Leto..vie to..

Prešiel ďalší rok..ten školský, čo nezačína januárom a nekončí decembrom..
Je to rok, ktorý zažije obdobie plné práce
a oddýchne si na dva mesiace..
sladkého leta.
Ďalší rok v škole Fantázia je dar a zároveň i malý zázrak. Mohla by som menovať koľko diplomov, umiestnení, prvých miest či hlavných cien naša škola získala na súťažiach v rôznych odboroch. Chváliť sa nebudeme.. Netreba. Sme vďační, že meno školy je za 9 rokov vizitkou spokojnosti, pekných programov, umenia.
Veľkým darom je, že žiaci si sami od seba radi vezmú hudobný nástroj a zahrajú si, že majú to čo nie každý. Radosť z hudby, z umenia.
Ak som dokázala zasiať čo i len zrniečko radosti z hudby do života žiakov,môžem o sebe povedať, že som vo svojom povolaní úspešná.Vtedy mi nie je treba diplom zo súťaže. Aj keď chváliť sa nimi je príjemné a je to akýsi dôkaz, že každý skvelý človek v našom kolektíve robí skutočne svoju prácu výnimočne.
Nuž chcela by som sa chváliť  trochu inak..
Tak, že žiaci  nie sú žiakmi, sú mojimi priateľmi a umelecká škola je rodinou..
Ak sa čosi také stane, to vzácne kúzlo, človek našiel šťastie a tak môžu byť šťastní aj iní..
Na tradičnom koncoročnom gitarovom koncerte som po mnohý raz videla šťastie a radosť.
Z hudby, zo skvelého kolektívu, z toho, že žiaci sa opäť niečo nové naučili..
Nikdy som nechcela byť učiteľkou. Som človekom, priateľom, ktorý rozdáva svoje vedomosti, skúsenosti ďalej. Venuje svoj čas našej budúcej generácii a ten čas nie je venovaný len tak nadarmo, má svoj význam. Možno väčší, než si myslíme..
Toto povolanie ma tak pohltilo, až som sa tou učiteľkou stala a dokonca sa ani nebránim. :)
 Prešiel rok..ďalší zo života žiakov i učiteľov.  A keď príde september, udeje sa opäť čosi nové.
To,čo obohatí život o ďalších pár skvelých nôt :)

Gašparko a čarovné zemiačky

..to je názov milého projektu, ktorý sme si ,ako jeden z mnohých vymysleli v našej Fantázii.
Je to miniatúrny výchovný koncertík pre žiakov prvého stupňa základných škôl.
Marioneta Gašparka nám takto pred týždňom ožila pod rukami pani učiteľky Miriam a rozveselila prekvapené deti. Princezná Pesnička spievala a jej sestrička Farbička už vôbec nebola smutná, pretože stratenú cestu do kráľovstva sme nakoniec našli, vďaka šikovným žiakom a čarovným zemiačkom, z ktorých naša pani učiteľka výtvarnej vytvorila pečiatky. S nimi sme stratenú cestu vymaľovali a rozpovedali  deťom príbeh o kráľovstve Fantázia, ktoré môžu nájsť v našej umeleckej škole. Naučiť sa spievať, hrať i maľovať. Tešíme sa na vás v novom školskom roku. Veríme, že sa náš malý koncert vo Vikartovciach páčil.
Máme radosť, že sme na chvíľu neboli pani učiteľky, ale princezné a Gašparko, a taktiež sme mohli byť na chvíľu zase deťmi..

Nedeľné šaty, dlhé a nepraktické..dôvod prečo ich často nosiť.

Len sa tak skromne delím o myšlienky.
Jednoducho a bez podmienky, nehľadám si zámienky.
Dnešnú nedeľu.. cítim sa ako na dovolenke.
Čas venovaný spomienke,
pokoj nič neruší.
S blížiacim sa letom..
Posielam myšlienku vzdušným letom..
Snívam o teple na duši..o slnku, čo slzy osuší, o šatách s kvetmi..
O radosti, že sme sa stretli..

Jeden z krásnych večerov na Donovaloch v hoteli Residence. Vrelo odporúčam urobiť si i cez týždeň malú nedeľu a zájsť niekam kde je inak, kde je čarovne, ako v zámku, no zároveň útulne.Je tam krásny výhľad a viac neprezradím, aby som nikoho nepripravila o prekvapenie. Najmä pre tých,čo majú radi štýl provence.

S týmito šatami sa mi spája mnoho. Pochádzajú zo second handu a stotožňujem sa s nimi od hlavy po päty. Boli so mnou na dovolenke i na vystúpeniach a vždy som sa v nich mohla spoľahnúť na dobrý pocit, ktorý som vďaka nim mala, aj keď sa mi občas stáva, že keď prejdem po ulici začujem akési ironické "c c c" alebo začudované "hmm", alebo sa mnohé hlavy otočia mojím smerom. Niežeby to bolo pre moju nevídanú krásu v 158 centimetroch, 43 kilách a častej "bez make up- ovej" rannej epizóde trvajúcej do večera, odhaleným vyrážkam na tvári, ktoré akoby symbolizovali môj nesúhlas s rýchlym  pracovným tempom i nasadením.. Možno sa za mnou obzrie nejeden zvedavý pohľad najmä pre štýl aký som za tie roky nadobudla. Asi to nebude štýl. Neviem či smiem o sebe tvrdiť, že som štýlová..Je to akási výpoveď, čo sa bežne nevidí.
Som to ja,moje krátke bytie a teší ma, že môžem do všedného dňa priniesť trochu inakosti. Stotožnila som sa s dlhými šatami alebo sukňami a aj keď o ne občas zakopnem, cítim sa dobre a vo svojej koži. Kvôli dĺžke šiat som nedávno skoro spadla z môjho retro miláčika Gilberta. Šaty sa mi zamotali o pedál a len len že som nepobozkala svitovský chodníček. Šomrala som si popod nos, pri odmotávaní šiat z pedálu, čupela som tam hodnú chvíľu aj s tým šomraním sem-tam predkaným i šťavnatou nadávkou, veď aj to občas treba, človek by aj infarkt mohol dostať keby si nebol uľavil. A ešte keď je v domnienke, že ho nik nepočuje. Nehrešiť slovom sa stále ešte učím. Akoby to bolo, dáme v šatách sa predsa nehodí rozprávať jak valach zo salaša. Mysliac si, že ma nik nepočuje, učupená pri bicykli, žiaden výhľad, klobúk je zavše väčší než ja. Zdvihla som tak hlavu a od prekvapenia som sa zmohla len na "Dobrý deň" . Hneď vedľa, pri chodníku v záhrade stála jedna staršia pani s hrabľami v ruke, celý čas ma pozorovala a pravdepodobne počula i toho malého čerta, čo tam pľuval tie ohnivé iskry. "Veď môžete spadnúť" Ja na to, že "áno".
Nuž čo už. Stojí mi to za ten risk . Vďaka dlhým šatám sa smiem na chvíľu zahrať na dámu a chcela by som i zjemniť svet. Veď i pád z bicykla môže byť v kvetovaných šatách ladnejší, nadávka nie taká hrubá. Pomáham si nimi.. šatami až po zem. Zjemňujem myšlienky pochmúrne, čo sa razom na pekné menia. O plisované, farebné, tmavé či svetlé, hrdo sa o ne podkýnam :)

Keď hrá farba sólo..

Maľba je spôsob ako vyjadriť sen a zrealizovať ho farbami na obraz.

Na ten svoj obraz.

V ňom môžu mať stromy farbu modrú, listy smú byť žlté, ak ešte nie je jeseň 

a príroda očami detí spieva pieseň 

o tanci farieb, ťahu štetca.

Maľba je piesňou o fantázii, o talente vidieť veci inak.

Biely výkres je ako nový začiatok.

Nový život veľkého diela v malom svete.

Maľujte, môžete všetko čo len chcete.

Umenie nezostarne. Zostane tu po nás, ak i farby vyblednú.

Krásne maľovať vedia tí, čo dokážu otvoriť srdce.

Každý biely výkres môže byť začiatkom nového príbehu.

Vytvárajme spolu krásu a hodnotu v našom meste.

Tu môžeme slobodne tvoriť symbiózu hudby, maľby, fantázie.

Naša škola bola spočiatku "tanečno-hudobná". Dnes však môžeme s hrdosťou povedať, že výtvarný odbor sa nám vyfarbil do krásy. Prídite sa pozrieť na výstavu umeleckých prác našich žiakov. Je tu dokonca obraz, ktorý získal hlavnú cenu na medzinárodnej súťaži. Uhádnete ktorý? :) 

Výstava je otvorená do 16.júna :) Môžete vnímať tú hravosť, radosť i farebnosť.

Umenie tvorí človeka. Je vďaka nemu lepší. 

 Povznáša nás ku vyšším hodnotám a krajším zajtrajškom.

Poézia v duši, na tanieri, vo víne i v hudbe

Ak by ste chceli pozdvihnúť svoju dušu prostredníctvom jedla.......
Áno dá sa to..
Dá sa ochutnať kúsok neba, veď láska ide cez žalúdok.
Ak ochutnáte, v tú chvíľu vám ku šťastiu už skutočne nič nechýba..
Je to poézia na tanieri a kuchár, ktorý tam varí,tvorí je veľkým umelcom bez pochýb.
Ak zablúdite v Prahe, kúsok od historického centra, na Lodeckú ulicu, uvidíte nenápadne pôsobiaci dom, ktorý akoby sa tam objavil len náhodou, nepatriaci do prostredia.
Vstúpte a budete prekvapení aké skvosty vám tam prinesú na tanieri.
Môže sa vám zdať, že nič lepšie ste ešte nejedli. Na prvý pohľad jednoduché , no nesmierne prepracované recepty šéfkuchára vyšperkované do dokonalosti. Tak nejako by som laicky opísala gastronomický zážitok v "Grand Cru". My sme mali tú česť hrať práve na tomto mieste. Svojou umeleckou tvorbou sme sa pokúsili dotvoriť tú správnu atmosféru. Verím, že sa nám to podarilo. Vzácni hostia tlieskali a ja som posielala potlesk do kuchyne. Výborné jedlo sa nikdy neopočúva. Nestane sa obohranou platňou, to isté platí pre víno a pre všetko to, čo človek robí s láskou. Dávame do hudby všetko. Vtedy keď učíme žiakov a i vtedy keď môžeme hrať pre vás. Prajem si zahrať tú pieseň toho skvelého večera mnohokrát.
Duo Sweet & Pepper zanôtilo ten správny rám obrazu krásnych vín. Mám veľkú radosť, že sme prvýkrát hrali v Prahe na tomto vzácnom mieste, opäť v úspešnom projekte "Hudba a víno".

