

Objavuje sa pomedzi dialógy aj postava Nudy: (len ešte neviem kde)"To je nudááá" - To že sa nudíš je tvoja voľba, my s tým nemáme nič.  Objavuje sa na scéne postava Fantázie. Čo myslíte? Sú na správnej ceste? Ako nájsť svetielko v tme? Mohla by sa zmeniť na Svetlušku. - Lampáš.

Veľká a malá ručička hodín, ženie sa, v čase všetko len raz stane sa. ... Nudááááááá. A keď sa tie dve stretnú? O dvanástej sa im cesty pretnú. Keď kukučka dvanásťkrát zakuká. A prečo nie 15 krát?. lebo to sú roky, nie hodiny. No tak o 15:00 ale toľko už bolo, toľko ešte len bude. Ja sa nikam neponáhľam. Môžeš sa nudiť aj tu. Ja mám len akýsi pocit. len cítim že Fantázia niekde čaká v smutnom čierno bielom svete plnom ohrnutých nosov, sťažovania sa kde sa ovládač od televízora prilepil k prstom tých čo večne utekajú v kolese pre škrečky. Fantázia je istotne o pohľade hore. nie že treba vymaľovať strop, ale tam ďalej ku hviezdam.   (kedy sa dedo Vševed zminá opať na budík) toto doriešiť

Tan. CH. "Únik"

nemohol by si milý budík tikať aj inak? nie tik tak? ale tik tok? Tik tok. Internetový kanál, konečne nebude nuda. víla by mohla do nudy drgnúť spadol by mobil a bolo by po zábave. Nevadí keď sa aj nudíš. Skús sa len započúvať do hudby.. napríklad do Jazzu. Vieš, že jazz má svoju špecifickú chuť? budík by mohol tikať jazzovo. a tebe sa čo stalo? budík by sa mohol potknúť a do kriva by tikal, ako pokazený metronom. Nič čo je pokazené na prvý pohľad nemusí byť pokazené vo svojej podstate.  (Ešte by sa niekde medzi tým mohlo udiať nejaké kúzlo že by boli naspäť Budík a  Víla Zora, len ešte neviem kde) 

T. Ch. "Chuť jazzu" 

Skúsme spolu zachytiť časovú stopu a nazrieť do kaleidoskopu. A to je zas čo? (Pýta sa nuda) To sú farebné plôšky, zrkadielka, keď sa doň pozrieš, môžeš si vytvoriť kúsok toho farebného sveta. ale ja tam niečo vidím je tam. (Otočenie celého kaleidoskopu na divákov.. Zrkadlo.. každý bude zvedaví čo tam uvidí a uvidí seba. Fantázia na všetkých dohliada. Fantázia sme my. (To by mohol byť záver) len tu treba aby sa dačo aj dialo.

 tan. Ch. "Noc je plná vôní"

 Fantázia sme my. Tá krásna postava Fantázie sa ale aj tak na konci ukáže. Je len sprievodkyňou na ceste za tvorbou lepšieho sveta. Svet Fantázie existuje vtedy, ak si všímame, keď urobíme niečo dobré, keď vytvárame. Lebo ako sa chceme na tomto svete cítiť? predsa šťastne a milovaní. ..

Trojkráľový koncert

 

Hudba môže liečiť. Je ušľachtilým remeslom, kedy sa žiak či študent stáva skutočným umelcom. Predchádza tomu však ochota obetovať hudbe veľkú časť času zo svojho života. Je to alchýmia, náročná práca, sťaby rehoľa a málokto má výdrž či cieľavedomosť každý jeden deň v roku sadnúť si ku klavíru, mať ruky v správnej pozícii pri hre na flaute, učiť sa dýchať pri spievaní, prekonať počiatočnú bolesť prstov pri hre na gitare. Aká sila poháňa umelcov vpred? K ďalšiemu a ďalšiemu taktu v etude na ceste k prednesovej skladbe. Je to vari o predvádzaní sa? o tom "aha" viem čosi zahrať? Tuším, že je to o veľkej pokore, láske a viere. Vedieť oživiť hudobný nástroj, vylúdiť z neho krásu tónov je možno ako povedať modlitbu inak. Je to oslava života, možno rozhovor so samotným skladateľom, ktorý do svojej tvorby vložil kúsok božieho zázraku. Aký krásny je to pocit a aké ušľachtilé poslanie nás učiteľov, keď sa vieme a môžeme podieľať na malých zázrakoch ako sa zo žiakov stávajú študenti konzervatórií. Sedeli sme 6. januára v sviatočný deň Troch kráľov v Kostole Sv. Jozefa robotníka vo Svite. Sedeli sme a počúvali ako sa melódie mladých umelcov, dostávajú do našich sŕdc a dodávajú veľkú nádej a vieru v lepší svet, kde si navzájom pomáhame. Hrali učitelia, i mladí študenti, absolventi našej umeleckej školy Fantázia, terajší poslucháči Konzervatórií. Mohli sme byť pri tom a týmto spôsobom podporiť rodiny  Amálky a Samka. Krása hudby rastie v čistote zámeru, v dobrote duše. Veľká vďaka patrí občianskemu združeniu Familiaris. 

Rastieme do krásy

 Na konci školského roka mi už nenapadá veľa slov. Snáď hudba, tanec, farba na výkrese či plátne, rozpovie celý príbeh, ktorý sa písal aj týchto desať mesiacov. Vo Fantázii je život, kreativita, tu sa tvorí láska k umeniu. Nota po note prináša trpezlivosť, nový začiatok i koniec so záverečným "Fine". Tak ako sa september prebúdza prvým krokom na ceste do školy, tak sa  každá skladba začína  predznamenaním. Od pondelka do piatku, od rána do večera sa, teda od obeda do večera sa v našej umeleckej škole ozýva melódia strún huslí, gitary, prechádza sa po klávesoch, počuť "päť, šesť, sedem, osem" popri tanečných krokoch, na biely papier sa opäť kreslí. V každom dieťati, žiakovi, človeku sa niečo krásne vytvára. Niečo v nich začína rásť. Je to čosi pekné. Prebúdza sa,  kvitne. Nevšedný púčik s ktorým sa dvíha k slnku cit pre krásu, rozvíja zmysly, otvára oči, učí cítiť o čosi viac, cibrí sluch. Nevadí ak tento kvet nenarastie do výšok k oblohe, keď aj zostane malou ďatelinkou.. Zasadili sme. Polievajte každým dňom. Toto semiačko už zostáva v každom žiakovi. V každom človeku, ktorý skúsi aké to je tvoriť, aké to je hrať na hudobný nástroj, tancovať či kresliť, že to nie je vždy ľahké. V každom období treba len správne naladiť a vykročiť za radosťou, ktorá takt po takte príde a rozkvitne vo vás tou najkrajšou farbou. Umenie nemá prázdniny. Je tu stále ako súčasť každého rána. Vo Fantázii sa tvoria spomienky, čo život obohatia o emócie, zážitky aj vďaka koncertom plných tanca, hudby, výtvarného umenia, ktoré nám nejeden raz rozžiarilo pódium i srdcia. Vďaka Fantázii, vďaka vám rastieme do krásy. Každý rok, každý ďalší koncert je čímsi novým. Vďaka vám sme vyklíčili zas o kúsok bližšie k nebu. Polievajme teda vzácnu rastlinku umenia Láskou, Vytrvalosťou, Trpezlivosťou a ona bude rásť, kvitnúť a vylieči svet.

