V Tatrách, Malej Fatre a kdesi po kopcoch, začal sa písať jeden príbeh. Taký, čo tu vždy bol no až teraz som ho vedela prečítať. Zložila som si okuliare a aj skrz prírodu som našla odpoveď na otázky. V prírode sa všetko lieči. Či už je to srdce alebo nádcha.
Bola som pozvaná na vrcholy kopcov, výhľady, na tatranské plesá. Ako inak šla som tam v sukni. Na pleso plesať. Vyzula som si topánky, aby som si mohla nohy namočiť v priezračnej vode, čo je liečivá i pre dušu. Konečne po dlhej dobe cítila, že je mladá.
Kráčať po horách. Sama za seba a aj keď som nie vždy vládala, našla som dar. Na blízku je ten, čo ma potiahne, keď nebudem vládať ísť do kopca. Ten čo ma chytí, keď budem padať a pofúka mi koleno. Ten, čo sa pozerá tak, že som v jeho očiach našla samu seba.
Ak sa v živote nájde láska, tam už nie je strach a ani obavy. Ak ste s niekým jedno, vtedy rozkvitne vo vás istota, akú ste nikdy predtým nemali. Partner nám ženám nemusí nič dať. My už všetko máme. Ak sme samy šťastné, do života vstúpi ten, s ktorým sa to šťastie prelína.
Cez krásu hôr, bolesť v nohách mi život ukázal kadiaľ ísť. Pôjdem teda, ak aj zablúdim..Počká ma alebo sa vráti. Krásny výhľad je na horách, na ktoré vystúpim po svojich... najkrajší však, ak sa dívajú ešte jedny oči orieškovej farby.
V nohách mám toľko ciest. Každý krok si pamätajú. Prítomnosť sa prihovára krokom
Rôzne cesty ma vedú. Po kameňoch, cez potoky, dlhé i krátke do kopca
aby mohla som pochopiť
väčšinou si ťažšiu cestu vyberám
spievam ozvenám, premýšľam, žijem si svoje mladé leto.
kričať, spievať treba nech nie je to šepot.
Aj keď natečie do topánok
cítiť v nohách kroky.
Vždy sú iné. Cesty našou rozmanitou prírodou. Každá má svoju atmosféru, svoj výhľad, dĺžku a prevýšenie. Pohľad zhora mi pripomína krásu žitia. Aké rozľahlé vedia byť pohľady zhora, tam je všetko z nadhľadu, z vtáčej perspektívy. Nachodila som sa. Zatiaľ len 32 krát po chodníkoch života, aby som našla istotu najmä vo svojich nohách. Tie ma vždy podržia.
Kráčam. Každým krokom sa zrýchľuje tep, no neprestávam ísť. Veď aj srdce neprestajne bije bez únavy, kráčam, aby som sa do toho srdca mohla lepšie pozrieť.
piatok 23. augusta 2019
utorok 13. augusta 2019
najkrajšie dovolenky sú s Fantáziou.
Ako sa tvoria bezchybné dovolenky? Jednoducho s Fantáziou.
Všetci sme boli v chorvátskej Crikvenici jeden perfektne zladený celok. Počnúc pánom šoférom na čele autobusu, Jožkom Štrbkom na čele orchestra po najmladšieho člena, ktorým bol usmievavý dvojročný chlapček Luka.Vekový rozdiel v našej skvelej, dovolenkovej, výletnej a koncertnej skupine bol sedemdesiat rokov.Ten však nehrá žiadnu úlohu, pokiaľ je dobrá nálada a panuje harmónia podporená slnkom a vlnami mora.
Prvý koncert, ktorý sme na našej ceste mohli zažiť, bol na námestí blízko príjemného podniku a atmosféra bola nezameniteľná. Žiaci si skúsili aké to je hrať na ulici. Zišlo sa veľké publikum, pristavili sa aj okoloidúci a ich potlesk nám stále znie v ušiach. Tešili sme sa spoločne s naším "fanklubom", ktorý nešetril svojim príznačným "Bravó". Cítili sme sa ako hviezdy a asi sme nimi aj boli, pod nebom plným hviezd. Nemohlo to byť inak, ak sa o hovorené slovo postarala naša umelkyňa Miriam Trembáčová. Predstavila nás a našu umeleckú školu ako nevídané celebrity a my sme sa tak i cítili. Bola to odmena za celoročnú prácu, kedy sme cvičili, pripravovali sa a chodili na skúšky orchestra. Zbierali sme zrelé ovocie našej práce a skutočne to stálo za to. Stretli sme sa na tomto zájazde všetci tí, ktorí si navzájom rozumejú aj bez slov. Hudba bola našou rečou, noty, struny, klávesy, a každý vzácny človek ktorý sa vo Fantázii ocitol bol v správnom naladení. Spomenula by som všetky mená, každú osobu, čo sa vedela tešiť, zatancovať si, alebo si zahrať. Bol s nami aj vynikajúci muzikant Lukáš Cintula, ktorý si zahral na klávesy a postaral sa o krásne fotky. Učitelia z Fantázie si zahrali tiež. V Chorvátsku sme sa mali výnimočne.
Ďalší z koncertov sa konal vo vysokohorskom mestečku, kde sme opäť úspešne predviedli náš repertoár. Snáď len z fotiek sa dá vycítiť tá skvelá atmosféra, čo panovala počas celej dovolenky plnej smiechu, dobrej muziky, slnka a pekných nezabudnuteľných chvíľ. Kúpali sme sa v mori a vnímali krásu čo sa nám vlievala do srdca. Aká je to len vzácnosť byť s priateľmi o ktorých viete, že vám skutočne rozumejú. Chorvátska rapsódia, to sú slová čo vystihujú tú peknú podstatu zážitkov aké sme si doniesli sem domov. Zahrajme si ju, zaspievajme, zaspomínajme, jej melódia bude v nás znieť s príchuťou jedného leta.. kedy sme s Fantáziou skúsili aké to je znieť notami hviezd.
Všetci sme boli v chorvátskej Crikvenici jeden perfektne zladený celok. Počnúc pánom šoférom na čele autobusu, Jožkom Štrbkom na čele orchestra po najmladšieho člena, ktorým bol usmievavý dvojročný chlapček Luka.Vekový rozdiel v našej skvelej, dovolenkovej, výletnej a koncertnej skupine bol sedemdesiat rokov.Ten však nehrá žiadnu úlohu, pokiaľ je dobrá nálada a panuje harmónia podporená slnkom a vlnami mora.
Prvý koncert, ktorý sme na našej ceste mohli zažiť, bol na námestí blízko príjemného podniku a atmosféra bola nezameniteľná. Žiaci si skúsili aké to je hrať na ulici. Zišlo sa veľké publikum, pristavili sa aj okoloidúci a ich potlesk nám stále znie v ušiach. Tešili sme sa spoločne s naším "fanklubom", ktorý nešetril svojim príznačným "Bravó". Cítili sme sa ako hviezdy a asi sme nimi aj boli, pod nebom plným hviezd. Nemohlo to byť inak, ak sa o hovorené slovo postarala naša umelkyňa Miriam Trembáčová. Predstavila nás a našu umeleckú školu ako nevídané celebrity a my sme sa tak i cítili. Bola to odmena za celoročnú prácu, kedy sme cvičili, pripravovali sa a chodili na skúšky orchestra. Zbierali sme zrelé ovocie našej práce a skutočne to stálo za to. Stretli sme sa na tomto zájazde všetci tí, ktorí si navzájom rozumejú aj bez slov. Hudba bola našou rečou, noty, struny, klávesy, a každý vzácny človek ktorý sa vo Fantázii ocitol bol v správnom naladení. Spomenula by som všetky mená, každú osobu, čo sa vedela tešiť, zatancovať si, alebo si zahrať. Bol s nami aj vynikajúci muzikant Lukáš Cintula, ktorý si zahral na klávesy a postaral sa o krásne fotky. Učitelia z Fantázie si zahrali tiež. V Chorvátsku sme sa mali výnimočne.
Ďalší z koncertov sa konal vo vysokohorskom mestečku, kde sme opäť úspešne predviedli náš repertoár. Snáď len z fotiek sa dá vycítiť tá skvelá atmosféra, čo panovala počas celej dovolenky plnej smiechu, dobrej muziky, slnka a pekných nezabudnuteľných chvíľ. Kúpali sme sa v mori a vnímali krásu čo sa nám vlievala do srdca. Aká je to len vzácnosť byť s priateľmi o ktorých viete, že vám skutočne rozumejú. Chorvátska rapsódia, to sú slová čo vystihujú tú peknú podstatu zážitkov aké sme si doniesli sem domov. Zahrajme si ju, zaspievajme, zaspomínajme, jej melódia bude v nás znieť s príchuťou jedného leta.. kedy sme s Fantáziou skúsili aké to je znieť notami hviezd.
sobota 27. júla 2019
lásky.
Každá láska zostane v srdci zakorenená. Či už je to platonická, na diaľku, dávna láska, čo nehrdzavie, vždy v nás zostane. Ako kúsok čohosi pekného, čo hrá dôležitú úlohu.
Budem si priať vždy mať víno v správnom pohári a prosecco v tom štíhlom, aby som vzdala hold čomusi peknému, čo ma veľmi obohatilo. Jednej veľkej láske, ktorá však večne netrvala, lebo také trvanie nemá nič. Mohla som zažiť krásne veci, no i tie nie veľmi pekné a tak som sa rozhodla konečne po 31 rokoch mať rada samu seba. Sama sa zachrániť a už nečakať na tešenie. To môže byť v každom okamihu..
Budem si priať vždy mať víno v správnom pohári a prosecco v tom štíhlom, aby som vzdala hold čomusi peknému, čo ma veľmi obohatilo. Jednej veľkej láske, ktorá však večne netrvala, lebo také trvanie nemá nič. Mohla som zažiť krásne veci, no i tie nie veľmi pekné a tak som sa rozhodla konečne po 31 rokoch mať rada samu seba. Sama sa zachrániť a už nečakať na tešenie. To môže byť v každom okamihu..
pondelok 8. júla 2019
vietor vo vlasoch
Milé dámy. Nesadajte si na motorku, mohlo by vás to stáť vzťah. ( teda iba v prípade, ak je síce nablízkaný, no odložený niekde v garáži) Tak veru bolo u mňa, keď som sa beznádejne zamilovala, do vetra vo svojom vrkoč. Svoje dlhé vlasy by som len tak nenechala viať spod helmy, keby z toho neplynula radosť.
Nikdy som motorkám a ani motorkárom nerozumela, no stačila jedna jazda a mohla by byť na svete láska na celý život. Je to rýchlosťou, vetrom, adrenalínom, či čerstvým vzduchom? Neviem..
Je to však pocit slobody, aký som nezažila už dávno. Začala som sa poslednú dobu smiať dosť nahlas, smiať sa veľa a byť znova tým dievčatkom, čo sa teší zo života spieva si, nosí sukne. Na motorku to ale nejde inak ako v nohaviciach. Je však fajn, cez slnečný víkend obliecť čosi iné než a vyčistiť si hlavu, myšlienky.
Mám v sebe oheň.Všetky ženy ho máme. Niekde vo mne tlie. Vetrom sa rozhorí viac a ja viem viac milovať život, viac tvoriť, viac sa smiať viac plakať od šťastia, nie len roniť slzy ako obeť svojich ideálov. Jednoducho ísť ďalej, sadnúť na motorku a zmiznúť niekam preč .Nezostávať vo vzťahoch, ktoré stagnujú, neplánovať, nerozprávať zbytočne veľa.. Nie je vám niekde dobre? Odídťe, odfrčte, naštartujte stroj a na lesnej ceste ktorou sa vyberiete bude vzduch voňavý, možno to nebude buket dokonalého vína, bude však voňať jednoducho a pekne.. ako bylinkový čaj..
Nikdy som motorkám a ani motorkárom nerozumela, no stačila jedna jazda a mohla by byť na svete láska na celý život. Je to rýchlosťou, vetrom, adrenalínom, či čerstvým vzduchom? Neviem..
Je to však pocit slobody, aký som nezažila už dávno. Začala som sa poslednú dobu smiať dosť nahlas, smiať sa veľa a byť znova tým dievčatkom, čo sa teší zo života spieva si, nosí sukne. Na motorku to ale nejde inak ako v nohaviciach. Je však fajn, cez slnečný víkend obliecť čosi iné než a vyčistiť si hlavu, myšlienky.