Súťaž komornej hudby v Gelnici

Keď sme prišli do Gelnice a zaparkovali autobusom v úzkej uličke ciest tohoto historickéého mesta, svoje hudobné nástroje sme si odložili do koncertnej sály. V nej sa pripravoval orchester, ktorý v rámci tvorivých dielní súťaže komorných telies hral svoje skladby a prevažne sa skladal z učiteľov. Bol to veľmi vyrovnaný mohutný zvuk a žiaci sa ma s hrôzou v očiach opýtali, či sú v našej kategórii a či hráme proti nim. Vysvetlila som im, že súťaž, obzvlášť tá hudobná nie je o rivalite, ale o muzikalite. V takýchto súťažiach nikto neprehráva a nikto nejde proti ostatným. Na hudobných súťažiach sa dá len získať, už len prípravou na vystúpenie pred porotou. I súťažiaci sa môžu zúčastniť koncertu a navzájom počúvať to, čo  vytvorili ostatní so svojimi pedagógmi. Nenazývala by som to ale súťažou alebo a súťažiacimi. Skôr všetci, čo sa zúčastnia,sú hudobnými priateľmi, ktorí radi hrajú a aj hudbu počúvajú. Možno je sprvu ťažké vyhnúť sa porovnávaniu. Je to koncert. ktorý odborná porota bodovo ohodnotí. Spoločne so žiakmi si však môžeme sadnúť do koncertnej sály a mať jednoducho zážitok, či už z výletu alebo novej motivácie. Mali sme možnosť byť na súťaži komorných telies v Gelnici. Získali sme pekné strieborné pásmo a nie len to. Máme nové skúsenosti, chuť do ďalšej tvorby a do ďalšej práce. Určite je to nakoniec veľká radosť, keď žiaci z hudobného orchestra Fantázie vidia spokojnosť na tvári nášho dirigenta Jozefa Štrbku. Je to o súhre, pravidelnom cvičení, sú to dlhé hodiny pri husliach, gitare, klavíri. Jozef Štrbka je nie len dirigentom, ale i skladateľom. Píše a aranžuje skladby, ktoré sa našim žiakom páčia, majú šmrnc, sú aktuálne, nesú v sebe posolstvo radosti z hudby a je tu i súdržnosť a priateľstvo všetkých členov. Takto vytvárame jeden úspešný kolektív.  Prajem ešte veľa rokov orchestru, aby sa zdokonaľoval, rástol do krásy, profesionality. Nech je to hudobné teleso, ktoré do duše namaľuje úsmev. No a keď už spomíname maľovanie, mohli by sme sa vám pochváliť i hlavnou cenou na medzinárodnej výtvarnej súťaži. Žiačka Lea Vojtková, ktorú učí  Michaela Kokoruďová sa vedela na svoj obraz pozrieť očami veľkých umelcov výtvarníkov tak, že celkom očarila porotu svojím obrazom. Môžeme byť právom hrdí, že v malom meste Svit máme talenty, ktoré sa neboja dať svoju fantáziu na plátno, alebo jej cez hudobné nástroje  dať reálnu formu v podobe hudobného zážitku.

Slovenské a české hity osemdesiatych rokov, v štýle tridsiatych.. Kde? V Lawyer´s clube..

Slovenské a české hity v retro štýle znejúce z klávesov a strún dua Sweet & pepper. Už po štvrtýkrát sme zavítali do Lawyer´s clubu v Humennom a opäť sme sa tešili skvelej atmosfére :)

Klobúk..kreativita..klávesy..kľúč..ku krídlam.

Našla som si cestu ako sa vyjadriť prostredníctvom šiat.Trvalo mi to hádam pol života a dnes si plním predstavu o sviatku v každom dni. Veď i vďaka pekným šatám vieme byť my ženy srdečnejšie i myšlienky máme slnečnejšie. Mám k nim na hlave klobúk . Na jednej strane mi poskytne ochranu pred zlou náladou, no na druhej strane treba mať naň odvahu a s ňou i dôveru, že to čomu sa venujem je správne.Nie vždy sa mi táto odvaha naskytne, no ak viem, že večer môžem spoločne s našou hudbou dua Sweet & pepper hrať, zaskvie sa i tento klobúk a sukňa. Nato sú tu na svete tieto pekné veci.

Spoločne s hudbou dajú sa nosiť...

Obliekať sa k hudbe, ktorú spievam. Nadčasová symbióza a pre mňa vždy módna. 

 Keď nosím sukňu cítim sa viac ako žena.

môže to byť i bodkovaná sukňa pod kolená.

Delím sa teda s vami o nápad,že dá sa obliecť nie len do dažďa.

Obliekaním svoju dušu odhaľujem a cítim, že som to ja. Takto som sa tešila na vystúpenie, ktoré bolo na Štrbskom Plese. Ďalší deň a ďalší dar, kedy sme mohli hrať pre vás a robiť to, čo nás baví a napĺňa. Veľká vďaka za milé, nové príležitosti.

Dýcham..žijem..

príliš nad tým neuvažujem

a hlavne skúšam nacítiť to, že sme každá jedna,tak ako pieseň, jednoducho originál.

Nuž nech nie je hodina,či minúta podozrivá z krádeže mladosti.

Lásky nie je nikdy dosť.

Hrá sa s tónmi,

s farbou,

s myšlienkami..

Ak máme lásku nie sme nikdy sami

ľahšie sa nám dýcha pod hviezdami

Otváram srdce pre nové pocity, zážitky, pre nádych..nádej

Dámy, nenoste len rifle.

istotne by vám pristala sukňa i bodky na nej..

Čarovné miesta zasadené do snov..

Som naplnená krásnymi dňami,kedy ma v Banskej Štiavnici stromy a príroda v botanickej záhrade priam dojali svojou múdrosťou..Prepojenia neba i zeme. Niekedy sa jednoducho zastavím a počúvam vtáčí spev a šum jarných listov vo vetre, to neponáhľanie sa prírody. Žiť tak v šťastí chvíle, v záhrade, ďaleko od hluku mestských očakávaní a nátlakov.

 Nabrala som si teda plné hrste tej melódie stromov. Otvorím dlaň, keď ju budem potrebovať pre umenie, pre krásu a tvorbu. Uvarím si čaj z prvosienok.. 

Obyčajné Slovensko, srdce Európy. Nuž poobzerajme sa, čo všetko tu máme a nemusíme ani ďaleko cestovať. Banská Štiavnica mi učarovala. Akoby zastala v čase. Dýchne na vás história. Prechádzka po uličkách, pohľad na strechy domov a kaskádovité malé záhradky, v ktorých máte chuť chvíľu zostať, pobudnúť,sadnúť si na lavičku, či pohladiť spokojného kocúra. Je to celé tak exoticky krásne a pritom takéto miesta sú za rohom.

Tie týčiace sa staré platany, čo vám tak radi každý problém cez vaše dlane vložia do matky zeme. Návšteva takýchto miest dodá ďalších síl. 

So západom slnka som si sadla do kaviarne menom "Divná pani". Kúzlo starého domu na námestí je podfarbené skvelými zákuskami i čokoládou. Možno by tam namiesto rádia mohlo byť obyčajné, čisté ticho myšlienok. Starý panský dom so záhradou, prepojenými miestnosťami, krbom a knižnicou vás prenesie do rozprávky. 

Možno sa mi splní sen. Kúpim si v tomto čarovnom meste malý dom so záhradou, kde budem chovať hydinu a písať..myšlienky, rozprávky, piesne, básne.. a všetko to, čo zacítim zhora. Ak budem hodná toho, aby mi to anjeli pošepkali.. 

pieseň o šťastí.

Každý si chce pre seba urvať trochu toho šťastia.. Veď ako by sa dalo bez toho poletujúceho žiť ?Mohlo by sa už zahniezdiť.

Dopriať v tej krátkosti 

chvíľu bez viny a bez zlosti.

Šťastia drobné vtáča,

nedá sa do klietky chytiť.

Len nežne zovrieť v dlani..nepustiť..

Každý má to právo na hojenie rán

a tak je dobre, ak sú v tom dvaja, nie každý sám.

Ránom zisťujem občas, ak správne sa pozerám

že v krásnom svete to žijeme.

Lesný chodník volá ma na prechádzku a Tatry majú pod sebou oblaky akoby boli tak trochu v nebi. Zahmlený mám občas pohľad mojej duše, ak sa nedívam, ak to celé krásno šťastia navôkol nevnímam.

Veď to nie je bežné.To by sme predsa nemali chcieť. Odopierať si šťastie, čo by mohlo znieť a zrieť..

Každý deň skúšam sa pozerať, niekedy sa i zadarí.

Je to vtedy, keď čas sa spomalí..

Nová pieseň zažína..

Svetlom blikotavým, novým a nepoznaným

Odteraz a navždy

Nech je šťastia veľa a hlavne nech sa nemíňa.   

