Si mi drahý..mám ťa zdarma..

"Drahá, som z teba hotový"
"Nuž, nechaj si tú hotovosť" :)
Koľko viaczmyslov sa skrýva v jednom slove. Nieže by som bola tak malicherná mamonárka, no akosi spontánne to slovo zo mňa vyletelo bez varovania ako keď sa na chodník rozsypú drobné. Kto z nás by sa nezohol? Ohýbajú nás hmotné statky?  Ženieme sa za nimi aby sme si potom mohli sadnúť na verandu domu a povedať si: "Mám na to" Peniaze sú však prejav hojnosti a je lepšie byť zdravý a bohatý ako chorý a chudobný :)
Viem  čo je to tvrdá práca na sebe a viem čo obnáša venovať jej mnoho času, ak však práca baví, je to požehnanie. Život ujde a nejakú tú hotovosť v kapse vždy treba mať. Navyše keď som taká drahá :) Drahé by však mali byť všetky ženy. Vedieť, že by mohli byť rozmaznávané svojim drahým a cítiť sa ako drahokam. Keď si však sami sebe doprajeme, aj to hmotné šťastie sa započíta do peknej chvíle. Byť bohatý. Je to slovo a  keď ho rozdelíme, nájdeme slová dve. Boh a ty, alebo si to môžeme pomenovať ako chceme..
Usmiaty.. úsmev a ty.. Zrazu je na svete božsky.
 Skrýva sa v slovách čosi vyššie než my a sú to akoby šifry, ktoré ak dobre rozlúštime máme ten správny recept. Napríklad slovo celebrity (celé britké) alebo slovo jedlo (jed) .
Jesť nám veľa netreba, mohli by sme sa otráviť a to by bolo  otravné. :) 
Mať...
Nič nemôžeme mať, no ak máme našu mať, máme všetko.
Nič však nemáme vo vlastníctve, ani smrtka nezbohatne a ani si kosu s peniazmi-prachmi nenabrúsi, keď zostane len prach..
To, čoho je  najväčší dostatok, to sa kúpiť nedá.. Dostatok lásky, svetla, kyslíka, času..
Vpodstate  nemáme nič a pritom veľké bohatstvo, ktoré prináša nádych.
Vzduch..
Je ho na svete neúrekom, nezávidíme si ho, nepochybujeme.
Mám síce radosť z nových šiat, ten chvíľkový šat, keď už dávno 70 sukien mám, možno sa aj nevydám. Mať manžela, mať niekoho..
Máme seba a to čo je teraz. A či už nám robí radosť kytica "Happy hour" ruží alebo jedna sedmokráska, všetko sú to krásne kvety a pokiaľ človeka netrápi bolesť vlastného ega je zahojený a za vodou.
Či už si tú novú kabelku doprajem, alebo nie, na tom nezáleží. Nevlastníme nič a nikoho. Máme len náš dych, jedno srdce, jednu peňaženku, a ak je z čoho a ak aj nie, nech je v nej prievan.
Stojí za to, mať plné priehrštia radosti.
Záleží najviac na momentoch, kedy sme skutočne šťastní a šťastie stojí 0 eur.
Kedy? Teraz.. aby nás to neskôr nevyšlo draho.

..bez podmienok

Som rada, keď som mladá a taká neaktuálna, keď dva týždne po veľkej noci
píšem čosi..
o veľkonočnom pondelku..
Dúfam že ste sa popolievali, lebo všetky kvety zeme potrebujú vodu. :)
Nebolo by to na škodu,
kým život dopíše poslednú slohu..
piesne bytia.
Kým ešte dvaja do taktu valčíka cítia
svoje kroky..
kým v rukách držíš moje boky
Na chvíľu nemať pochýb,
že to nie je len cit plochý..
Tá krása ma priam omína
ako sa večer mení krajina
Koľko farieb je v nej.
Počas dňa..
Vystrieda sa v nej modrá, fialová,
večerný pocit oblohy, vtedy keď sa na chvíľu zastavíme.
Večernica privíta noc.
Veľkonočný pondelok, ktorého čas sa minie, no miňme ho spolu.
Večerným pohľadom, aprílovým vzduchom, nádychom.
Nemusí to byť o niekom, stačí keď o nás..

príhovor, deň učiteľov

Rada by som vám povedala, čosi o dvoch pojmoch. Učiteľovanie a Učiteľ..
Aspoň teda z toho hľadiska ako to vnímam ja.
Učiteľovanie.
Nie každý z nás mal o svojom povolaní vždy jasnú predstavu. Po zhliadnutí filmu Anna zo zeleného domu by azda každá chcela byť učiteľkou.
Ako sa však vysporiadať s týmto náročným povolaním?
Kvapka po kvapke preteká naša trpezlivosť..za každého počasia. zachytávame si ju v našich rozvrhoch, aby z nej ešte čosi zostalo, a predsa jej  nikdy nie je tak málo, aby nebolo pre čosi pre tie oči žiakov plné očakávaní.
Učitelia, učiteľky..
Ľudia, ktorých si pamätáme celý život a dnes sme to my, rozdávame, čo vieme.
Sme tak nenahraditeľní, verní tomu svojmu umeniu, ktoré nikdy nebude gýčom
alebo len slovam o ničom.
Vždy bude lepší svet vďaka nám..
Zvoní..Na lepšie časy?
Pokiaľ tu budú deti, dážď do duše človeka vďaka vzdelaniu vždy pršať bude..
Zaprší
do duší
Dostane sa do uší a do srdca cez písmo, prostredníctvom ceruzky v pravej alebo ľavej ruke čosi, čo otvára nový obzor a dá vietor do plachiet.

Učiteľ je ako svetlom v tme. Takým z ktorého nikdy neodbudne. Alebo áno?
Áno..učiteľ odovzdá  naozaj mnoho zo svojho času  pre svetlejšiu budúcnosť. Pre lepšie rána a niekedy to nie je žiadna sláva, no nie sme len tí, čo rozdávajú včeličky, občas sa aj my musíme postaviť na špičky,
"Ktože to zas vyrušuje?"
..Prejsť cez všetky tie chodníčky toľkokrát, koľko je septembrov v našich mladých letách..
Čo všetko zažijeme? Koľko žiackej horlivosti, toľko i presviedčania a našej bravúrnosti  byť dobrým príkladom..
s pokorou..
Kto jej má viac, keď táto obeta neraz prinesie i ovocie trpké?
Je dobre mať doma pohár vína a prehltnúť horké sliny..
To, čo robíme nie je zapísané medzi sveta divy..
Kto sa však diví, že i vlas sivý
neraz sa vkradne..
zradne..
Dávame tak veľa
zo seba..
Zaslúžime si každé jedny prázdniny.
Tešíme sa vždy, keď je pred nimi..
Záhyby triednych kníh v šanonoch, peračník plný pier a na perách múdrosti, ešte úsmev do aktovky, jedny vreckovky, ak si niekto zabudne nos vyfúkať. Pripravení aj pofúkať.
Obyčajne, bez predsudkov, prispieť do sveta aj svojim kúskom..
Byť aspoň malým čriepkom v pamäti žiaka..

Dotknúť sa krídlami..

Byť milovaný je asi ten najkrajší cit, a cítiť sa tak je veľké požehnanie. Tam kde je láska, tam nie je miesto pre zlo, cez to dobré ho jednoducho nie je vidieť..
Milovaní sa môžeme cítiť i vtedy, keď robíme prácu, ktorá je nám zároveň  odmenou.
S Martinom Skubanom sme spoločne hrali na veľmi peknej akcii v Handlovej, kde sa zážitkový večer tvoril vďaka umeniu skvelých kuchárov a aj vďaka hudbe, piesňam, ktoré boli hrané zo srdca. Zaznel pre nás i pekný názov ako by sme sa mohli volať a priletelo čosi.
Na chvíľu mi to nahnalo dážď do očí.
Ballad Butterflies..
Prečo? Snáď hudbou,piesňami vieme dotknúť sa krídlami motýľa ľudskej duše a prebudiť to dobré. Radosť, smiech a všetko to, čo spôsobí akési povznesenie.
Letmo..
Dotknúť sa ako motýľ kvetu
priniesť krásu tomuto svetu.
Také sú piesne Martina, verím, že i pár mojich je takých a keď sa spoja dve gitary, dve krídla
možno hovoriť o lietaní, a ten kto nevie, my ho radi našou hudbou lietať naučíme.
Bez predsudkov vypĺňame priestor, ktorý skrásnie
Letmo..
dotknúť sa krídlami motýľa
zabudnúť na to,čo omína
..nadnesenie
snenie
pohladene a aj rockové sólo
také to bolo..
Všetci tí čo prišli vychutnať si mohli okrem dobrého jedla i pokrm pre dušu..

Na šťastný život

Jedným z najkrajších zážitkov ktorý si človek môže dať je čosi vidieť, zažiť..lepšie sa nám potom dýcha, keď  si dovolíme niečo zažiť, niečo viac než len všednú každodennosť. Vždy sa to dá a to magické slovné spojenie "dovolím si" môže ozdobiť aspoň nevšednú chvíľu. Vyberajme si. Ako z tých vyberaných francúzskych syrov, kde sa môžete rozhodnúť medzi dezertom alebo lahôdkou k vínu. Ak sa rozhodnete pre dezert, dostanete i akýsi predzákusok. To naozaj vedia len Francúzi. Okrem toho, že vám k hlavnému jedlu ponúknu ich špeciálne chrumkavé bagetky a už i k raňajkám si môžete dopriať vychladené pravé šampanské. Netreba hľadať vždy len špeciálnu príležitosť na pár krásnych dní strávených v Cháteau ´d Etoges . Čo sa týka toho chrumkavého pečiva, nuž z takého sa istotne  nepriberá. Čím to je, že Francúzi sú akýsi šťastnejší?. Žeby to bolo tým, že ich pracovná doba je týždenne len tridsaťšesť hodín? Usmievajú sa, aj keď som zahliadla, že jednému pánovi primrzlo predné sklo na aute. U nás je to bežné, no istotne sa neusmievame keď nás sused pozdraví..ak vôbec. Nebežia za niečím, tak ako my..niekedy sa zbytočne  za čímsi pachtíme, za peniazmi, za krásnym domom, či autom, tak veľmi chceme byť úspešní a mne  napadlo, že by som najradšej sedela niekde v záhrade,  kŕmila sliepky a hladila mačku a bolo by mi jednoducho dobre. Nemám chuť byť stále úspešná produktívna emancipovaná žena.. Chcela by som sa i ja tak často po francúzsky usmievať, i bozkávať sa :) a mať proste čas. Na seba na svojich najbližších, na skvelé šampanské ako vo vinárstve Fleury, ktoré sme navštívili hneď v prvý deň. Touto značkou  skutočne nič nepokazíte. Mne osobne chutilo ružové. Namiesto tých ružových okuliarov, aby ma z nich neomínal nos keď sa ich tak naivne snažím nosiť deň čo deň. Šampanské Fleury v dedinke Courteron. Po tejto značke môžete siahnuť a jednoducho nechať bublinky nech rozvíria v myšlienkach len tie pekné veci, zlé niekam vyšumia a môžete jednoducho byť, dýchať a vychutnávať si každý neopakovateľný okamih. To je asi  tá pravá podstata šťastného života.

Koncert v rodinnom kruhu

Ďakujeme, že ste prišli. Počúvať, zatlieskať, usmievať sa na žiakov, ktorí sa skutočne snažili vylúdiť čo najkrajší tón zo svojich hudobných nástrojov. Vďaka hudbe sa môžeme  cítiť ako v rodinnom kruhu aj keď v hudobnej teórii je kruh kvintový a  kvartový :)
Umelecká škola však nie je nejaký voľnočasový krúžok.
Je to škola v ktorej sa treba i učiť a svoje domáce úlohy  hrať, občas zaspievať a tak dookola.
Netreba sa báť vystupovať pretože by bola veľká škoda nechať si tie milé skladbičky len  pre seba.
Všetci diváci, ktorí nás prišli podporiť,nesmierne sa teším, že vás bolo požehnane,
počuli  tóny gitary i huslí. Sú to nástroje, ktoré si môžeme vziať všade so sebou. O klavíri sa to na nešťastie povedať nedá, no kamkoľvek pôjdete môžete natrafiť na opustený, smutný klavír, ktorý len čaká kedy na ňom začne niekto hrať. Keď klavíristi poznajú ten správny prstoklad, vdýchnu dušu do klávesov a či už to bude klavír v reštaurácii, v múzeu, alebo zabudnutý v nejakom tmavom kúte, každá miestnosť sa rozjasní. Vedia to len oni, tí čo naraz prečítajú verše husľového a basového kľúča. je to čosi navyše, čo dodáva hudobníkovi hodnotu , lebo keď vieme niečo viac, máme i viac pokory a viac dobra v sebe.
Preto treba mať nejakú tú obľúbenú pieseň alebo skladbu vždy pripravenú a tú by si  mohol každý absolvent umeleckej školy uchovať vo svojej pamäti a keď príde príležitosť, keď začujete ten vnútorný hlas, jednoducho začnite hrať. Hudba je čosi, čo nosíte vďaka Fantázii stále so sebou. Či už je to klavír, husle, gitara a či krásny hlas, nebojte sa použiť ho a rozdať to čo viete.
Málokto vydrží naučiť sa remeslu hry. Keď zvládnete techniku, môžete sa už len hrať s farbou nástroja, môžete to byť jednoducho vy..
Hudba je pre nás umelcov čosi s čím sme sa zosobášili a je to navždy až kým nás smrť nerozdelí.
Ten okrúhly prsteň sa vám už ligoce na štvrtom prste ľavej ruky.
Pre gitaristov a huslistov je to ten tretí.. :)

