Napíšem Vám...sem na tento tento svoj blog..snáď aby som uľavila svojmu svedomiu, že častokrát krásne veci pre náš strach, zostanú v šuflíku, alebo sa na nejakom papieri, alebo v zázračnom zošite niekam zapotrošia. Snáď raz vyrastiem z malicherností, z predsudkov a zo strachov.. Strach..asi pramenil z toho, že moja drahá mamenka má päťdesiat rokov..že čas ten plynie a nezastaví sa..napísala som jej na oslavu pekný príhovor, na ktorý som zabudla, zo strachu že nie je dosť dobrý..Dnes štyri dni po tej skvelej oslave..som naň naďabila..sú to šité slová na tú kúzelnú oslávenkyňu...rada by som sa s vami oň podelila..aspon touto cestou, keď už vtedy v tú aktuálnu dobu som mala veľkú hrču v krku, a na hlave dečku :)
...Dovoľte mi, aby som ..srdečne privítala...srdečne otvorila túto malú svadbu, keď človek vstupuje do nových dverí a nemusí sa báť,že tie predošlé zatvoria sa s prievanom
práve naopak, otvoria sa všetky okná a
Ty dozrievaš do krásy a akosi mi pred očami mladneš.
Keď život podáva ti pomocné dlane šancí
a Ty hneď naraz všetkých sa ich chopíš a svet
nech i na opačnú stranu sa točí..
...a oni na dvor ťa vyhodia, od toľkého plaču
Už vtedy si snáď vedela, čo všetko ťa čaká...
Čas ten neberie, čas ten nám dáva..
Ďalší rok života..
aj to sa stáva
Keď človek na seba sa pozerá trochu inak
keď je skúsenejší, bohatší o nové chvíle naplnené
..na stole zlaté kľúče vytvorené..
zaprášená cesta vydláždená je ...
keď naša umelecká duša spravodlivá
..Smie si vybrať z rôznych lyžíc...