Záhrada tajomstiev - tvorba

 Semiačko, Kohútik a Sliepočka.

"Prečo je tu taká tma? Nič nevidím. Neviem čo mám teraz robiť? Len cítim. Malo by som asi rásť. Ale kam? Tuším, že hore. Niekam kde je svetlo. Potrebovalo by som svetlo. Vodu? Snáď ma niekto poleje. Ako tam je? že by som skúsilo vyklíčiť na svet? Ale asi sa trochu bojím. Zostanem tu radšej v tme. Alebo nie? Skúsim to.Skúsim rásť. Dívať sa na svet. Možno je tam čosi nové. Možno niečo zažijem. Snívam o svete v ktorom je mier.. Inú cestu nepoznám len takú čo k pravde volá. Ak si niečo pamätám tak na svete je to škola. Inú cestu nepoznám. Len jednu čo vedie nahor. Rozkvitnúť do rozpku. Vytvorím vlastný názor. Ako je to len tak rásť, tešiť sa slnku vetru. Objavím tie krásy snáď Vyrastiem si tu na dvor. Čo to je, jeeej a vy ste sem načo prišli? ste ako zelené listy a ja púčik. Ešte neviem či ľaliový alebo aký, no je tu krásne. Zložilo by som o tom báseň. Semiačko malé čo na dvore si rastie, skúša nájsť svoje šťastie. Slnečný lúč a kvapku vody. Zisťujem ako to na svete chodí. Prvý lístok zelenej farby, užijem si kopec srandy. Nájdem si v slobode, tajomstvá vo vode. Mraky búrky. do slnka žmúriť, a len tak ľúbiť. Celú zem.. Rastiem a hádam sa mnou nikto nenapasie. Som len malá bylinka v záhrade tajomstiev v zázrakoch nedá sa poznať hnev. Veď je tu toľko krásy. Ale čo sa to sem blíži. Akýsi zobák a pierka našuchorené. vravia veru kotkodák. Čo je to? Pes alebo vták? Veruže si nepamätám. som ja ale popleta. Každopádne, a to nie je márne, prinášam svetlo a lásky veľa. Hudba aby stále znela. Každá mláka mohla by odrážať nebo. Potom bude aj tu dole a bude to už jedno. S láskou nemusíme zaobchádzať striedmo. Dávať jej dosť treba. 

Sila života, dívať sa zblízka a ešte bližšie. Je tu rovnováha, všetci sme prepojení. Nikto nie je sám. Aby vyrástla láska, najskôr treba poznať tmu.  Lístkami odohnať každú starosť.. ako rastlina čo obopína múry domov s nádejou, keď majú význam priania, vyznania.. Visňaga

Tvorí sa život.. ako liana. Zalievajme láskou. Vyrastie taká, aby už nemusela dlho pod zemou čakať. Prvýkrát uzrieť svetlo. Silou deriem sa hore, najväčšou akou vládzem. Na vzduch, za slnkom. Snažím sa odsunúť každý kúsok hliny, aby som už bolo s nimi. S rastlinami, s púpavami, so zvončekmi, so slnkom, dažďom. Čo je to nad nami? Ešte kúsok a zasvieti svetlo. Ešte kúsok zeme. Vitaj, už si tu. Vyšlo si zo svojho úkrytu. Malý kúsok stebla, nového kvetu. Stonka púpavy vykúka zo zeme. Okvetné lístky sú najskôr zelené, potom v puku, žlté a biele, rozfúkané na celú lúku. Aby pokračoval život, tam kde spievajú vtáky. Tam kde deti môžu skočiť do mláky, za dažďa dáždniky nenosiť, o nový lepší svet poprosiť.   Anjelov, nové výzvy, slobodu.

Povedz mi ešte čo ma čaká, v tmavej noci snov. Zelená hora vie byť taká. Plná želaní a slov. Spojená so zemou, s každým prameňom. Všade navôkol, aj na miesta kde dohodíš kameňom. 

Kúpať sa v dúhe, za dažďa i za slnka. Všetko veľké narodí sa len z malého zrnka. Prichádza niečo nové. Nečujné a snové. Prítomný okamih, slová skladajúce sa zo slabík. 

Učiteľský koncert

 V škole menom Život sme tuším stretli takých učiteľov, akých sme potrebovali. Pre vzdelanie, pochopenie, pocit, disciplínu, vytrvalosť, zvedavosť občas i strach, Nechali v nás stopu svojho umenia vedieť. Možno nie len otázku čím chceme byť, ale akými sa chceme stať. Učitelia. Sme v povolaní, ktoré je úžasným poslaním. Každý deň vieme tvoriť, byť kompasom pre mladé životy. Verím, že žiaci si nás pre niečo vybrali. Môžeme im byť zrkadlom, inšpiráciou. V našej učiteľskej záhrade sme zasadili mnohé pestré osobnosti. Keď ich zalievame s láskou a doprajeme im dostatok slnka, budú rásť k nebu a nemusia mať toľko tŕňov. Budú môcť vyniknúť aj ako malý púčik, aj ako kvet v rozpuku. Neuvädnú a nezavrú sa pred svetom keď ich záhradník - učiteľ podporí. Aj preto sme pre všetkých vás a najmä pre našich žiakov pripravili farebný koncert. Hrali sme pre vás. My sme boli totiž len nedávno podobní ako vy. Skúšali sme po prvýkrát stláčať klávesy, držať sláčik, či brnknúť na tú správnu strunu. Učili sa chodiť prstom po mapách - notách, aby sme si dnes mohli vychutnávať umenie hudby v jej nezameniteľnej podobe. Prešli sme mnohými skúškami, aby sme vám mohli odovzdať to najlepšie. Hra na hudobný nástroj si vyžaduje spočiatku technické zručnosti, priučiť sa nie jednoduchému remeslu. Ak ale vytrváte, nie je to len o technike hry. Je to o krásnom pocite v srdci. Možno sa nám hudbou prihovárajú hviezdy. Hudba je bránou do sveta Fantázie. Prostredníctvom koncertov vás tam môžeme vziať na výlet. Vy žiaci nás taktiež učíte. Ako byť kreatívnejšími, trpezlivejšími, pravdivými a hlavne ako sa viac hrať. Pretože nič netreba brať príliš vážne. Hrajme sa, hrajme si.