Cesty..posplietané čiarami na dlani

Môcť mať tak odkráčané všetky cesty a mať ich ako čiary na dlani..
Ako vrásky na čele od údivu.
Ako v blízkosti očí od smiechu.
Vydala som sa teda na jednu cestu o ktorej verím, že mi dodala kúsok inšpirácie.
Francúzsko, šampanské, gastronómia..
Ocitla som sa v Chateau ď Étoges, stodvadsať kilometrov východne od Paríža.Na mieste kde sa na ceste do Strasburgu zastavila i Mária Terézia, Ľudovít štrnásty a Napoleon. 
Z tej prekrásnej francúštiny viem len..
"Merci"
a to jedno slovo mi celkom stačilo. Možno, keď budeme chcieť príliš veľa rozprávať a aj si na niečo posťažovať, zachráni nás práve to jedno slovo "ďakujem", ktoré nás posúva inam. Ku krajším myšlienkam.
Cesta plná šampanského, možno jediná za život.
Je to nápoj, ktorý nám perlí v pohároch pri slávnostných príležitostiach.
Nemusí to však byť slávnosť, aby sme sa mohli slávnostne cítiť.
Môže to byť aj prostá radosť zo života, z poznania, z priateľov.
"Merci"
Niekedy sa oplatí počkať na ten správny ročník.
Nemusíme byť celebrity, aby sme si mohli dopriať tie perlivé bublinky tancujúce v pohári.
Keď už som mala možnosť a aj to šťastie ochutnať, spoznať, prejsť niekoľko pivníc i vinárstiev rada vám sprostredkujem zo svojho pohľadu začiatočníka aspoň niečo, aspoň pár skvelých značiek kam ísť za  šampanským a svoje pocity prenesiem do slov.
Snáď sa mi to podarí, keďže tá vábivá chvíľka bubliniek, čo sa na jazyku rozplynú, prejde dlhým procesom,  nie všetko však vedia skúsení vinári ovplyvninť.
Je v tom jednoducho kus mágie..

sny ukryté do fliaš

Druhý deň, po návšteve vinárstiev Champagne Lanson v Remeši, Champagne Belle Epoque Perrier Jouet v mestečku Épernay..
Škrtám zápalkou, aby som si mohla čím skôr zapamätať všetky zážitky cez slová. Najradšej by som písala atramentom na pergament. Možno i myšlienky by boli iné. Pri horiacej sviečke, ktorá mi svojím teplom zohrieva spomienky. Začnem tým, že som dnes po prvýkrát videla majestátnosť katedrály Notre Dame v Remeši. Chlad vysokých stien siahajúcich akoby až k nebu ma vtiahol do celkom iného sveta. I tam horeli sviečky. Rovnaký plameň ako dnes pre mňa a či už sme v katedrále,ktorej múry majú v sebe zapísanú históriu, akú sme nezažili, vieme si ju len predstaviť prostredníctvom poznatkov večer pri sviečke.Je to to isté svetlo a priestor katedrál nám môže naznačiť veľkosť lásky s akou sa na nás pozerá..
Mnoho vecí je pre mňa nových. Pravdu poviem, že niekedy by som rada sedela doma, no cestovať a vidieť toľko krásnej architektúry je predsa len nekonečným zážitkom. Takým bola i návšteva vinárstiev, no jedno ma zvlášť očarilo najmä svojím priestorom.
 V "Perrier Jouet" som videla nádhernú vilu so záhradou v štýle Art Nouveau , až som si s pohárom bubliniek sadla k oknu, k vyšívanému závesu, pozerala do záhrady a po tvári mi začali tiecť slzy. Toľko umenia, farebných chutí, ktoré sa len učím rozoznávať, sa v daný moment chcelo vtesnať do jedného dňa, že inak to byť nemohlo. Viem o šampanskom len málo. Pocitov je však veľa a vďaka tým pár kvapkám, čo som ochutnala viem,že mám rada Brut, nie veľmi suché a odrodu Pinot noir  a staršie ročníky, tie asi aj v živote :) Ak sa však k poháru šampanského pridá veľký kus umenia, či už moderného alebo umenia tých skôr narodených, zostanem jednoducho uveličená.
 Kráčali sme pivnicou, ktorej steny boli kriedovo biele, každá fľaša akoby bola ručne maľovaná. Zrazu sa v jednej uličke rozsvietilo svetlo a priestor dostal celkom inú dimenziu. Pospájané retiazky viseli zo stropu ako stalaktity a odrážali sa vo vodnej hladine. Mohli ste si vybrať ako sa pozriete. Tento výjav sa volal "Last time".
Keď príde to "naposledy" zostaneme asi niekde medzi tým čo je hore a tým čo je dole, budeme mať nadohľad všetky smery .
V tejto krásnej letnej vile bol stôl s maľovanými kvetmi, ktoré rástli vždy keď ste okolo neho prešli. Každé dieťa by sa na vlastné oči presvedčilo, že kúzla existujú. Deti však nepotrebujú šampanské, lež my dospelí, pretože často na tie kúzla zabúdame.
Čo ak pivnice plné fliaš šampanského schovávajú nejaké sny a každá, čo sa otvorí vykúzli ľuďom do myšlienok čosi iné, zvláštne, možno krok v umení, možno krok dopredu. Dôvod na oslavu..na  tú si vždy treba vypiť..
Pohár vody, šampanského, pomarančového džúsu..
Vypime si trochu nehy, snenia,
lásky, pobavenia,
prebudenia sa do sna menom život..prichádza tá chvíľa, už desať rokov je tu s nami naša Fantázia ..

Pozerá sa na mňa zámocká rozprávka

Cítim sa ako v inom svete..Pred peknými fotkami ma akosi predbieha rýchlo unikajúci život a stáva sa, že si radšej vychutnávam očami, než fotoaparátom.

Nuž zostáva mi písať. O malebných uliciach kde akoby čas zastal. V oblasti Francúzska menom Champagne. V ľúbozvučnej Slovenčine, mne srdcu najbližšej, ako návštevníčka cudzej zeme pospájam príbeh jedla, čo na tanieri vyzerá tak krásne. Aj šaty by sa dali zladiť. S tými umeleckými dielami na tanieroch, čo ma ohromili. Cítila som sa na chvíľu ako v nebi. Skúšam sa ponárať aj do neprebádaných vôd v pohári pravého šampanskéo a skúmam chute.. Dýcham, žijem, som. 

Verím, že sa mi podarí urobiť pár fotiek na pamiatku z kaštieľa, kde sa na mňa pozerá rozprávka ako na kráľovnú, keď píšem pár riadkov pri sviečke, starodávnom stole a lampe.

Verím, že pár outfitov z tej mojej módy 

určite nezaškodí.

K šampanskému treba si dať pohár vody

a oslavovať...to, že môžeme po vlastných nohách chodiť

...lietať i keď tie krídla nemáme.

Šťastie sa mi zaplietlo popod nohy..

Keď ako učiteľka na prázdninách okúsim trochu hviezdnej oblohy 

vďaka bublinkám.

Keď každá nota zapadá do partitúry

Noblesa večera, no zároveň i nenútenosť, tanec a zábava.
To sú slová, akoby zaklínadlá, ktorými by som vyjadrila pekný ples konajúci sa vo Svite, na ktorom sme mali česť vystupovať a spríjemniť hosťom atmosféru.
Žiarivá bola hudba pod rukami skvelého klaviristu a ja som si v žltých šatách zaspievala pár tónov zo známych jazzových piesní v podaní nášho slávneho "celosvitového" :) dua Sweet & pepper.
Na reprezentačnom plese našich basketbalistov sme sa tešili potlesku i slovám pochvaly a zároveň si pripomenuli aké je skvelé, že sme práve umelci zo Svitu.
Je to výnimočný pocit.. niekam patriť..
Je to akoby každá nota zapadala do partitúry a možno práve tým, že sme tu, je tak dokonalo harmonická.
Práve ľudia, tí praví a zanietení nech je to v akomkoľvek odvetví, predstavujú domov.
Ten úžasný pocit, že niekam prídete a cítite sa jednoducho dobre.
Je to zadosťučinenie pre našu prácu a rast.
Pretože kvôli vám to vždy zmysel bude mať.
My vám s radosťou cez hudbu vieme dať..
skutočne
srdečne
hudbu, čo je živá,
tú čo tanec v srdci skrýva
v jedinom okamihu..
Duo Sweet& pepper pre vás.
Verím že sa čoskoro uvidíme na ďalšom krásnom podujatí
trebárs..

Aj v malých mestách rastie veľká radosť
aj keď ju niekedy nevidieť tak okázalo.
Melódia pre vás tešila sa na plese počúvaniu
A my sme opäť bližšie k nášmu prianiu..

Deň plný lásky..každý deň..

Klop, klop.."Klopal niekto?"
Čosi ma vyrušilo z večerných úvah o tom ako byť spokojným človekom..
Keby tak i tí okolo boli spokojní.
Všetkým by som zo srdca priala krásny vzťah , no ten  vždy taký nebýva.
Často tie naše vyprahnuté brehy len obmýva, niekedy je bezbrehý a aj bez mostov.
Tak ťažký vie byť.
Tlačí ma ten môj v žalúdku ako kameň , praská bublina zamilovaného klišé, srdiečok a lupeňov kvetov. Niektoré fotky párov, zdajú sa akoby odzrkadľovali čistú dokonalosť a keď nahliadneme za úsmevy na perách, za rozžiarenými tvárami skrýva mnoho práce na sebe, odriekanie a nie je vždy na ružiach ustlané.
Komplikovanosť vzťahov. Zauzľuje sa nám to ako klbko z nití. V krátkom okamihu sa zamotávame, rozmotávame, plačeme i smejeme sa ako na hojdačke snažiac sa plniť si svoje rozprávkové sny, keď žijeme v tak tvrdej realite. Občas si aj zúfam a hútam až som  cez to trieskane dvier a hádzania sa o zem prišla na jednu múdrosť, podľa ktorej už mnohí žijú a srdce majú dokorán. V tom mojom je občas prievan, inokedy sú len pootvorené, no keď si to srdce otvorím tak, že zľahka otočím kľúčom zistím,že je to o rozhodnutí z ktorého uhla sa na to pozriem.
Môžem sa pozerať len z negatívnej strany.
Isto je nás takých mnoho.
Nie ste sami.
Vzťah vie byť opradený všeliakými podmienkami,
a aj keď nechceme, tá čierna vrana..
taká sama..
..vie zasiať do dňa mnoho smútkov.
Keď si však vezmem tie nitky osudu do rúk vlastných,
nasadím si ružové okuliare na sny,
začnem sa dívať s úsmevom a prijímať toho ku ktorému sa moja láska priznáva,
aj krákanie rán sa mi pozdáva..
Je zrazu bez pozlátka a to slovo neznie jak ohratá páska.
Klop,klop..

Mám toho muža niekedy dosť a škrípem zubami, že nie je po mojom, že by som všetko chcela inak a HNEĎ, že mi lezú na nervy všetky slová, sľuby.
Často nešetrím slzami, veď sú zdarma,
a po nich sa i uľaví.


Ak
však..
Zistíme kto stojí pri dverách
Prijímeme tú našu polovicu takú aká je, zostane nám láska.
Čistá a nefalšovaná.
Taká, čo sa vie hádať, smútiť, kričať, smiať sa, tešiť, milovať.
Vtedy je to naozaj a bez retušu.
Raz tu aj tak nebudeme a moje meno napísané do snehu na prednom skle auta odfúkne vietor.
Čochvíľa tak i nás..
Nuž prijímam ťa takého aký si.
Otváram dvere v srdci, ďakujem že na ne klopeš.
Každý si zaslúži, aby mu tá láska zostala..a ak odíde nech sa má kam vrátiť.
Kľúč ti nechám pod kvetináčom.

Snívanie netreba nechať na potom...

Vzostupy a pády melú sa nám životom 

a my si ho nechávame na potom. 

...Kedy to je?..

Mohlo by byť teraz..

Poslednú dobu nestíham každý nádych nového dňa zachytávať do slov..

Príliš rýchlo sa nám mesiac so slnkom strieda

a aj keď je to chvíľa, už nenalieham.

Čo nám pekné zostane, keď modré z neba len tak nespadne do dlane?

Život rýchlo plynie a mne je dlho bez písania. 

Niekedy však čakať musím, 

..bez naliehania..

Na správny čas, veď ani snežienky ešte nevykukli.

Modré z neba nemám v dlani, môžem však mať čosi pekné na čiapke, baretke, na kabáte či kabelke.
Ručná práca od "LenaMi". Brošňa, ktorá nie je čierno biela, lež vnesie trochu farby do tej sivej a čakať sa bude krajšie na jar.
www.sashe.sk/LenaMi
..

Mrazivá noc krištáľov

Mohli by sme sa viac tešiť z prítomného okamihu. Veď máme len ten.

Pomyselná krása krištáľov, odzrkadlila sa vo chvíli nezabudnuteľného večera.

Niesol sa na krásnych šatách dám ako na krídlach čakajúcich na vzlet pri tanci. 