Mám v sebe oheň.Všetky ženy ho máme. Niekde vo mne tlie. Vetrom sa rozhorí viac a ja viem viac milovať život, viac tvoriť, viac sa smiať viac plakať od šťastia, nie len roniť slzy ako obeť svojich ideálov. Jednoducho ísť ďalej, sadnúť na motorku a zmiznúť niekam preč .Nezostávať vo vzťahoch, ktoré stagnujú, neplánovať, nerozprávať zbytočne veľa.. Nie je vám niekde dobre? Odídťe, odfrčte, naštartujte stroj a na lesnej ceste ktorou sa vyberiete bude vzduch voňavý, možno to nebude buket dokonalého vína, bude však voňať jednoducho a pekne.. ako bylinkový čaj..
piatok 28. júna 2019
Matka Príroda nosí korunu...stromov
Kam len kráčaš Matka Príroda? ..Môžeme ísť s tebou?
Keď s ňou pôjdeme ruka v ruke, krásne bude na svete.
Tak ju teda obdivujme a majme ju radi, veď vďaka nej sme živí.
Príroda sa prihovorila nám všetkým, učiteľom vo Fantázii, aby sme jej odkaz mohli posunúť ďalej.
Prihovorila sa choreografke Janke Gregorovej, rozpráva každým krokom v nezabudnuteľných tanečných kreáciách, ktoré predviedli jej žiaci v kostýmoch od Janky Bobulovej.
Vypočuli sme šepot tej Matky, čo dala život všetkým bytostiam na Zemi. Vraj sa dožaduje pozornosti a pomoci. Preto koncert "V korunách stromov" niesol odkaz, aby sme tú zeleň stromov mali radšej, veď všetko čo sa nám ponúka je veľký zázrak, skúsme sa iba lepšie pozrieť. Správne sa pozeral Anton Imrich, ktorý zhotovil krásne rekvizity a dominanta bol strom vyjadrujúci dušu lesa.
V korunách stromov písal sa príbeh, taký čo si vtáci štebotajú a vyštebotali aj to, že koncert v Iskra Aréne bol výnimočný. Možno to bolo priestorom, zmenou, no najmä tým, že sa akoby vytratila bariéra medzi publikom a pódiom. Všetci sme boli jedným celkom obdareným hudbou Orchestra Fantázie, bicími nástrojmi Mateja Richtarčíka pod taktovkou dirigenta Jozefa Štrbku.
Spevácke hlasy zazneli pod vedením Miriam Trembáčovej. Prišiel zafúkať i Vietor a dokonca sa zhmotnila i Matka Príroda v divadelnej postave. Literárno - dramatický odbor, slovami Mirky Rodákovej a jej žiakov zdôraznil to, čo je hlavným problémom v dnešnej dobe. Všetci sme si spomenuli na to, že na mobil je dobré si aj nespomenúť.
Poďme na čerstvý vzduch, kochajme sa slnkom i dažďom. Nesťažujme sa na zlé počasie. Jeho prostredníctvom sa nám len Matka Príroda prihovára a ak prší, ľudská duša plakať nemusí.
S úsmevom sa pozerať do tváre všetkých štyroch ročných období. Ak v lese na mäkkom machu ostala plastová fľaša, ohnime chrbát a pokloňme sa Prírode. Vezmime, čo jej nepatrí. O to viac nás Ona bude mať radšej, dovolí nám vyšplhať sa do korún stromov a načúvať..
Keď s ňou pôjdeme ruka v ruke, krásne bude na svete.
Tak ju teda obdivujme a majme ju radi, veď vďaka nej sme živí.
Príroda sa prihovorila nám všetkým, učiteľom vo Fantázii, aby sme jej odkaz mohli posunúť ďalej.
Prihovorila sa choreografke Janke Gregorovej, rozpráva každým krokom v nezabudnuteľných tanečných kreáciách, ktoré predviedli jej žiaci v kostýmoch od Janky Bobulovej.
Vypočuli sme šepot tej Matky, čo dala život všetkým bytostiam na Zemi. Vraj sa dožaduje pozornosti a pomoci. Preto koncert "V korunách stromov" niesol odkaz, aby sme tú zeleň stromov mali radšej, veď všetko čo sa nám ponúka je veľký zázrak, skúsme sa iba lepšie pozrieť. Správne sa pozeral Anton Imrich, ktorý zhotovil krásne rekvizity a dominanta bol strom vyjadrujúci dušu lesa.
V korunách stromov písal sa príbeh, taký čo si vtáci štebotajú a vyštebotali aj to, že koncert v Iskra Aréne bol výnimočný. Možno to bolo priestorom, zmenou, no najmä tým, že sa akoby vytratila bariéra medzi publikom a pódiom. Všetci sme boli jedným celkom obdareným hudbou Orchestra Fantázie, bicími nástrojmi Mateja Richtarčíka pod taktovkou dirigenta Jozefa Štrbku.
Spevácke hlasy zazneli pod vedením Miriam Trembáčovej. Prišiel zafúkať i Vietor a dokonca sa zhmotnila i Matka Príroda v divadelnej postave. Literárno - dramatický odbor, slovami Mirky Rodákovej a jej žiakov zdôraznil to, čo je hlavným problémom v dnešnej dobe. Všetci sme si spomenuli na to, že na mobil je dobré si aj nespomenúť.
Poďme na čerstvý vzduch, kochajme sa slnkom i dažďom. Nesťažujme sa na zlé počasie. Jeho prostredníctvom sa nám len Matka Príroda prihovára a ak prší, ľudská duša plakať nemusí.
S úsmevom sa pozerať do tváre všetkých štyroch ročných období. Ak v lese na mäkkom machu ostala plastová fľaša, ohnime chrbát a pokloňme sa Prírode. Vezmime, čo jej nepatrí. O to viac nás Ona bude mať radšej, dovolí nám vyšplhať sa do korún stromov a načúvať..
štvrtok 27. júna 2019
..kráčať naboso..
Zatúžila som po čomsi obyčajnom..
Splatiť tvorivej duši dlh.. Kde začať? len vo svojom srdci nájdem odpoveď.
Tá odpoveď je vo mne, akoby zlatou rybkou,čo splní prianie. Jednoducho som zatúžila zmeniť smer plavby.
Horieť ako oheň, intenzívne a s vášňou, byť ako hladina jazier, čo odráža nebo, pravdivo si ľahnúť do trávy, chodiť bosá, cítiť nefalšovane vietor vo vlasoch. Tak jednoducho a bez pretvárky.
Vždy som toho túžila mať veľa a raz mi Ozajstný Básnik povedal, vraj mu stačí to miesto na tráve pod stromom. Aký návod by som dala na život v šťastí? Asi len plynúť ako rieka, skalu obísť a s ľahkosťou vtáčej perspektívy sa na ten svet pozerať z krajšieho uhla. Už nečakať. Ak chcem bežať, urobím to, ak chcem robiť chyby, mám na to právo, ak chcem byť milovaná, jednoducho sa naplním láskou.
Splatiť tvorivej duši dlh.. Kde začať? len vo svojom srdci nájdem odpoveď.
Tá odpoveď je vo mne, akoby zlatou rybkou,čo splní prianie. Jednoducho som zatúžila zmeniť smer plavby.
Horieť ako oheň, intenzívne a s vášňou, byť ako hladina jazier, čo odráža nebo, pravdivo si ľahnúť do trávy, chodiť bosá, cítiť nefalšovane vietor vo vlasoch. Tak jednoducho a bez pretvárky.
Vždy som toho túžila mať veľa a raz mi Ozajstný Básnik povedal, vraj mu stačí to miesto na tráve pod stromom. Aký návod by som dala na život v šťastí? Asi len plynúť ako rieka, skalu obísť a s ľahkosťou vtáčej perspektívy sa na ten svet pozerať z krajšieho uhla. Už nečakať. Ak chcem bežať, urobím to, ak chcem robiť chyby, mám na to právo, ak chcem byť milovaná, jednoducho sa naplním láskou.
sobota 1. júna 2019
V korunách stromov..píše sa príbeh
Ísť do Tatier vtedy, keď sa hory prebúdzajú.
S východom slnka kráčať.
Tam vás majestátne skalnaté štíty objímajú a viete, že hory sú majákom, katedrálou výšok
..my sme oproti nim tak maličkí.
Týčia sa vo svojej veľkoleposti.
Šumiaci vodopád svojím zvukom ovlaží.
Cesta pretkaná slnkom, vôňou, farbami zelenej.. V pokoji a rytme krokov.
Liečenie duše máme na dosah, len si zájsť,len sa pozrieť.
Jeden krok za druhým..nezastať.
Tam si myšlienky vysoko k šíremu nebu zaletia a hmla na mesto sadne, Prikryje minulosť a budúcnosť.
Ostal na pamäti len cieľ a odhodlanie s podporou slnka a s bezvetrím.
Predbehli sme ranné vtáčatá, nechali normálnych ľudí spať a nad ránom dovolili čerstvému vzduchu, nech zobudí spánkom oči osamelé.
Do priezračného Velického jazera som poslala želanie..
Tak dokonalá príroda sa na nás pozerá, jej prítomnosť cítila som bolesťou v nohách, pravdivo.. Najbohatšia na svete.
Črievičky som na chvíľu vymenila za turistické topánky. Šaty však zostali..
Dovoľte mi ešte, milí priatelia, pozvať vás touto cestou, keď už tak obdivujem tú našu prírodu, na koncert, ktorý bude v priestoroch Iskra Arény vo Svite už túto stredu a vo štvrtok.
Téma ochrany prírody je stále aktuálna. Prídite si dopriať pár pekných myšlienok, príbeh Vetra, Matky Prírody, mladých ľudí, čo náhle zostanú bez telefónov, k tomu prekrásne tanečné choreografie, výborný školský orchester Fantázia, výtvarné umenie. Verím, že to bude opäť jeden skvostný koncert, pri ktorom zabudneme na starosti a prenesieme sa do sveta zázrakov. "V korunách stromov" je príbeh čo vznikol za spolupráce všetkých odborov v našej nenahraditeľnej umeleckej škole.. Tešíme sa na vás.
S východom slnka kráčať.
Tam vás majestátne skalnaté štíty objímajú a viete, že hory sú majákom, katedrálou výšok
..my sme oproti nim tak maličkí.
Týčia sa vo svojej veľkoleposti.
Šumiaci vodopád svojím zvukom ovlaží.
Cesta pretkaná slnkom, vôňou, farbami zelenej.. V pokoji a rytme krokov.
Liečenie duše máme na dosah, len si zájsť,len sa pozrieť.
Jeden krok za druhým..nezastať.
Tam si myšlienky vysoko k šíremu nebu zaletia a hmla na mesto sadne, Prikryje minulosť a budúcnosť.
Ostal na pamäti len cieľ a odhodlanie s podporou slnka a s bezvetrím.
Predbehli sme ranné vtáčatá, nechali normálnych ľudí spať a nad ránom dovolili čerstvému vzduchu, nech zobudí spánkom oči osamelé.
Do priezračného Velického jazera som poslala želanie..
Tak dokonalá príroda sa na nás pozerá, jej prítomnosť cítila som bolesťou v nohách, pravdivo.. Najbohatšia na svete.
Črievičky som na chvíľu vymenila za turistické topánky. Šaty však zostali..
Dovoľte mi ešte, milí priatelia, pozvať vás touto cestou, keď už tak obdivujem tú našu prírodu, na koncert, ktorý bude v priestoroch Iskra Arény vo Svite už túto stredu a vo štvrtok.
Téma ochrany prírody je stále aktuálna. Prídite si dopriať pár pekných myšlienok, príbeh Vetra, Matky Prírody, mladých ľudí, čo náhle zostanú bez telefónov, k tomu prekrásne tanečné choreografie, výborný školský orchester Fantázia, výtvarné umenie. Verím, že to bude opäť jeden skvostný koncert, pri ktorom zabudneme na starosti a prenesieme sa do sveta zázrakov. "V korunách stromov" je príbeh čo vznikol za spolupráce všetkých odborov v našej nenahraditeľnej umeleckej škole.. Tešíme sa na vás.
utorok 28. mája 2019
súťažné úspechy szuš Fantázia
Každý krok je malým víťazstvom. Každý ťah štetcom, Prvé brnknutie na strunu, či na klávesy, Prvý dotyk sláčika, čo rozochveje srdce huslí. Pedagógovia zo súkromnej základnej umeleckej školy Fantázia sprevádzajú svojich žiakov na ceste k úspechu. Je to cesta miestami náročná, často dlhá a s veľkým prevýšením. Ak aj ubúdajú sily, netreba sa zastaviť, ale kráčať vpred. Hudba, tanec, výtvarné umenie naučia vytrvalosti. Nie je to len o kráse a ladnosti. Málokto vie, že je za tým kus tvrdej práce a odovzdania sa. Ak má žiak kúsok talentu, učiteľ ho dokáže vďaka podpore vedenia školy, vďaka podpore rodičov, pestovať tak, aby rozkvitol.