Rok 2021 vo Fantázii

 Dostala som milú úlohu zrekapitulovať umelecký Rok 2021 vo Fantázii. Ako po minulé roky ani týchto dvanásť mesiacov sa vraj nezaobišlo bez farby, tanca, melódií lahodiacich ušiam, nielen tým ktorými počujeme, ale aj uškám na hrnčekoch s dobrým čajom, keď ste chtiac - nechtiac museli sedieť doma alebo v triedach a posielať nám len virtuálne pozdravy. Ktovie aké to bude v ďalších rokoch, keď technika pokročí, no vidieť sa osobne, počuť na vlastné oči šuchot baletných cvičiek pri "battement tendu jeté piqué" je predsa o čosi krajšie. Život sa nedeje len v monitoroch. Snažili ste sa vytvárať svet,  v ktorom môžeme objatie cítiť hudbou, dýchať ťahom štetca, stretávať sa pri skvelom seriály "videoteorka" spolu s nezabudnuteľnou pani učiteľkou, klaviristkou a moderátorkou v jednej osobe Andrejkou Dzurillovou. Do tanca nám môže byť doma alebo v prírode. Jednoducho kdekoľvek. Presvedčila nás o tom výnimočná tanečníčka Marharyta Panchenko so svojimi videami "Tanečná doma". Máte váš svet plný myšlienok i nápadov. Som veľmi rada, že som mohla pripraviť rozhovor s vami, s čarovnými bytosťami z Fantázie. Bolo pomerne náročné zastihnúť vás vo voľnej chvíli, pretože neustále pripravujete, premýšľate, dirigujete, dohliadate na správny chod všetkých nôt i melódií, na výučbu a na všetko čo je potrebné vo výtvarnom, tanečnom a hudobnom odbore. Milí naši priatelia - čitatelia. Na tento rozhovor prijali pozvanie a povedia nám pár slov Veľavážená pani Tázia, ktorá už od nepamäti nosí klobúk v tvare farebnej palety, Pani Včielka Fantáziová, Dobrá víla Meluzína, pán Fan so svojim lesným rohom. Taktiež prijal pozvanie i Pán Trúdik Mirko. Tieto naše známe celebrity ste mohli stretnúť na koncertoch i výstavách. Počas Vianoc dokonca aj na koči s koníkmi Pejkom a Pejkom.  Meluzína : "Ešte stále kraľujem, čakajte mrazy. Bolo to len nedávno, čo sme vám spievali pod oknami. Veríme, že ste mali potechu. Postarala som sa aj o snehovú nádielku. Hudbu, ktorú ste počuli z reproduktora, tú nahral pán učiteľ a veľký umelec Tomáš Koky, aby sa celým svitom ozývali veselé koledy." "Šuňavsko vinšovania" zazneli vo videách, z ktorých dýchala pravá atmosféra Vianoc. Taká, akú zažívali naše staré mamy. Máme vo Fantázii aj pani učiteľku, ktorá učí ľudové tance. Je ňou Zuzka Zaťurová." Ďakujem milá pani Meluzína za prvé slová pre našich čitateľov. Vráťme sa ale na začiatok roka 2021. Čo všetko sa odohralo, odspievalo, odtancovalo a odmaľovalo. Tázia: "Áno ja sa musím večer vždy odmaľovať, pretože pri toľkých farbičkách, ktorými talentovaní žiaci kreslia to inak nejde. Zablúdila by som v galérii všetkých tých obrazov a dostať sa odtiaľ to nie je také jednoduché. Museli by mi deti nakresliť cestu domov. A kde je to doma?.. Predsa tam kde môžete ukázať svoju pravú tvár. Vtedy totiž hrá tými najkrajšími farbami. Nebudem však toľko mudrovať. Rada by som pochválila milé pani učiteľky. Lenku Orolínovú, ktorá ma mimochodom spolu so žiakmi stvorila, Anku Vnenčákovú, Martinu Dikantovú. Vďaka nim a samozrejme vďaka našim žiakom si môžete na nástenke  facebooku (súkromná základná umelecká škola fantázia) pozrieť nejednu nápaditú, zaujímavú prácu a virtuálne navštíviť domáce výtvarné ateliéry. Pozrieť si výkresy, kde boli použité rôzne techniky maľovania. Napríklad tvorenie z recyklovaných materiálov na tému, aké by to bolo, kebz roboti napodobňovali ľudí. Fantázii sa skutočne nekladú medze. Tu tvoríme a nespíme. Keby sme náhodou i prižmúrili oko, zobudil by nás Výtvarný koncert na výstave "Paralelné svety" kde sa  priestory pod mestskou knižnicou zmenili na krajinu snov, ktorá sa vďaka farbám stala skutočnosťou. Fan: "Dovolím si spomenúť, že v tejto krajine snov sa odohrali aj milé hudobné koncerty. Zaznel klavír, ten dodal obrazom  správny jas, gitara podnietila odtieň červenej, flauty rozozvučali modrú a verím, že sa potešilo každé srdce. Tento svet môže byť akýkoľvek. Jeho brány sú vždy otvorené. Len čo zahráte prvý tón, viete sa v ňom ocitnúť. Každá biela klávesa na klavíri, je blízko čiernej a každý zvuk by malo vystriedať ticho. Tak môže dotyk sláčika na struny huslí obmäkčiť hrany strohých pravidiel, čo sa má a čo nemá. Láska má pravidlo iba jedno." Trúdik Mirko: "Máš pravdu milý Fan. Ale Hudobná náuka, alebo hudobná teória svoje pravidlá mať musí. Veď keby nebola notová osnova, všetky noty by nám popadali ktoviekam. O týchto pravidlách ste sa mohli dozvedieť, a stále sa môžete dozvedať z videí pod názvom "Hravá hudba"  S úsmevom o kľúči, čo otvára harmónie vám porozpráva naša spevácka Diva Miriam Trembáčová." "Veď i ja som jej čosi zabzučal, keď som omylom vletel do triedy "bzz". Včielka Fantáziová: "O tom by som vedela rozprávať. Na začiatku školského roka sme predsa lietali do tried a zháňali pilných žiakov, čo by nám nazbierali med do úľa Fantázia. Veruže sme si zaspievali našu obľúbenú pesničku. Istotne si to pamätáš bzzz. Netreba ti to prekladať. Ani hudba nepotrebuje tlmočníka. Každý hudobný nástroj, ktorému vdýchli žiaci dušu, môže zobrazovať príbehy aké si len dokážete vymyslieť. Započúvajte sa do videí a "Kde bolo tam bolo" čaká šťastný koniec, v našom prípade končiaci zväčša Tonikou. Ak by ste sa chceli dozvedieť čosi o histórii hudby, stačí si nájsť na našej nástenke videá s názvom "Hudba praopičiek" o ktoré sa postarala šikovná Dáška Čupáková. V marci sme oslavovali aj deň žien. Je veľkou výhodou, že tieto videá si môžete na našej nástenke fb pozrieť kedykoľvek. Darček v podobe piesne je možno i o čosi krajší než červený karafiát. Nezabalený, no z lásky darovaný si mohli nájsť v máji aj všetky mamičky. Vďaka pánovi učiteľovi, umelcovi Jožkovi Štrbkovi sa nám dostala do pamäte skladba z kultového filmu "Vtedy na západe" Bolo to skoro ako vo filme, keď sme v triede, do ktorej by sa už hádam nezmestila ani malá včielka nahrali orchester, čo mohol zaznieť blízko vás, vo vašich obývačkách. Veľké Bzz, v preklade veľká vďaka patrí Tomášovi Tabáčekovi, ktorý tieto videá zostrihal ako režisér z Hallywoodu. Na hudobné umelecké dielka a videá dohliadal nenahraditeľný Tomáš Koky. Verím, že sme vás veľakrát nejedným videom potešili. Vo Fantázii nám pribudlo i jedno slniečko, veď bez neho by žiadne kvietky nekvitli. Je to sestra Dominika, ktorá dáva pozor na  šikovné rúčky klaviristov. Nad týmto všetkým dohliada ako včelia kráľovná pani riaditeľka Vierka Piekielnicka." Meluzína: "Veru tvorili sme každým dňom. Podarilo sa mi ešte so studeným vetrom odniesť tóny až k vám. Či už to bolo z Vikartoviec, z Hôrky alebo zo Spišskej Teplice. Mohol vás online zohriať ohník, čo horel vo všetkých srdciach na Valentínskom koncerte." Včielka Fantáziová: "Radostne volám bzz, pretože sa nám podaril husársky, teda včelí kúsok, nebol to síce veľký kus medu, ale absolventský koncert kde som mala tú česť stať sa na chvíľu moderátorkou. Byť včelou robotnicou je niekedy únavné a tak som si rozprestrela slávnostné krídla a vletela priamo na javisko Domu kultúry. Bolo to ale smiechu a radosti, keď sme mohli hrať a konečne i tancovať pre vás na živo. My včely sa dorozumievame tancom. Náš tanec však ani zďaleka nevystihuje tanečnú reč vynikajúcej choreografky Janky Gregorovej. krídelká sa mi šuchorili pri pohľade na všetky tance. Každý z nich predstavoval príbeh. Ako to prebieha vo včelej škole, Aké by to bolo precestovať autom kontinent, Rozpútať a nechať letieť svoje sny až ku hviezdam. Váš potlesk nás vrátil opäť domov. Do roka  plného tvorivosti, nových nádejí, farieb a piesní. Vždy máme čo na práci. Keď otočíme list kalendára na ďalší mesiac svietia v ňom dni. Hodiny koncertov, tisícky minút cvičenia, držania palety, prepnutých špičiek. Sekundy úderov srdca.. srdca Fantázie, ktoré neúnavne bije už štrnásty rok.