Každá popoluška by si to mala dopriať. 

Skúste o rok prísť, tento ples je ten pravý. 

Ak neviete kde, zamierte so svojím kočom do hotela Residence na Donovaly

.. užívať tú chvíľu..

 I príprava môže mať svoje kúzlo.Účes, obliekanie šiat. 

Vždy som zbožňovala šušťanie nariasenej látky na sukni. akoby som sa prostredníctvom saténu zmenila na motýľa.

Najkrajší začiatok ako vykročiť do nového roka s naozajstnou noblesou, je zastaviť realitu a preniesť sa inam. Do mrazivého kráľovstva, kde sa o vás postarajú ako o urodzené panstvo a vy zrazu zabudnete na tie občasné vrtochy alebo typické plesové porovnávanie. 

Nehľadíte na iných kto má akú róbu alebo kto sa kedy podkol o vlečku. 

Ak sa čosi také podarí, je to skladba dokonalej harmónie pod taktovkou zanietených organizátorov.

Tuším,že to boli dve krásne dámy toho večera. Pani riaditeľka a pani majiteľka hotela. 

Svojou prítomnosťou a šarmom sa postarali o výbornú atmosféru.

Úsmevným momentom bolo, keď si páni v oblekoch spontánne zmysleli, že si pri barovom pulte osviežia hrdlo a tak ich tam stálo v rade asi pätnásť.Nuž obrázok ako  vystrihnutý z filmu.

 Bolo mi ľúto, že čas tak rýchlo plynie. Veď aj by nie, keď nám do tanca hrala skvelá kapela Ľudo Kuruc band a večerom nás sprevádzala skvostná Marcela Molnárová.

Umenie šéfkuchára bolo poéziou.

 Každý kto bol na tomto kúzelnom bále sa sa dosýta  zabavil, potešil svoje zmysly. 

Úplne som zabudla na reálny svet. 

Ten čas bol jednoducho vyňatý z konceptu bežného života a vy ste sa mohli cítiť  tak, akoby ste sa práve zamilovali. 

Takáto plesová atmosféra je jednoducho len tam. 

Chce to talent pripraviť taký skvostný večer. 

Už sa nesmierne teším na ďalší rok, kedy budem môcť vychutnať ten prítomný okamih.. 

Osláviť krásu.

Mrazivá noc krištáľov sa sa podpísala spokojnosťou do nevšedných spomienok, kedy sme sa mohli cítiť inak, rozprávkovo.

Aj o pár rokov si budem skladať celú krištáľovú mozaiku z pár chvíľ na jednom bále, kde som pretancovala črievičky.

Krištáľ ako vzácna radosť..

môcť tak ten čas zastaviť mrazom,

a všetko by sa premenilo razom

na sen..

Benefičný koncert

Každý deň si čosi prajeme a ja si niekedy prajem celkom obyčajné veci.
Tvorivosť, čo nám ľuďom svedčí.
Možno i trochu pokoja a šťastia, ak sa môžeme zastaviť na kus reči.
Stáva sa mi, že cez noc spím a cez deň bdiem vo svojich snoch.
O bohatstve zdravia,ktorého máme priehrštia mnohí.
Dlhá cesta životom sa kľukatí a niekedy je na nej daždivo.
Ponad rieky však vieme stavať mosty.
Vieme si pomáhať.
Kameň po kameni dláždiť cestu hrboľatú.
Fantázia prispela kúskom seba.
Sme radi, že sme mohli a, že i vy ostatní ste pomohli,
Pre lepší a krajší život jednej statočnej dušičky, ktorá môže o to väčšmi rozžiariť tento svet.

Scenár..Na Fantáziu, 10. výročie

1.na úplný začiatok Orchester: R.Strauss - Valčík

prvá druhá tretia štvrtá piata ( 5 prštekov na ruke)

Š: Desať, dvadsať, tridsať, začal gašpar kričať,
rolnička mu zvoní
v kráľovskom nádvorí.
Kráľovná moja, akú že to máte dnes náladu? Zahrám vám alebo zaspievam? Veď v našom kráľovstve je tak dobre a ako krásne nám tí muzikanti hrajú, ten Straussov valčík sa im skutočne vydaril, no nezatancujeme si? aj hostia prišli. No kdeže ste, veď treba kraľovať. Kráľovná asi sedí na tróne..spl.. K:"Už idem."  Ja som si len čítala ( vykotúľa sa toaletný papier) kráľovský spis. Bolo by treba vyhodnotiť desať rokov kraľovania.. Chcela by som utíšiť svoju zvedavosť a zistiť aké kráľovné tu boli predomnou, ..ako by sme potom mohli kraľovať bez poznatkov, Treba našich poddaných dovzdelať a naučiť sa čosi o minulosti nášho kráľovstva..a samozrejme ja by som sa chcela stať tou najlepšou kráľovnou..
K: "No povedz mi,ktože je najkrajšia a najlepšia kráľovná vo Fantázii?"
Š:  "Mňa sa nepýtajte, veď to sama viete, a ak nie opýtajte sa zrkadla."
K: máš pravdu, môžeš ho zapnúť. Máme predsa novú dobu a zrkadlo s odrazom vo fool hd.
K: Ách tokraľovanie sa mi páči...
No ale prečo to nefunguje mám z toho migrénu.
A vieš čo? dám si radšej čaj, kým sa pustím do klincovania. Tedaá bilancovania.
Najradšej si vychutnávam šálku čaju v úplnom tichu......(šašo si pustí spoza svojho pultu na miešanie nápojov  drum and bass)... myslím v tichu...." no konečne.."

2. Šípkový čaj - taneč. ch.

K: "Ten čaj bol veľmi chutný..odkiaľ že to bol? Zo Svitu? teda. skutočný elixír."
(Zvučka zrkadla)
"aaaa už sa to zaplo."
Š: "Zrkadlo bolo treba prepojiť s kronikou cez "modrý zub" (blue tooth)
To som zvedavá ako vládli tie kráľovné a králi.. (listujem v kronike..)
 K: "Rada by som sa totiž pozrela, aby som zistila že za posledných desať rokov som najlepšou kráľovnou  v tomto zámku postavenom na vode."
Š: no milá kráľovná nuž sa pozrite
K: "Som zvedavá"
Š:    "ako to bolo od začiatku .."
Môžem dobre kraľovať len ak budem vedieť.. (kráľovná je  premotivovaná)
Š: Milá kráľovná. Na začiatku bolo jedno veľké nadšenie..
K: Kráľovná Jednotka Lucia "Na Luciu s Fantáziou, ooó veľký potlesk za snahu. Lucia znamená svetlo.. Svetielko jednej myšlienky o spestrení sveta v ktorom by to nebolo len čiernobiele..a tak vznikol tento zámok, toto kráľovstvo, vďaka ktorému je svet i život krajší. Svetlo, teda oheň, voda, Vzduch  ..Veď to tu už bolo..Kráľovná šestka a  Zem menom láska
Šašo namiešal nápoj (z kt. by sa mohlo pariť)
Š: "ááá už sa to nesieee"

3. Air Orchester

Nádhera, to som nevedela, že tie kráľovné boli také úspešné
ááá tu je to. Kráľovná ... (zvonenie telefónu)
Tak ale to nemyslíte vážne že niekomu tu zvoní mobil. Tá prekrásna hudba sa nesie celým priestorom a niekto tu má zapnutý mobil a s takým zvonením
to si nemôžete len tak sadnúť a vychutnať si nápoj?.. a....prepáčte to je môj..
(prechádza cez javisko Miruška s vozíkom)
Miruška by mohla povedať reklamný skeč napríklad .. "stiahnite si novú aplikáciu retro emoji
už od dvoch eur...(ako na trhu)  aj jej by mohol zazvoniť mobil..že niečo vybavuje)

4. Emotikony

To je teda uletené. uletené nuž ako tá kráľovná , ktorá si splnila sen a stala sa letuškou.Pripútajte sa prosím. Šašo, a nie si ty tak náhodou môj vymyslený šašo z detstva? Ako tak pozerám, kraľovali tu zatiaľ všeliake kráľovné ale ja nie som tá najlepšia. Ty tu všeličo miešaš, ale namiešaj mi niečo podľa toho starého receptu, vďaka ktorému by som kraľovala tak, že sa tu stane ten najväščí progres..No lenže jedna ingrediencia tu chýba, nemôžem ju prečítať(starý recept) vo fľaštičke
Šašo: "Nič sa nebojte, Molekulárna substancia týchto dvoch zložiek spôsobí, že sa prenesiete do minulosti a spoločne zistíme aká prísada sa mieša do najlepšieho kraľovania ..
vypijeme substnciu molekulárnych zlúčenín a zmenšíme sa na malé bábky v divadielku
takže my sme sa namiesto prenesenia do minulosti zmenšili ? Zase si to domotal..to nebola tá správna prísada ! zamotáš čo sa len dá..
Čo s tým urobíme ďalej..?
radšej mi pohár vody nalej
kto teraz ťahá za tieto nitky
nechcem žiť takýto život bábky..plytký
a ešte aj byť z dreva
ešte ma prihodia do nejakej pece
šašo veď toto nechcem!
Š: ale veď bábkové divadielko nie je zlé,
aha všetko sa tu smie
robiť otočku,spievať, tancovať
na plné hrdlo sa smiať
i v nevhodnej chvíli
bez predsudkov
ako bábky
byť z dreva
a život nie je krátky
kým nás niekto neuloži do skrine
bábkar nám vdýchne charakter
a nemusíme mať vlastnú hlavu
zaťažovať sa myšlienkami
len poslúchať nitky zhora
život v menšom
a už nebudete žiadnym terčom kritiky
ani kraľovať netreba, nato sú tu iní, ktorí robia divy
šašo spieva
Kráľovná bábka
žila si bez pozlátka..
K: " šašo" ale tak toto snáď nemyslíš vážne!

5. Grieg (Mountain)

Š: "No dobre..možno by bolo lepšie preniesť sa niekam inam.. mali by sme sa "heknúť" do normálnej veľkosti."
K:nechcem byť do konca kraľovania ako takáto bábka..Ja za to nemôžem..tú správnu prísadu sme ešte nenašli.
Š: "A čo tak skúsiť nejakých "itečkarov" takých čo chodia v kravate. vieš.. s kufríkmi. Možno by nám pomohli nájsť tú správnu ingredienciu..Oni sú istotne sčítaní.." a možno nám poradia ako sa dostať z tejto bábkovej šlamastiky.

6. Kravaťáci tan. ch.

Tak to by sme mali. Ja si cítim ruky, nohy aj hlavu, jeeej dá sa mi aj rozmýšľať. Pozriem sa teda ďalej, čo odzrkadlí naša múdra kniha o kráľovnách predomnou.
Š: " Ach. do tej minulosti by sme sa nejako mali dostať. Už sa to varí a mieša..
 K: "No niečo tam namixuj.." ( strih, a šašo je zrazu dj a mieša si svoju muziku..)
Nemyslím hudbu.. ja by som si najradšej namiešala tie najkrajšie vône medovníkových perníčkov ako to bolo u kráľovnej (Trojky) Dorotky rozprávkovej.. ( Tajomstvá medových vôní)

7. Sweet jam tanečná ch.

Tancujeme polku, raz dva tri dva dva tri, šašo kráľovnej stúpi na nohu.."au"
K: "počkajte namiešam vám na to odvar.. Zmiešame pár nôt v D dur, pridáme na začiatok husľový kľúč, jednu partitúru v celku bez delenia na úvod jadro a záver a aaaa hotovoo." ( nápoj má čundú zelenú farbu) no určite ..tak toto vypijem a zmením sa na žabu..si si istý že si tam dal tú správnu ingredienciu?
( kráľovná sa zmení  na mačku) "mňááu"
8. Detská polka
nebojte sa kráľovná, ( ...Šašo zhrozený, že dostane padáka z kráľovstva, prestrašený výraz)
K: "..vyzeráte ako tá mačička z pôjdu starej mamy..z kráľovstva ilúzie, kde bolo všetko ako hra..no spomínate si na tú Inšpiráciu, mala taký dlhý závoj.. berte to ako hru, veď mačací život nie je zlý. Sem tam si ulovíte nejakú tú myšku, no čo...dajte si medovníček"
9. Perníčky z formičky
K:  (čaká šaša s váľkom v ruke.)
Š: "Kráľovná nebojte sa. Namiešam vám niečo.. Nervový čaj, dobý na nervy a stres
už sa to miešáá"
Kráľovná prichádza k šašovi nahnevaná, podá jej čaj, kráľovná sa hneď upokojí, usmieva sa.
Š: " Tak to sa mi podarilo,ten čaj, ale ktorú správnu ingredienciu som tam dal? zas som to pomotal.
To by bolo krásne. tento čaj by som dal vypiť aj obrom..tým veľkým bielym mrakom, čo sa nad nami vznášajú, a keď by začalo pršať, jednoducho by namiesto dažďa pršal tento nervový čaj, a neboli by na svete vojny. Každý by sa usmieval, dal si ráno raňajky, a od hladu a nervozity by na svete neboli žiadne konflikty, na takýto dážď si vezmem tento dáždnik ( len konštrukcia dáždnika)
alebo by to mohla byť..
anténa na kontakt s mimozemskými civilizáciami..
(šašo odtancuje do zákulisia.)
10. Tanečná choreografia Prichádzajúci
K: "Už mi ten čaj vyprchal.. ale máš pravdu. mali by sme byť na seba dobrý.
môžeme si namiešať v trojštvrťovom takte nejaký ten menuet"
11. Orchester, menuet
K: "No dobre ale toto ma už nudí je to také do okola do kruhu, veď ja všade vidím kruhy, kruh kvintový, kvartový, hudobný krúžok,  olympíjske kruhy, ale veď kráľovstvo nie je len taký krúžok,kraľujú tu kráľovné.v tomto období kraľovania som tu je a budeme sa učiť. pretože vzdelanie je dôležité, Kvintový  a kvartový kruh sa skladá z durových a mol. stupníc s krížikami a béčkami..no to bude ale kríž.(doplniť presnú definíciu) šašo podá kráľovnej nápoj a tá sa premení  na Nema
( ako v Zem Fantázia na obzore)
K: "Táto farba vám skutočne lepšie pristane k farbe vašich šiat, je taká oranžovo pozitívna
Pamätáte keď naše kráľovstvo obkľúčili piráti?"
(kráľovná sa zmení  tak, že bude stáť pri opone a jednoducho sa schová a vyhodí zo zákulisia rybu)
(po prípade tam môže byť čierny paravan)