Odmenou pre každodennú prácu je ocenenie na súťažiach. S hrdosťou sa preto popýšime..
Odmenou pre každodennú prácu je ocenenie na súťažiach. S hrdosťou sa preto popýšime..
nedeľa 19. mája 2019
šťastie na tri doby
Sadám si za stôl k počítaču po dlhšom čase, väčšinou totiž sedím za gitarou, alebo s gitarou pri žiakoch. Omína ma v topánke mnoho slov, čo by mohli najlepšie opísať všetky dojmy. Napočúvalo sa do mojich uší mnoho peknej hudby, ktorú som si mohla zahrať a zaspievať so Sweet & Pepper, dnes sme už trio, Veľmi sa teším z nového člena, akoby sme našli posledný kúsok zo skladačky. Spomenula som si na dávne časy, keď som ešte nezabúdala snívať. Mala som kapelu, ktorej meno sme vymysleli poskladaním začiatočných písmen z mien našich, a ak by tomu tak bolo i teraz, meno kapely sedemnásťročného zasnívaného dievčaťa by sa nezmenilo. Na náhody neverím, len si užívam toto posolstvo a každú skúšku v hudobnej škole, keď doučíme našich študentov :) Hudba naberá iný rozmer, piesne sa vlievajú do pamäte a ja sa občas pristihnem, že si ich znenazdajky hmmkam. Keď spievam, cítim že mi srdce poskočí, a to je to pravé "tak ako má byť"..
Ale sa mi hrá a spieva, keď mám po svojom boku nie jedného ale rovno dvoch charizmatických mužov, ktorí sú navyše úžasní muzikanti. K tomu priateľov v práci, teda kolegov, čo vám na koncerte urobia ten najlepší a najhlučnejší funklub. Staré piesne z čias násťročných ožívajú a počuť ich znova v novom šate. k nim pár skvostov, na ktoré sa i tancovalo.
Šťastie rastie, každým brnknutím na strunu. :)
Ale sa mi hrá a spieva, keď mám po svojom boku nie jedného ale rovno dvoch charizmatických mužov, ktorí sú navyše úžasní muzikanti. K tomu priateľov v práci, teda kolegov, čo vám na koncerte urobia ten najlepší a najhlučnejší funklub. Staré piesne z čias násťročných ožívajú a počuť ich znova v novom šate. k nim pár skvostov, na ktoré sa i tancovalo.
Šťastie rastie, každým brnknutím na strunu. :)
utorok 30. apríla 2019
Len drobné kroky
Kráčam po trati
každým krokom sa kráti,
už sa neobzerám.
Hľadám správne mená
dotykom, ránam
..Len drobné kroky,
neutečte rýchlo roky.
Nehnevám sa na vrásky, nemusí sa im máliť.
Zaženiem chmáry.
Pomaly bežať krokmi po trati
Nastavím aj druhé líce
..sú predsa dve koľajnice..
každým krokom sa kráti,
už sa neobzerám.
Hľadám správne mená
dotykom, ránam
..Len drobné kroky,
neutečte rýchlo roky.
Nehnevám sa na vrásky, nemusí sa im máliť.
Zaženiem chmáry.
Pomaly bežať krokmi po trati
Nastavím aj druhé líce
..sú predsa dve koľajnice..
nedeľa 28. apríla 2019
Farebné emócie
Pozeral na mňa už pri vstupe na výstavu.
Usmieval sa.
Bol to obraz, na ktorom sú kvety. Tešili sa a ja som mohla precítiť tú myšlienku, čo maliarka vniesla na plátno.
"Ako krásne ste to namaľovali"..povedala som. Dostalo sa mi nezvyčajných slov pri pokračovaní milej konverzácie. Pani umelkyňa Jola Kunnerová mi prezradila.."To nie ja, to maľovala príroda.
Tá lúka, na ktorej som stála a s obdivom sa pozerala"..
Dostať na obraz pocit, ten čo maliar cíti, cez krásu farieb, vtedy steny zblednú, aby ešte viac vynikol.
Pocity..neobyčajne plynuli z plátna.
Hudba nášho dua Sweet & pepper k vernisáži len doplnila atmosféru, veď každý obraz si zaslúži pieseň.
To je pre mňa tá pravá sláva. Hrať pre hŕstku krásnych ľudí, čo rozumejú a svojim potleskom dokážu zložiť tú najpravdivejšiu poklonu.
Vtedy viem, že pár svojich piesní som maľovala na čisté plátno a s tým najlepším pocitom..
Usmieval sa.
Bol to obraz, na ktorom sú kvety. Tešili sa a ja som mohla precítiť tú myšlienku, čo maliarka vniesla na plátno.
"Ako krásne ste to namaľovali"..povedala som. Dostalo sa mi nezvyčajných slov pri pokračovaní milej konverzácie. Pani umelkyňa Jola Kunnerová mi prezradila.."To nie ja, to maľovala príroda.
Tá lúka, na ktorej som stála a s obdivom sa pozerala"..
Dostať na obraz pocit, ten čo maliar cíti, cez krásu farieb, vtedy steny zblednú, aby ešte viac vynikol.
Pocity..neobyčajne plynuli z plátna.
Hudba nášho dua Sweet & pepper k vernisáži len doplnila atmosféru, veď každý obraz si zaslúži pieseň.
To je pre mňa tá pravá sláva. Hrať pre hŕstku krásnych ľudí, čo rozumejú a svojim potleskom dokážu zložiť tú najpravdivejšiu poklonu.
Vtedy viem, že pár svojich piesní som maľovala na čisté plátno a s tým najlepším pocitom..
streda 17. apríla 2019
Hudba vo svete, slnko v duši..
Do umeleckej školy menom Fantázia zasvietilo slnko. Slobodne, nenútene. Takí sme boli očarení tými slnečnými lúčmi, že iné prirovnanie než to so slnkom ani nezíde na um. Aj dýchať sme zabudli a padla nám sánka, Keď začal James Evans hrať na husliach, gitare a spievať svojou milou slovenčinou s anglickým prízvukom. Presvedčivo s ľahkosťou, s úsmevom a s čarom jeho osobnosti sme tlieskali správny rytmus, spievali piesne okorenené diaľkou Afriky. Počuli sme írske melódie, jazz, vlastnú tvorbu a vycestovali s hudbou kamsi, kde na tvári žiari úsmev a aj tie najväčšie polienka sa roztancujú do rytmu, čo prináša radosť. Muzikanti ako Michal Čerevka a Michal Konečný, ktorý je aj novým prírastkom do učiteľského kolektívu, dopĺňali svojou hrou nenahraditeľnú časť kapely "James Evans band". Hrali krásne a dokonca sme si s nimi zahrali aj my a okrem naučených akordov, melódie, za jedno popoludnie, nám zostal úžasný zážitok z hudby čo pretrvá.
Pieseň "Stand By Me" bude notovou osnovou, na ktorej môžeme pevne stáť v tvorivosti a v láske k hudbe.
Dostali sme veľký dar.
Počuť srdcom a rozumieť.
Pieseň "Stand By Me" bude notovou osnovou, na ktorej môžeme pevne stáť v tvorivosti a v láske k hudbe.
Dostali sme veľký dar.
Počuť srdcom a rozumieť.
sobota 23. marca 2019
Tanečná sála, v ktorej sa tvorí svet.
Deň tanca je dňom výnimočným, kedy sa znásobí radosť z práce. Radosť je o čosi väčšia po získaní ocenení a je to skutočné zadosťučinenie. Na poličku v našej súkromnej základnej umeleckej škole Fantázia s hrdosťou pribudli ďalšie víťazné, zlaté poháre.
Čo je za tým? Ako je možné, že sa v jednej mysli zrodí toľko poézie v pohybe..
Toľko príbehov s pekným koncom, toľko poviedok a lyriky..
Všetka práca každého dňa sa z fantázie a snov jednej skvelej choreografky stáva realitou.
Ako dostať víziu do tanečnej choreografie? Na to sa treba opýtať umelkyne menom Janka Gregorová, ktorá vie ako sa s našimi žiakmi pretancovať takmer k dokonalosti a hneď do celoslovenského kola priamo zo Svitu. Je to aj o talente, no najmä o tvrdej práci.
Je skvelé, keď sa môžeme vďaka súťaži "Deň tanca" takto pochváliť strieborným pásmom v choreografiách "Z ruže tŕň", "Zelené políčko" zlatým pásmom s choreografiami s názvom "Sladký obraz v múzeu","V korunách stromov" a "Slobodne".
Tanec plný vášne a poézie sa snúbi s hudbou v choreografiách, ktoré získali zlaté pásmo "Strom stratených duší" , "Ružový sen" "Biela múka".
Celoslovenské kolo nás čaká v Žiari nad Hronom. Držte nám palce, aby sme Svit reprezentovali na čele s kapitánkou skvelého tímu Fantázia. Gratulujeme k úspechom.
Čo je za tým? Ako je možné, že sa v jednej mysli zrodí toľko poézie v pohybe..
Toľko príbehov s pekným koncom, toľko poviedok a lyriky..
Všetka práca každého dňa sa z fantázie a snov jednej skvelej choreografky stáva realitou.
Ako dostať víziu do tanečnej choreografie? Na to sa treba opýtať umelkyne menom Janka Gregorová, ktorá vie ako sa s našimi žiakmi pretancovať takmer k dokonalosti a hneď do celoslovenského kola priamo zo Svitu. Je to aj o talente, no najmä o tvrdej práci.
Je skvelé, keď sa môžeme vďaka súťaži "Deň tanca" takto pochváliť strieborným pásmom v choreografiách "Z ruže tŕň", "Zelené políčko" zlatým pásmom s choreografiami s názvom "Sladký obraz v múzeu","V korunách stromov" a "Slobodne".
Tanec plný vášne a poézie sa snúbi s hudbou v choreografiách, ktoré získali zlaté pásmo "Strom stratených duší" , "Ružový sen" "Biela múka".
Celoslovenské kolo nás čaká v Žiari nad Hronom. Držte nám palce, aby sme Svit reprezentovali na čele s kapitánkou skvelého tímu Fantázia. Gratulujeme k úspechom.
nedeľa 17. marca 2019
návod
Keby sa tak dalo..mať na všetko návod ako keď je k novému tovaru pribalený letáčik.
Škoda, že mužov nezbalíme s návodom na použitie, aby sme vedeli kedy povedať všetko, kedy všetko nepovedať, kedy ešte čakať a kedy je už neskoro. Navyše muži nemajú dátum spotreby.
Ten ženský sa kráti akoby o trochu skôr. Vo svojom veku hľadám ten správny návod, čo mám v sebe. Ktorá žena sa však vyzná vo svojich pocitoch? Listujem teda v tej obrovskej knihe emócií, ktorú nosím všade so sebou ako veľký kufor a podčiarkujem ružovou "zvýrazňovačkou" Pravdivosť, lásku, pokoj, šťastie a jednoduchosť. Podčiarkujem rannú šálku kávy s bytosťou, kde láska nie je podmienená, ale je len tak. Živá, nič nesľubuje, čaká, keď treba.
Trpezlivo teda pijem kávu sama so sebou a objavujem to ako chcem žiť a som vďačná, že si niekto počas toho života ku mne prisadol. Alebo ja k nemu.
Zmením tému
..otočím list a cestujem ďalej.Bez sprievodcu, čo by mi štikol lístok, prisadnú si ku mne ľudia v podobe učiteľov. Nikto so mnou necestuje len tak náhodne. Mávam, keď niekto vystúpi, odpúšťam, nezabúdam a zostávajú mi spomienky v podobe obrázkov, výhľadov.
Smiem sa pozrieť hocikedy. Keď na konci vystúpim ja, budem chcieť, aby pohľad do minulosti stál za to.
Niekedy sa mi však nechce cestovať.
Občas rezonujem s vetou "Idem sa domov zašiť". Tie slová naberajú viac významov.. Urobila som si totiž radosť a kúpila si šiaci stroj. Zatiaľ len na začiatočnícke stehy skracovania závesov a zvýsknutie, keď to po dlhom špekulovaní navliekania nití funguje. Najradšej by som sa doma zašila. Zaplátala diery na duši. Aké by to bolo mať i návod na život.. ?