Za dverami 13. komnaty

Ďalší z krásnych koncertov je za nami a my veríme, že každý žiak, či absolvent umeleckej školy Fantázia si odnáša ,vďaka nevšednej tvorivosti učiteľov, veľký poklad do života. Práve kvôli  ľuďom, priateľom, kolegom sa stalo obyčajné malé mestečko pod Tatrami výnimočným miestom. Niekedy si hovorím aká je to škoda, že nie sme aspoň v hlavnom meste, no boli by sme takí výnimoční a tvoriví?. Možno práve tu máme byť a nič sa ani meniť nemusí. Odmenou nám je počas šiestich koncertov v priebehu dvoch dní, zakaždým plná sála, usmiati a srdeční diváci. Vytváranie hodnôt je v dnešnom svete veľmi dôležité, taktiež ako umenie počúvať a oceniť krásu. Verím tomu, že každý žiak, ktorý navštevuje našu školu, stáva sa lepším človekom. Koncert o 13.komnate splnil svoje poslanie, veď vstúpiť by bolo treba do každých dverí, aj do tých tajomných. Čo ak sa práve za nimi  ukrývajú všetky splnené priania? :)

Tajomná trinásta komnata

Svet plný filmových postáv, hudby, ktorá ozdobila scénu svojou autentickosťou, ožíva na doskách Domu kultúry vo Svite.. Tajomná 13. komnata sa otvára a s ňou fantázia,kde sa môžu splniť najrôznejšie a najodvážnejšie sny. Tajomnú komnatu v nás môžeme totiž otvoriť len vďaka  predstavivosti a želaniam, ktoré máme v hlave.Ak nechýba i štipka odvahy,či vytrvalosti, aj to zamknuté a nedosiahnuteľné sa môže zmeniť na splnený sen. Celým predstavením nás sprevádzajú štyria kamaráti, ktorí do trinástej komnaty nahliadnu. Za veľkými dverami ich čakajú zázračné bytosti, akoby duše filmu. Filménka a Filma. Vydajú sa spoločne na cestu, kde ich čaká mnoho dobrodružstiev a naučia sa, že nie vždy je dôležitý cieľ, ale práve  cesta. Objavovanie tajomstiev, záhady a dobrodružstvá, ktoré ich stretávajú na každom kroku.Pravý poklad je predsa naša vlastná nekonečná pedstavivosť, fantázia. Sú to zážitky vďaka ktorým sme bohatí. Je to vykročenie do neznáma,aby sme na konci zistili, že poklad možno nájsť v každej maličkosti. Ďalší z celovečerných programov sa teší na reakciu publika a verí že si opäť získa srdce, pohladí dušu, rozosmeje a unesie nás do sveta plného kúziel, hudby, tanca, divadla a krásnych myšlienok..Celý tým fantázie každoročne pripravuje svojich žiakov, aby obohatili a predstavili sa svojim rodičom i divákom v programe, ktorému opäť tlieskame. Otvorí sa javisko i opona, aby sme vám mohli ukázať tú našu 13. komnatu plnú nápadov v podobe tanečných choreografií Janky Gregorovej, Hudby pre orchester pod taktovkou Jozefa Štrbku a mnohých iných, ktorí
 sa nebáli otvoriť i tie posledné dvere a odomknúť vďaka svojmu talentu i srdcia našich žiakov..

spomienky

V dedinke Istebné rástla vysoká tuja. Vedľa nej dom, a a vo vnútri moji starí rodičia. Pamätám si na cestu bicyklom, po ceste kde auto prešlo len málokedy.na odreté kolená, na to ako som to tam mala vždy rada. Mojou veľkou láskou od mala bol dedko. Chodili sme spolu na potok kŕmiť kačky. Tá,čo však láskou prekypovala do sveta navôkol bola babka. Moja babička, ktorá mi prednedávnom povedala, že som jej svetielko. Koľko dobra vyžarovalo z tejto ženy. Mala som len jednu babku. Tú druhú som nepoznala, aj keď viem že je so mnou. mám pocit akoby sa tá ženská sila v rodine prenášala z pokolenia na pokolenie v nekonečnom kruhu. Prajem si mať tú silu, tej bezprostrednej lásky ktorú majú naše babičky.Možno som mala niečo urobiť inak, byť so starou mamou viac, no človek predsa koná tak ako je v daný moment najlepšie vie. Akú veľkú silu zrazu nabrali spomienky. Sú zrazu jasnejšie a do pamäti sa zarývajú také farebné, živé. Kedykoľvek si ich môžem prečítať, poobzerať si ich a znova zacítiť vôňu najlepších halušiek, palaciniek, doliek, kurčaťa s ryžou, ktorú dávala babka do perín, aby neochladla. Vždy ,keď som sa v dospelosti potrebovala skryť pred svetom, prišla som do malej dedinky, do fialového domu, kde ma čakala babkina otvorená náruč, a na chvíľu ten hojivý stereotyp. Už ten čas nevrátim, tak nech je neopakovateľný v prítomnosti, lebo nič v živote nie je rovnaké.Každý jeden deň vie byť iný. Akí bezmocní sme oproti smrti. Oproti času. spravodlivému. Mám teraz v nebi ďalšieho z anjelov.  Išla tam hneď, bez okolkov, priamočiaro, Lebo duša každého z nás sa smie rozhodnúť kedy. Keď sa narodil môj brat, vravela, že je to malý zázrak . Vlastne vravela o mnohých zázrakoch. Vedela hovoriť s láskou aj stokrát o tom ako som sa ako malé bábo pocikala do plienky, že čo som to porobila keď som už veľká dievka. Tvrdila, že som jej vraj rozumela. Určite áno, len si to nepamätám. S úsmevom hovorievala, že mám preto také čierne oči, lebo si ich neumývam. Moja drahá babička zo Zázrivej. Odišla mi do neba. Nechala mi tu spomienku na jej čierne vlasy, ktoré napriek vysokému veku boli len kde tu predkané striebrom. Aj vďaka našim starým mamám vieme že sme milovaní..Zostali vo mne. vôňa tých dlaní starostlivých. Mám pár skvostných svetrov, čo mi uplietla, uhačkovanú dečku na skrinke. Vždy mali pre mňa tieto veci hodnotu, dnes je to však akési veľmi vzácne. Dala mi aj šaty, ktoré rada nosím. Aj posledné by dala. V jej skrini bol vždy ukážkový poriadok. a biele prádlo dokonalo vyžehlené, zrkadlo v spálni kde ste sa mohli vidieť z každej strany. Dnes je po toľkých prežitých rokoch samo. Nepozerám sa už doňho, a nehľadám poklady v truhlici plnej gombíkov. Ten byt vo fialovej bytovke je prázdny bez tej jednej milej, vľúdnej babky. Pýtala sa často, či ju má dedko ešte rád. Mal, veď toľké roky byť jeden pri druhom je v dnešnej dobe takmer nemožné..a na druhú stranu odchádza každý sám. Tak prázdno je, keď vyrúbu strom. no večný kolobeh hojí rany..  deti,dievčatá, vnúčatá, mamy staré mamy, majme ich ešte radšej kým tu sú.

Fantázia, Privítanie jari

Privítali sme jar..koncertom, na ktorom hrali naši hudobníci. Možno by sa tá jar ani nezaobišla bez tých pekných melódií, a teraz prišla v plnej kráse, a i slniečko vykuklo, aby sa pozrelo ako nám to hrá. Veď i preto naši žiaci  cvičia na svoj hudobný nástroj, aby vám zahrali pekné melódie a vy, mohli ich odmeniť potleskom. Na tradičný koncert "Zuš" si azda každý rád spomína. Vynoria sa spomienky snáď každému,kto chodil do umeleckej školy. Je to škola ako každá iná. Treba sa učiť, plniť si domáce úlohy v podobe správnych prstokladov. Niekomu sa chce viac, niekomu menej, nič  nie je bez práce,avšak výsledok dokáže vo svojej kráse obohatiť v danú chvíľu nie len muzikanta, ale i všetkých, ktorí počúvajú. Je to kúzlo, ktoré sa cez hudbu k nám vždy vráti ako jar. Pekný  koncert znel spevom dievčenského zboru, flautami,gitarami, spieval i klavír popredkávaný dievčenskými hlasmi. Celý koncert spestrila vtipná divadelná scénka. Hodinový program,verím že rozkvitne i v tej vašej spomienke :)

"Don Quichote a Sancho Panza"

Jedinečné divadelné predstavenie, nezabudnuteľné dielo o rytierovi a jeho boji s veternými mlynmi, v spracovaní režiséra Vlada Benka. Don Quichote je v tejto hre postava, ktorú si zamilujete. Vznikla aj pri príležitosti šesťdesiatych narodenín Vladislava Vaľka, ktorý túto hlavnú úlohu stvárňuje. I v skutočnosti je to rytier s plnou kapsou prekrásnych básní. Svedčia o tom i jeho mnohé básnické zbierky. Som veľmi šťastná, poctená a naplnená tým, že sa tá ťažká práca, ktorá sa deje pri vzniku divadla premenila na jedno krásne a hodnotné predstavenie, ktoré má svoje posolstvo. 

najbližšie nás môžete vidieť na krajskej súťaži, 6. apríla v Dome kultúry v Poprade.  

..Divadlo..život v živote..tak sa zamýšľam..

Šťastie mi prialo, aby som sa opäť mohla pričiniť o čosi krásne, o kus umenia. Nesmierne sa teším na sobotu, kedy bude mať na javisku premiéru i tá zelená sukňa ako súčasť kostýmu v postave metaforickej Dulcinei z Tobosy. Tvorilo sa, pracovalo a dnes rastie pred nami každý jeden obraz vo výnimočnej inscenáci v podaní Divadla Commedia. 

(Srdečne vás pozývam na sobotňajšiu premiéru. Lístky si môžete rezervovať na čísle 0903 825 050, rýchlo aby ešte boli voľné miesta :))

 Pred vaším zrakom sa zjaví skutočný Don Quichote a jeho zbrojnoš Sancho Panza.

Dráma, ktorá sa takmer celý čas tvári ako komédia tu čosi zanechá.. 

Ožijú tie skutočné ľudské ideály, zakorenené v nás,často potlačené do úzadia?

..Tak sa zamýšľam... 

Nuž srdce aj rozum..mali by vládnuť..

Na ceste čiernobielych klávesov a šiestich strún.

Vznešenosť hudby v nás dokáže zanechať stopu po anjelskych krídlach.
Je to niečo nadčasové, krásne, obohacujúce človeka o čosi viac.
Pamätáme si vďaka nej, že nie sme len tí, čo chodia do práce, jedia, stretávajú priateľov, chodia do školy.. Vďaka nej sme ľudské bytosti, čo dokážu krásu vnímať. sú to síce malé pohyby prstov po strunách nástroja, no nechávajú v nás veľké veci..pocity..
Skúsme sa započúvať, pri najbližšej príležitosti koncertu, či už je to v koncertnej sále, alebo v príjemnom prostredí kaviarne či klubu.
Hudba nám totiž otvára srdce, sme vďaka nej lepší, vnímavejší..ona totiž spestruje svet.. Možno je hudba i rozhovor s niekým tam hore..

..vyznanie..

Striedajú sa chvíle. Raz je ich dotyk príjemný, pohladí na duši, inokedy objavia sa mračná na tom nebi pod ktorým sa každodenne boríme s našimi starosťami. Je to ako na klávesách klavíra. Biele by bez čiernych nevytvorili zvukomalebný koncert. Vďaka hudbe sa ocitám v krásnom svete, a neskôr sa mi do reality nechce kráčať. Keby som len mohla..