12. Tanečná choreografia Makeba
(šašo môže urobiť nejaký predel) "Tak to je teda divočina"
13. Divočina
No keď si nenájdem miesto na zemi, nájdem si ho vo vode.....vo vode..všetko vie byť pomotané, no skúsme byť ako ryby vo vode, ísť s prúdom,(sme na jednej lodi)...ak nenájdeme tú správnu ingredienciu nikdy sa nestanem dobrou kráľovnou.....čo som to vravela s tou vodou?
Š: (ide do predu na javisko a divákom zašepká) "možno netreba špeciálnu ingredienciu a ani správny nápoj, na dobré kraľovanie stačí dobré srdce a kus naozajstného človečieho šťastia"
K: "Znova sa mi to pomiešalo, treba jednoducho nájsť tú 13. komnatu, ako vtedy pamätáš
tá filmová kráľovná a jej sestra,
Š: "taá vám bola veľmi podobná"
Voda, voda ale čo ak treba nájsť najskôr  to miesto na zemi?
14. Miesto na zemi.
K: "Zatancujme si radšej, nemiešajme jedno cez druhé.. síce aj sny vzniknú zmiešaním rôznych pocitov počas dňa, všetky emócie sa zmiešajú a sú z toho naozaj všakovaké zaujímavosti, ako keď sa kráľovstvo zmenilo na továreň na sny, veď nemusíme mať kráľovstvo, továreň sa mi páči viac, to je také produktívne, bol v nej pán riaditeľ, a počúvaj a ty ...ty sa mi akosi príliš podobáš na toho pána riaditeľa"
Š: áno...bol som riaditeľom, no splnil som si sen, a prenechal miesto svojim asistentom a stal som sa radšej tvojim kráľovským šašom, nemusím toľko rozmýšľať a užívam si vtipný život..
môžem byť riaditeľom, šašom, čímkoľvek, a teraz budem tanečníkom. smiem prosiť?
15. Boccerini Menuet
kráľovná s gitarou a šašo vedľa nej, sedia na lavičke
Rózvíej se poupátko, nejkrásnejší z kvietú, od rána až do noci.. šedim sebe na lavočku na lavočku so sfrajirku u naším párku .....
lávky lavice lavičky, je krásne keď máme s kým sedieť.
(počas celého koncertu by som chcela, aby sme pôsobili na ľudí vtipne a aby sa smiali)
aj na mesiaci by som mal lavičku, keby som tam sedel s vami moja kráľovná.aj na streche, ste ako hviezda čo spadla z neba,
ako za mesačnej noci
16. Lavička, tanečná choreog.
na konci:
Tú správnu ingred. sme mali stále pred očami. veď je to voda..namiešame si v miešačke najlepší nápoj a bude to voda z nevyčerpateľnej studne nápadov, inšpirácie, voda zo studne Fantázia, voda na mlyn tajných snov, voda, ktorá osvieži všedný deň, napite sa a do dna..
(na pódium príde veľká rekvizita miešačka)

Tak na toto miesto na zemi si musím pripiť, alebo sa pôjdem rovno pásť, ako jedna kráľovná...., to bola taká krava .. :)

Koniec..
Š: Kráľovná nemusíš neustále hľadať a porovnávať sa s inými kráľovnami, nehľadaj večne liek na niečo,na bolesť hlavy alebo na úspech všetko čo potrebuješ už máš v sebe. Tá základná ingrediencia je voda.Veď i človek sa skladá z 96 percent vody. Kedykoľvek môžeš čerpať zo svojej vlastnej fantázie a z vody si namiešať čo len budeš chcieť, veď vďaka fantázii je svet krajší a aj ten náš svit, veď škola fantázia je už celých desať rokov ako voda na mlyn všetkých talentov.
K: Máš pravdu, a všetci tí, ktorí na to zabudli, nech si odpijú z malej fľaštičky, nie nebojte sa nie je tam pálenka, je tam obyčajná voda..alebo nie? možno je dúhová, stačí sa len inak pozerať. Primiešať si štipku splneného sna do každého dňa ,vďaka Fantázii....
alebo to môže byť jednoducho crazy !!!
17. choreografia crazy drinks..




















         

Šaty z ľanu

Splnila sa mi túžba po šatách. Sú darčekom, ktorý mi bude pripomínať tieto Vianoce. Ich "naozajstnosť", že tie pekné dni boli.
 Nosiť dnes ľanové šaty je netradičné a pritom tak podčiarkujú naše pravé tradície. Dnes je to sviatok, obliecť si šaty z ľanu. Je to nesmierne príjemná látka. Nemá nič spoločné s obchodnými centrami, s rýchlym nakupovaním, s konzumným spôsobom terajšieho života. Keď si ich oblečiem cítim sa inak. Som hrdá na to kým som, na svoje korene. Navyše, ak sú také skvostné šaty aj ručne ušité je to jedna rozprávka a napadlo mi, či sa v nich nemám aj vydávať :)
Možno k nim chýbajú len kvety do vlasov...

Kvety, spev, slnko i dážď padajúci na zem..
Bosé nohy, lúka, možno sen..
kráčajúc za šťastím smiem
do posledného dychu
venovať úsmev ránu
a k tomu..
jedny šaty z ľanu...

Pre tento pocit, ak máte radi inakosť, píšem vám sem kontakt na jednu šikovnú pani, čo takto čaruje..
Snáď sa mi podarí aj ich krajšie odfotiť. Na lúke medzi kvetmi.
Mám už také šaty dvoje. Tie krajšie sú mi darom a tie staršie sa mi nalepili na ruku v "second hande"
upravila mi ich naša dvorná krajčírka z Fantázie, tak aj z nich sa teším.
Veď nech nám tieto krásne veľké maličkosti spríjemňujú dni.

Rozprávky z Fantázie, Zem menom Láska

Nad oblakmi v zámku, kde sa Svetlo a Tma vždy vrátili po svojich potulkách krajinou, stretli sa Vietor, Voda, Oheň a Čas.
"Čo len budeme robiť so svetom? Veď matka Zem už nevládze niesť všetky tie ľudské výmysly modernej doby a to znečistenie.
"Obávam sa, že naša planéta to ďalej takto nevydrží."
"Musíme niečo podniknúť"
"Ľudia by sa nemali tak nevšímavo správať"
"Hádajú sa a vedú medzi sebou vojny"
 Prekrikovali sa horlivo jeden cez druhého.
"Prifúknem na ľudí veľký mrak" Povedal Vietor. "Ja im tak zaprším!"hlesla Voda,
"že im už na nič nezostane čas" Zahlásil čas
"Ale nie" prerušil ich Oheň. "Mohli by sme sa tu hádať kým by sa aj stokrát vystriedal deň s nocou. Mali by sme vymyslieť iný spôsob ako ľuďom ukázať lepší spôsob ich žitia. Veď už od nepamäti rozdúchavam plamienky aj v ich srdciach a zažínam iskru, nejedna už preskočila, keď sa plameň lásky medzi ľuďmi rozhorel.Verím, že ešte nevyhasol.
"Tak teda rozfúkajme plameň" fúkol vietor. Voda a Čas len pritakali. Aj oni chceli dať ľuďom šancu a radi by pomohli Matke, ktorá všetkých nesie na svojich pleciach. Veď je to naša Stará mama. A ako sa to na "obrovitánsku" guľu patrí, istotne je v jej horúcom srdci vôľa niesť nás všetkých nekonečným vesmírom.
Nuž tak sa Vietor, Voda, Oheň a Čas rozhodli, že na seba vezmú ľudskú podobu.
"Ale dám si na hlavu veľký klobúk, tie sa mi vždy páčili. Aspoň taký veľký ako ciferník na veži a vezmem si hodinky. Aspoň troje" Riekol čas.
"Ja si chcem obliecť krásne šaty farby mora zdobené perlami" Povzdychla si voda, ktorá bola odjakživa romantickou dušou"
"A ja budem mať červené vlasy učesané na "pankáča" povedal oheň
"Ja sa teda rozhodne česať nebudem" zakašľal Vietor, ktorý už dlhšiu dobu nosí šál, pretože ho škriabe v krku zo znečisteného ovzdušia.
To však našim štyrom kamarátom nezabránilo, aby predsa len prišli medzi ľudí vo svojej ľudskej podobe.
Zrazu sa zablyslo ako pred búrkou a i zahrmelo.. Vietor zo vzdušného zámku  prichádzal k ľuďom a pritom takto hvízdal.
"Dúcham svetom fúkam letom,
vzduch sa víri veď som vietor,
odfúknuté čiapky, klobúky,
rozsypem aj kvety na lúky.
Fúkam jarou výskam zimou,
slabý som no prekvapím aj svojou silou.
Však choroba, kašeľ trápi ma.
Kvôli prachu masku nosím, i šál sivý a teraz každý vlások sa mi kriví"
 Voda zdvihla svoje vlny do výšin, no keď sa premenila na človeka, preľakla sa.
"Kde sú moje rybyčky?
Kde sa schovali?
 Kam sa podeli?.
Vari len neplávajú hore pupkom.
"Au, zlomila som si necht o svoje briežky.
Veď počkajte, keď pošlem dážď na všetky vaše striešky.
Voda je búrlivá a zároveň aj nie..
Keď pozrieš sa na hladinu
zrkadlo sa v ňom skvie.
Trblietavá sťa diamant v kvapkách rosy
keď matka zem o kúsok vlahy prosí.
Sestra moja modrá planéta
i oceán túto farbu nosí.
Pomôž, poraď čo urobiť mám
keď špinavá ropa zo všetkých strán
hubí všetky tvory žijúce.
Aké budú moje dni budúce?
Na koni, čiernom ako uhoľ, pricválal k ľuďom aj Oheň.
Poza hory, poza lesy, praská drevo akési.
Rozblčaný oheň, takú silu mám
keď všetko na popol premieňam.
Nezastaví ma už voda.
Kto mi pomocnú ruku podá?
Keď chcem hriať, aj byť mocný
v ľudských krboch toľko pocty
a namiesto toho chcú odomňa výbušniny.
Neustále svoju nádej živím.

Ako Vietor tak i Oheň
aj ľudia majú svoje chyby" Chlácholil Oheň Vietor.
"Ach vietor, ty mi tak rozumieš
kiež tancom potešiť ma smieš."
"Á čo tam vaše chyby. ja vám ukážem svoje divy"
zažblnkala voda a hneď sa aj pustila hrať na svojom novom pozemskom klavíry.
Ktovie čím to bolo, či veršom alebo tancom Vetra s Ohňom, či tým veľkolepým príchodom nebezkých živlov medzi ľudí, no zrazu sa okolo nich zhŕkli deti.

"Je mi smutno"..povedali."mne sa takáto Zem nepáči"
"poďme si ju premaľovať" Len to by sme museli mať zázračné farbičky. Modrú ako voda, zelenú k farbe vetra, žltou predĺžime slnečné dni a červená bude patriť ohňu.
Dáme vám také farbičky ale to pomôže len vymaľovať planétu na obrázku.Takto skutočnú matku zem nevyliečime.

Keď Vietor, Voda, Oheň a Čas prišli do sveta ľudí, nečakali že sa im naskytne taký smutný pohľad. Vietor síce kašľal aj predtým, oheň tiež občas slabým plameňom plápolal. Voda však bola veľmi prekvapená, kam sa mohli podieť všetky tie pestrofarebné morské ryby. Oceán bol znečistený a namiesto morských medúz vo vode plávali sáčky.
Aj Čas bol prestrašený. "Veď naša Zem má predsa meno Láska" no teraz vidíme, že neplače len matka Zem, ale plačú všetky matky a ich slzy vytvárajú potôčiky, v ktorých je ukrytá malá nádej na život ich synov odchádzajúcich do vojny.
"Všetky tie slzy vlievajú sa do oceánu a ten sa krúti, víri, sú v ňom počas noci všetky smutné víly.
Vidím, že už ani tie moje perly na šatách nie sú také lesklé ako predtým."rozmýšľala nahlas voda.
"Neboj sa, veď každý smútok zahojí Čas."
Oceán nám pomôže. Rozptýli smútok vo svojich veľkých tmavých vlnách plných zabudnutia.
Na jeden ponor by sme mohli zabudnúť na všetky starosti
"Tak to teda nie" zahlásil oheň. "Na to sme tu predsa neprišli. Chceme ľuďom pomôcť a hlavne našej planéte. Musíme začať hľadať riešenia. Nebude to teda rozbúrený oceán, čo našej planéte pomôže.
Čas sa však začal strácať..
Strácam sa ..strácam sa na dne morí
Strácam sa v hlbinách
Strácam sa v myšlienkach ľudí, keď sa ponáhľajú..
Zažívam to teraz z ich pohľadu a ani troje hodiniek mi nestačí.
čo urobíme, keď aj čas sa zamračí..?