Ešteže môj štvornohý kamarát pomáha a ťahá za nitky keď treba. Bolo by dobré, keby nik za tie naše nitky v naozajstnom živote neťahal.
Rozhodla som sa, že si ušijem muža. Zostane mi možno i na šaty. Ušijem mu do kabáta kus veľkého srdca, na tvár úsmev, charakter a pravdivosť spevním spätným chodom. Bude to zázrak a na nedostatky zostanú mi záplaty. Do vreciek ukryjem pracovitosť a húževnanosť. Asi mi bude trvať, kým budem zručná a taký muž sa mi všije do srdca.. Alebo už je ušitý? Padol mi sťa uliaty, treba ho vari trochu upraviť? To ukáže čas. Namotám si teda kus bielej nite, aby svet nebol taký čierny, keď nejde podľa predstáv.
Škoda, že mužov nezbalíme s návodom na použitie, aby sme vedeli kedy povedať všetko, kedy všetko nepovedať, kedy ešte čakať a kedy je už neskoro. Navyše muži nemajú dátum spotreby.
Ten ženský sa kráti akoby o trochu skôr. Vo svojom veku hľadám ten správny návod, čo mám v sebe. Ktorá žena sa však vyzná vo svojich pocitoch? Listujem teda v tej obrovskej knihe emócií, ktorú nosím všade so sebou ako veľký kufor a podčiarkujem ružovou "zvýrazňovačkou" Pravdivosť, lásku, pokoj, šťastie a jednoduchosť. Podčiarkujem rannú šálku kávy s bytosťou, kde láska nie je podmienená, ale je len tak. Živá, nič nesľubuje, čaká, keď treba.
Trpezlivo teda pijem kávu sama so sebou a objavujem to ako chcem žiť a som vďačná, že si niekto počas toho života ku mne prisadol. Alebo ja k nemu.
Zmením tému
..otočím list a cestujem ďalej.Bez sprievodcu, čo by mi štikol lístok, prisadnú si ku mne ľudia v podobe učiteľov. Nikto so mnou necestuje len tak náhodne. Mávam, keď niekto vystúpi, odpúšťam, nezabúdam a zostávajú mi spomienky v podobe obrázkov, výhľadov.
Smiem sa pozrieť hocikedy. Keď na konci vystúpim ja, budem chcieť, aby pohľad do minulosti stál za to.
Niekedy sa mi však nechce cestovať.
Občas rezonujem s vetou "Idem sa domov zašiť". Tie slová naberajú viac významov.. Urobila som si totiž radosť a kúpila si šiaci stroj. Zatiaľ len na začiatočnícke stehy skracovania závesov a zvýsknutie, keď to po dlhom špekulovaní navliekania nití funguje. Najradšej by som sa doma zašila. Zaplátala diery na duši. Aké by to bolo mať i návod na život.. ?
Ešteže môj štvornohý kamarát pomáha a ťahá za nitky keď treba. Bolo by dobré, keby nik za tie naše nitky v naozajstnom živote neťahal.
Rozhodla som sa, že si ušijem muža. Zostane mi možno i na šaty. Ušijem mu do kabáta kus veľkého srdca, na tvár úsmev, charakter a pravdivosť spevním spätným chodom. Bude to zázrak a na nedostatky zostanú mi záplaty. Do vreciek ukryjem pracovitosť a húževnanosť. Asi mi bude trvať, kým budem zručná a taký muž sa mi všije do srdca.. Alebo už je ušitý? Padol mi sťa uliaty, treba ho vari trochu upraviť? To ukáže čas. Namotám si teda kus bielej nite, aby svet nebol taký čierny, keď nejde podľa predstáv.
piatok 8. marca 2019
..Nie len sedem tónov
Kedy je tón falošný? Azda môže byť aj vtedy, ak je spievaný od srdca?
Nemaže sa náhodou v takom momente správnosť intonácie, keď sa vcítime do skladby a piesne, a láska k hudbe presiahne všetky pravidlá..
V piatok sme mohli zažiť ďalšiu z našich spontánnych osláv v Dome kultúry, kde sme počuli spev, klavír, gitaru a aj pekné slová v básni. Bola to kytica hudby pre všetky ženy.
Jednotlivé kvety voňali úprimnosťou a radosťou, aj napriek pár chybičkám, ktoré ste prehliadli a svedčil o tom váš potlesk. Takéto koncerty robíme vo Fantázii radi. Možno by sa vám zdalo, že ich je veľa, no mám pocit, že hudby nie je nikdy dosť. Sú to chvíle, ktoré nie sú nikdy premárnené. Tam je každý moment naplnený liečivou silou čo tak ozdravujúco pôsobí na dušu.
Každá skladba zahraná žiakmi bola ako ružový karafiát z kytice znejúcich klávesov.
Čo ak žiaden falošný tón neexistuje, keď s odvahou žiak vystúpi na vysoké javisko?
Tam na nás predsudky nedočiahnu.. je na to dosť vysoko a zároveň dosť nízko, aby sa pri páde nezlomila osobnosť rastúceho umelca.
Chcela by som dať odkaz všetkým žiakom, že sú skvelí za ich odosobnenie sa a odovzdanie hudbe.
Cesta na javisko sa totiž skladá z dlhých krokov, kedy po každom treba zastať a aspoň na pár minút denne vpustiť trochu svetla na klávesy, či na struny alebo vdýchnuť flaute život. Dokonalá hudba môže byť i vo svojej nedokonalosti.
Nespievam a ani nehrám dokonalo, avšak každý tón čo výjde spod strún a spoza úsmevu je ozajstný.
Teší a prenesie nás do sfér kam dočiahnu len tí, ktorí si dokážu odomknúť kľúčom..
Vy viete akým..
Nemaže sa náhodou v takom momente správnosť intonácie, keď sa vcítime do skladby a piesne, a láska k hudbe presiahne všetky pravidlá..
V piatok sme mohli zažiť ďalšiu z našich spontánnych osláv v Dome kultúry, kde sme počuli spev, klavír, gitaru a aj pekné slová v básni. Bola to kytica hudby pre všetky ženy.
Jednotlivé kvety voňali úprimnosťou a radosťou, aj napriek pár chybičkám, ktoré ste prehliadli a svedčil o tom váš potlesk. Takéto koncerty robíme vo Fantázii radi. Možno by sa vám zdalo, že ich je veľa, no mám pocit, že hudby nie je nikdy dosť. Sú to chvíle, ktoré nie sú nikdy premárnené. Tam je každý moment naplnený liečivou silou čo tak ozdravujúco pôsobí na dušu.
Každá skladba zahraná žiakmi bola ako ružový karafiát z kytice znejúcich klávesov.
Čo ak žiaden falošný tón neexistuje, keď s odvahou žiak vystúpi na vysoké javisko?
Tam na nás predsudky nedočiahnu.. je na to dosť vysoko a zároveň dosť nízko, aby sa pri páde nezlomila osobnosť rastúceho umelca.
Chcela by som dať odkaz všetkým žiakom, že sú skvelí za ich odosobnenie sa a odovzdanie hudbe.
Cesta na javisko sa totiž skladá z dlhých krokov, kedy po každom treba zastať a aspoň na pár minút denne vpustiť trochu svetla na klávesy, či na struny alebo vdýchnuť flaute život. Dokonalá hudba môže byť i vo svojej nedokonalosti.
Nespievam a ani nehrám dokonalo, avšak každý tón čo výjde spod strún a spoza úsmevu je ozajstný.
Teší a prenesie nás do sfér kam dočiahnu len tí, ktorí si dokážu odomknúť kľúčom..
Vy viete akým..
Salón Princess
V našom malom meste pod Tatrami sa môže každá žena cítiť ako princezná. Vďaka šikovnej Eve Hudákovej a jej salónu krásy, kde môžu dámy zvýrazniť svoj šarm cez umenie make up art, Nadobudnúť viac sebavedomia ,keď im ruky budú zdobiť nechty výnimočnej farby a tvaru zvýraznené ručnou prácou tohoto špeciálneho remesla. Individuálny prístup, chutná kávička, príjemné prostredie, pôsobia ako balzam alebo terapia, kde môže byť tabletkou masáž tváre či nejaká tá pekne namaľovaná očná linka. Oddýchnuť si a relaxovať. Mali by sme sa všetky odmeniť za to, že sme ženy. Naša duša bude na správnom mieste, nie len ak sa postaráme o všetkých našich blízkych, ale najmä o tú, čo je nám najbližšia. O naše ja a o svoj zovňajšok. Krásna žena je i ženou šťastnou a určite sme všetky rady, keď sme spokojné s odrazom v zrkadle. S predĺženými mihalnicami sú dni krajšie a nie je to veru malichernosť.
Staré mamy hovorievali, vraj muž ak je trošku krajší od čerta, už je fešák.
No a my ženy?.. Máme výsostné právo starať sa o seba, aby sme nemali vrásky od tiahy celého sveta, ktorú často nesieme na ramenách. My ženy veľa vydržíme i keď sme krehké. Preto si zaslúžime aspoň raz mesačne navštíviť salón krásy Princess, aby bol svet krajší a ten bude, keď sa budú ženy cítiť krásne.
Staré mamy hovorievali, vraj muž ak je trošku krajší od čerta, už je fešák.
No a my ženy?.. Máme výsostné právo starať sa o seba, aby sme nemali vrásky od tiahy celého sveta, ktorú často nesieme na ramenách. My ženy veľa vydržíme i keď sme krehké. Preto si zaslúžime aspoň raz mesačne navštíviť salón krásy Princess, aby bol svet krajší a ten bude, keď sa budú ženy cítiť krásne.
pondelok 4. marca 2019
V korunách stromov
Kto je to? čo je to za škriatok? myslíš že spí?
Š: no ja som len tu a načúvam. je mi proste dobre. nikam sa neponáhľam a ani ma netrápi či mám nejaké lajky alebo nie..nemám ani mobil. Necítiš sa už Príroda akosi lepšie? starám sa ti o tvoje vodné toky. Som Vodník a moje meno je Potok.
V: "Vodník Potok, veľmi tematické"
a čo tu ako robíš..?
Vy neviete čo sa deje medzi ľuďmi?
Samozrejme že vieme ale ako im pomôcť?
No jednoducho pobytom v prírode, bolo by dobre keby sa sem všetci presťahovali
Nie je to také jednoduché. Treba nájsť spôsob aby sme našli harmóniu medzi ľuďmi a prírodou..
Nech si ten ich svet nechajú, veď jeden bez druhého nemôžeme existovať.
V: "Mohli by sa lepšie pozrieť. len nech sa začnú lepšie pozerať a obdivovať
0. Tan. choreografia "Princezné vetra"
- rozpráva Matka príroda..trochu úvod do deja
1. HUD. Č. ADIEMUS
M: ooooooo zdravím vás ľudkovia. Pozrite sa vôkol seba.čo vidíte?.strom, zeleň, kvety. chceli sme vám totiž priblížiť Prírodu sem k vám. Je to síce akože, ale len ako výjdete z budovy von, skúste sa započúvať..do vetra vtáčieho spevu..
Som Matka Príroda
..Som piesňou i letným vánkom, Dažďom aj zimným spánkom.
vďaka mne každý kvet vyrastie
Slnko, Búrka, fujavica.. každé počasie.
Bola som tu omnoho skôr než vy, a ak si budete správne želať, splním vám všetky sny..
Nemáte to veru ľahké v dnešnej modernej dobe. Vždy sa niekam náhlite, máte stále málo času a tak celkovo všetkého málo. No..a aj sa o mňa málo staráte.
Mohli by ste sa na chvíľu zastaviť a nadýchnuť sa
Lebo keď sa nahnevám, tak vám už nič nepomôže.
V: Ale no, nebuď taká precitlivelá Matka. chce to trochu optimizmu. Pozri sa na mňa. Všetko cezomňa len tak prefrčí..akoby sa nechumelilo.....
M: Ale ľudia kedysi poznali zázraky, vedeli aká bylinka čo lieči, vedeli byť s prírodou spätí, teraz si akosi nič nevšímajú. No povedz Vietor..čo si o tom myslíš?
V: "Ale veď mňa bavííííí hvízdať takto pomedzi stromami a nafúkal som sem aj tieto smetííííí
P: "Aké smeti? už zase? tak tebe vôbec nevadí, že je to tu zahádzané odpadkami" veď ľudia už nemusia ani chodiť na hríby, ale na smeti s vrecom.