Žiť svoj život na javisku, tam kde realita nedočiahne na sny..

Asi by sme potom boli v ideálnom svete a žili akýsi gýč.

Asi by to bez striedania sĺz a smiechu nešlo...alebo áno? 

Hlavne sa treba vždy mať na čo tešiť. 

Striedať prijímanie a rozdávanie. Deň s nocou..tak nerozlučne k sebe patriac.. 

Ak mi moje myšlienky a sny priniesli teba, teším sa ako malé dieťa za tú krásu kás, že som mohla nájsť hľadané a jednoducho vedieť že tam si.

..Mojím slnkom, túžbou, súznením,  

spokojnosťou ..želaním.. 

Ak by si nebol..neladím..

s hudbou svojej duše. 

A tak ako sa čas strieda, z minúty na minútu ho máme  kratší, tak i hudba sa snúbi so zmyslom ochutnať. Tajomstvo prírody, čo vyklíčilo z matky zeme v podobe viniča, neskôr zrelého hrozna a napokon výborných vín, ktoré prešli rukami vinárov. Dozvedela som sa prednedávnom, že aj za tým najlacnejším vínom je mnoho práce. Tak ako aj v hre na hudobný nástroj, i tá najjednoduchšia pieseň si vyžaduje svoj čas, trpezlivosť a neskôr tú štipku dravosti a schopnosti odovzdania sa pre radosť vašich zmyslov. 

Som nadšená projektom Víno a hudba. Máme za sebou mnohé ochutnávky spojené s hudbou dua Sweet & Pepper. Tešíme sa na ďalšiu a dúfame že budete pohladení výborným vínom a skvelými nestarnúcimi melódiami.

Do riadkov, ktoré tak rada píšem sa mi vkradlo trochu  gýču, keď sa priznávam dobrovoľne k tomu, že bez jedného človeka by som svoje šťastie nenašla. Mohla by som sa skrývať pod klobúkom dodnes. Našla som však k svojim dlaniam ďalšie dve..

 ..pokračujem v hre... 

..svojej piesne.. nazývanej Láska..

Veď tá všetko živí a dáva tomuto svetu cit..

vďaka nej sme živí..

Nebo sa skladá z maličkostí.

Chcela by som nebo priblížiť na zem. Spevom, hudbou..tvorbou a interpretáciou, možno i ukážkou nadčasovej piesne. Mám nebo na zemi, keď môžem spievať s tónmi klavíra, ktorého klávesy znejú pod rukami umelca. Ak by si dvaja muzikanti nerozumeli ako ľudia, nemohli by spolu hrať, neznelo by to. Hudobné duo Sweet & pepper sa v podstate len rozbieha. Sú to dva roky, čo sme začali hrať, a dnes sa tešíme keždému úspechu. Som poctená, keď mi môj kolega povedal, že on vraj nemusí hrávať s Petrom Lipom, lebo on hrá s Piekielnickou :) Je skvelé, keď si s niektorými ľuďmi, priateľmi rozumieme  bez slov.. aj vtedy je to priblíženie neba sem na zem.

Umelci umelcom, Michal Kentoš & Band

Preto sme tu, Aby  mali naši žiaci nie len výučbu hudobného nástroja, hru z nôt a hranie cvičení, skladieb a etúd. Chceme im odovzdať i zážitok.. Preto sme tu.. Zážitok z hudby ako takej, zážitok z koncertov, poskytnúť im možnosť vypočuť si známych i menej známych umelcov, ktorí im nie len zahrajú koncert z javiska, no priblížia sa hudbou a najmä praxou, bližšie k ich vzdelaniu Je pre nás veľkým zadosťučinením, keď je projekt Umelci umelcom, odmenený veľkou účasťou našich žiakov hudobníkov. Keď majú všetci úsmev na tvári a výbornú atmosféru podčiarkuje hudba Michala Kentoša a jeho kapely, môžeme si tak trochu gratulovať, že ideme správnou cestou, takou umeleckou, našou, na ktorej by sme sa najradšej rozdali, len aby sme vychovali krásnych ľudí s vycibreným hudobným vkusom a hodnotami uloženými v tom správnom rebríčku. Michal Kentoš je výborným hudobníkom, ktorý hrával i Mariánom Čekovským, jeho skúsenosti veľký talent a práca na sebe ho posunula i na kariéru klaviristu na zaoceánskej lodi. Okrem toho hráva so svojou kapelou na mnohých koncertoch. Ak ho vidíte prvýkrát, je to človek iný, nie bežný, je to proste umelec a svojou charizmou vás očarí.. Sme radi že nai žiaci i my učitelia, jednoducho, zostali sme očarení koncertom v dome kultúry, veľmi spontánnym, plný piesní v originálnom spracovaní. Napríklad taká pieseň Išla sova na tanec, roztancovala myšlienky celého obecestva. Hudba spája. Umelcov so žiakmi, učiteľov s umelcami a študentami s umením..Pred koncertom sme absolvovali hudobný workshop, v ktoro každý umelec z kapely venoval svoj čas našim malým zvedavcom, či už to boli nové gitarové akordy, slová, ktoré boli povedané inak ako na učiteľských hodinách, spôsob ako skutočne improvizovať, vďaka stupniciam, ktoré naši žiac nie vždy radi cvičia. Všetko si žiada tvrdú prácu a každý, kto chce byť výborným gitaristom, hrať skvelé sóla trebárs aj v metalovej  kapele, hrať jazz ako klavirista, alebo bravúrne hrať na saxofón,musí najskôr prejsť základom , naučiť sa noty  , pracovať na technike.. vtedy je to to pravé, pretože hudba si vyžaduje čas, pozornosť, venovať jej treba kus svojho života, aby ten život neskôr odmenil tou neopísateľnou radosťou z dobre vykonanej práce. Keď stojíte na javisku, cítite sa skvelo. Koľko hudbe venujete, toľko vám ona potom vráti a buďte si istý že aj s úrokmi :)

cesta..vlastná

Plná emócií..láska je i spev. To teplo, ktoré cítim je ako objatie, pocit, čo sa vlieva do žíl, do krehkej duše rozochvenej..

Čo všetko dá sa precítiť vďaka darom od sudičiek...

Len v daný moment, len teraz prijímam okamih, keď sa nadýchnem pre novú frázu piesne. 

Dýchať farebne a slnečne v končiacej sa zime. Vo svete, kde si môžem dovoliť byť tým čím som..Bez hraníc...

                                            ....Bez oddychu

                                                                 ..Bez náznaku budúcnosti

                                                                  ..s množstvom povinností..závislostí..

                                                                    ..len v prítomnosti..

                                                                    Bez osamelosti, zraniteľnosti..

                                                                      ..len tak ľudsky.. skúsiť žiť bez porovnávania,                                                                           pozorovaním, rozdávaním.. poznania za svitania, požehnania..

..Vo chvíľach naplnená..

bez pochýb stotožnená, občas padnúť na kolená.

Všetko sa raz pofúka. Blízkosťou samej seba

každý má v sebe kúsok z toho neba.

Prijímať život, aj keď občas clivo, aj keď ktosi pozrie sa krivo..

Tak som aká som..ako i každý, no cez hudbu, ktorú hrám sa skutočne skúšam mať rada ..navždy..

Dnes je to o množstve emócií, ktoré sa občas musia dostať na povrch cez slová. Iné články by mohli byť i viac vtipné, aktuálne,cool, možno viac také či onaké.. Dnes však píšem takto. Tak ako je mi to blízke. Možno len chcem zahladiť tú hrču v krku, ktorú majú všetci umelci, keď  po krásnom potlesku zostanú v zákulisí celkom sami. Našťastie tento prípad mi je vlastný len niekedy, preto ďakujem všetkým úžasným ľuďom ktorí ma obklopujú.

Pridávam fotky z Bratislavy, konkrétne z vinotéky "One more", kde sa nám spolu s Jožkom výborne hralo..toto miesto má totiž čaro..starajú sa oň precízne a s láskou, navyše pán majiteľ venuje svojim hosťom čas a svoju pozornosť. Vždy, keď tam prídete cítite sa naozaj vítaní..Ak sa denne splní aspoň jedno želanie,už len v tej podobe, že niekam prídete a cítite sa dobre, neplynú tie minúty na svete zbytočne.

Sweet & pepper už tento piatok v Lawyer´s club

Vypočujte si slovenské tango,valčík, ractime ,nadčasové melódie, jazzové štandardy a vlastnú tvorbu dvoch umelcov, ktorí budú hrať pre vás v Lawyer´s clube už tento piatok..Živá muzika dokáže umocniť tú pravú atmosféru večera. Súčasné piesne v retro štýle dodajú ten správny šmrnc okamihu. Hudba ožíva prostredníctvom klavíra, gitary a spevu. Teší sa na vás duo Sweet & pepper.