nemenná, verná svojmu ja

 Keď niečo prichádza, skúšam myšlienku len zachytiť do slov. Učím sa. Už nepíšem veľa. Prajem si viac hrať, spievať a odovzdávať cez hudbu krásu, čo sa nie vždy dá slovami opísať. Tak ako sledujem večerné zore, farby čo chvíľu žiaria a zaniknú. ..tak mi ďalší rok ušiel, zvýraznil čiary na dlani. Veľa sa učím. Odchodmi, rozhodnutiami. Ich správnosť už nehodnotím. Jednoducho sú.  Veľakrát musím odísť, aby som našla seba. Vidím sa. Občas i z pohľadu svojho vyššieho ja, niekedy je to zas malé okaté dievčatko. Učím sa. Mať rada bez podmienok, neočakávať. Žiť v prítomnosti, dýchať. Prajem si viac počúvať svoj hlas. V zrkadle uvidím či som to ja. Ak tam zazriem kúsok všetko je v poriadku. Som vďačná za každý krásny okamih. Nič netrvá večne. Dám si teda darček k narodeninám. List pre moje ja. Nos svoje sukne i šaty keď ich máš rada. Nestrihaj si vlasy keď sa chceš ich dĺžkou spojiť so zemou. Smej sa, tancuj, spievaj, nech je tvoja gitara blízko srdca, počúvaj zurčanie potoka, dívaj sa na veľkosť hôr, plávaj v mori, teš sa a hlavne sa už kvôli nikomu nemeň. Máš všetko čo ti treba. Ver, že je to tak ako má byť. Veď si žena. Výnimočná a svoja. Svieť si sama na ceste krásnym svetom. 

To najlepšie z koncertu 16. 6.

 

Súkromná základná umelecká škola Fantázia priletela 16. júna na včelích krídlach do Domu kultúry. So svojim úľom všetkým návštevníkom predstavila celovečerný program o tom ako to v takej včelej škole chodí.. teda bzučí. Snažíme sa byť ako včely. Keby nebolo umenia, nemohli by sme ani počúvať plody práce hudobného remesla. Svet by bol omnoho smutnejší. Tak ako bez včiel. Neboli by kvety, neurodili by sa plody na stromoch. Kým budú žiť včely, kým bude žiť umenie aj svet nám môže zakvitnúť. Vytvárame si teda ten náš. Farebnú Fantáziu, v ktorej môžete zabudnúť na všetky starosti, zasmiať sa a pookriať. Včely majú totiž na všetko liek. Medom pre uši boli melódie hrané vašimi šikovnými deťmi, našimi žiakmi. Či už ste si vypočuli sólové skladby alebo orchester, srdečne sme lietali po javisku pre vás. Odvďačili ste nás potleskom a my sme vedeli, že bzučíme v našom úli Fantázia pre dobrú vec. Ďalším liekom boli tanečné choreografie Janky Gregorovej. Pohyb plný emócií a poslanie, ktoré sa dá vyjadriť tancom ulahodilo nejedným očiam. Cez smiech sa  môže  vyroniť aj slza. Slza oceánu, čo nám pripomína, že o našu Zem sa treba starať. Tak ako včely podmieňujú existenciu človeka, učme sa aj my žiť v harmónii, v spolupráci a bez strachu. Nie všetkého, čo nahlas bzučí sa treba báť. Preto si užívajme umenie a venujme pozornosť tej lepšej stránke života. Keď k vám niekedy priletí včela, neoháňajte sa. Prišla vám len pripomenúť krásu dňa a zaželať vám úsmev. Ďakujeme, že sa tento koncert uskutočnil a my sme pre vás opäť mohli tancovať, hrať a tvoriť. V úli nám vyrástli z malých včielok absolventi, ktorí môžu veselo bzučať životom, navyše v tónine :) Ďakujeme pani riaditeľke Viere Piekielnickej, Miriam Trembáčovej, Jozefovi Štrbkovi. 