V: Aj do vreca by som si rád fúkol fúúú je to super. no skúste aj vy aha ako to lieta.. paráda
P. "Tebe vôbec nevadí že ja už som z toho chorá? a úplne na nervy, ?..čo sa to len s ľuďmi deje? ich hlučný svet sa zmenšil do displeja telefónu , ako keby už boli načisto slepí hluchí, len či mám dostatočne nabití smartfón..ako naučím mladú generáciu mať rád prírodu
V: "To si budeš musieť spraviť nejakú cool selfíčku, stať sa blogerkou, byť ako tá kim sardašian
P: a ako prosím ťa keď nemám mobil.
V: Nejaký ti prifúknem. Hvízdajúc ľuďom a deťom pod čapicami som započul, ževraj po 18 mesiacoch treba taký mobil recyklovať. postačí ti aj stará šunka.
P: No dobre vietor keď sa tak vyznáš..
(fotíme si selfíčka, matka príroda špúli pery a ráta lajky)
M: Ale aj tak..predstav si aké by to bolo..ako sen, keby sme s ľuďmi žili v harmónii
V korunách stromov píše sa príbeh, taký čo si vtáci štebotajú. Vraj matka Príroda je tou najlepšou liečiteľkou, či už pre telo tak aj pre dušu. Stromy si radi vypočujú vaše príbehy a ich múdrosť smeruje ku všetkým vám čo tu teraz sedia.
Zastaviť sa, počúvať šumenie listov..
2. RUŽOVÝ SEN
P: "Ale keď ja nemám žiadne lajky
V: "tak koho už zaujíma príroda, vieš..keby si mala aspoň pekný make up...keby si bola aspoň peknááááá (Príroda púli oči)
P. "Ale veď ja by som bola pekná, keby sa o mňa niekto staral.Každý sa stará len o seba a nerozmýšľa čo tu po ňom zostane..
treba sa stíšiť, rozjímať , načúvať spevu vtáčikov, užívať si lúče slnka, a keď padá dážď, ľudská duša plakať nemusí..
prosím ťa koľko máš lajkov ty
V. 3000 800 ..približné číslo populácie ľudstva
čooooooooooo? 7 miliárd dvesto deväťdesiatpäť miliónov lajkov. 7 591 541 000
V. "Teda nie tak ja ale som na každej fotke..na tejto na tejto.. na tejto vídíš,? (vEHEMENTNE MI UKAZUJE na jeho telefóne ku ktorému prišiel počas bežnej recyklácie skoro nového mobilu)
no jasné...ved ty si ten vzduch na tej fotke..chápem....
-na obrazovke "fb" komunikácia
(Skupina Super Heroes)
Peter: Čauko. Doma nuda.Pome dade von :D
Ema: V pohode. Mama neni doma takže mozem vsetko co chcem.
Aďulik: CC, ja isto idem :)
Ema: Ok. Tesim :D Takže stretavka v lesiku na tom mieste s lavickou, co sme minule objavili?
Peter: A čo Dora? Pojde? Neviem ci bude chciet ist na čerstvý vzduch
Dorota: Pohoda, jj idem..a čo berieme? dúfam, že tam bude wifi..číí?
Peter: Dorinka, dnes je signal na wifi všadee..iba v jaskyni nie, ale tam nejdeme
Aďulik: LOL :)
Ema: :D :D :D
Dora: No jaky vtipny
Aďulik: Proste si berte svoje vybaveníčko plus papaníčko.
Peter: O hodinu tam see you (mohli by to rozprávať keď to pôjde na obrazovke) zduplikovať to
3. TO - V KORUNÁCH STROMOV
2. Výstup ( V lese) Bio šalátiky zo záhradky
4. TO ZELENÉ POLÍČKO
5. BIELA MÚKA
Výstup matka s vetrom
6. Z RUŽE TŔŇ
7. HUSĽOVÉ TRIO
Stretnutie v lese Matka a Vietor prichádzajú k deťom...
vám bude chýbať iba sloboda (Matka Príroda je vtipne hrôzostrašná)
8. KARLIENE - SANSA´ s HYMN
9. POZLÁTENÁ SOĽOU
Divadelný výstup, prichádzame k deťom..
Vietor ideme
10. MISTY MOUNTAINS COLD
Pomóc pomôžte nám niekto..psssst, možno je to skúška
11. STROM STRATENÝCH DUŠÍ
(čo by mohli hovoriť škriatkovia..)
Cin cin cin, na zvončekoch vyhrávame cink cink cink, lupienky si z margarétok porátame.
-Prečo tu vlastne prišli tie deti?
-chcela to tak Matka príroda
-veď tu robia hlúuuuuk
-kedy pôjdu preč?
- A keby sme im skúsili pomôcť? Matka príroda predsa nenechá nikoho bez pomoci..
-kedy sa trochu začnú správať?
- keby sme ich vyhnali hudbou?
- ale oni nás nebudú počuť. sme príliš maličkí
- Ale niekedy aj malé stvorenia dokážu zmeniť svet..a ak nie ten, tak aspoň túto mládež.
- s láskou by mohli prírodu a les obdivovať
- snáď Matka Príroda s Vetrom už niečo vymyslí..
Matka nenechá nikoho bez pomoci
škriatkovia donesú ohnisko, spacák, stan, kompas
mobili umreli, nuž stavajú stan.
12. Libertango
13. VANGELIS - stmievačka
divadel. vstup..sedia pri ohni je im dobre. zabudli na ten ich svet, sú v krajšom reálnom svete
svetlo z ohniska
sú zrazu lepší
stíšia reprák, neodhodia papier, vykašlú sa na telefón
rozprávajú sa, mohol by jeden z nich zahrať úvodnú melódie croatian rapsody
14. Croatian Rapsody
Ste deti zeme. snáď sa nejako dohodneme. Budete pri mne stáť?
pri mojich prameňoch čo vlievajú sa do mora, pri úsmevoch hôr čo sa týčia k nebu, započúvať sa do vtáčieho spevu.. Tešiť sa že tu máme bohatstvo nevídané.
Zapadaj slnko každý večer za obzor. výjde mesiac v noci, vedzte, že som tu stále pri vás a, že už máte všetko..ideálny svet v ktorom môžete žiť,
počúvajte, obdivujte, pozerajte, vnímajte, stojte pri Matke prírode
darujem vám bohtastvo v listoch stromov, máte pri mne domov. Ovlažím vás dažďom a aj slzy osuším, stojte pri mne a bude sa nám krásne žiť.
Obdivujte to umenie, tešte sa z plodov Zeme, majte prírodu ako umenie na obraze..vaše objatie a láska nech je preň rámom
15. Sladký obraz v múzeu
V krajine, kde vtáci štebotajú, slnko každé ráno vychádza a večer zapadá, tam kde stromy načúvajú, Bolo vo fantázii?..alebo skutočné..?
Kam len kráčajú kroky ľudí, aby sa na ne šťastie nalepilo?.
kto starosti rozfúka?..Radšej kráčať naboso po lúkach.
Matka Príroda postará sa o všetky živé tvory
Prežíva radosť a šťastie keď všetkých objíma..
16. Slobodne
Naskytla sa príležitosť popočúvať v korunách stromov každú starosť. Nie je to slabosť. Mám na mysli stíšenie sa, bez hluku, počúvať len farebnosť zvuku ako na flaute, na klavíri, gitare. Potichu harmonicky ako v prírode.
, čo všetko sa v prírode stalo, doba ide dopredu, no príroda zostáva akoby nemenná. Príroda poskytuje slobodu.
Svet to nie je len displej telefónu, a tak vás prevedieme svetom očami Matky Prírody, Vetra, šumenia listov. Po stopách vetra i dažďa a všetci sa prestanú sťažovať na zlé počasie.
17. Izba č. 223
sekanie sektu
Keď sa čosi nezadarí netreba to brať príliš vážne a to čo vážne brať treba je radosť.
Musím však skonštatovať, že som žena, čo sa nie vždy len raduje a seká dobrotu.Občas mám chuť i niekomu nasekať. Aké to je seknúť naozaj, som mohla zažiť na súťaži, kde nálada s každým odseknutím hrdla fľaše stúpala. Pochopiteľne. Po pohári bubliniek si totiž dovolíme byť spontánni, uvoľnení, nemať na tvári masku dôležitosti . Dá sa to však i z radosti z pekného dňa. Môžeme si dať aj mušt, veď nikto z nás nevie aký vysoký je náš alkoholický kopec vo filozofii Jarka Nohavicu.
Dobrú náladu a úsmev riešim tak, že sa oblečiem inak ako z inej doby, alebo si dám klobúk vďaka ktorému sa usmievam ja a potom aj ostatní. Je milé sa takto seknúť..teda stretnúť. Stretnúť sa takto trebárs i ako na "teambildingu" a stmeliť kolektív v tejto veľkolepej súťaži, kde to nie je ako hrať na hudobný nástroj..tu je cvičenie pridrahé a najmä treba mať priateľov ktorí si to za vás potom vypijú.
Ukázať sa v kostýme, to bola záležitosť druhého kola, no ja som sa so šatami už tuším narodila a tak som si na sobotňajší chladný deň vymyslela kostým Anny Kareniny z Cárskeho Ruska a v zamatovej spodničke mi zima nebola. Nesekla som síce ani na tretí pokus, no verím že o rok sa mi podarí odseknúť fľašu týmto netradičným spôsobom a zažiť kus toho adrenalínu. Ešteže sme sa neposekali a zážitky sú zásahom len do skvelej nálady sprevádzanej pohotovým a kreatívnym "DJ -om".
Musím však skonštatovať, že som žena, čo sa nie vždy len raduje a seká dobrotu.Občas mám chuť i niekomu nasekať. Aké to je seknúť naozaj, som mohla zažiť na súťaži, kde nálada s každým odseknutím hrdla fľaše stúpala. Pochopiteľne. Po pohári bubliniek si totiž dovolíme byť spontánni, uvoľnení, nemať na tvári masku dôležitosti . Dá sa to však i z radosti z pekného dňa. Môžeme si dať aj mušt, veď nikto z nás nevie aký vysoký je náš alkoholický kopec vo filozofii Jarka Nohavicu.
Dobrú náladu a úsmev riešim tak, že sa oblečiem inak ako z inej doby, alebo si dám klobúk vďaka ktorému sa usmievam ja a potom aj ostatní. Je milé sa takto seknúť..teda stretnúť. Stretnúť sa takto trebárs i ako na "teambildingu" a stmeliť kolektív v tejto veľkolepej súťaži, kde to nie je ako hrať na hudobný nástroj..tu je cvičenie pridrahé a najmä treba mať priateľov ktorí si to za vás potom vypijú.
Ukázať sa v kostýme, to bola záležitosť druhého kola, no ja som sa so šatami už tuším narodila a tak som si na sobotňajší chladný deň vymyslela kostým Anny Kareniny z Cárskeho Ruska a v zamatovej spodničke mi zima nebola. Nesekla som síce ani na tretí pokus, no verím že o rok sa mi podarí odseknúť fľašu týmto netradičným spôsobom a zažiť kus toho adrenalínu. Ešteže sme sa neposekali a zážitky sú zásahom len do skvelej nálady sprevádzanej pohotovým a kreatívnym "DJ -om".
sobota 23. februára 2019
Sweet & Pepper, zatiaľ len nekvalitné videá, no o to viac kvalitné zážitky
Cez tóny klavíra, gitary a spevu radi spríjemníme chvíľu, ktorá je so živou hudbou výnimočnejšia, krajšia. Má to správne korenie i štipku cukru a úsmev je hneď na svete. Pri natáčaní videa v hoteli Residence (Veľká vďaka pani riaditeľke) sme sa cítili ako celebrity, ktoré rozbiehajú svoju kariéru a Jožko sa na niektorých záberoch doširoka usmial, väčšinou sa sústredí na hru, čo ho baví a usmeje sa len tak kútikom no dajte pred neho päť kamier a muzikant z hudobného dua Sweet & Pepper sa vytešuje. Veríme, že sa budete tešiť aj vy. Pripravujeme totiž promo, ktoré bude vďaka výbornému kameramanovi na úrovni. Väčšinou sa sústredíme na prípravu a piesne. Na fotky či videá nám už akosi nevýjde čas, alebo ak aj áno, tak je to len z mobilu. To sa však čoskoro zmení a priblížime vám vcelku náš repertoár, radosť z hudby. Znenie strún, klávesov a spevu spod môjho klobúka.