Tvorba

Tvorba sa prelína celým životom umelca, teda
 ak sa môžem medzi umelcov radiť, no kde sú kritériá?..Odkiaľ pokiaľ je niekto umelec...
Asi sa ním treba narodiť. Možno aj do tej správnej rodiny. Odmalička som k hudbe bola vedená. Už od útleho veku s nadšením vyspevujúc s klavírnym sprievodom, ktorý mi hrala moja mamka. Som jej za to veľmi vďačná, že sa mi venovala. Učila ma aj na klavír, no skončilo to pri speve a gitare. Na klavír mi to nikdy veľmi nešlo. Dokonca som sa jedného dňa vo svojich šiestich rokoch ukryla pred hodinou klavíra do prúteného koša na bielizeň, a strávila som tam pol dňa, len aby som nemusela cvičiť :)  Neskôr,keď som sa učila hrať na gitaru, boleli ma prsty, no moja skvelá pani učiteľka to so mnou zvládla a vydržala :) Neskôr keď som ako "násťročná" zažila tú pravú a nefalšovanú radosť z hudby, pocítila som ju vo vnútri  svojho srdca, cesta bola jasná.
 Umelec..večne nespokojný sám so sebou..čím viac vie a čím viac sa učí, tým má pocit že menej dokáže. Pracovala som a tvorila s úžasnými ľuďmi, a stále tvorím aj keď možno nie tak dokonalo ako tí najväčší umelci, a taktiež sa neradím medzi komerčné slovenské celebrity. Môžem však napísať a tak trochu sa pochváliť, že som hrávala so skvelým harfistom a úžasným priateľom Jakubom Rizmanom. Viem tak trochu hrať,spievať. Keď som po šiestich rokoch ukončila Konzervatórium v Žiline,mala som zvláštny pocit že viem akosi menej. Čím viac poznatkov získavame, tým sme viac uveličený,  čo všetko hudba dokáže.. z tej výnimočnosti, neohraničenosti, kreativity.. Nie som síce skladateľ, no mám pár piesní. Nemám  kvalitné videá s dokonalým záznamom, verím však že vás poteší pár ukážok z umenia a aj radosti z tých chvíľ..Hudba plynúca v čase, zachytená na videu.. o to však srdečnejšia, spomienková, nestarnúca..

https://www.youtube.com/watch?v=YL87W-bXPko
https://www.youtube.com/watch?v=rL9u9bWpByc

Tieto videá boli natočené asi pred desiatimi rokmi na festivale potápačských filmov v Pribyline.

https://www.youtube.com/watch?v=mI1h0IZbW-0

Pieseň s názvom "Znamenie" sme si s Jakubom zahrali zhruba pred piatimi rokmi v čajovni Alchýmka v Spišskej Novej Vsi. Bola tam skvelá atmosféra a veľmi sme sa tešili odozve publika.

https://www.youtube.com/watch?v=IVwUTqWOdP4

Toto video vzniklo spontánne na železničnej stanici vo Svite, ospravedlňujem sa, mali sme totálne rozladené nástroje, nuž bola nám zima..Čudujem sa čo som si to dala na hlavu za kreáciu.. :D

https://www.youtube.com/watch?v=UaUQYnISJhs

https://www.youtube.com/watch?v=X5WM40ZjCKA

Krásne šaty, dokonalé účesy a iné móresy

      Azda jeden, či dva dni v roku mohli by sme sa  cítiť ako vznešení panovníci na svojich sídlach, hradoch a kaštieľoch, čo sa prišli honosne zabaviť. Veď pracujúci človek je poväčšine v práci ako služobník či otrok :) nuž aspoň v plesovej sezóne smie sa na chvíľu cítiť "jak pán"a pookriať na duši.

       Azda jeden, alebo dva dni v roku mohli by sme sa cítiť ako princezné, kráľovné, veľavážené vojvodkyne zo Svitu a okolitých chotárov. Ak si nepamätáte  ako sa zahrať na osobnosť z vysokej spoločnosti, v deň plesu vám to, tak ako mne, pripomenie zrkadlo, v ktorom som videla krásne dlhé šaty a vďaka make up artu Patrície Spanikovej, jej šikovným rukám a zmyslu pre detail som sa v ten večer videla inak. Krásny účes mi vytvorila naša Jarka Faixová z malého svitovského  kaderníctva. Táto žienka mi na hlave vytvorila skutočnú korunku krásy. Tá pravá podstata všetkých tých  plesov a bálov je hlavne o tom, cítiť sa krásne, inak ako vo všedný deň. Mojich pár plesových šiat poslušne čakalo na ten krátky okamih trblietavého večera kedy som sa s radosťou na chvíľu vrátila do naivných myšlienok malého dievčatka, čo túži stať sa princeznou. Každé šaty majú svoj príbeh. Pár takých, vďaka ktorým sa cítim čarovne už mám a dotvárajú, vylepšujú schopnosť tešiť sa. Možno ich ako babička podarujem svojim vnúčatám ako poklad. Snáď tá schopnosť tešenia sa..  bude rokmi rásť. 

Skúšam sa na seba pozerať ako na vznešenú krásnu bytosť, aj keď nemám na sebe ten úžasný make up, účes a krásne šaty. Niekedy sa mi to darí viac, inokedy menej. Ak by ste sa zabudli takto na seba pozerať, je najvyšší čas stihnúť ešte nejaký ten ples :) Veď my kráľovné....Ženy....sme jedinečné.. 

...aj keď sme unavené a v starých teplákoch. :)

Za oponou

 Mám Divadelnú rodinu, bez ktorej si neviem život predstaviť.. Som na ňu hrdá. Je to už raz tak. Ak človek má čosi robiť, onen sen si ho nájde,aj keby sme sa skrývali kdesi na konci sveta. Asi sotva by som takto pekne žila, keby som nemala i tých pár životov navyše vďaka javisku. Občas je to veľká obeta. Dať čas slovám, textom, emócii a vývoju, no aká zas odmena, keď sa dočká inscenácia spracovaná skvelým režisérom Vladom Benkom, veľkého potlesku i uznania. Koncom týždňa sme zavítali do Českej Třebovej a Nového Mesta na Morave, kde nás veľmi srdečne privítali. Diváci si vychutnali Zápisky dôstojníka Červenej armády, kde hlavný predstaviteľ Michal Novák podal opäť bravúrny výkon.. Sedím si tam vzadu v zákulisí, za dvoma veľkými starodávnymi kobercami, kým sa vo svojich drobných troch rolách dostanem na scénu. Nikdy ma to neomrzí. Už ani neviem koľká je to premiéra.. ten pocit vzájomného prepojenia umeleckých duší ma stále udivuje a taktiež i vždy iné reakcie publika, pre ktoré hráme. Je to radosť. Vedieť, čo bude nasledovať a zároveň sa prekvapiť smiechom a či tichom, atmosférou daného mesta a javiska.. Milujem tú vôňu pred a aj za kulisami, vždy novú.. inú, zároveň však každý z tohoto unikátneho divadla vie presne čo má robiť. Vždy pred predstavením chlapci postavia scénu a my dievčatá požehlíme všetky kostýmy. S divadelnou rodinou ma spája kopec zážitkov i smiechu..Nech žije, divadlo Commedia.. Zároveň všetkých srdečne pozývam na divadelné fašiangy. Každú nedeľu vás v Spišskej Sobote v Poprade čaká o 18:00 jedno skvelé predstavenie :)

Reč anjelov

Verím tomu, že anjeli sú tu na svete s nami..
Sú nám akoby za pätami.
Strážia každý náš krok, rozhodnutie, všetko to,čo sa vedome či nevedome chceme naučiť v tomto živote. Ak ich aj nevidíme, ukazujú sa nám v symboloch,v znameniach, vo všetkých zvláštnostiach náhod..Sú akoby.. v úsmevoch ľudí všade navôkol.

 Moja kamarátka mi takého anjela od Michelangela priniesla na šatách. Neobliecť si ich, to by bol hriech :)

Nech nás tešia anjeli aj v období po sviatkoch a dodávajú nám odvahu vtedy, keď ju potrebujeme. Niekedy stačí len poprosiť, veď oni sú tu pre nás. Keď si začneme všímať maličkostí a radostí poslaných z neba k nám, krásne sa bude na svete žiť.. A aj ten mráz necháme,nech sa pohrá  s červenou farbou na zimné tváre, aby sme sa vždy vrátili  k hrejivým dlaniam domova..
 Na lesnú cestu je to na skok. Tam stromy ticho spia vo svojej piesni zimy a hovoria nám zo sna,aby sme robili to z čoho máte radosť.
Spievať, hrať, počúvať, odpúšťať, znieť k diaľkam..
čo ak všetci hovoríme rečou anjelov? Ich plynulá reč do tlkotu sŕdc pod  kožuchy a zimné vetrovky je ako živá voda na mlyn našich prianí.. toľko ich máme, a niekedy stačí len požiadať. Žijeme v peknom svete a možno práve tie plné priehrštia krás akými sme obklopení,sú želaniami našich anjelov. Prajem si teda, pre ostatných i pre seba.. silnejší odposluch do slúchadiel našich duší..

Sobotná chvíľka poézie pre chuťové poháriky

Pre mnohých ľudí, priateľov a známych, môže byť jednoduchá záležitosť,akou je varenie,úplne bežná..Pre mňa je to malé víťazstvo a zároveň veľká radosť, keď sa mi niečo podarí. Donedávna zanedbávaná činnosť sa stala zrazu dôležitou. Mať plné "bruško" ja symbol spokojnosti a dobrej nálady. Keď mám čas a venujem vareniu i dostatok lásky, postojím chvíľu pri tom sporáku. Aj keď to nechcené, že nie som žena do kuchyne,ma niekedy postraší. Ak však odovzdám štipku pozornosti hrncu a či panvici a som sama v kuchyni,aby nikto nevidel čo sa mi tam deje, podarí sa chutný obed aj tým najväčším kuchynským nešikovníkom ako som ja. Občas  niečo vyprskne, spadne, občas mi vyletí aj nejaké to nepekné slovíčko o tom, ako sa mi to nechce a podobne. Ako to len robia naše úžasné mamky? Je pre nás normálne, že nám navaria.Mali by sme ich však vyvažovať denno denne zlatom za ich zlaté ručičky. Niet nad domácu stravu, aj keď, rada sa s vami, aspoň fotkami, podelím so zážitkami zo skvelých reštaurácií ako napríklad Rio v Bratislave alebo sieť reštaurácií Medusa. Pri výnimočnom jedle sa budete aj vy sami cítiť výnimočne. Aspoň jedenkrát do mesiaca by bolo výborným nápadom dopriať si trochu z tohoto gastronomického umenia. Na dobré jedlo sa bude vždy dobre pozerať a ešte radšej budeme jesť. Včera som si zapla televízny kanál Travel a nešla som spustiť oči z relácie o nevšedných svetových pokrmoch. Bolo to snáď lepšie ako akčný film. Všetci v rodine zrazu stíchli a s otvorenými ústami hľadeli do televízora jak na maľované vráta, a to sme boli pri tom všetci po obede :) Vráťme sa však na zem . Čo robiť, ak v žalúdku škvŕka, ste sami doma, do obchodu sa vám nechce, mamka nie je poblíž. Čosi ste však našli v mrazničke. Víťazne vyhlasujem,akoby som zdolala K2, :)  že  sa mi podarili dva recepty a tak vám rada posuniem link.. V jednoduchosti je krása.. Dúfam, že ma nevysmejete. Je to pre všetkých  začínajúcich kuchárov a kuchárky, ktorí by sa radi "napapali", no do varenia sa im nechce.Nebojte sa. Hasiči dobehnú,keby niečo. Pustite sa do toho. Keď sa tieto recepty podarili mne, podaria sa každému.

http://varecha.pravda.sk/recepty/losos-na-panvici/55399-recept.html
http://varecha.pravda.sk/recepty/falosne-bryndzove-halusky-fotorecept/8685-recept.html

Silvester na rôzne spôsoby

          V silvestrovský deň, čítala som časopis Evita. Veľmi ma zaujal článok o tom, ako by sme si mohli napísať vlastný horoskop na rok 2017 a dať doň všetko to, čo by sme chceli dosiahnuť, vyriešiť, vylepšiť. Pripočítať k tej magickej a šťastnej sedemnástke pár svojich prianí. Uveriť, že už sú skutočnosťou .