Tvorba scenáru na absolventský koncert 16.6. 2021 "Včela"

 Postava, ktorá sprevádza diváka koncertom. "Včielka Fantáziová" už stará, zamotaná, unavená, chce ísť do dôchodku už, no napriek tomu je stále premotivovaná . Je ale zároveň múdra, akoby knižnica života. (mohla by mať košík plný kvetov, vyberať z košíka kvet ako hud. číslo alebo tan. číslo - privoňať si k umeniu) tisícročná včela- tretie oko.. Má zoznam kvetín a koordinuje včely, manažérka. Všetkým si už prešla. pohyb - tancuje si ako Janka Bobulka. 

Keby sme nemali Fantáziu, čo by nám kvitlo? Snažíme sa byť ako včely. Byť potrební, keby nebolo umenia, ako by sme mohli kvitnúť? ani počúvať plody práce hudobného remesla. Svet by bol omnoho smutnejší. Tak ako bez včiel by sme nemali kvety, neurodili by sa plody na stromoch. Kým budú žiť včely, aj kvety budú kvitnúť....

Pesnička.. úľ úľ úľ máme úľ.... úľ úľ úľ, máme úľ, taký ktorý bzučí všade navôkol, vďaka nemu kvitnú kvety tečie voda čistým potokom...

Jedny včielky letia tam, iné inam, no všetky letia za kvetmi.  Rastlina a včela totiž vytvorili vzájomné spolužitie. Tu v Úli Fantázia sa tancuje, spieva maľuje a je na mne aby som to celé skoordinovala.. No aby včielky pekne rástli.. to nie je len tak, vytvárať plásty, im aj spievať treba. Aby sa malým včieločkám krídelká nepokrčili treba si aj zatancovať. privoňajte k Španielsku. ...

My včely vynikáme takými vlastnosťami, ktoré nemá žiadny iný živočích. Náš Úľ Fantázia je tiež taký výnimočný. Žiaci z Fantázie sú ako včeličky. Včielka pracuje pre rastlinu a pre človeka. Včeličky z fantázie pracujú pre umenie, potešenie, pre vás. 

Včelie produkty majú liečivé účinky. Propolis, včelia materská kašička a samozrejme med. Liečivá vie byť i harmónia, pohyb, farba. bzzz.

Včely sú unikátne. Tak ako hudba, tanec, umenie. Počas svojho života nepoškodia žiadnu raslinu. Ani hudba ešte nikomu neublížila. 

Mňááám, dáte si lízatko, jaaj..nemôžeme.. a viete z čoho je? no predsa z medu.. Mám tu ešte nejaké kvetinky, ku ktorým si môžete privoňať. Verím, že sa tešíte.

Rozpoviem vám koho som dnes stretla :) Napríklad taký čmeliak. Čmeliaci sú veľkí pohoďáci. Nikoho neotravujú, robia si svoje. a navyše skvelý zvuk. - uviesť takto napríklad bicie.. treba včielkam aj zabubnovať kedy majú skončiť s prácou.. ach lenže my pracujeme stále..stááále. privoňajte. 

My včielky sme veľmi dobré dievčatá. robíme si svoju prácu čo najlepšie. Nechceme žiadne problémy, len keď sa niektorí ľudia obliekajú ako kytičky, tak nech sa nečudujú, že otravujeme. 

Ešte vám rozpoviem o osách. To je inak ťažký kaliber. prosím vás nemýľte si nás s nimi,..Osa len letí k človeku a už bzučí... bzz bzz bzz bzz bzz ahaa vy to potrebujete preložiť. hmm.. idem si po teba je jedno kde a kedy... a potom končia v pohároch s cukrovou vodou. darmo som im nie raz povedala.. bzzz bzzz bzzz bzzzzz

Osička. Tá len nosí šaty ostatných a nič nevie. To nie ako naši tanečníci a hudobníci z Úľa Fantázia.

1. (Nesiem na javisko rekvizity. rebrík a farbu.)  Som už stará včela, krídla mi už dobre neslúžia, aby som sa dostala ku kvetom,  tak si musím zobrať  rebrík.. (mohlo by včielku trochu seknúť keď sa bude naťahovať s rebríkom) veru nie je to už čo to bývalo.. No a občas treba kvetinky i primaľovať, aby mali sýtejšiu farbu. máme v úli zopár starých včiel, čo už dobre nevidia. Kráľovná ich však nie a nie poslať do dôchodku. Čo narobím. Nepustím si predsa žihadlom.. A kde sú Trúdy aby mi pomohli?trúdi sú dobré akurát tak na jednu vec – inak nevykonávajú žiadnu prácu, nevedia sa dokonca ani sami kŕmiť, musia sa o nich starať robotnice.  (Ani nakŕmiť sa sami nevedia. ).. Takýto my úľ máme. Ale je tu veľa šikovných včeličiek. Len ich treba trošku skoordinovať. Šup šup, treba to tu premaľovať. Okrem toho, že treba skrášliť kvetiny aj v tamtom  rohu nám už opadávajú plásty. Poďte poďte maliariky.. rýchlo rýchlo, nech to bzučí ako v úli..

2. Mám pre vás z úľa melódiu. Skúste si privoňať. Mám ich tu ešte mnoho. máte sa na čo tešiť. Keď budú mať ľudia ku kvetom dostatok lásky a úcty, veru okrem vône ich môžete aj začuť. A čo by také kvety mohli hrať? napríkald i toto.. na klavíri 

3. My včely sme unikátne. Tak ako hudba tanec a umenie. Vynikáme vlastnosťami, ktoré nemá žiadny iný živočích. šikovné včielky z Úľa Fantázia taktiež vynikajú. Počas svojho života nepoškodia žiadnu rastlinu. Môžete si privoňať k ďalšej melódii ..