Pozerám sa do počítača aké všeliake videá máme z akcií. Môžete si ich pozrieť, ak máte chuť. Nahrávka síce kvalitná nie je, no aspoň si ten nový výtvor budeme mať s čím porovnať.
Spomienky na naše spoločné hrania, tie však kvalitné sú. Tak ako výnimočné víno, ktoré má svoje piesne na eventoch spojených s gastronómiou, tak i my dozrievame, verím že do skvelej chuti, buketu, rôznorodej melódie..
Najbližšie budeme mať vstup na svitskom plese 1.marca. Tešíme sa.
Vaše duo Sweet & Pepper
Pozerám sa do počítača aké všeliake videá máme z akcií. Môžete si ich pozrieť, ak máte chuť. Nahrávka síce kvalitná nie je, no aspoň si ten nový výtvor budeme mať s čím porovnať.
Spomienky na naše spoločné hrania, tie však kvalitné sú. Tak ako výnimočné víno, ktoré má svoje piesne na eventoch spojených s gastronómiou, tak i my dozrievame, verím že do skvelej chuti, buketu, rôznorodej melódie..
Najbližšie budeme mať vstup na svitskom plese 1.marca. Tešíme sa.
Vaše duo Sweet & Pepper
nedeľa 17. februára 2019
koncerty, melódie, úsmevy, pohladenie duše
Keď po koncerte vo Fantázii odchádzate domov s úsmevom na tvári, naša misia je splnená. Niekedy je to misia tajná, lebo tie dlhé hodiny pri notách, neustálom cvičení a vylepšovaní hry na hudobný nástroj sa podobajú tajnému projektu. Nie každý totiž vie, čo všetko predchádza tomu, aby sa struny rozozvučali. Začať hrať, vytrvať a zlepšovať sa, to chce disciplínu a hodiny práce, aby mohli potom žiaci prísť na javisko,hrať, pokloniť sa a mať ten dobrý pocit, keď radostne tlieskate. Či už sú to zamilované alebo zasnežené melódie, súhra učiteľa umelca a žiaka, umelca budúceho, je citeľná v jednom pohľade, podpore učiteľa, keď si zahrá so žiakom, alebo len nastaví mikrofón. Aké by to bez hudby bolo? Ako v zime bez snehu a na Valentína bez lásky.
Fantázia s plnou náručou rozdáva radosť v podobe hudby, v januári sneží melódiami, vo februári spája notu k note a pripomína, že lásku, či už sme boli zamilovaní pred desiatimi rokmi alebo práve sme, je to láska, ktorú vieme cítiť vždy keď si spomenieme,dovoľme si zamilovanosť prežívať každý deň. Lásku k vetru, dažďu, slnku, k hudbe, k sebe a vtedy budú všetky vzťahy dokonalé. Cez gitaru, husle, flautu si hudobná láska hľadá priazeň k tomu, čo hrá, neskôr k tomu čo počúva. Aj keď nie je nástroj dokonalo naladený,zamilované srdce falošný tón nezahrá a vtedy to znie. Z javiska až k vám, od správneho prstokladu na klavíri k splneným prianiam..K atmosfére, kedy sa i malý koncert môže stať veľkolepým..
Fantázia s plnou náručou rozdáva radosť v podobe hudby, v januári sneží melódiami, vo februári spája notu k note a pripomína, že lásku, či už sme boli zamilovaní pred desiatimi rokmi alebo práve sme, je to láska, ktorú vieme cítiť vždy keď si spomenieme,dovoľme si zamilovanosť prežívať každý deň. Lásku k vetru, dažďu, slnku, k hudbe, k sebe a vtedy budú všetky vzťahy dokonalé. Cez gitaru, husle, flautu si hudobná láska hľadá priazeň k tomu, čo hrá, neskôr k tomu čo počúva. Aj keď nie je nástroj dokonalo naladený,zamilované srdce falošný tón nezahrá a vtedy to znie. Z javiska až k vám, od správneho prstokladu na klavíri k splneným prianiam..K atmosfére, kedy sa i malý koncert môže stať veľkolepým..
nedeľa 3. februára 2019
najkrajší bál
Bál..asi ten najkrajší na akom som bola. Na taký sa môžem tešiť už na rok dopredu. Príjemný pocit. Tešiť sa na deň, kedy sa zverím do rúk šikovnej kaderníčky Jarky a som o čosi krajšia vďaka umeniu Patrície Krystýnek. Už samotná príprava na ples má akési čaro.
Vybrať krásne šaty, aká to skvelá povinnosť..
Šuchot nariasených sukní mi znie ako sen. Tentokrát to však nebolo o širokej sukni. Zaujali ma čímsi tieto, vo výnimočnej farbe zelenej. O tom to je, cítiť sa výnimočne.
Na donovalskom bále sa noc niesla v znamení ohňa. Čas prestal plynúť a bola som ohňom celkom unesená. Budem si pamätať, ten krásny zážitok tanca, skvelého jedla, prvotriedne vína, spoločnosť.
Donovalský bál je jedinečný, nezabudnuteľný, neopísateľný.
Jeho noblesu už na začiatku večera podčiarkla Sisa Sklovská so svojím hlasom, sviečky začali horieť o čosi silnejšie a iskry sa rozihrali na tanečnom parkete. Bystrík Band sa postaral o úsmev a teplo na duši a umelecké diela šéfkuchára rozpálili chuťové poháriky. Oheň zažali i znamenité vína Vladimíra Hronského. Nešla som sa vynadívať na módnu prehliadku a kožené modely od Lenky Poulovej. Také šaty si ako správna milovníčka originality nenechám ujsť. Veď sa predsa treba potešiť, aspoň pohľadom, no snáď raz zavítam do Trenčína a v meste módy si kúpim konečne čosi na seba :) nevadí, že šatník mi ide roztisnúť, z potešenia netreba mať výčitky aj keby padla celá moja učiteľská výplata. :)
Keď som sa dívala cez okno na ohňovú šou, mala som pocit, že opäť začína nový rok, nový začiatok, nová radosť, nový krásny čas. Bola som celkom pohltená do tanečných kreácií so živlom, ktorý je tak potrebný, hrejivý ako láska, no zároveň vie aj ničiť..
Ubehlo to rýchlo. Zhoreli v minulosti chvíle prežité na parkete, kde som sa učila "čaču" s tanečníkmi z tanečnej školy "Smiem prosiť" pod vedením majsterky slečny Kosorínovej.
Zážitok z ohnivej noci tak rýchlo nevyhasne. Vždy do toho pomyselného ohňa priložím jednu spomienku a ak sa budem chcieť cítiť výnimočne, plesový ohník bude tlieť. Pozriem sa na fotky, na šaty do skrine a spomeniem si, že tou krásnou ženou som bola práve ja.
Taký oheň v sebe vie zažať každá. Chce to len úsmev, vrásky okolo očí od smiechu a učiť sa prežívať okamihy s horúcou intenzitou.
Sme to my, čo zažneme oheň a je na nás aby nevyhasol.
Ďakujem pani riaditeľke Veronike Šiklovej a všetkým šikovným ľuďom v hotely Residence za nezabudnuteľný zážitok
Vybrať krásne šaty, aká to skvelá povinnosť..
Šuchot nariasených sukní mi znie ako sen. Tentokrát to však nebolo o širokej sukni. Zaujali ma čímsi tieto, vo výnimočnej farbe zelenej. O tom to je, cítiť sa výnimočne.
Na donovalskom bále sa noc niesla v znamení ohňa. Čas prestal plynúť a bola som ohňom celkom unesená. Budem si pamätať, ten krásny zážitok tanca, skvelého jedla, prvotriedne vína, spoločnosť.
Donovalský bál je jedinečný, nezabudnuteľný, neopísateľný.
Jeho noblesu už na začiatku večera podčiarkla Sisa Sklovská so svojím hlasom, sviečky začali horieť o čosi silnejšie a iskry sa rozihrali na tanečnom parkete. Bystrík Band sa postaral o úsmev a teplo na duši a umelecké diela šéfkuchára rozpálili chuťové poháriky. Oheň zažali i znamenité vína Vladimíra Hronského. Nešla som sa vynadívať na módnu prehliadku a kožené modely od Lenky Poulovej. Také šaty si ako správna milovníčka originality nenechám ujsť. Veď sa predsa treba potešiť, aspoň pohľadom, no snáď raz zavítam do Trenčína a v meste módy si kúpim konečne čosi na seba :) nevadí, že šatník mi ide roztisnúť, z potešenia netreba mať výčitky aj keby padla celá moja učiteľská výplata. :)
Keď som sa dívala cez okno na ohňovú šou, mala som pocit, že opäť začína nový rok, nový začiatok, nová radosť, nový krásny čas. Bola som celkom pohltená do tanečných kreácií so živlom, ktorý je tak potrebný, hrejivý ako láska, no zároveň vie aj ničiť..
Ubehlo to rýchlo. Zhoreli v minulosti chvíle prežité na parkete, kde som sa učila "čaču" s tanečníkmi z tanečnej školy "Smiem prosiť" pod vedením majsterky slečny Kosorínovej.
Zážitok z ohnivej noci tak rýchlo nevyhasne. Vždy do toho pomyselného ohňa priložím jednu spomienku a ak sa budem chcieť cítiť výnimočne, plesový ohník bude tlieť. Pozriem sa na fotky, na šaty do skrine a spomeniem si, že tou krásnou ženou som bola práve ja.
Taký oheň v sebe vie zažať každá. Chce to len úsmev, vrásky okolo očí od smiechu a učiť sa prežívať okamihy s horúcou intenzitou.
Sme to my, čo zažneme oheň a je na nás aby nevyhasol.
Ďakujem pani riaditeľke Veronike Šiklovej a všetkým šikovným ľuďom v hotely Residence za nezabudnuteľný zážitok
Zasnežené melódie
Pekný koncert a taktiež i spevácke výkony. nedalo sa odchádzať z domu kultúry inak než s úsmevom
nedeľa 13. januára 2019
List k splneným prianiam.
Vážený pán Stanislav Štepka.
Chcelo to veľa odvahy napísať tento naivný list, no čas sa kráti, roky plynú a ak sa raz obzriem za svojim životom, chcela by som mať pokoj na duši, že som urobila všetko pre splnenie svojho sna. Píšem list. Jednoducho perom na papier ako za čias, keď ešte neboli emaily. Rada by som Vám týmto listom i vyjadrila svoj veľký obdiv za vaše krásne a nadčasové inscenácie, čo vedia tak pohladiť dušu. Mám rada ten humor i slzy, poéziu a lásku, ktorou vaše divadlo oplýva.
Ak by ste hľadali na stvárnenie svojich vízií takú malú Moniku Piekielnicku, ktorá by sa vám možno mohla hodiť, budem obetavo a zodpovedne stáť, či už na javisku alebo v zákulisí, za vznešeným remeslom umenia.
Som obyčajne neobyčajná tridsaťjeden ročná žena. Mám kúsok talentu, ktorý by som nerada nechala spať. Cítim zodpovednosť za dar, ktorý som dostala do vienka, a chcela by som, aby sa dostal k ľuďom. Asi by to bola škoda a verím , že Ten hore mi drží palce.
Som poetickou dušou.
Už ako malé dieťa som zasnene pozerala v triede literárno dramatického odboru na váš plagát.
Radošinské naivné divadlo. Vo svojich šiestich rokoch som nevedela, čo je to to naivné. Otec mi vysvetlil, vraj naivná som vtedy keď čakám, že pod okno mojej izby príde princ na bielom koni. Toho princa však mám. V podobe svetla, čo sa mi vždy dostane cez potlesk divákov.
Píšem tento list, lebo moje srdce piští po naplnení a častejšej radosti.
Bola by som šťastná, ak by som vám mohla byť nejak nápomocná.
Som učiteľkou na umeleckej škole. Študovala som hru na gitare, na konzervatóriu v Žiline a neskôr na vysokej škole operný spev.
Píšem slová, básne, piesne, scenáre a všetko to, čo ku mne zhora príde.
Momentálne účinkujem v troch inscenáciách v divadle Commedia Poprad.
Mám aj plný šatník kostýmov, ak by bolo treba.
Spievam a hrám. Na svoj vek vyzerám veľmi mlado, lebo som si ešte nedovolila starnúť.
Tvorba, umenie, oslobodzuje moju dušu.
Možno som príliš naivná, no je to krásny sen zahrať si vo vašom divadle.
nedeľa 6. januára 2019
Štedrá večera pre dušu
Kúsok zo svojho umenia by mohli učitelia dopriať v podobe koncertu každý rok.