           Keď som takto, posledný deň minulého roka, sedela na lavičke pri výhľade z hradu Uhrovec, mnohé som si želala. Nie je trúfalosť priať si od života viac. Dnes ďakujem za zážitky, za vývoj a rast, za prácu, priateľov, za všetky krásne miesta, na našom malom Slovensku... vo svete či vo Svite. Za to všetko ešte neprebádané. Treba mať hlavu v oblakoch. Vysoko, aby sa starosti niektorých chvíľ stratili z vtáčej perspektívy ako vtedy zo strechy hradu, ktorú hŕstka dobrých a šikovných ľudí opravila. Videla som zdiaľky celý ten koncert ohňostrojov ..

         Treba sa pozrieť k nebu, ak nastane smutná chvíľa.  Spomínajme radi na ukončenia posledných dní v roku... 

Silvestre vedia byť všelijaké..Niekedy sú to spontánne akcie s priateľmi, inokedy naplánované s rodinou a tými ktorých milujeme.. Posledné dni v roku, však majú v sebe čosi magické. Pripomínajú nám konce a taktiež nové začiatky,aby sme si lepšie vedeli predstaviť to, že nič nie je večné, a tak si môžeme viac vychutnať čaro prítomnosti. Posledné chvíle roku 2015 ma zaviedli na opustený hrad Uhrovec, kde sa stretli slobodné duše. Šikovní ľudia, s umeleckým cítením, tí čo sa aj bez finančných prostriedkov pustia do práce, len preto, lebo je to správne. Píšem o tom teraz, pretože mnohé myšlienky sa museli poskladať do viet a niekedy im to  trvá aj rok.

...krok

..jedno nové poznanie

..ďalšia možnosť na prianie..

Treba tam zavítať. Na neznámy hrad v Obci Uhrovec, ak si chce človek oddýchnuť od každodenného zhonu.a z tých starodávnych múrov načerpať novú silu.

         A keď už som tam bola.......tak v starodávnych šatách. Moji priatelia vedia, že aj na túru do hôr idem v sukni. To preto, že sa cítim ako v rozprávke. Od reálneho života sa rozprávka predsa veľmi nelíši. Veď ak sa  niečo neskončilo dobre, ešte to nemusí byť koniec. 

          Všetky tie nádvoria, história toho miesta na vás dýcha svoju neoblomnosťou v čase.. hrdosťou.. Napriek tomu, že hrad z veľkej časti chátra. Je tam, a má dokonca aj svojho pána kastelána. Ten vám vie pri silvestrovskej kapustnici vyrozprávať legendy o hradnej panej, ktorá hrad zachránila pred nepriateľským vojskom..budete počúvať so zatajeným dychom.. Neobjavené miesta čakajú na zvedavé kroky. Ticho a trpezlivo. Buďme aj my takí na nový rok. Pevní vo svojich zásadách, cieľoch, buďme v našich snoch vysoko pri oblakoch ako hradné veže. Nechajme, nech sa časom rozpadne to, čo nás sužuje.. Prajem vám jednu krásnu myšlienku na každý deň v roku, ktorá  vyčarí slnečné chvíle.. Vždy je na čo tešiť sa..

 a kameň ku kamienku..stavať svoje vzdušné hrady..zámky.

Upletené spomienky do vzorov..na svetroch od našich babičiek.

       Vývoj plynúcich rokov od malého radostného dieťaťa až po človeka s cestičkami mnohých vrások na tvári ,umožňuje  šancu na skrášlenie každého dňa. Treba ju len  správne uchopiť a pochopiť. Ísť tam,kam nás vedie intuícia, možno je to niečo, čo robíme radi..Veriť,že práve tým smerom nám osud otvára brány..

        Počas sviatkov nás kroky vedú domov k našim rodinám..ujom,tetám, dedkom a starým mamám..Aký je to len dar, keď ich máme.. A tými rokmi, potichu, nevtieravo  zjaví sa zrazu..Saroba, ktorá však chorobou nemusí byť. Rada by som si tú svoju vysnívala. Začnem teda dnešným dňom. Tvorím, lebo teší to moje srdce..jednoducho..
Píšem, pretože slová sa mi znenazdajky tvoria v duši...

        Páčia sa mi ruky mojich starých rodičov. Sedela by som pri nich, počúvala spätne chvíle ich mladosti a obdivovala všetko , čo sa do tých dlaní  za tie roky vpísalo..  Dedko už má takmer deväťdesiat..Vkráda sa čas do rúk..nech.. Veď tie čiary sú veľavravné, úsmevné,vpísaná je do nich skúsenosť. Striebristé vlasy a lesk v očiach majú títo ľudia, čo narodili sa oveľa skôr než my.
 A keď si dedko vypije za pohárik čohosi tuhého, začne sypať ako z rukáva poľské básničky, ktoré si pamätá zo základnej školy. Babka hovorí, že som jej svetielko... Až ma to dojíma, keď ju vidím sedieť v kresle. Málo si už pamätá, motká sa jej v hlave kto je koho syn či dcéra.. A.. nie je to jedno?Veď sme všetci svoji.. Práve tá bezhraničná láska našich starých mám umocňuje rodinu a jej pravú naozajstnosť..
Sľúbila, že mi upletie sveter. (niekedy stačí obyčajný prísľub,aj keď čohosi dnes už málo reálneho, i ten vytvorí mi v duši mier) Koľko ich už mám a niektoré ležia osamotené v skrini a čakajú kedy nastane tá správna chvíľa. Ich hodnota je navyčísliteľná .  Tieto staré kúsky, každé to upletené vzácne očko vlny.. i s dnešnou módou je možné kombinovať..Vážim si  chvíľu sviatočnú pri pohľade do iskričiek v očiach mojich starých rodičov..Keď som objala svojho dedka, vraj že ho nemám tak "stískať", lebo jeho už všetko bolí, no myslím že bol rád.. A babka mi snáď ten sveter upletie, alebo aj pekný šál, budem sa ním pýšiť. To čo majú oni, najstarší v rodinách, to by sme sa mali od  nich učiť. Vedome po kúskoch a pomaly. Učiť sa pamätať si naše prísľuby, lásku, vľúdnosť..nie len počas Vianoc, lež do každý deň..Nech sa nám smiech a šťastie zapisuje do vrások na tvári i do dlaní.Nech ich je veľa. Nebojím sa starnutia..
Nech sú nie len sviatky dôvodom stretnúť rodinu..
Nech sa obnoví tá pravá podstata Vianoc..O rok budú znova.

Tento modro-biely sveter čakal na svoj deň, a ak sa mi aj nezdal úplne na moju postavu, stačilo ho doplniť opaskom a hneď som sa mohla pýšiť ručne upleteným kúskom z lásky.

Pozerám na ruky, čo sú sfarbené do slnečna.

Na nich tá cesta čiar..láska nekonečná..

k blížnemu..

Roky vpísané, slová nestačia

keď chvíľa bola ťažká i priezračná

životom kráčať

občas i v úzkych.

Splietať života kúsky

šťastia v rodinnej pohode.

Kde je ten čas?

Zapisujú si ho tam hore?

Spievajú o tom zvony na kostole..

a my v človečej podobe

snažme sa byť na seba dobrí

nech i neskôr nám je to povedomé..

Čas radosti - spokojnosti

Prajem si ..zastaviť na chvíľu čas.
Čudujem sa, že mám čas premýšľať nad časom
 a tak len idem za hlasom..
radostí a dní pokoja, čo prichádzajú.
 Od túžby k túžbe kráčame,taktiež  i myšlienky naše poskladajúc sa v dar. Jasné ciele zahmlené rokmi letia skokom, kým dáme smer ďalšiemu roku, ktovie aký bude..
 Veď kým to ešte hrá a ladí so všetkými farbami, ponáhľať sa netreba..
V maličkostiach nachádzať treba šťastie..
Koľký je to už rok v plynúcom živote, čo sa mi v rýchlosti mihá..raz utečie. Píšem večerom slová, o ktorých si dnes želám, aby mali hodnotu.. Ukladám ich sem na tieto stránky a možno ich len uložím do staromódnej kabelky..a ak ju raz niekto vzadu v skrini nájde, otvorí ju a prečíta si pár slov zo života.. Ako veľmi som chcela mať krídla, keď som bola malá..Dnes mi narástli.. umením, ktoré s pokorou túžim vytvárať, prácou, učením, dlhými hodinami trpezlivosti.
.. Dnes v tomto čase, bolo by krásne povedať si "Som spokojná" ..  hovorte si tieto slová aj každú hodinu. Sú magické, a ak sa vám pripália medovníčky, s hrdosťou ich vystavte na stôl.. Čas, a ten vianočný, nech rozžiari každú ustarostenú tvár. Spokojnosť totiž.. nemusí byť dokonalá..Nájdime si  na ňu čas .. a vtedy sa  udeje niečo..nadčasové..

Mám veľmi rada svoje červené šaty z brokátu, zlatou niťou vyšívané a som vskutku spokojná, keď si ich môžem kedykoľvek obliecť. Stačí na to správna nálada. Aká je len pekná tá dospelosť, keď mi čas dožičil  skúsenosti až po rok 29 .. Nerobím si vrásky. Tie boli, keď som mala 9 a s poľutovaním musím konštatovať, že vtedy neexistovali "second handy" nebolo veru mnoho možností nájsť pre  pekné šaty v mojej veľkosti, veď ešte aj na tú gitaru som musela dorásť. A tak  som do školskej lavice kráčala vo fialovej zimnej bunde, čo mi bola po kolená, neposlušné rifle nešli ani do čižiem ani von z nich, no predstava a sen o plnom šatníku šiat, sukní, klobúkov a topánok sa mi rokmi splnil. Nie je to podstatné,nebol to sen o záchrane sveta, no každý potrebuje istým spôsobom najskôr seba zachrániť..  Každý z nás má niečo, vďaka čomu vie podčiarknuť svoju výnimočnosť. Pre mňa je to i obliekanie sa do retro šiat , niekedy sú to naozaj zvláštne strihy, dlhé dobové šaty by si dnes asi ťažko niekto obliekol, ja sa nimi pýšim až do nebies a nie je žiaden problém vziať si ich aj do práce..neviem však písať o móde, nevyznám sa.. Prajem si len dodať odvahu tým, čo sa boja byť sami sebou..Dnes píšem o radosti a spokojnosti,o snoch,čo driemu v zákutiach duše a splnia sa nezávisle od času. Nech sú o čomkoľvek. Nájdu si cestu k vám. Zo srdca vám prajem požehnané, radostné sviatky, aby ste našli v sebe spokojnosť a vďačnosť za všetko čo ste dokázali..Aby vám i obyčajná maličkosť pripomenula, že máme na svete vyhradený čas a roky,nie na smútok, lež na šťastie a spokojnosť do prichádzajúcich dní..