Tikám..raz sa ti zdá, že pomaly, inokedy rýchlo
však nikdy sa nezastavím, odoberám každému spravodlivo.
Tak váž si život.
Každý krok jak tlkot času.
Tikám, veď mi aj tak neutečieš.
A ja ako vietor, oheň, voda šepcem..
Tlkotom srdca do uší,
keď príde koniec, to netušíš.
No keď srdce bolí ťa
nenútene rany ti pofúkam.
Tak vrav čo ťa bolí..

priateľka Vodička. Čo sa deje? Vari len nemáš červeň na líčka..
"Hanbím sa"
Ale veď sa neboj. Pomôžeme ti. A tak Čas premýšľal až kým nevymyslel..
Máme tu predsa pomocníkov na smeti. Čó? Pýtali sa začudovane ostatní kamaráti.
Úbohá Vodička bola taká znečistená, že sa hanbila aj ukázať sa pred deťmi. Jej krásne šaty farby oceánu boli celé zafúľané.
Čas však prišiel na jeden nápad. Mohli by sme predsa len použiť naše čarovné farbičky.
Vymyslíme tri špeciálne nádoby na triedenie odpadu. Ľudia by mohli začať triediť, následne recyklovať, a naša planéta nebude taká zahádzaná smením.
To je úžasný nápad.
Prebytočný papier by som mohol spáliť na popol
A ja ho rozfúkam po poliach a malé čiastočky sa rozplynú a zmiznú v povetrí.
Vodička sa prestala hanbiť a spolu s Vetrom sa prišla bližšie pozrieť na tri špeciálne nádobky. Jedna bola žltá, druhá modrá a tretia zelená.
Žeby sme si tú našu planétu skutočne vymaľovali? Možno sa nám bude naozaj viac páčiť. Vietor sa rozhodol, že zafúka listy papiera do smetného koša, ktorý by mohol mať žltú farbu. Naši kamaráti mu dali meno Plasťáčik..

Eggfashion praje krásny nový rok z vtáčej perspektívy.

Prajem si venovať vám pár darčekov do nového roka. Verím, že sa mi podarí darovať pre vás pár rozprávok z Fantátie. Mám tu však jeden darček už hneď, aby sa na rozprávky lepšie čakalo a tak by som rada dala do povedomia jedno cd, na ktorom je pár výplodov Fantázie v melódii rozprávkového nástroja Harfy a gitary so spevom.
Každý rok niečo prinesie. Čosi nové, šancu na splnenie sna alebo stretnutie s ľuďmi, ktorí sú anjelmi na zemi. Každý deň by mohol byť oslavou. Rada by som sa na svet pozerala z vtáčej perspektívy. Vďaka fantázii sa to dá. Toto slovo už desať rokov stvárňuje tvorbu, ktorá nám tú vtáčiu perspektívu umožňuje. Každé vtáča sa však musí najskôr vyliahnuť. Preto by som si veľmi priala a taktiež aj vám, aby sa každý deň vyliahol nový nápad. Kreatívny, vzácny, umelecký, hodnotný, alebo nech je to nápad bláznivý o lietaní alebo učení sa lietať. Niektoré roky boli naozaj bláznivé. V časoch,keď vznikali piesne a ich lesk bol umocnený vzácnym stretnutím a priateľstvom s harfistom Jakubom. Našla si ma dnes nostalgia, nie za celým rokom, ktorý sa končí, ale aj za rokmi, ktoré už odzneli a zostali mi spomienky. Také, čo rozosmejú.. Na krídlach je vďaka nim viac peria a môžem lietať vyššie..
 Prestúpila som z Košíc na Konzervatórium do Žiliny a tam som stretla výnimočného priateľa. Spočiatku sme si veľmi sympatickí neboli. Všetko to začalo mojim brmbolcom na čiapke. Už od detstva som nosila na hlave čudné veci :) Dnes sú to klobúky, občas i klobúky z hačkovanej dečky po starej mame a na tejto fotke mám niečo prečudesné. Myslím, že je to kožušinka, ktorú som nainštalovala do účesu. Dnes sa mi to už veľmi nepáči, no aspoň sa schuti zasmejem.
Čiapka s brmbolcom. Spomínam si, že bola zelená a na nej niečo strapaté. S Jakubom sme chodievali v rámci povinnej telesnej výchovy na plaváreň. Bola som celá šťastná, že som sa mohla odviesť na bicykli na "tyčke" kde som pri mojom skoro dvojmetrovom kamarátovi zniesla otras každého obruvníka s ľahkosťou pierka. Cesta pešo totiž trvala asi štyridsať minút. Keď sa Jakubko, vraj zo srandy, zahryzol do môjho brmbolca a na čiapke mi nezostalo nič, vedela som, že som našla priateľa s takzvaným rovnakým mentálnym postihnutím :) Potom to už s nami išlo z kopca. Často ma nosil na chrbte, napriek udiveným pohľadom okoloidúcich a len ako sa zjari ukázalo slnko, kúpali sme sa vo vodnom diele alebo v potoku. Hrali sme spolu na pár pekných koncertoch. Na pódiu sme boli bosí a niekedy i s púpavovými venčekmi na hlave. Naše hudobné duo sme pomenovali Eggcutters, pretože harfa a gitara nám pripomínala krájač na vajíčko. Okrem iného klavír sme volali skriňa, akordeón bol radiátor. Preto som aj tento svoj blog o kadejakých výlevoch duše  nazvala Eggfashion. Jednak pre srandu, ktorá je soľou života a kvôli tej vtáčej perspektíve. Napíšem vám tento rok rozprávky z Fantázie a neskôr rozprávky zo sveta Jakuba Rizmana, ktorý slávu na pódiách vymenil za slobodu a kúpanie sa v mori. Dnes sa veľmi často nevidíme. Žije v Taliansku a hráva na svojej harfe na ulici. Na otázku kam by to chcel v živote dosiahnuť odpovie "Chcem sa kúpať v mori ". Občas mu ten jeho život trošku závidím, veď to je krásny let. Ibaže ten svoj život by som nevymenila ani za zlaté vajce. Už len pár želaní by sa mohlo splniť. Napríklad i v podobe sliepok na dvore a jedného ryšavého kocúra.. Želám vám do nového roka splnené sny, veľa zábavy, nadhľadu, spokojnosti a užívania si prítomných okamihov.. s láskou Eggfashion.

Ten, koho by na nový rok potešilo počúvanie mojich piesní, pokojne ma kontaktujte. Budem sa tešiť.

Blikajúce hviezdy v nás obdarovaných..

Ponorím sa do slov

v nádeji, že to by mohol byť jeden z najkrajších darčekov..

Čosi mi prišlo poštou

a viem, že záleží mi na niekom.

Chcela by som byť tým najlepším darčekom.

Len jedno si želám keď pozerám na hviezdy,že

keď prídem ku dverám..

 pomaly alebo pobežím..

Budem mať Vianoce 

zaklopem ti na srdce. 

..to moje je dokorán..

Vianoce a hudba, spájajú sa v partitúru..

Vznešenosť hudby v nás dokáže zanechať stopu po anjelských krídlach.

Je to niečo nadčasové..krásne..

Obohacujúce človeka o čosi viac.

Pamätáme si, že vďaka nej sme ľudské bytosti čo dokážu krásu vnímať.

Sú to síce malé pohyby prstov po strunách nástroja, no nechávajú v nás krásne pocity.

Skúsme sa teda započúvať. Aj do hudby, ktorú píše sám život. 

Nech je dirigentom Láska v každom dni.

Hudba nám totiž otvára srdce, vďaka nej sme lepší, vnímavejší..

Spestruje svet..

A možno je hudba i rozhovorom s niekým tam hore..

Tanec

Večer pred štedrým dňom mi napadla jedna milá téma.
Keď som videla tieto momentky z priestorov, kde tak rada chodím na brušné tance, chcela som sa s vami podeliť o dobrý pocit, ktorý môže mať každý aj vďaka maličkostiam.
Už ako malá päťročná slečna som sa poobliekala do sukien, navešala som na seba šatky a mnoho goráliek. S čistotou detskej duše som tancovala doma po obývačke, až kým som nerozbila sklo na skrinke s pohármi. Piruleta mi akosi nevyšla :) Vo svojich troch rokoch som dokonca zhodila celý vianočný stromček z radostného šmýkania sa po parketách, najlepšie s rozbehom :)
Ako veľmi si prajem , aby aspoň počas sviatkov boli dospelí na chvíľu deťmi. 
Stojí to za to..Aj za tých pár rozbitých vianočných gúľ.
Tanec mi síce veľmi nejde, no radosť zo spontánneho pohybu na rytmickú hudbu nie je nikdy na škodu a môžem v sebe nájsť tú pravú podstatu ženy. Čo si tak napríklad namiesto pečenia koláčov zatancovať?..
Vianoce prídu aj keď nebude všetko dokonalo pripravené. Veď predsa nie je koniec sveta. Namiesto zhonu mohli by sme sa obklopiť láskou. Veď práve na to by mal byť čas. Preto som sa trochu čudovala, keď ma z uvažovania nad tým, kde zaparkujem v obchodnom centre vyrušilo netrpezlivé trúbenie. Vyčkajme chvíľu. Čo nás ženie? Sú to veľké očakávania? Snažím sa prísť na to čím to je. Spokojnosť predsa nie je o naháňaní sa. Veď zajtra si sadneme s našimi rodinami k štedrovečernému stolu a čím menej bude darčekov, tým nech je viac porozumenia a pokoja v nás. Počúvania s láskou.. Pochopenia..
Tento rok sa mi nepodarilo kúpiť veľa darčekov a tak si dám na hlavu čelenku, ktorú vám zajtra odfotím, aby ste sa zasmiali :) Najkrajší darček sme my sami a skúsme byť najlepším darčekom pre našich milovaných.
Späť však k tancovaniu. Aj vďaka tomu som pochopila, že nie vždy sa musíme toľko snažiť. Nie vždy musíme robiť všetko perfektne a nie je zakaždým potrebné niekde vystupovať alebo mať dokonalú choreografiu.. Je skvelé robiť niečo len tak pre potešenie.
Prajem vám radostné Vianoce.
Robte to, čo vám robí radosť.. Nech už je to čokoľvek..

Vianočný pozdrav od Zimy Meluzíny

Keď napadne sneh, akosi všetko stíchne.

Pani Zima, kráľovná Meluzína, už opäť zavítala aj do Svitu. 

Prišla sa pozrieť na usmiate tváre rodičov a učiteľov, ktorí sú hrdí na svoje deti a žiakov. 

Čo je tým najkrajším darčekom? 

Asi to, keď hudba otvára srdcia. Keď ku blikajúcim svetielkam na vianočnom stromčeku pridá sa i melódia. Zahraná v pravú chvíľu. Znejúca skutočne pod rukami hudobníka. 

Pravé kúzlo, ktoré vzniká nie mávnutím čarovného prútika, ale každodennou prácou. 

Aj melódia  môže byť modlitbou a tam hore ju s láskou počúvajú. 

Hudba nás hreje, keď vonku sneží Meluzína. 

Vraj bola z toľkej hudby priam dojatá a tak sa nám toho snehu i hodne roztopilo. 

Namaľujme si teda hudobné kvety na okná našich príbytkov. 

Vianočná radosť do nich zasvieti a zavládne v duši pokoj a šťastie. 

Možno i trochu toho ticha.. 

Snehové vločky začnú opäť padať, na dôkaz toho, že každý človek má na nebi svoju hviezdu.

Každodenné rituály

každé ráno hľadám samú seba..Cez šaty, farby, drobnosti a všetko čím sa pre radosť obklopím.. Radosť..to je to prečo by sme mali žiť..a ak už aj chmáry zavítajú do myšlienok..nech je to teda modrá na sukni, nech sú to i farby tmavé..čierna totiž neprepustí to smutné zvonku..do nás.. Nosím čiernu ako štít.. pred predvianočným zhonom..Ide o niečo? Veď ak nie o život, nejde predsa o nič.

úsmev v duši

Aj do Svitu zavítala pani Zima a namaľovala to naozaj pekne. Poviem jej o tom, keď ju stretnem.

Koncert..spôsob ako sa dostať k ľudskej duši.. Aspoň tuším..

Asi je to jedno kde. Dá sa žiť ako v sne..

Nuž malá dedinka Vikartovce mi akosi učarovala a najmä ľudia žijúci v nej.