Hovorí sa, vraj ten čo vie tak je slávny muzikant a ten čo nevie tak učí, no je to veľký omyl a predvianočný koncert bol dôkazom, že učitelia sú skutoční umelci.
Vo Fantázii sa udiala jedna vzácnosť. Kolektív sa svojou výnimočnosťou stáva akýmsi magnetom pre vzácnych ľudí, ktorí sem vždy radi zavítajú.
Učitelia tu nie len učia, no na pódiu sú ako ryby vo vode, a to, že hrávajú, koncertujú a neustále sa zdokonaľujú vo svojom umení hry, dovolím si spomenúť, že poniektorí sú aj multiinštrumentalisti, to je poklad vďaka ktorému vieme byť i lepšími vo výchove ďalších umelcov.
Učíme a aj nás to učí.. Pokore, obetavosti, pracovitosti, láske. O tom hudba je.
Nešetrím slovami chvály, spievam nadšením a som na nás hrdá, že každý výplod Fantázie v podobe koncertu je s veľkým zanietením a od srdca.
Na tom predvianočnom sa na pódiu v Dome kultúry vo Svite stretli znamenití umelci a vzácni hostia, ktorí prišli do malého Svitu, lebo vedia, že to čo vytvárame je s láskou a je to práve kvôli vám, kvôli tým čo nás neustále inšpirujú, kvôli žiakom, ktorí sa vďaka hudbe môžu stať ľuďmi vnímajúcimi krásu, čo sa dnes často prehliada.
Na javisku sa udiala jedna vzácnosť. Učitelia hrali spolu. Boli sme ako jedna rodina, hudba nabrala spoločný dych a kúzlo súznenia duší sa prenieslo až k publiku. Ďakujeme za potlesk v stoji.
Bol to koncert, čo otvoril naše srdcia,šepotom sa vkradol aj do tých vašich a umenie zaklopalo na dušu.. Vy ste otvorili.
Láska, pracovitosť, obeta, pokora.
Učiteľ je umelec. Umeniu učí, umenie rozdáva.
Vo Svite svit hviezd dopadol na javisko a my sme im ten jas jednoducho poslali späť.
V podobe hudby, vášho potlesku, ochotní v našom malom meste robiť zázraky, verím že aj anjeli sa započúvali.
Boli ste s nami v tom svete hudby, harmónie, tam kde má každá nota svoje miesto, tak ako každý človek má miesto na tomto svete.
Pohladenie hudbou,slovom básnika Vladislava Vaľka , spojenie živej hudby a tanca, rytmu na bicie v podaní Mateja Richtarčíka, skvelého muzikanta Tomáša Kokyho,jeho huslí, kontrabasu, Jozefa Štrbku s akordeónom, anjelskej flauty Viktórie Skokanovej, krásneho spevu sopranistky Miriam Trembáčovej, klavíra v podaní Andrejky Dzurillovej, Michala Konečného a jeho skvelej basgitary, rozozvučali sa i struny pod rukami Tomáša Tabáčeka.
To všetko vďaka vám a pani riaditeľke, ktorá túto školu diriguje s dôverou vo svoj orchester, z ktorého dokáže vyčariť najkrajšiu melódiu.
Snáď sa nám podarilo zasvietiť aj vo vás to pravé vianočné svetlo.
Prídite si ho načerpať na našich koncertoch.
Máme ho dosť pre všetkých.
sobota 5. januára 2019
Sviatok v každom dni
Ten pekný pocit prázdnin môžeme mať každý mesiac. Nechám si ho čerstvý ešte na január a svetielka si pokojne smú blikať aj celý rok, aby mali čarovnú moc úsmev rozsvietiť.
Aj Dnes som tú výnimočnosť mala, pretože padalo z neba páperie a privialo sviatočný pocit, ktorý môžem mať akokoľvek dlho.
Tieto voľné dni nám žiakom a učiteľom pripomenuli, aby sme si pocit oddychu a spokojnosti mohli zachovať, aj keď sa nám už sladké voľné dni chýlia ku koncu.
Prázdniny sa totiž skrývajú aj z tešenia sa pri práci. Obzvlášť v škole Fantázia, kde sa dá i snívať, precestovať s hudbou svet a v predstave nechať preznievať to pekné keď struna zaznie, ozve sa tón a kreativita nemá konca kraja. Tvorivosť, tanec a hudba, to je čosi povznášajúce, prázdninové.
Môžeme azda povedať, že máme prácu snov :)
Asi sa dnes pôjdem ešte prejsť po zasneženej ulici, po prípade urobím anjela v snehu a pripomeniem si aké to je ešte stále sa hrať. Verím, že aj cez prázdniny ste sa hrali a aj vaše hudobné nástroje hrali.
Tešíme sa na všetkých žiakov, keď sa opäť rozozvučí trieda a môžeme sa do júna cítiť sviatočne.
Aj Dnes som tú výnimočnosť mala, pretože padalo z neba páperie a privialo sviatočný pocit, ktorý môžem mať akokoľvek dlho.
Tieto voľné dni nám žiakom a učiteľom pripomenuli, aby sme si pocit oddychu a spokojnosti mohli zachovať, aj keď sa nám už sladké voľné dni chýlia ku koncu.
Prázdniny sa totiž skrývajú aj z tešenia sa pri práci. Obzvlášť v škole Fantázia, kde sa dá i snívať, precestovať s hudbou svet a v predstave nechať preznievať to pekné keď struna zaznie, ozve sa tón a kreativita nemá konca kraja. Tvorivosť, tanec a hudba, to je čosi povznášajúce, prázdninové.
Môžeme azda povedať, že máme prácu snov :)
Asi sa dnes pôjdem ešte prejsť po zasneženej ulici, po prípade urobím anjela v snehu a pripomeniem si aké to je ešte stále sa hrať. Verím, že aj cez prázdniny ste sa hrali a aj vaše hudobné nástroje hrali.
Tešíme sa na všetkých žiakov, keď sa opäť rozozvučí trieda a môžeme sa do júna cítiť sviatočne.
piatok 28. decembra 2018
Objatie Zeme
Stáva sa mi, že poznatky, pokiaľ nie sú podčiarknuté emóciou, na tie jednoducho zabudnem. Pustím ich z hlavy, nerozmýšľam. Verím, že vo mne zostanú len tie dôležité.
Prepojené s peknými chvíľami, kedy mi je dobre na svete a smiem vnímať zdroj všetkých tých pekných vecí, ktoré život prináša.
Na pocit nerozmýšľania v ionovom tuneli tak skoro nezabudnem. Bolo to akoby silné spojenie so Zemou. Objatie Zeme, liečenie prírodou.
V strede hory, čo svojim tvarom pripomína pyramídu.
Výlet, na ktorý sme sa vybrali s usmiatymi ľuďmi z jogacentra "Mojajoga" je priestorom, kde si doprajete čas pre seba. Chodím tam prebúdzať ten chrám v ktorom žije duša.
Navštívili sme liečivý tunel (Kóta Zulu 664) pri Markušovciach, ktorý kedysi slúžil na ťažbu železnej rudy. Energia Zeme však ťažbu zastavila. Je tam nahromadených vyše milión záporných iónov, ktoré pôsobia uzdravujúco na ľudský organizmus. Nepíšem o poznatkoch, takmer nič o tom neviem, no máme odborníkov, ktorí to namerali a ľudí, čo o tom vedia rozprávať lepšie. Viem však len to, že keď som vošla do tunela cítila som objatie Zeme, uzemnenie a vôbec som nepotrebovala rozmýšľať. Za zvuku slnečného bubna sa mi len žiadalo spievať a všetko čo by ma ťažilo poslala som Zemi. Ďakujem, že jedenásť ľudí, ktorí tam prišli s "čelovkami" na čiapkach,tam napriek zákazu vstupu pobudli, sa vrátili sa zblížení s prírodou. Spev zo mňa len bez rozmýšľania plynul. Nemyslela som na to, aké tóny sú to a ani na to či niekto počúva. Bola to len oslava života na nezvyčajnom mieste, ktoré nám nie náhodou ponúklo svoju náruč, aby sme sa mohli cítiť milovaní.
Koľko krásnych miest máme v našej krajine. Každý so svojou vierou .
Bola to výnimočná modlitba a vďaka za chvíle strávené za zvuku bubna a za dar spevu.
Nechať plynúť a precítiť všetky emócie na plno v danom okamihu.
Do nového roka želám len to najlepšie.
Čo najviac takých chvíľ, kedy sa duša môže povzniesť.
Prepojené s peknými chvíľami, kedy mi je dobre na svete a smiem vnímať zdroj všetkých tých pekných vecí, ktoré život prináša.
Na pocit nerozmýšľania v ionovom tuneli tak skoro nezabudnem. Bolo to akoby silné spojenie so Zemou. Objatie Zeme, liečenie prírodou.
V strede hory, čo svojim tvarom pripomína pyramídu.
Výlet, na ktorý sme sa vybrali s usmiatymi ľuďmi z jogacentra "Mojajoga" je priestorom, kde si doprajete čas pre seba. Chodím tam prebúdzať ten chrám v ktorom žije duša.
Navštívili sme liečivý tunel (Kóta Zulu 664) pri Markušovciach, ktorý kedysi slúžil na ťažbu železnej rudy. Energia Zeme však ťažbu zastavila. Je tam nahromadených vyše milión záporných iónov, ktoré pôsobia uzdravujúco na ľudský organizmus. Nepíšem o poznatkoch, takmer nič o tom neviem, no máme odborníkov, ktorí to namerali a ľudí, čo o tom vedia rozprávať lepšie. Viem však len to, že keď som vošla do tunela cítila som objatie Zeme, uzemnenie a vôbec som nepotrebovala rozmýšľať. Za zvuku slnečného bubna sa mi len žiadalo spievať a všetko čo by ma ťažilo poslala som Zemi. Ďakujem, že jedenásť ľudí, ktorí tam prišli s "čelovkami" na čiapkach,tam napriek zákazu vstupu pobudli, sa vrátili sa zblížení s prírodou. Spev zo mňa len bez rozmýšľania plynul. Nemyslela som na to, aké tóny sú to a ani na to či niekto počúva. Bola to len oslava života na nezvyčajnom mieste, ktoré nám nie náhodou ponúklo svoju náruč, aby sme sa mohli cítiť milovaní.
Koľko krásnych miest máme v našej krajine. Každý so svojou vierou .
Bola to výnimočná modlitba a vďaka za chvíle strávené za zvuku bubna a za dar spevu.
Nechať plynúť a precítiť všetky emócie na plno v danom okamihu.
Do nového roka želám len to najlepšie.
Čo najviac takých chvíľ, kedy sa duša môže povzniesť.
štvrtok 27. decembra 2018
kedy sú Vianoce Vianocami
Práve na Vianoce by sme k sebe mohli byť milí a len tak nezištne pomáhať druhým..
To je to pravé čaro a naozajstný dar, ktorý by mohol znieť v nás počas týchto magických dní. Darčeky, čo sa nedajú zabaliť sú tuším tie najkrajšie. Aký hrejivý to bol pocit, keď som začula jedno prianie a zišla o poschodie nižšie navštíviť susedov. Len tak. Jeden manželský pár, kde už roky žije láska, napriek chorobám. A aby neboli sami, vzala som si gitaru a šla zaspievať pár kolied. Ani som netušila, že sa môžu tak veľmi potešiť, zrazu i smútok z mojej tváre, ktorý tam občas býva pominul a cítila som šťastie byť na svete.
Ani sme sa nenazdali a tie tri dni sviatkov sú za nami. V našej rodine, keď zmizne na tanieri aj posledný kúsok kapra, zaznie veta : "No a už je po Vianociach" Veru je už po, no nechajme si ten pekný rodinný pocit, spokojnosť a radosť po celý rok.
Aby nám zhon v nákupných centrách nevzal to pravé čaro. Bolo mi trochu smutno, akí na seba vedia byť ľudia nevrlí. Prečo?.. Aby si doniesli do svojich domácností kopec jedla a stôl aby sa prehýbal pod vianočnými koláčmi?.. Tento rok som nepiekla, nemala som nič nachystané, no skúsila som trochu inak skrášliť Vianoce nie len svojim najbližším, ale i pani susede ktorej úsmev mi bude sladko znieť v duši aj bez tej cukrovej polevy na medovníkoch.
Obyčajné slovo, úsmev, spev, hudba, pozornosť, záujem..
rozjasní nejednu tvár.