Zem, na ktorej môžeme dýchať..

Píšem s láskou.. o tom, aké to je,keď sa umenie stretne s ľuďmi, čo otvorené srdce majú..zrazu sa pretvára čas vo vzácny okamih.. Neskôr sa vie pripomenúť  peknými spomienkami, všetkého krásna navôkol. Aj stromy dýchajú s nami a smutno im je, že tak málo chodíme k nim na návštevu, vraj pre množstvo práce.. Ako som tam tak stála, obklopená chvíľou, ak by som sa lepšie započúvala snáď by som začula všetky tie bytosti, čo vo vetre rozhýbu nejeden konár. Nesie nás tá naša zem v náručí svojom a my sa točíme vo víre ruchu, padáme a vstávame..dýchame...Občas treba sa pozrieť pod povrch, čo sa nachádza..

Rada by som častejšie tvorila takéto pekné fotky spoločne so vzácnou dušou Dianou (Diana Kradgača photography) Ona vie zachytiť  prepojenie človeka so zemou, s prírodou, v tom zvláštnom opare...
Dnešná realita nám často ukazuje rýchlosť života, no treba sa zastaviť pri nádychu..Obyčajnom nádychu čerstvého vzduchu. Táto fotografia, verím, nezachytáva len akési "pozlátko" .. Je o myšlienke..
Čo by som tak mohla vylepšiť. Aspoň chvíľu človeka zmeniť, nech nemyslí na smútok. Pozrieť sa treba k nebu.. V tej  modrej a k večeru posiatej hviezdami sa odzrkadľuje všetko to naše pekné.. ľudské.. tam je skrytá láska..navždy..

Šťastie..padá z neba?

Moja priateľka na jednej z našich pekných akcií Fantázie raz povedala, že ak prší, tak to vraj šťastie padá z neba..Keď som ako malá plakala, babka mi hovorila, vraj budem krajšia. Keď som na konzervatóriu v Žiline dostala už štvrtú päťku z harmónie, opýtala som sa pána profesora, či si môžem poplakať, a on na to, že v poriadku..vraj nemá nič proti ženskej kráse. Strieda sa to a miska životných váh sa vždy nejakou tou slzou vyvažuje. Sú rôzne, tie kvapky dažďa..Raz také, raz onaké a každá jedna skrýva v sebe stopu v nás. Malé potôčky, čo našim srdciam dovolia sa rozpínať do priestoru, vďaka nim sme lepší pre dnešok. Kvapky zmenili sa na biele páperie a zasnežia hriechy svojim decembrom z neba. Letia snehové vločky..letia ako čas, naplnené želaniami v nás. Anjeli sa zlietajú k nám dole na zem, aby sme nabielo a do čistoty začali čochvíľa ďalší rok.krok..týždeň, deň, nádych..a či...život.

Nadčasové..

Zbožňujem obliekať sa v štýle vintage..Neviem odkiaľ sa to vzalo. Jednoducho som sa odmalička cítila dobre v šatách,či sukniach a zostalo mi to dodnes. Nedržím sa žiadnych pravidiel, jednoducho sa riadim svojim pocitom. Keď, navyše spievam piesne tridsiatych rokov, kde tieto módne výstrelky môžem smelo prezentovať, som v správnom čase na správnom mieste..Takýto pekný čas sme mali opäť, spolu s výborným klaviristom Jožkom  v Lawyer´s Clube  v Humennom. Ak by ste si chceli vychutnať atmosféru typického klubu štyridsiatych rokov, spolu so živou muzikou, neváhajte a spríjemnite si večer.. Srdečne vás pozývam na naše najbližšie vystúpenie 2. decembra :)

Nadčasové sú piesne štyridsiatych rokov,pretože ak sú raz dobré, ani časom na ne prach nenapadá. Dnes je v móde počúvať platne na gramofóne, chodievať na koncerty. Obnovme spoločne ten čas.Žiť život najlepšie ako sa len dá. Vyberať si, tak ako dobré víno i naše myšlienky, nech sú radšej láskavé a lahodiace tanečným krokom pri tanci v páre.Život žiť vo výraznom forte a dopriať si i pianissimo.Nezabúdať snívať. Mať vybraný vkus a aj pri výbere miešaného nápoja vedieť hudbu počúvať i precítiť . Žime prítomnosťou, avšak to dobré..to staré ľudské bytie..to jadro, to v nás zostalo.. Verím, že v akejkoľvek chvíli, každý z nás by dokázal oceniť  tie skutočné hodnoty. Ak sa budeme chcieť pozerať, počúvať a vychutnávať, nemusí na nás dopadať tlak komercie, môžeme byť takí akí sme, bez pozlátka.

New post ..venovaný priateľstvám

Keď som videla po čase fotky z jednej krásne svadby, do mojej duše vkradla sa nostalgia a oči sa naplnili rosou..nie zo smútku..skôr zo životnej spravodlivosti plynúceho času..
Zrazu som vedela, že napriek tomu, že mám všetko, čosi mi veľmi chýba..ten kúsok ženy, spriaznenej duše,čo z tých záberov vidieť v toľkých emóciách.. Chýba mi ten kúsok môjho ja. Najlepšia priateľka. Je ďaleko v Nemecku a šťastná. Len mi je smutno za tým kúskom krásneho života, čo sme spolu prežili. Ja sama to so sebou častokrát neviem vydržať , no najlepšia priateľka vždy vie. Každú negatívnu myšlienku, či moju typickú hysterickú ženskosť. Vždy vedela obrátiť v svetlejšiu chvíľu. Dnes tu však sama prehĺtam horké sliny. Ako veľmi mi chýba.
Každá chvíľa s najlepšou priateľkou je neopakovateľná a  jedinečná. Je treba tie chvíle užívať naplno, lebo sa rovnaké už nestaú, lebo každý moment je nový..iný.. I preto píšem blog. Poviem to na rovinu do módy sa nevyznám. Nedokážem písať blog o móde a oblečení. Potrebujem akoby písať ešte o čomsi inom.. o umení... o kráse života, o prebúdzaní toho pekného v nás, o ľudskej výnimočnosti.. Chcela by som cítiť a obliekať sa pre každý nový deň.. Najradšej do sukní a šiat, tak vynikne tá naša božská ženskosť milé dámy.Ak ste ju v sebe ešte nenašli, oblečte si šaty a budete sa cítiť pekne. Ani nebudete vedieť ako, a tí muži ktorí zabudli byť gentlemanmi vám zrazu otvoria dvere pi vstupe do miestnosti.
Každý deň otváram dvere svojich dvoch šatníkov a rozhodujem sa aj vďaka šatám aký budem mať deň. Ak si dám na hlavu klobúk, neviem byť na svoje okolie zlá, aj keď tie čertovské rožky, príznačné pre moje priezvisko mi vždy spod  klobúka trochu trčia. :)
Späť však k priateľstvám a k mojej najlepšej priateľke. Na jej krásnu svadbu som zvolila žlté šaty, pretože sú ako ona. Vždy bola pre mňa slniečkom. Prajem si písať o všetkých dobrých a krásnych veciach na svete a preto som sa rozhodla napísať o jednej výnimočnej žene, ktorá teraz žije vo Frankfurte, je šťastná so svojím manželom a majú už aj krásnu dcéru. Moju najlepšiu priateľku som spoznala na Konzervatóriu v Košiciach pred hodinou telesnej výchovy. Mala krásne husté vlasy a vyžarovalo z nej slnko, usmiate a hrejivé. Vedela som, že s ňou chcem bývať na internáte. Rok trvalo, než sa mi želanie splnilo, no našťastie hviezdy za internátnym oknom nám boli naklonené.Zážitky plné smiechu ma i dnes vedia poštekliť. V umeleckej mysli sa zrodia nápady aj také, že sme si na seba v noci natiahli plachty a zmenili sme sa na hrozivé strašidlá blúdiace po izbách. Záchvaty smiechu mi dodnes rezonujú v hlave. Na našej toalete bol dokonca wc zošit a každý návštevník, ktorý si prišiel "posedieť" musel čosi napísať.. Niečo ako facebook, len trochu inak :) Dnes mi je  ľúto, že väščinu času na škole sme trávili učením sa a cvičením na gitare či klavíri. Keby to tak nebolo, neboli by sme dnes také aké sme, no mohli sme si Konzervatórium a jeho možností častých účastí na koncertoch vychutnať viac. To, že sa čas vrátiť nedá, o to je vzácnejšia spomienka minulého času, čo sa kdesi rozplynul..Majuška je jednoducho úžasná. Neznášala som ranné vstávania a ona ma vždy budila so slovami: "Monka, vstávaj, už je krásny, deň!" a ja som jej na to s mojim tradičným negativizmom len odvrkla: "Maja, nechaj ma spať" ..nikdy ju to neodradilo a na ďalšie ráno ma takto budila znova. To platilo nie len pre rána na škole.. Platilo to tak stále. Nech sa dialo čokoľvek vždy pri mne stála.. Aj keď mi bolo najhoršie. Neviem kde brala silu a energiu držať nad vodou mňa i všetkých naokolo, dokonca i mojich blízkych v časoch veľkých životných búrok a omylov. Túto krásnu dušu neodradila ani moja hysterická panika pred skúškami na vysokej škole. Keď bolo treba učila sa za nás obe a na skúške písala obrovskými písmenami aby som čo to odpísala. Tečú mi slzy po tvári, keď si na to spomeniem a udivuje ma veľkosť tejto krásnej ženy. Ani ja sama som to so sebou niekedy nevedela vydržať, no Majuška vždy. Dlhé roky.. Možno preto, že má päť mladších súrodencov, snáď preto mala so mnou vždy toľko trpezlivosti.Hriechy máme všetci, aby sme  vďaka našim priateľom, ktorých nám anjeli pošlú do cesty,mali  možnosť očistiť sa.. Preto dnes táto spoveď.
Venovaná priateľstvu .. žitiu, ľudskému bytiu ..
Vždy si stála pri mne..najdrahšia priateľka..ďakujem ti za to..