Prajem si, aby bolo na svete mnoho takých dedín, v ktorých rozkvitá, aj v zime, srdečnosť, ochota a podpora u rodičov, ktorí jej majú plné priehrštia pre svoje ratolesti.  Tam si každý utorok, keď učím, uvedomím, že dá sa i naozaj žiť v skutočnom svete. Nechcem súdiť ten svet súčasný. Len pozdvihnúť by som rada, to pravé a podstatné. Nie to pozlátko, čo si mnohých omotalo cez sieť pavučín instagramových umelých bábik. V týchto malých dedinách si dieťa občas povzdychne, že po gitare ešte musí ísť preberať zemiaky. Okrem zápisu správnych prstokladov do nôt, práce s dynamikou a interpretácie skladby, okrem tejto výučby sme my učitelia občas i psychológmi a tak mi "čo, to" moji milí žiačikovia prezradia. Väčšinou však odzrkadľujú tú holú pravdu. Je to generácia, čo príde po nás. Snáď sa to všetko vyváži. Tak ako deň má noc a mestá majú dediny. Z toho pravého a ľudského sa mi zdá akési milšie to o tých zemiakoch, ako keď sa mi dieťa posťažuje, že tá profilová fotka sa mu už nepáči a čím skôr ju treba zmeniť.

Po malom triednom koncerte vo Vikartovciach som bola akási uslzená. Bolo to pripomenutie, že v malých dedinkách ešte existujú skutoční ľudia a nie malomeštiacke prázdne figuríny.

Prosím ešte precitnime. Tak ako tí rodičia, čo prišli na triedny koncert. Bola ich plná trieda, museli sme dokladať stoličky. Už dávno som nepočula od rodičov taký srdečný, priam búrlivý potlesk  venovaný deťom. Aj ľudové piesne s nimi spievali.

To, čo by mohlo byť na každom koncerte, to kúzlo podpory rodičov, dôvera a radosť z úspechu ich detí, to všetko tam zrazu bolo. V jednej malej dedine.

Odpustite mi, nechcem nikoho súdiť..ani mestá veľkomestá. Len si prajem, aby všetci tí, čo ešte neprecitli..nech to skúsia.

To kúzlo je v srdečnosti, v radosti a pokore.

Hudba sa nám takto prihovára.

Všetci tí, čo hrali a i tí, čo hudbu počúvali, vtedy pochopili, že stačí málo.

V malej dedinke Vikartovce.

Zdá sa mi? Alebo je to naozaj, že nám tiaž a prázdnota sveta šliape na päty..

Poďme radšej preberať zemiaky. Možno zmúdrieme..

      ....a ten motýľ čo v nás drieme

          bude farebné krídla mať aj počas zimy..

            Tam hore sú anjeli...

          no mohli by sme i my

                              ...byť nimi......

Jeseň vystriedala zima a vy sa môžete tešiť na decembrové koncerty s Fantáziou

Zima nám už zavítala v celej svojej bielej paráde, no spomeňme si na jeden jesenný koncert hudobného oddelenia. Vietor, ktorý dnes sfukoval sneh zo striech v malom meste pod Tatrami, len nedávno jesenné tóny privial do domu kultúry. Prvý koncert hudobného oddelenia  bol  pozdrav farebným listom., ktoré dnes vystriedala biela perina. Rôznofarebné zvuky hudobných nástrojov potešili jeden štvrtkový podvečer a s ním všetkých priateľov hudby, ktorí nás prišli podporiť.
Sadnúť si a počúvať..To je pohladenie pre dušu, ktorého sa nám dostáva pomenej v tak hlučnom svete.
Ak chcete mať myšlienky krajšie.. iné
vstúpte k nám do Fantázie.

V reštaurácii Monarch.. Praha

Keď doznie potlesk, srdce sa mi naplní..

Vtedy viem, že nie je márne žiť umením..

Aj keď toľkokrát je to ťažký chlebík, 

no bez toho stalo by sa mi..že mohla by som nebyť..

nežiť..

Čosi v danom okamihu a v tej chvíli prežiarilo mi dušu a bola som  šťastná, že mám hlas.. Tak veľmi som si užila ten dar..Len ho rozdať do sveta..

Keď môžem pre vás hrať i spievať cítim sa ako kráľovná..ako z monarchie..akoby mi v žilách prúdila modrá krv a my všetci sme takí mohli byť v reštaurácii Monarch. Výborné jedlá,vína a i kniha, ktorú prečítate na jeden dúšok,bola v ten večer pokrstená. Nové piesne..ich slová zaplnili ten krásny priestor. Tóny sa odrazili  od stien a spôsobili  radosť, čo tak narástla.. 

Magický večer, ktorý verím že sa zopakuje. Večer, ktorého prítomnosť ma obdarila šťastím, že môžem žiťa spievať

..zohrievať

..aby mal život svoju dynamiku..

bez ostychu..

Venovať melódiu nádychu..

To je chvíľa plná prepychu..

Akí sme len bohatí. Aká monarchia a rod vín..hudby..

Plnia sa túžby..

Venujme čas. Inšpirácii a snom.

Súznieť môžeme. 

Chuťou, hudbou, slovom, jedlom,prostredím.

Vtedy uverím, 

že žijem..tak naozaj.

Nesúdim, nekritizujem.

Nechám len prejaviť to čaro okamihu, čo chodí na návštevu častejšie než doteraz.

Ďakujem za nezabudnuteľný večer. Za ľudí, ktorí sa skutočne snažia robiť veci čo najlepšie. Či už to bolo výborné jedlo reštaurácie Monarch, ktorú istotne navštívte, ak budete v Prahe, alebo to bola jednoducho láska vína k hudbe.  Nedá sa odolať. A tak sme opäť hrali. K vínam, čo ste ochutnávali a umenie sa zhmotnilo do reality. Ak nevieme ako hrať, otvoríme si noty. Ak neviete ktoré víno ochutnať, otvorte si knižku, tentokrát s elegantným bordovým obalom Sprievdoca vínami Slovenska od Vladimíra Hronského. Nie je hriech naučiť sa ovládať i hru  znamenitých chutí. Nuž do všeobecného vzdelania by sa patrilo poznať tóny stupnice. I tá  vinárska má svoju špecifickú melódiu. Zvoní, keď zazvonia poháre. Zvonia len keď sú dva. Jeden o druhý s človekom , čo je blízky.

Len jeden pohár k úsmevu..

pre nás ľudí..

nemusíme súdiť.. 

Stačí len hrať a počúvať.. 

pieseň okamihov.

Večer v Café Provence

Malá oslava v utorok..Letí ten čas a tak treba sláviť. Aspoň chvíľu... 

Pri dobrom víne a jedle, v kúzelnom prostredí Provance café v Levoči. 

Zájsť do tejto malej kaviarničky nie je nikdy krok vedľa, pretože prídete tam, kde je kvalita. 

Či už je to koláčik, káva alebo pohár vína.. 

Zmysly sa potešia, 

keď si ktosi zmyslí.. 

Osláviť všedný večer napríklad aj takou ochutnávkou. 

Život je krajší s miestami ako je  Provance café. 

Bez vône  kávy a bez vína..

mohol by nás svet omínať..

ženy..

Čo dáva ženám to svetlo do života..v každom dni..Občas sú moje dni také, že ich celé preplačem.. Kto však povedal, že je to zakázané? Nie nie je..len to naše ženstvo je dnes potláčané honbou za úspechom, za prácou, možno akejsi čudnej potrebe podobať sa mužom..Tou nezávislosťou a sebestačnosťou.. Dovolili sme si niekedy byť skutočne ženami?. Tak naozaj..Osláviť tú svoju nespútanosť i radosť z toho ako sa v nás vystriedajú štyri ročné obdobia počas mesiaca..Stalo sa mi čosi, že som tú ženu v sebe prestala počúvať. Myslím na prácu na to všetko čo mi treba urobiť, na čo sa pripraviť, koľko skladieb sa naučiť na vystúpenie a podobne. Potom zrazu zafúka vietor a lámem sa ako steblo trávy, čo namiesto k slnku skláňa sa k zemi..a čomu sa klania? Rozumu, povinnostiam a práci?

 Srdce tak veľmi tuší. sníva a chce sa tešiť..
nechce už počuť veľa rečí.
Len pohladiť..
Len to môže všetko napraviť..
..pozliepať..
 duša ženy môže sa pozviechať..
Keď skutočne dovolí si byť naozaj ženou..
Možno vtedy i muži..začnú byť mužmi..

Pritrafila sa mi dnes do myšlienok takáto úvaha..Venovaná všetkým ženám i mužom, aby svoje srdce počúvali. Nedávno som bola naplnená krásnou chvíľou strávenou s úžasnými ženami. Máme to len my. Ten zvonivý smiech, džavot a keď všetky radostne rozprávame naraz, znie to ako v kurníku. Asi i preto mám rada hydinu :) nechcem však ženy porovnávať k sliepkam, božechráň. Chcem nám len pripomenúť že aj my sme živé bytosti, že potrebujeme výbeh, slobodu, zo všetkého najviac chceme byť milované. Zo spontánnej návštevy kvetinárstva, vzniklo jedno "preddušičkové" stretnutie a také už veru dávno nebolo..  Milé, krásne ženy a bohyne. Stretávajte sa so svojimi priateľkami. Každé a jedno vypočutie svojho srdca pomáha k rastu......našich krídel.....

Čas..

Ukradnúť si čas..

pre nás.

Nevezmeš si nemáš..

Bude plynúť a aj keď chcem predĺžiť večer tak, že nejdem spať

ráno príde..

S ním aj deň.

Ďakujem, že nový..

Len si ta hútam.

Za nás ešte sviečka nezahorí..

Máme ešte čas..

..Dúfam..

Veľké sny v malom meste

Keď šikovní a zanietení ľudia vytvárajú hodnotu, je úplne jedno kde. Aj emócie sa dajú naservírovať v podobe zážitkov, ktoré už boli prežité a po prvom súste si zrazu spomeniete aké boli najkrajšie Vianoce alebo čas pekných chvíľ. Dobré jedlo je ako pohladenie.
Ak je spokojné telo, i duša je na tom podobne.
Žiť až do dna, kochať sa a dýchať vôňu kuchárskeho umenia. Najlepším súznením je preň umenie vinára. Vtedy zastaví sa čas.
V malom mestečku Handlová sme sa vďaka tomuto večeru učili zabúdať..na starosti..všednosti..
Veľká vďaka patrí skvelému tímu zanietených a talentovaných tvorcov jedného pekného sna v reštaurácii "People"
I zasnívať si niekedy môžeme. Z malých myšlienok sa niekedy stávajú splnené priania a i tam v Handlovej sme sa cítili sťa vo veľkomeste, ale nie ako malomešťania. 
Mojim malým snom je vydať sa za vinára :) Teda zosobášiť s tým skvelým vínom a jedlom i hudbu. Mala som možnosť podarovať tejto znamenitej symbióze i pár piesní a mám pocit, že niektoré povolania, veci, ľudia k sebe jednoducho patria..

Knižnica vo Svite a jej osemdesiate narodeniny

Čitateľom, spisovateľom, priateľom a vám.. Verím, že sme pohladili dušu.  Príbehom, tancom i hudbu. Želať si, znamená túžiť a mať nádej. Keď je želanie z lásky a so zámerom čistým ako list papiera, stačí len začať písať a želania sa plnia v podobe tvorby. Umelecká škola Fantázia darovala k osemdesiatemu výročiu knižnice kus svojho srdca. Na piatkovom galakoncerte, v ten magický podvečer i sova z loga knižnice ožila, aj rozprávať začala znenazdajky a rozpovedala príbeh o tom ako spisovateľ hľadal svoju múzu a inšpiráciu. Veď keby nebolo spisovateľov, nebolo by ani kníh a veruže by ani naša knižnica vo Svite nebola. Dnes môžeme povedať, že na príbehoch a rozprávkach vyrastajú ďalšie a ďalšie generácie. Zachová sa táto vzácnosť. Nič predsa nepodporí fantáziu viac, než šuchot stránok. Je to magické, tajomné a jedinečné. Skryté v predstave každého z nás. Čítajme, veď ak raz okúsime vôňu kníh, nikdy nebudeme mať núdzu o predstavivosť. Príbeh sa znova narodí pri prečítaní prvej vety a žije v nás až po bodku za poslednou vetou. Ďalší z koncertov umeleckej školy, kde sa tancovalo i hral orchester. Preniesli sme sa do čias minulých, kde čarovná múza darovala spisovateľovi osem želaní. Svoju inšpiráciu nakoniec našiel. Ako? Tak, že si neželal len pre seba a posledné želanie podaroval našej knižnici. Nech len teda má, tá miestnosť bohatá na toľké svety, ôsme želanie a priania splnené. K osmičke pridáme ešte uzavretý kruh čitateľov a spisovateľov, aby ich bolo stále dostatok.. Je krásne dať si pred spaním do knihy záložku. To žiaden notebook nedokáže.