4. Včela medonosná žije v spoločenstve s presnou deľbou práce. V roji je kráľovná matka, trúdy a robotnice, ktoré majú ešte podľa veku rozdelené úlohy na čističky, kŕmičky, dojčičky, staviteľky, strážkyne a lietavky.       Dialóg s včeličkami. Do koľkého ročníka lietate dieťatká naše milé? vy sa ešte nalietate, nebudú vám dlhé chvíle. Z kvietka na kvietok preletíte a celý úľ bude jedna veľká pýcha. istotne to zvládnete aj bez rebríka..

5. Privoňajte si ku ďalšej kvetinke.. včielky bzučia  v úli a vy si vypočujte flautové štebotanie

6. Čoho sa bojíte, keď včielka letí okolo vás? Nie je s čoho báť, veď ona vás nepichne. len netreba robiť žiadne rýchle pohyby.. treba jej len zapriať.všetko dobré a pekný deň a ona sama odletí. Iba kráľovná matka vás môže pichnúť a odletieť si akoby sa nič nestalo. O nás čističkách staviteľkách a strážkyniach a robotniciach to neplatí. Trúdiky žihadlo nemajú. nemyslite si . Ďalšia voňavá kvetinka zaznie...

7. včelie produkty majú liečivé účinky. Včeliu materskú kašičku, medík samozrejme, propolis, a liečivá vie byť aj flautová sonáta. Aby ste približne vedeli akú hudbu od štebotajúcich vtáčikov počúvame my.

8. Tvorme ako v rozprávke. aby sme videli okolo seba radosť.. môžeme tvoriť. odpútať sa od zlého. včielky majú predsa na všetko liek

9. Pretancujeme sa na lúky ďaleké.. a je tu ďalšia melódia z našich čarovných kvetín

10. zatancovali sme si Uhorský tanec a teraz poletíme na ďaleké španielske lúky

11. myslím, že ste si pretancovali všetky topánky. Náš Úľ Fantázia myslí naozaj na všetko. Nech sa páči. Obuvnícke šidlo pre vás. 

12. Verím, že máte ušité parádne topánky, môžetre si zatancovať i Valčík

13. Tu by som mohla zaspievať úľ úľ úľ máme úľ...

14. ďalší hudobný kvietok. koľko ich tu ešte mám? 

15. Nesúď obraz podľa rámu.  povedať niečo pekné z textov. Nebojte sa že by sme vás my včely čmeliaky osičky nejako ohrozili.. len sa neošívajte nezaháňajte. dohodneme sa. žiadne prudké pohyby.. a aby ste sa vždy rozpamätali ako s nami komunikovať, spomeňte si na tento tanec..nesúďte obraz podľa rámu

16. povedať napríklad o rozdelení včielok.

17. Free way. ide o súhru a spoluprácu. učíme sa tomu rozumieť. Nebojme sa života a užime si leto

18. Vitajte v našom úli. Tu sa to hmýri, tu to bzučí. Stačí zavrieť oči. 

19. spievam o mliečnej dráhe v mlieku

20. Pred Mettalicou hovorím o čmeliakovi, včele, ose a osičke..

21. poviem o sebe niečo aká som už stará.. a spomenúť našich starých rodičov...či sa im tu páči čo tu stvárame

22. Prameň sprav. niečo od Dušeka čo sa mi bude hodiť. Tvorme ako v rozprávke. V úli máme súhru a tvorbu. Napojiť sa na prameň spravodlivosti. Tvorme tak, aby v našich životoch nebol strach. Odľahčiť to a povedať o komároch..ako zdieľajú udalosť.

23. Jungle city - v úli máme svoje pravidlá, no keďže ide leto.. môžeme sa na chvíľu odviazať od práce a pripomenúť si aké by to bolo v Džungli :) 

24. Odovzdávam vám všetky svoje kvety. Naučme sa tu žiť spolu. Spolu s hmyzom, zvieratami, s o zemou, so stromami, s prírodou s jej oceánmi. Skúsme tak, aby sme tu žili v harmónii. Kým budú žiť včely, kým bude žiť umenie, kým budeme žiť v láske a harmónii, Ani oceán nebude musieť vyroniť slzu. 

1. Kúzlo farieb

2. Miško Drozd - sólo, štvorručka

3. Tobias Rigo - C. Cramer, Etuda č. 1

4. Včelia škola

5. Štebotanie flautové trio

6. Laura Pavlovská - uspávanka Anjeklik 

7. Flauta - Sonáta 

8. Rozpútaná

9. J. Brahms - Uhorský tanec keyboard

10. Španielsky motív - tan. choreografia

11. Obuvnícke šidlo

12. Akordeon la valse de Amelie

13. Tic tac choreogr.

14. Mário Gabriš - F. Kuhlau - Sonatina C dur  op. 55 č.1

15. Nesúď obraz podľa rámu

16. Kapela Fantázie 

17. Free way

18. Zatvorené oči

19.  Mliečna dráha v mlieku

20. Andrej Štefaňák - Mettalica - Whiskey in the jar

21. Laura Božíková - Autumn Leaves

22.  Prameň spravodlivosti

23. Jungle city

24. Slza oceánu 

Paralelné svety, výstava obrazov z výtvarného ateliéru.

 Paralelné svety. Každý z nás má ten svoj. Keď premýšľa, keď nahliada na všetko okolo svojim pohľadom. Snažíme sa vychovávať umelcov na ich jedinečnej ceste, viesť ich , aby vedeli nájsť krásu v listoch ako sa vo vetre chvejú, dať farbu na plátno presne tak aby sa zaskvela. Aby smelo ťahali uhlíkom po papieri, vdýchli hodinám, čo zapadli prachom nový život. Nie sme tu sami. Učitelia a žiaci sú tu spolu. Sprevádzajú ich múzy, čo šepkajú do dlane ako maľovať, tvoriť. Každý obraz i skvosty z keramiky hovoria svojim vlastným jazykom. Stačí pozrieť sa správne a porozumieme. Umenie ožíva v čiarach na plátne, v rukách sa modelujú myšlienky. Na výstave, ktorú slávnostne otváram sme obklopení všetkým tým, čo sa možno zrodilo v snoch, čo driemalo vo víziách a sa stalo skutočnosťou, hmotou. My si to umenie môžeme chytiť, pozrieť sa naň z blízka. Môžeme si vziať ten správny kľúč a pootvoriť dvere takému svetu, akým sa chceme obklopiť. Svet Fantázie nepozná hranice. Len sa zasvieti a s ním sa potom môžu zažať ďalšie svety.. ďalšie a ďalšie ..v každom z nás. A keby sme i stratili kľúč, stačí srdce otvoriť dokorán..