A aby sme trošku odľahčili nostalgiu, milé dámy, ak vám krásne šaty aspoň čiastočne vynahradia najlepšie priateľky, ktoré sa vydali a vy ste staré dievky jak ja :) som tu pre vás a môžete si u mňa za cenu dohodou požičať na blížiacu sa plesovú sezónu jedny z krásnych šiat :) fotky, nech sa páči :)  Na novej stránke https://www.facebook.com/Egg-fashion-blog-351247668551788/?fref=ts

Fantázia k narodeninám

Všetci tí, čo by sa chceli zaskvieť pekným programom, či tanečným vystúpením, Fantázia je tu ako na zavolanie.. preto bolo pre nás cťou , podarovať k prvým narodeninám  obchodného centra Forum v Poprade  darček v podobe troch tanečných choreografií..  Tak ako aj pri slávnostnom otvorení i teraz sme sa tešili veľkej obľube a potlesku. Choreografie trénerky Janky Gregorovej, či už to boli milé "Mačičky na streche," šarmantné dievčatá ako z "rokov šesťdesiatych" alebo víťazná choreografia "Nočná mora", ktorá len nedávno získala titul majstra Európy na tanečnej súťaži v Budapešti, Oslava mala verím, že i vďaka nám skvelú atmosféru a ako sa na narodeniny patrí tak i zábava bola v plnej paráde.

Farebné tóny jesene

Lístky jesenné padali nám do dlaní v podobe tónov  pestrých.
I melódie piesní obliekli si októbrový šat   k farbám  hudobných  nástrojov, ktoré sa rozozvučali vďaka šikovnosti našich milých žiakov z Fantázie. Na doskách Domu kultúry vo Svite sa rozozvučali struny, klávesy, hlásky spevavé a nadšenci klasickej hudby zažili pekný malý jednoduchý koncert, ktorý mal svoj veľký štýl a šarm ukrytý v množstve hodín venovaných každej skladbičke, sonatíne či piesni...

Len tí vedia to tajomstvo, čo trpezlivo spájajú tón po tóne do jedného celku, aby vďaka hudbe mohlo tu byť vo svete ( Svite) krajšie.. Možno i tie stromy to vedia .Keď jednoducho a odovzdane púšťajú zo svojich konárov pestrosť každoročne.  Hudba je i o tom.Vzdať sa listov ako  času,čo je venovaný notám, ktoré sa nevinne  tvária ako čierne bodky, a vďaka nim hudba  vie byť ako všetky ročné obdobia. Prečkať zimu, aby novými melódiami vedeli sme zakvitnúť a potešiť opäť.
Každý nástroj mal svoju pieseň..snáď sa i srdcia starých mám a otcov rozozvučali, keď pekným slovom ich potešil literárno dramatický odbor so svojimi divadelnými scénkami. Klavír sa tešil tiež a ak by na chvíľu  klávesy vymenil za podobu ľudskú, istotne by aj on zatlieskal.. Zazneli, okrem iného,nežné Hlásky dievčenského zboru, gitarový orchester, ľudové piesne v sprievode akordeónu.
A ak nás počuli svitovské stromy, istotne sa už tešia na snehovú prikrývku, veď my si pre ne i pre vás opäť niečo pekné pripravíme.

čarodejka..

Hudba....tá ponúka nazrieť do iných sfér, ak smútok dostaví sa v duši, vie liečiť..ak šťastie, veselá melódia zavíta..chce sa nám spievať..
Oslobodzuje, povznáša, vie sa hnevať i opantať vášňou svojou,aj keď je každý sám.
Ako struny na jednej gitare. Sú od seba, aby mohli zaznieť v piesni ..tešiť sa ránam i večerom... Hudba sa nedá okresať, skrotiť, oklamať..
Viem to čo viem a objaví sa i ten pocit, že neviem vôbec nič.. Akoby som stále bola hudbe čosi dlžná. Pritom som jej venovala stovky hodín.Stále ju treba dotvárať. venovať sa jej, a pri vystúpeniach želať si tú správnu atmosféru. Ak sa hudbou svojou, i piesňami dokážem dotknúť čo i len jedného srdca, nech sú piesne i o pár akordoch.. Keď zatvorím oči, niekde na javisku a spievam, je jedno kde som, ponáram sa v daný moment do sveta tej hudobnej poetickosti...vtedy nachádzam odpustenie, svoju podstatu, a aj dôvod prečo žijem..

Srdce..k rodnej hrudi prikované..

..Len si prajem zachytiť zopár krásnych chvíľ z miesta, na ktorom som ešte nikdy nebola,a nevedela som výjsť z údivu..Toľko krás máme na tom našom Slovensku a žije v ňom i mnoho úspešných ľudí, ktorí ak si niečo zaumienia, idú ako parný valec vpred a nechávajú za sebou výsledky v podobe ohromnej práce..Umelci vinári.. tak by som nazvala, tých, čo sa starajú o celú cestu vína, od zberu hrozna až po naplnenie fliaš s etiketou, na ktorej je meno, čo má cveng..Pozerala som na to všetko sediac na lavičke, kde bol vinohrad zaliaty slnkom a tie plody vyhrievali sa v dedinke Malá Tŕňa na Tokaji.. Nevyznám sa.. tak ako  možno niekto nepozná noty v hudbe, no ak začuje pieseň, ktorá sa mu páči,  srdce zrazu pookreje.. nepoznám reč vinárov. ..Bola som len oberať hrozno.. Však začula som tóny chuti niekoľkých odrôd, ktoré zaznejú najlepšie vďaka akejsi alchýmii ktorú len  ľudské ruky, um a láska, dokážu vytvoriť.. Tej porozumie každý ..

..Dážď.. slnko... melódia rozplynie sa v chuti na jazyku, každý rok je iná   .... Podľa tej slovenskej prírody, podľa toho ako sa rozhodne Ten hore, čo dáva pozor i na počasie v nás..Chcela by som pochopiť, možno vedieť čítať noty v chuti..vedieť oceniť tú prácu ľudských rúk..naučiť sa hlavne, ten život vychutnávať.. Zbierala som hrozno.. a tak pekná práca to bola.. každý strapec musel prejsť rukami.. Aká blízka podobnosť vznikla mi s hudbou.. ďalší kúsok krásy, umenia.. niečo čomu treba venovať pozornosť..Som rada, že som mohla spoznať hudbu umelcov vinárov, pretože v ich práci dajú sa nájsť Variácie na tému Zeme ..neba i všetkých živlov.. zlato tekuté..dá sa vliať do dreva.. Buďme hrdí na našu malú krajinu rôznorodú, láskavú, kde zem je úrodná.. nuž skúsiť.. vychutnávať..

 

Vo vinohrade ..

Krásne prostredie v čarovnom vinohrade Tajna obklopili  retro piesne a slnko pri západe zalialo scenériu jesennej prírody.. Hrozno pred oberačkou ..čas v roku, kedy plody dozrejú a dotykom ľudských rúk zmenia sa na víno..taký pohľad som pri spievaní ešte nemala. pekne sa nám hralo, každý akord ako strapec hrozna zrelého prechádzal od nás k hosťom. Neustále nachádzam spojitosť, že dobrá hudba a víno sú po boku ruka v ruke dvojicou potešujúcou, ako slnko, čo každej bobuľke dá sladkosť..

Malá ukážka videí hudobného dua Sweet & pepper

Malá ukážka našich videí, aby ste ,milí priatelia, mali zhruba predstavu ako naša hudba znie. Dokážeme obsiahnuť repertoár cez jazzové štandardy, tradičné slovenské tango, súčasné piesne v retro štýle a taktiež máme i vlastnú tvorbu. Vieme sa priblížiť i danej téme vašej akcie,či  podujatia a prispôsobiť repertoár vášmu želaniu.

https://www.youtube.com/watch?v=UaUQYnISJhs

https://www.youtube.com/watch?v=X5WM40ZjCKA

https://www.youtube.com/watch?v=1sMGWpcmtgs

http://eggfashion.blogspot.sk/2016/08/chvila-vecerna.html

http://eggfashion.blogspot.sk/2016/08/sweet-pepper.html

http://eggfashion.blogspot.sk/2016/05/hudba-vino.html

http://eggfashion.blogspot.sk/2016/05/sweet-pepper.html

http://eggfashion.blogspot.sk/2015/12/jeden-z-krasnych-tematickych-vecerov-v.html

Golden age festival

Preniesli sme sa v čase do čias tridsiatych rokov.. Stačilo zavrieť oči a predstaviť si aké to asi bolo, kým sa dávne časy  pominuli.. Vďaka zanieteným muzikantom táto hudba znovu ožíva a vyvoláva v nás pocit  vznešenosti, pocit že len pre vás, v daný okamih hrajú skvelé kapely.. Hudbu, ktorá rozžiari nejednu tvár.. bolo nám krásne...všetkým čo sme na festival zavítali.. Mohli sme si predstavovať tie dámy v krásnych šatách a pánov v oblekoch a v klobúku.. a k tomu nám hral jazz...tak božsky..Lam trio, Fats jazz band a Hot jazz band.

 Stále sme to my ľudia ..či už to bolo vtedy alebo je to teraz, hudba nás spája a tú akú sme na Golden age festivale  počuli, tá je nadčasová, nestarne, má kúzlo. Chcelo sa mi tancovať, prirodzene prejaviť radosť z toho, že som sa mohla vydať na cestu do čias minulých a počúvať tradičný jazz...kvalitná hudba hraná bravúrne a s láskou, tá nikdy neomrzí. Dá sa počúvať dlho, dá sa s ňou tešiť. Už teraz sa neviem dočkať ďalšieho koncertu, festivalu, či tančiarne..Ďakujem Ladislavovi Fančovičovi a Janke Dekánkovej za to s akou láskou a zanietením tento festival pripravili, už po tretíkrát.