tridsiatka na krku

Veľmi ten život  letí, no ja sa cítim ako osemnásťročná s dvanásťročnými skúsenosťami :)
Keď som mala sedem rokov, dostala som od mojej tety milý darček, ktorý mám do dnes. Je to maličkosť a častokrát nám tieto drobné veci pripomínajú pekné zážitky. Možno i preto, že to bol darček "len tak" Bolo to desať malých porcelánových žabiek a dnes mi každá tá malá porcelánová figúrka pripomína, aby som nezabúdala byť dieťaťom a každá z nich predstavuje jeden dar ,vzácny dar, ktorý som v živote dostala..Ak tých desať vynásobím troma najväčšími darmi, to sú moji rodičia a moja láska, mám to magické číslo tridsať a chcela by som prezradiť, že sa v tomto veku cítim naozaj svoja. Teraz je to krásne, také, aké to práve je a o to krajšie svojou dočasnosťou a  neopakovateľnosťou. Mojich desať darov, nemusím ich všetky menovať, najdôležitejšie je pre mňa to, že som mohla do tohoto veku zistiť aké to je milovať a byť milovaná, mať zdravie, skvelých priateľov a okúsiť dar života. Samozrejme som si splnila i sen veľkého šatníka :)
Rozmýšľam i nad starnutím a viem že sa toho netreba báť, pretože každý rok vie obohatiť o čosi nové, pekné, je to čas, ktorý tu máme a teším sa na každú vrásku. Zostarli by sme len vtedy, ak by sme boli sami a to sa neudeje, ak človek má veľkú rodinu a milovanú osobu po svojom boku.
Nie každý má ružové detstvo, no keby to bolo inak, nebola by som dnes taká  svoja s umeleckou dušou. Som vďačná a hrdá na moju maminku, vždy išla za svojim šťastím a ja by som s ňou šla aj do pekla. Som nesmierne rada, že ju mám. Mám otca, biologického a ešte jedného. V živote sa stáva, že stretnete človeka o ktorom viete, že je vašou rodinou. Cítite to proste v srdci. Mám aj jedného mladšieho brata, ktorý vie neskutočne vycítiť každú moju náladu. Len vojdem do dverí a on mi okamžite odzrkadlí ako sa cítim. Je to veľký učiteľ a cez neho vidím, čo všetko sa mám ešte naučiť. Je nesmierne prajný a má čisté srdce. To, že som stretla svoju rodinu viem od chvíle, keď som v jeden nezabudnuteľný večer podala ruku na zoznámenie sa s jedným charizmatickým mužom. Odvtedy viem, že si s ním chcem komplikovať život do konca života.
Pred dvoma týždňami som mala priam vysnívanú oslavu narodenín a moja rodina i priatelia mi odovzdali veľmi veľa lásky, za čo im nesmierne ďakujem. Oslavu som pomenovala vtipne, vraj na počesť jednej starodievockej tridsiatničky. Nuž tak to je. Do svojej tridsiatky som sa nestihla ani vydať a ani prežiť to najkrajšie obdobie pre ženu. Sú chvíle, keď mi to skutočne zachýba, no hneď si spomeniem koľko snov som si splnila.Verím, že všetko ostatné príde. Keď už mám tridsať, je to akoby som prekročila určitú hranicu, už nemusím mať toľko strachu, nemusím sa báť tmy, aj keď strašidlá majú v tomto veku trochu inú podobu. To smutné nechávam za sebou a do nových dní sa budem pozerať s láskou a vďačnosťou.
 Moji drahí priatelia a rodina sa ma pýtali, čo by som chcela k narodeninám.  Bola to ťažká otázka, no zároveň ma veľmi tešila, aj vďaka uvedomeniu si, že mám všetko. Zdravie, šťastie a najmä lásku, ktorá do môjho života prišla, keď som si povedala, že si ju zaslúžim.

Poznanie..

Kedy je umenie umením? ..Dnes na oslave šesťdesiatych narodenín básnika Vladislava Vaľka sa mi naozaj pekne hralo.Boli to len tri piesne, no mala som pocit, že som v prítomnom okamihu.Pochopila som opäť, že nehrám piesne preto, aby som predviedla svoj hlas a ukázala to, ako hrám.. Hrala som jednoducho pre umenie, pre danú pieseň. Ak človek dosiahne tú pravú pokoru a odosobnenie sa od skladby či básne, vtedy sa stáva skutočným umelcom a dielo cez neho prechádza. Nehrám preto lebo "Ja".. Hrám pre to "Niečo" čo plynie cez moje srdce bez pocitu predvádzania sa. Čisto a prirodzene. Vtedy už nepotrebujem uznanie.. Stanem sa na tú chvíľu tým umením a zrazu si už nemusím nič dokázať..ani sama sebe..Byť odovzdaný umeniu a to "Ja" je až na konci..možno to je to, čo by sme mali hľadať. Ten pravý postoj a k tomu i pokoru. Vtedy sa totiž deje čosi veľké, čo sa dotkne duše.
Verím, že čoskoro bude aj video. Dnes večer len ukážka outfitu s modrými šatami plnými kvetov, aby zvýraznili tvorbu, ktorej sa venujem a žlté ruže vo vlasoch, čo neuvädnú, lebo som ich mala v účese aj s ampulkami s vodou :) 

scenár na 13.10. osemdesiat rokov knižnice

(Veľký básnik a spisovateľ, ktorý čaká na bozk svojej múzy, už dlhú dobu nič nenapísal. Akoby sa všetky dvere jeho nápadov razom zavreli..Chce napísať ďalšiu knihu ktorá by sa vynímala i v našej svitovskej knižnici, no inšpirácia neprichádza.. Dostane od múzy osem želaní, ktoré by ho mohli inšpirovať..Prenesme sa spolu do dávnej doby, kde  za svojim stolom sedí náš hlavný hrdina a premýšľa) to je niečo o charaktere spisovateľa..
Je to bohém, tak trochu rojko s veľkými ideálmi

Spisovateľ: "Ó moja duša, tak by sa chcela preletieť, hľadela by z výšky a neboli by zo mňa iba zvyšky.. Sú to ale móresy, mám v hlave ten príbeh a nie a nie ho dostať na papier. Napísaný príbeh vie byť vo fantázii človeka vždy iný. Knihy sú jedinečné a výnimočné. Aj ten môj príbeh bude.. ale kam sa podel? Už som to mal na krajíčku, veď ma ten príbeh i zo sna zobudil a kam mi uletel..
To nie je možné ..tak rád by som napísal bestseller.. celler.. Ako išiel celer na vandrovku.. ale nie o zelenine to nebude.. Chcel by som napísať knihu, po ktorej prečítaní by sa človek menil k lepšiemu.
Ach, mám spisovateľskú krízu.. Kde si moja múza ? .. Chcem nájsť to pravé, čo by mi pomohlo knihu napísať"..
Sova je stále na javisku, preletí a spisovateľovi sa zjaví múza Kalipe
Kaliope: "Volal si ma môj drahý priateľ?"
S: "no samozrejme že som ťa volal" zadudre si popod nos a po chvíli zostane prekvapeny, že skutočne za ním prišla jeho múza
"Drahá múza, si to ty? Som tak rád, že ťa vidím, už dlhšiu dobu som zúfalý.."
K: "Nič sa neboj priateľ spisovateľ, na svete je mnoho čitateľov , ktorí by radi čítali tvoj príbeh, prišla som ti teda trochu pomôcť a darujem ti osem želaní, tie ti istotne pomôžu nájsť tú správnu inšpiráciu k tvojej novej knihe..veľa šťastia.....
S:"Osem želaní, aký veľký to dar od samotnej múzy, ale čo teraz s nimi..Chce to ešte čosi..musím sa pustiť do pátrania a vypátrať svoju inšpiráciu.  (použije prvé želanie) (trblietavá guľa, hodí ju za seba napríklad)

2. hudobné číslo, Orchester, Ružový panter

S:" Áno, mohol by to byť pokojne nejaký kriminálny príbeh s nezvyčajnou zápletkou..
sova: "Mohlo by to byť napríklad o mne..o sove"
S: "no jasné ty si tu len tak lietaš a ešte by si chcela aby som písal o tebe..
"čoooo?...ja som sa už načisto zbláznil, mne už z toho príbehu asi preskočilo koliesko v hlave...ja rozprávam so sovou..čo ja, ale sova rozpráva.. áno som sova zo svitovskej knižnice a taktiež ako múza, s ktorou ti nevadilo že sa rozprávaš..prišla som ti pomáhať hľadať inšpiráciu
S:áno ale ona bola v mojej have
sova: Ožila som v magický deň osemdesiateho výročia knižnice a priletela som do minulosti, aby som ti povedala, že tvoja kniha je úžasná a že čitatelia v naše knižnici ju už čítali, tak len aby si sa nebál..
S:"svitovská knižnica?
sova: "vďaka knižnci si môže knihu prečítať každý, nie je to len ako u vás, že knižnicu majú len bohatí mešťania. Knižnica sa vo Svite v roku 1947 presťahovala do novopostaveného spoločenského domu a ja som sa stala logom knižnice..neskôr bol otvorený i dom kultúry, ktorý sa stal centrom spoločenského života..a čitatelia si už mohli vyberať knihy voľne rovno z políc..
S:"Tak tomuto teda ja nechápem. Mňa z toho picne..Prepáč milá sova, najskôr sa mi zjaví múza, teraz hovoriaca sova , čo to mám za predstavy, alebo je to skutočnosť?  som mimo, úplný mimoň..mimo zeme"..(vypadne mu želanie)

3. tanečná choreografia "Niekto momoň zeme"

S:" Tomu som teda dal, som ja ale mimoň, no vypadlo mi želanie, ešte som ho nechcel použiť..no dobre, hovoriaca sova, veď v poriadku, my spisovatelia predsa môžeme mať veľkú predstavivosť.. Haló sova kde si? čo si to vravela? že budem slávnym spisovateľom v budúcnosti? A čo som to napísal? Uľahči mi to prosím ťa.uľahčiť ti to môže len múza..Ja ti to prezradiť nemôžem..potom by nebol príbeh taký podarený..a to vieš? že kedysi sa knihy dokonca v knižniciach priväzovali reťazou, aby ich nikto neukradol? Všetko má svoj vývoj, i tvoj príbeh a i knižnica ktorá je mojim domovom. V roku 1985 knižnica dokonca rozširuje svoju činnosť, preto sa znova presťahovala do trikrát väčších priestorov..ach to sťahovanie..predstav si aké to bolo náročné sťahovať knihy..ešte teraz ma bolia krídla.. všetky knihy na veľkej kope, kým ich milé knihovníčky všetky roztriedili, zabralo to viac času ako napísať pol knihy..a vyzeralo to veru ako v stredoveku..všetky knihy na kope, akoby sme ich chceli spáliť ako nejakú čarodejnicu.. S: "no mohli by sme si to uľahčiť kúzlami, to je pravda"..použije želanie
(namiesto múzy prichádza múdra Hermiona)
H: "Priniesla som všetky kúzelnícke knihy s mágiou ktoré som prečítala..no inšpiračné zaklínadlo som skutočne nenašla..čo tak odvar šťastia "felix felicius" to by pomohlo..(môže mu naliať nejaký žabý slíz)

4. Harry Potter, hudobné číslo , orchester

S:"keby som mal kúzelnú knihu mohol by som si príbeh vyčarovať.lenže taká kniha nie je..ach,.ani ten alchimistický odvar mi nepomohol. a čo tak čarovný prútik (nájde Hermionin prútik na stole)
sova: "čarovný prútik, veru aj všetky knihovníčky by radi mali čarovný prútik pri všetkom tom sťahovaní a aj vtedy, keď sa ešte používali registračné skrinky. Všetko sa muselo písať ručne a hľadať v zoznamoch, ak si chcel niekto nejakú knihu vypožičať. Našťastie akoby použitím čarovnej paličky v roku 1996 knižnica začala používať automatizovaný spôsob spracovania knižničného fondu prostredníctvom systému Lybris..o dva roky na to sa už knižnica pripája na internet.. nuž je to ako použiť čarovnú aladinovu lampu..  spisovateľ použije ďalšie želanie

5. tanečná choregrafia "Kúzlo lampy"

S: "už mám len tri želania..možno by mohol byť príbeh o tajnej misii
sova: "Áno alebo by mohol byť o tom ako sa rozprávaš s hovoriacou sovou "
S: " mohlo by to byť o rytierovi, ktorý statočne zachráni svoj rod"
sova: "alebo o tajnom agentovi" nič nič ja len rozprávam aký sú rytieri v tej našej dobe..tajná misia o tom ako získala knižnica v roku 2007  osem prístupových miest pre verejný internet"  (želanie)

6. Orchester "mission impossibl"

S: "priblíž mi sova váš svet a tak budem istotne vedieť o čom mám písať"
sova: " No v našom svete je to tak..predstav si, že v roku 2009 knižnica zakúpila nový automatizovaný knižnično- informačný systém Clavius, ten spĺňa medzinárodné štandardy a umožňuje virtuálne služby, ktoré sú trendom v knihovníctve.. ale to je len malá informácia o našom svete..je to len taká bodka..bodka..na krovkách lienky.. krovky..krovka popularna.. hmm, veruže by som si čosi ďobla.. S: "možno toto by mohol byť námet"

7. tanečná ch. lienky "Lady Bug"

S:   mám dosť nápadov, musím si len veriť..Sníval som o tom, že sa stanem pirátom. Áno, to bude ono, napíšem slávny pirátsky príbeh. Už si spomínam čo sa mi to snívalo..  (7.želanie)

8. Orchester Piráti

ôsme želanie spisovateľ daruje knižnici, keď ho daruje konečne dostane ten správny nápad a začne písať. Nemusí predsa svoju múzu uháňať, tá sa zjaví v podobe toho dobrého čo je v nás ľuďoch, ak je niekto prajný, vždy sa mu to vráti..Nech je to román, detektívka, bibliografia a či rozprávka ôsme želanie, nech nesie prísľub uzavretého kruhu čitateľov a spisovateľov, nech je ich vždy dostatok.. do predu prinesieme osmičku a nulu, zaželáme knižnici všetko najlepšie

9. Carcoolkovo , tanečná choreografia

Sweet & pepper, narodeninová oslava

Verím, že sme našou hudbou opäť urobili radosť na narodeninovej oslave jednej krásnej dámy. 