Májové melódie

 

Čo sa v zvončekoch skrýva? Stonka zo zeme vykúka. Vraj môžeme snívať. Rozkvitnúť jak lúka. Drobným kvetom nevadí plášť zimy. S májovým slnkom prebuďme sa i my. 

Stalo sa vám niekedy, že ste počuli zvonenie v ušiach? Čo, alebo kto to mohol byť? ..No predsa víla Zvonilka. V jej sprievode vám šikovní klaviristi a gitaristi z Hôrky zazvonili svojimi milými skladbičkami.

Modrá farba zvončekov schovala sa za oblaky. Zahrali sme si spolu. Tréma? Kdeže, žiadne strachy. Čarovný svet Fantázie je už taký. Každý tón má svoje miesto, aby vám slnko radosť do srdca vnieslo. 

 Či už je to v máji alebo v iný mesiac, Fantázia prináša úsmev na tvári. Na hudbu a umenie dá sa vždy spomenúť a svet si prikrášliť. My na malé umelecké dielka myslíme každý deň.

"Smutnosmiešne"

 Sadnúť si pod strom a napísať o všetkých pocitoch, čo s opadanými listami ticho pristanú na zemi. Tak smutne a upršane ako v tieto dni. Aj umenie nám opadáva. Tak dôležité a predsa jesenne opadlo zo stromu. Teraz je holý tak ako svet. Zaspievam a zahrám si pre seba do neskorého večera, keď mi skoré stmievanie čosi napovie. Možno zašepká v lístí o nádeji, o smiechu kde sa zdravie skrýva a všetko to pekné. Aj v smútku vie sa čosi úsmevné zaskvieť. Tak ako keď som s mojim drahým šla zapáliť sviečku na sivé miesto. Naši starí rodičia a predkovia, ako by tu boli s nami v akomsi nadprirodzenom kontakte. Cez listy stromov, cez vietor, slnko i dážď. Dávajú na nás pozor a vraj sú radi, začula som, keď sa tešíme a máme v srdci lásku. Hrejivú, objímajúcu a prítomnú. Pri starom otcovi, ktorého sme už tu na Zemi nestihli, bola prevrátená váza s kvetmi. Môj milý dal vázu  na miesto so slovami: "Dedo, pozri sa aký tu máš neporiadok, veď sa správaj slušne, porozhadzované to tu máš" Boli to len slová. Odľahčené, iba tak. Preklenuli však most medzi životom a tou pokojnou druhou stranou, ktorá nemusí byť čierna. Od srdca som sa na tých slovách smiala. Tak ako už nejaký čas od šťastia, keď ma ktosi vzácny po mojom boku bez námahy rozosmieva... Stále sú tu s nami. Naše rodiny. Niekde za hranicou poznania. Tak ako ako je mimo porozumenia láska. Jednoducho je. A tak budeme možno aj my spolu s vetrom striasať kvapky dažďa z konárov stromov, aby sme našich blízkych pobavili a pripomenuli sa. Veľmi si prajem, aby sa im vtedy v srdci rozhorel plamienok radosti zo života aj keby bol v tú chvíľu i smutný... Keď príde zima a listy opadajú, nahé stromy oblečme do kvitnúcich spomienok. Odejme ich do kabátu s dúhovými gombíkmi, do šiat slnečných, do vesty na ktorej každá bodka môže hviezdu predstavovať,  do klobúka na ktorom  nebude chýbať stuha....  ha ha ha...

Krásne fotky : Darinka Tutková (Ďakujem) 

Mladosť každodenná

Chcela by som si pamätať každý jeden  pochabý prázdninový deň, keď som sa smiala a len tak bola. S priateľmi a vtipnými výrokmi, čo sa po spoločenskej únave kreatívne vznášali k úsmevom, k pravosti a nezabudnuteľnosti. Porekadlo ako "Ranné vtáča ďalej doskáče" sa vie razom zmeniť na "Ranné vtáča, veď viete ako" :) Zdá sa mi, že čas plynie opačne a každé obdobie má svoje špeciálne čaro. Možno preto, že je to práve teraz. Nič sa nezopakuje. Skúsim teda mladnúť a každým dňom neopakovateľne  žiť.. vďačná za toľkých nových úžasných priateľov. Vytiahla som zo skrine šaty po babke, ktoré som dala prešiť šikovnej Janke Bobulovej. Látka ktorá snáď vydrží všetko, keď na nej toľké roky kvety kvitnú. Možno nie sú podľa najnovšej módy, môžu pôsobiť ako gýč, no bola som to ja. V širokej spodničke a akoby na tej krásnej svadbe,ktorú som si nesmierne užila, bola so mnou i babka. Tá mi vravievala "Ty moje svetielko". Keď môžem spievať, tancovať na tóny najlepšej,na chvíľu svadbovej kapely, vtedy  mám pocit, akoby som ním bola.. svetlom, čo je  v srdci, obklopená láskou a priateľmi. Priznám sa, že nechodím na svadby až tak rada. Čochvíľu budem mať "Kristove roky" (Ako hovoria priatelia "S Ježišom som v pohode") No ešte som to nestihla  a tak mi niekedy príde trochu ľúto, že som výnimočný deň nezažila. Učím sa však zo srdca priať všetkým krásnym ľuďom.  Ako povedal  zohratý a skvelý pár "ctiť manželstvo" i v tejto modernej dobe, keď vraj "papier" nie je treba. Vie to byť magické v každej dobe. Slovo áno. Rituál lásky sprevádzaný kvetmi, šatami, romantikou, prstienkami a pre ženu zmenou priezviska. Počula som, že ak sa žena vydá..vraj môže stratiť spolu s dievčenským menom i svoju vlastnú identitu. Priezvisko by však mohlo čosi napovedať. Možno i správnosť rozhodnutia. Keď to s krstným menom ladí pekne a zvučne, je to tuším to pravé. Verím tomu, že nám osud i takto môže napovedať. Prajem a užívam si šťastie iných nie len svoje aj tak sa oň môžem starať. Polievam radosťou každý kvet na šatách a snáď si i ja raz oblečiem biele. Len dúfam, že mi s bielymi vlasmi ladiť nebudú :) a keby aj, čert to ber. Keď mám pri sebe muža, s ktorým môžem na "furt" mladnúť. 