Je pre nás potešením, keď môžeme podporiť príjemnú atmosféru. Hostia sa vytancovali aj na ľudové piesne, veď Jozef  Štrbka zahrá i na túto nôtu, ja zaspievam,

veď treba hľadať úsmev v piesni,nie na kilometer..

Preto je tu vaše duo Sweet & pepper :)

Čas s priateľkami

Je dobré niekam patriť. Do rodiny i k priateľom. Zopár skvelých priateliek mám a je dobre občas si niekam zájsť a stráviť spolu pekný večer, aj keď tie moje by som mohla porátať na prstoch jednej ruky. Stretávanie sa, spoločné nákupy, klebetenie pri káve je pre väčšinu žien oddychom a je to niečo, čo netreba zanedbávať. Je mi ľúto, že sa to niekedy zo života vytráca. Žena sa vydá, má rodinu a priority sú už iné. Je to prirodzené, no z času na čas by mal byť vzácny okamih ženstva zadelený do času. Všetko sa mení, nuž ja som sa na tento večer tešila takmer ako na prvé rande.
 Priala by som si, aby sa kamarátky kamarátkam nestrácali,ak sa aj mení čas, sme staršie a máme rodiny . Je mi veľmi vzácne, že som tak spontánne mohla zavŕšiť koniec prázdnin so skvelými dievčatami. Tak sme sa teda posledný prázdninový nedeľný večer vyobliekali a šli sa pozrieť na priamy prenos šou Let´s dance. Tento  program v televízii nepozerám, no keď bola možnosť, kamarátka kamarátkam dohodila štyri miesta v komparze a sedeli sme tam "nastajlované" hneď za televíznymi celebritami. Spočiatku som mala rôzne pocity. Ľudia naokolo sa tvárili dosť dôležito aj s dokonalými účesmi a outfitmi. Veď predsa budú videní v televízii. Zo sklenených pohárov na vodu a na víno pili iba tí vpredu. My ostatní sme si dali vodu z plastových pohárov.Toto rozdeľovanie na zdanlivo nižšiu a vyššiu vrstvu sa vyrovnalo behom na toalety, kde som videla bežať i moderátorku spravodajstva. Prestávka trvala šesť minút a cesta na miesto kde sa "Wýborne Ciká" nám trvala päť minút. Kde sme vlastne my a kde sú oni, keď sme v jednom svete? Sú tiež v tej svojej rodine celebrít. Prečo som  to ale vnímala  tak, že sú úspešnejší než my ?Je to peniazmi,postavením? Ach kde som sa len nakazila chorobou s názvom Porovnávanie ? Ktovie. Mala som chuť vyviesť nejakú hlúposť, nech celá tá bublina akejsi nadutosti praskne. Pritom, keby sme nemali na svete stavbárov a robotníkov, kto by postavil domy, v ktorých sa pozeráme do tých častokrát prázdnych krabičiek. Mrzí ma, že je mnoho ľudí vo vytŕžení z toho, že som bola v Nákupných maniačkach. To, že som umelec a že takmer každý deň sedím v triede a učím svojich žiakov, že nie som videná je azda menej ako byť v televízii?
Adela bola samozrejme skvelá a naživo som si vychutnala nezameniteľnú kreativitu a profesionalitu moderátorov. Páčila sa mi atmosféra medzi tanečníkmi. Bola to jedna rodina a takmer som zabudla, že sa to naživo natáča do televíznych príjmačov slovenských domácností. Bolo vidno, že všetci tí, ktorí tancovali na parkete mali za sebou mnoho tvrdej práce a užívali si to.Jednoducho tam patrili. Na chvíľu sa mi zazdalo, aké by to bolo patriť do tej ich rodiny. Asi priťažké, keďže vstupenkou je tvrdý biznis, vedieť sa usmievať, ovládnuť emócie. Dá sa to len s veľkou dávkou odvahy.  
Pokiaľ to však bolo hrané? Je to úprimné, alebo je to celé o herectve..? A dá sa to vôbec zvládnuť? Človek so smútkom v duši a režisér povie do éteru: "O desať sekúnd ideme!" ..Herec, tanečník, či moderátor si nasadí na tvár masku a je v práci. Ako dobre, že tú masku nemusím nosiť.  Odpila som si z plastového pohára a s úľavou som zistila, že i Bezdeda má dni, keď vie byť i bezchuti a zápachu, a že sme všetci len ľudia, aj keď to divadlo skončí a my odhrnieme oponu po predstavení niekam do zákulisia. Budeme tam sami so svojimi snami?.
Zrežírovala som si ten svoj vlastný priamy prenos s priateľkami, ktoré obdivujem väčšmi, než celebrity na obrazovke. Po skončení programu sme poprosili jednu slečnu, či by nás mohla odfotiť. Povedala, že nie, pretože vraj čaká na na svoju sestru, ktorá bola jednou zo známych celebrít. Tak sme teda zamierili do vôd medzi smrteľníkov a podarilo sa nám mať aspoň pamiatku z nezabudnuteľného večera. Nie preto, že sme sa boli pozrieť na priamy prenos, ale preto, že sme boli spolu.

Nikdy som nechcela byť učiteľkou..

Nikdy som nechcela byť učiteľkou. Niečo ma však,možno to bol práve osud, k tomuto povolaniu akousi prirodzenou cestou priviedlo. K hudbe som bola vedená odmalička. Mala som najradšej spievanie. Ku hre na gitare som sa dostala neskôr, no prvým hudobným nástrojom s ktorým som sa v detstve zoznámila bol klavír. Veľká kamarátka som s ním veru nebola a tak moja cesta viedla na základnú umeleckú školu ku najlepšej pani učiteľke. Začala som hrať vo svojich desiatich rokoch, no do gitary som musela dorásť, pretože i tá trojštvrťová mi bola priveľká. Spočiatku som teda hrávala na zobcovú flautu. Vždy ma však sprevádzal spev, z ktorého som mala veľkú radosť, najmä z vystúpení na javisku. Vtedy som sa cítila so svojou drobnou postavou lepšie, vyššie, krajšie a keďže mi to odmalička "spievalo" akoby som bola i väčšmi milovaná svojou rodinou. Chcela som ten dar rozdať na všetky strany. Dodnes si pamätám, že keď som ako sedemročná zaspievala pieseň na javisku, nejaký pán vybehol z hľadiska a vzal ma do náručia. Mne od ľaku spadol mikrofón na zem. Učím sa pozerať na seba tým šťastným pohľadom publika, ktoré sa teší z každého tónu..
To je mojich pár riadkov z detstva, ktoré bolo len nedávno a útržky z neho sa mi aj teraz pletú pod nohy v podobe mnohých splnených snov. Dnes by som sa prostredníctvom pár spomienok z  vlastného detstva chcela priblížiť svojim žiakom a povedať im najmä o tom, že ak sa aj  zo začiatku nie vždy darí, určite v tom nie sú sami. I ja mám chvíle kedy sa mi skutočne nechce a stále cvičím, napriek tomu, že som dávno vyštudovala. Krása hudby však stojí za to. Moje začiatky v gitare boli ťažké. Plakala som, že ma bolia prsty a vždy, keď som prišla ku pani učiteľke na hodinu, neviem prečo, nerobila som to naschvál, ale vždy som čosi nevedela. Väčšinou to bolo niečo banálne. Napríklad som nevedela prísť na to, kde je struna e. Keby som nemala mamku, ktorá ma prinútila každý deň sedieť za nástrojom a hrať aspoň pol hodiny, teraz by som tie krásne pocity z umenia istotne nemala. Prvých päť rokov to bolo ako na hojdačke. Raz mi to išlo lepšie raz horšie, no gitara ma skutočne začala baviť až po piatich rokoch hrania. Treba občas i vydržať a nenechať sa odradiť, ak to nejde hneď. Dnes sa snažím byť takou učiteľkou, akú by som sama chcela mať. Preto sa občas stáva, že moji žiaci sú mojimi priateľmi a nie som vždy taká prísna.  Čo sa mi však veľmi páči je, že pri deťoch môžem byť vždy sama sebou. Nemusím sa na nič hrať, pretože deti dokážu mnohé vycítiť. Pred nimi jednoducho nič neskryjete.Či už je to dobrá alebo zlá nálada, nemôžete byť iný, iba úprimný a ak je v tejto profesii  láska, možno si v dospelosti tí, ktorých som učila s radosťou v srdci spomenú na jednu učiteľku. Vďaka vám, moji žiaci, sa učím trpezlivosti, pokore a pravde. Pred vami nie je možné niečo zamlčať. Obzvlášť v hudbe. Tá nám vždy nastaví zrkadlo.  Dnes mi toto povolanie dáva do života zmysel. Keď som sa rozhodla, vo svojich pätnástich, že budem študovať hudbu, nebolo to kvôli učiteľskému povolaniu. Skôr preto, lebo som z hudby pocítila tú pravú a  nefalšovanú radosť, ktorá ma naplnila. Priala by som si aby tú radosť zažil každý jeden môj žiak. Je pre mňa veľkým darom keď máme v triede tvorivú atmosféru, keď sa žiakom nechce ísť domov, keď si len tak vezmú gitary a hrajú. Preto, lebo jednoducho chcú. Nacvičia si pieseň podľa videa na internete, alebo ich to jednoducho teší.
Na súťaže sa zameriavam menej.Nebránim sa tomu, no dôležitejšou výhrou je vytvorenie pekného vzťahu žiaka s umením a tak sa z nich potom môžu stať pekní ľudia. Budem rada podporovať talenty vo vás i tento rok, no talent je len jedno percento, všetko ostatné je práca, potom radosť a dobrý pocit, ktorý je pre život nesmierne dôležitý.
Nie som tak celkom učiteľom. Skôr by som sa považovala za umelca, ktorému sa darí byť najmä priateľom pre svojich žiakov. Verím, že počas prázdnin nezostali gitary smutné v kúte. Už sa na vás teším. :).
Mám pre vás zopár vtipných príhod, ktoré v tomto náročnom povolaní zažívam. Veľmi ma potešilo, keď mi jedna moja žiačka povedala, že ma nikdy neopustí. Vraj bude na gitaru chodiť navždy. Tiež bolo vtipné, keď som svojich žiakov pozvala po koncerte do cukrárne a oni mi zahlásili, že chcú ísť radšej na pizzu a po večeri by radi šli ešte do nejakého podniku. Nie je núdza o úsmev, keď to zahlásia žiaci, ktorí majú desať rokov.  Taktiež som sa dozvedela, že najlepšie víno je Matyšák. :) Úsmevná príhoda je o žiačikovi, ktorý na gitaru veľmi chodiť nechcel, no vydržal tri roky a verím, že má aspoň pekné spomienky. Bol veľmi zamilovaný do svojej spolužiačky a v jeho siedmich rokoch s ním šili všetci čerti. Nemohol sa na gitaru sústrediť a zdalo sa mu že na chodbe začul jej hlas. Vybehol z triedy a zamilovane vykríkol na celú chodbu "Vikina!" .Bola to scénka ako z filmu, pretože na chodbe nebola "Vikina" ale rodičia s deťmi a nejakí  začudovaní návštevníci školy. Vtipné bolo najmä to, keď som ja ako pani učiteľka, vybehla z triedy, chytila ho za ruku a dobrovoľne-nasilu som ho vtiahla do triedy a zamkla  dvere, aby neušiel :) Nemusíte sa báť, nemám takéto drastické metódy, no zamilované srdce by malo na chodbe vyznávať lásku až po hodine :)
Je bežné i to, že občas svojich žiakov podplácam čokoládou. "Pani učiteľka, musíte nám dať čokoládu, inak sa nemôžeme sústrediť". Tak znie argument na komornej hre, kedy by som rada docvičila aspoň jednu frázu  a oni nie a nie hrať správne. Som však veľmi hrdá, keď sa nám darí, keď máme u publika úspech a najmä, keď tak krásne hrá náš školský orchester. Pozitívne myslenie mojich žiakov  neopúšťa, aj keď ma občas hnevajú a málo cvičia .Jeden žiak, ktorému sa nie vždy chce a prišiel na hodinu nepripravený s úsmevom vyhlásil, že on je vynikajúci gitarista. Nuž dôležité je vidieť veci z lepšej stránky, veď za pár rokov sa to môže pokojne splniť a zo žiaka, ktorý rád odpovedá na otázku myknutím pleca, možno raz bude úspešný gitarista a ak nie to, bude úspešný v niečom inom. Moja nechuť byť učiteľkou je akosi nenávratne preč a ja i vďaka tomuto povolaniu môžem tak plnohodnotne žiť, byť v kontakte s hudbou. Občas sa mi stáva, že mi po vystúpení ľudia povedia, že vraj ma je škoda vo Svite a škoda ako učiteľky. Čím a kde inde by som bola? Možno by som nebola taká aká som a je predsa jedno v akom meste človek pôsobí. Všade sú ľudia ktorí potrebujú umenie. Tú výživu pre dušu. Bez umenia by sme boli prázdni. Preto som vďačná za toto spočiatku nechcené a často podceňované povolanie.
Môžem byť  umelkyňou,speváčkou,herečkou, priateľom, filozofom,lekárom a môžem jednoducho byť človekom so skutočnou hodnotou. Prečo  ? ..Lebo som učiteľka..