Smaragdové šaty a ich príbeh

Každé šaty majú svoj príbeh.O ich kúpe, o pocitoch i farbách dalo by sa rozprávať. Tie najmilšie sú šité ručne, najlacnejšie z "druhej ruky" každý kúsok látky predstavuje aj etapu života. Dnes sú to šaty a sukne do ktorých sa tak rada obliekam, lebo som žena a chcem sa v šatách zatočiť, či pretancovať daždivý deň.  Tieto by som však rada posunula ďalej. V nich som totiž mala pocit, že som len bábkou v cudzích rukách. Splnila som si sen o  princovi na bielom koni, pozlátku v drahých  šatách, šperkoch a dovolenkách. Neskôr sa však ukázalo, že nedocválal princ ani gróf a zo mňa nebola princezná ale prázdna,smutná žena. Prepchaté bruchá  najlepším jedlom, vínom, plné ústa lží. Vo vysokej spoločnosti som hľadela na "nabotoxované" ústa bez úsmevov a zrazu som nemala čo povedať. Čím to len je, že úspešní muži potrebujú mať po svojom boku popri rodine aj mladú lastovičku ktorej pristrihnú krídla. Ako veľmi som sa zmýlila. Začarovaná naivka s obrovskou túžbou po láske. Šaty sú krásne. Tie nemôžu za moje chyby a omyly. Prišla som sa sem predsa čosi naučiť, narásť. S ďalšou jarou doletela láska skutočná. Odstrihla som nitky. A bábkové divadlo? Dnes už ťahám za nitky svojho šťastia  ja.  Verím, že jedna dáma v týchto šatách zažiari. Bude ako drahokam. Veď každá z nás z neho kúsok máme. Boli drahé zo salónu Nicol v Bratislave. Sú talianskej značky, vyšívané s vlečkou. Veľkosť je 36. Mala som ich oblečené len raz. Je to jedinečná možnosť si tieto šaty kúpiť pod cenu ako ten "napúdrovaný" život,na ktorý som chvíľu nechápavo hľadela. Tak do toho milé Popolušky :) v prípade záujmu mi zavolajte alebo napíšte správu na tel. číslo. 0905 383 908   ..a pozor...praví muži väčšinou v nablízkanej zbroji nechodia. :)

Lednický hrad svojim kúzlom volá..

 Na Lednickom hrade

stúpať po rebríku a zachytiť kúsok histórie.

Dýcha jeho čaro, ktoré bolo v rozpuku v 17.storočí.

výlet, čo poteší.. oči

Stúpať k výhľadu.

Aký bol kedysi? 

To nechať predstavám treba, fantázii..

keď tu ľudia žili.

Len v krátkosti, predstavím si, že mohli tu mať mnoho radostí.

Do hradných múrov zmestilo sa ich snáď dosť.

Aspoň toľko, čo mala som kráčajúc tajomným schodiskom.

Červené maky..už žiadne strachy

Idem, kráčam. 

Napriek tomu že niekedy dochádzajú sily. Vždy sa to oplatí. Hory sú liečivé. 

Tam sa vie každá "boliestka" stratiť. 

Dokráčať až k úplnému nadhľadu tam na vrchole.. 

Všetky úžasné cesty našej čarovnej krajiny priala by som si prejsť. Nech viem ako krásne  je tam kde žijem. 

Pohladenie kvetov. Koľkej pozornosti sa mi dostáva. Na vrchole Veľkej Svišťovky vidím lietať vtáky zhora. Aspoň z časti splnený je sen o lietaní. 

Chodím, kráčam.. 

a duša tá je  krajšia.. 

čím viac sú ošúchané topánky. 

Rozprestieram náruč kvetom, skalám, horám. 

Je lepšie pozerať sa zhora,

aj keď je blato, na päty nelepí sa smola. 

V sukni z červených makov, viem vyhnúť sa mrakom.

Slnko svieti nám do dní. 

Divý mak neodtrhni.

Len nechaj tam kde je, vietor ho pohojdá, slnko naň zasvieti, pohladí ho dážď.

Keď neberieš, vtedy všetko máš.

V čiarach na mape

Klesanie a stúpanie. 

Prejsť po všetkých tatranských chodníkoch.

Ďaleko. Tam kde vietor zavanie.

Ten pravý čas na premýšľanie.

Príroda je pravdivá. Je v nej všetko tak ako má. Nezasahujme toľko. Vie si poradiť, nemá zlosť. 

Tú moju vedela rýchlo pretvoriť. Výhľadmi aké som našla cestou na Baranec.

Akoby tie hory na nás dávali pozor. Je priam k neuvereniu čo všetko sa dá prejsť po vlastných.. Kráčať jednoducho na svoju päsť. Aj v živote tak. Niektorí  s nami kráčajú dlho, iní prejdu len pár krokov. Cestu okorenia, odídu. Ktoré cesty a s kým, to si už vyberáme sami.

Kráčať však  hrebeňom Západných Tatier v ružovom je o čosi veselšie.

Pozerám sa radšej z "ružova" Na vzťahy, čo odumreli. Na tých, čo už inou cestou idú. Len dúfať, že dobré topánky si obuli. Keď si večer značíme  do mapy čo všetko sme už prešli, sadím si do spomienok nové semienka  kvetov. Kam zaveje ich vietor?

Na ďalšiu cestu dobrodružnú. V sukni a v turistických topánkach. Na vlastnú päsť, čo povolí zovretie do otvorenej dlane. Na zamávanie..

Vrbovské Vetry

 Festival plný srdečnosti, ktorý je tvorený a odovzdaný ľuďom z lásky. Prvý na, ktorý som šla len tak, nerobiť nič,  vychutnávať slnko, kapelu ZVA12- 28 Band :) Vrbovských víťazov  alebo Chiki Liki Tu-a. Dať si špeciálne japonské pirôžky. Len tak sa pozerať  večer do tváre mesačnému splnu. Nepracovať, veď "bezpečnosť pri práci je dôležitejšia ako práca samotná."  Ležať na tráve v tieni  stage-u Nula, alebo si vypočuť na živo kus dobrej muziky. Ako pekne je na svete. Istotne to tvrdí i Pán precceda multiorganizácie Kriak . Všetci sme si spomenuli aké je skvelé opäť sa hrať detské hry, no dať im ešte punc veľkého ceremoniálu. Braňo Jobus nás spolu s pánom Bratom očaril a strhol svojou predstavivosťou a hravosťou do sveta, v ktorom sa netreba brať príliš vážne. Na každej vážnosti sa dá z chuti zasmiať.. Najmä keď sa pozeráte na svet z chrbta koňa.. hojdacieho :)