Dúfam, že ste mali krásne sviatky..
To je to pravé čaro a naozajstný dar, ktorý by mohol znieť v nás počas týchto magických dní. Darčeky, čo sa nedajú zabaliť sú tuším tie najkrajšie. Aký hrejivý to bol pocit, keď som začula jedno prianie a zišla o poschodie nižšie navštíviť susedov. Len tak. Jeden manželský pár, kde už roky žije láska, napriek chorobám. A aby neboli sami, vzala som si gitaru a šla zaspievať pár kolied. Ani som netušila, že sa môžu tak veľmi potešiť, zrazu i smútok z mojej tváre, ktorý tam občas býva pominul a cítila som šťastie byť na svete.
Ani sme sa nenazdali a tie tri dni sviatkov sú za nami. V našej rodine, keď zmizne na tanieri aj posledný kúsok kapra, zaznie veta : "No a už je po Vianociach" Veru je už po, no nechajme si ten pekný rodinný pocit, spokojnosť a radosť po celý rok.
Aby nám zhon v nákupných centrách nevzal to pravé čaro. Bolo mi trochu smutno, akí na seba vedia byť ľudia nevrlí. Prečo?.. Aby si doniesli do svojich domácností kopec jedla a stôl aby sa prehýbal pod vianočnými koláčmi?.. Tento rok som nepiekla, nemala som nič nachystané, no skúsila som trochu inak skrášliť Vianoce nie len svojim najbližším, ale i pani susede ktorej úsmev mi bude sladko znieť v duši aj bez tej cukrovej polevy na medovníkoch.
Obyčajné slovo, úsmev, spev, hudba, pozornosť, záujem..
rozjasní nejednu tvár.
Dúfam, že ste mali krásne sviatky..
piatok 21. decembra 2018
Sen o lietaní
Splnili sme si sen o lietaní. Bol to tak skvelý nápad, že o ňom nebolo pochýb. Takýto "teambuilding", kde sme sa nesmierne zabavili vrelo odporúčam všetkým, ktorí by chceli zažiť čosi iné a spoločne sa tešiť. Spočiatku sme sa i báli, no išlo nám to výborne. Pod vedením sympatického inštruktora, ktorý si v simulátore voľného pádu lietal ako superman :) Aj my sme si mohli zatancovať s vetrom a bolo to neopísateľné. Keď sa vznášate vo vzduchu, na nič nemyslíte, len si vychutnávate stav beztiaže, štipku adrenalínu a nový dosiaľ nezažitý pocit. Aké to je poddať sa vetru a zažiť let na vlastnej koži? Je to také, že by som si to rada zopakovala a bol to jeden z najkrajších zážitkov v tomto roku :)
Ľudia, ktorí majú za sebou zoskoky s padákom, alebo si doplnia každodennú dávku toho nespútaného živlu, sú akýsi šťastnejší, usmievajú sa a sú nad všetkými starosťami. Životom akoby sa vznášali. Mohla som to zažiť. Spoločne s úžasnými ľuďmi z nášho kolektívu Fantázia. Ďakujeme pani riaditeľke za nevšedný vianočný darček. Zabalili sme sa do kombinéz, dali si prilby, okuliare, štuple do uší a vzniesli sme sa nad zem pomocou štyroch turbín. Lietali sme, no zdá sa mi, že ten krásny let sa začal už pred desiatimi rokmi.
Ľudia, ktorí majú za sebou zoskoky s padákom, alebo si doplnia každodennú dávku toho nespútaného živlu, sú akýsi šťastnejší, usmievajú sa a sú nad všetkými starosťami. Životom akoby sa vznášali. Mohla som to zažiť. Spoločne s úžasnými ľuďmi z nášho kolektívu Fantázia. Ďakujeme pani riaditeľke za nevšedný vianočný darček. Zabalili sme sa do kombinéz, dali si prilby, okuliare, štuple do uší a vzniesli sme sa nad zem pomocou štyroch turbín. Lietali sme, no zdá sa mi, že ten krásny let sa začal už pred desiatimi rokmi.
piatok 14. decembra 2018
súrodenecká láska
Keď som mala šesť rokov chcela som pod stromček zlatú retiazku so srdiečkom. Namiesto toho som však dostala do svojho života niečo vzácnejšie než zlato. Pätnásteho decembra sa narodil môj brat..Vtedy som ani nevedela, že sa čosi zmenilo a hrala som sa s céčkmi. Prišla som domov zo škôlky a v kolíske bolo drobučké stvorenie, ktoré je dnes pre mňa tým najpravdivejším zrkadlom a som skutočne rada, že mám toho malého brata, ktorý je už veľký. Bez súrodencov by bolo na svete smutno. Obzvlášť mne. Veď kto by mi bol utekal z materskej školy, keď som po neho prišla ako vzorná sestra? Vždy vycítil náznak mojej zlej nálady. Jednoducho odomňa požadoval bezpodmienečnú lásku a ak som sa na neho neusmiala, ušiel a našla som ho v najbližšom parku ako palicou mláti po úbohých steblách nepokosenej trávy, poprípade sa mi vyváľal v nejakej mláke. Občas to boli chvíle plné zúfania si, no dnes mám tú zlatú retiazku práve od neho. Taký vie byť pozorný a prajný, vnímavý dnes už muž.
Keď sme boli malí, naša najobľúbenejšia hra bola "pevnosť Boyard". Vymýšľala som úlohy, všeliake hádanky, nesmeli chýbať ani presýpacie hodiny. Boli to pekné chvíle a aj také na ktorých sa dnes už smejeme. Andrej, ktorého som mala niekedy v mobile pod rôznymi uštipačnými prezývkami je dnes jednoducho Andrejko a má ma rád. Skutočne, nefalšovane ako nikto iný, lebo takto to vedia len súrodenci. Mám jedného a ďakujem mu za všetky životné lekcie, ktoré mi pripravil. Vďaka nemu dokážem ľúbiť viac. Aj keď mi už ako dvanásťmesačný rozbil hrnčekom hlavu. Je to láska nefalšovaná. Keby mi chcel niekto ublížiť, trúfam si tvrdiť,že by za mňa i život dal. Môj veľký mladší brat, ktorý flegmaticky dodal: "To je v poriadku, to je moja sestra" keď som chcela ísť na diskotéku, nemala som doklady o tom, že osemnásť som už dávno mala.
Môj veľký brat, ktorý mi po tom ako sme sa pohádali kúpil tú najkrajšiu kabelku k meninám..
Len takto stručne dozrelo pár slov z tej veľkej knihy, ktorej stránky sa spomienkou vpisujú do prežitých rokov. Sú ako kŕdeľ vtákov. Nestačím sa čudovať ako rýchlo letia.
Slová ako oneskorený darček k jeho narodeninám, tak verím, že ho poteší..
..určite..
Sme predsa jedna krv.
Ani na Vianoce odomňa nič nedostal. Netrúfala som si trafiť sa do jeho vycibreného vkusu.
Povedal mi, že to nevadí, lebo má odomňa lásku. Čím sme starší, tým je krajší vzťah medzi ľuďmi, čo majú spoločnú mamu. To neviditeľné puto pretrvá,
veď sme sa obaja rozhodli narodiť jednej obdivuhodnej žene.
Keď sme boli malí, naša najobľúbenejšia hra bola "pevnosť Boyard". Vymýšľala som úlohy, všeliake hádanky, nesmeli chýbať ani presýpacie hodiny. Boli to pekné chvíle a aj také na ktorých sa dnes už smejeme. Andrej, ktorého som mala niekedy v mobile pod rôznymi uštipačnými prezývkami je dnes jednoducho Andrejko a má ma rád. Skutočne, nefalšovane ako nikto iný, lebo takto to vedia len súrodenci. Mám jedného a ďakujem mu za všetky životné lekcie, ktoré mi pripravil. Vďaka nemu dokážem ľúbiť viac. Aj keď mi už ako dvanásťmesačný rozbil hrnčekom hlavu. Je to láska nefalšovaná. Keby mi chcel niekto ublížiť, trúfam si tvrdiť,že by za mňa i život dal. Môj veľký mladší brat, ktorý flegmaticky dodal: "To je v poriadku, to je moja sestra" keď som chcela ísť na diskotéku, nemala som doklady o tom, že osemnásť som už dávno mala.
Môj veľký brat, ktorý mi po tom ako sme sa pohádali kúpil tú najkrajšiu kabelku k meninám..
Len takto stručne dozrelo pár slov z tej veľkej knihy, ktorej stránky sa spomienkou vpisujú do prežitých rokov. Sú ako kŕdeľ vtákov. Nestačím sa čudovať ako rýchlo letia.
Slová ako oneskorený darček k jeho narodeninám, tak verím, že ho poteší..
..určite..
Sme predsa jedna krv.
Ani na Vianoce odomňa nič nedostal. Netrúfala som si trafiť sa do jeho vycibreného vkusu.
Povedal mi, že to nevadí, lebo má odomňa lásku. Čím sme starší, tým je krajší vzťah medzi ľuďmi, čo majú spoločnú mamu. To neviditeľné puto pretrvá,
veď sme sa obaja rozhodli narodiť jednej obdivuhodnej žene.
utorok 11. decembra 2018
Mikulášsky odkaz
Zabudli sme sa hrať?
Vo svete dospelých je Mikuláš už len ktosi prezlečený v červenom. V kostýme anjela som len sledovala ,sem tam, ten rozpačitý úsmev rodičov. Aspoň v deň na svätého Mikuláša by sme nemuseli mať plné vrece predsudkov na svojich chrbtoch. Zahrala som si na gitare spolu so skvelým akordeonistom a zatancovala v kežmarskej stanici kačací tanec, kým všetky deti rozpovedali Mikulášovi básničky, pesničky a priania. Ja si prajem, aby sa mali ľudia dobre, nech je odkaz toho biskupa stále živý, aby sme si vedeli nezištne pomáhať. Prajem si, aby nikto netrel biedu a nemusel čeliť diablovi menom alkohol a sedieť bez domova na stanici a naši tmavší spoluobčania nekradli z mikulášskeho košíka sladkosti. Tí predsudky nemajú.
V tento deň som ale zahodila vrece strachov i obáv a mohla sa zmeniť na sympatického anjela s kučeravými vlasmi a len sa usmievať na svet a tak verím, že Mikuláš, čertíkovia a anjeli vám pripravili krásny deň spolu s parnou lokomotívou, hudbou harmoniky, spevu a radosti v detských očiach. Už z diaľky ste mohli začuť muziku a zachytiť atmosféru na rozprávkovej lokomotíve.
Nezabudnime sa hrať, veď v každom z nás je kúsok dieťaťa, ktoré je plné očakávaní a tešenia sa zo života..a aj keď si Mikuláš prisadol na lavičku k človeku bez domova, skúsme sa na túto krutú realitu pozrieť inak a podať pomocnú ruku nie len počas vianočných sviatkov.
Vo svete dospelých je Mikuláš už len ktosi prezlečený v červenom. V kostýme anjela som len sledovala ,sem tam, ten rozpačitý úsmev rodičov. Aspoň v deň na svätého Mikuláša by sme nemuseli mať plné vrece predsudkov na svojich chrbtoch. Zahrala som si na gitare spolu so skvelým akordeonistom a zatancovala v kežmarskej stanici kačací tanec, kým všetky deti rozpovedali Mikulášovi básničky, pesničky a priania. Ja si prajem, aby sa mali ľudia dobre, nech je odkaz toho biskupa stále živý, aby sme si vedeli nezištne pomáhať. Prajem si, aby nikto netrel biedu a nemusel čeliť diablovi menom alkohol a sedieť bez domova na stanici a naši tmavší spoluobčania nekradli z mikulášskeho košíka sladkosti. Tí predsudky nemajú.
V tento deň som ale zahodila vrece strachov i obáv a mohla sa zmeniť na sympatického anjela s kučeravými vlasmi a len sa usmievať na svet a tak verím, že Mikuláš, čertíkovia a anjeli vám pripravili krásny deň spolu s parnou lokomotívou, hudbou harmoniky, spevu a radosti v detských očiach. Už z diaľky ste mohli začuť muziku a zachytiť atmosféru na rozprávkovej lokomotíve.
Nezabudnime sa hrať, veď v každom z nás je kúsok dieťaťa, ktoré je plné očakávaní a tešenia sa zo života..a aj keď si Mikuláš prisadol na lavičku k človeku bez domova, skúsme sa na túto krutú realitu pozrieť inak a podať pomocnú ruku nie len počas vianočných sviatkov.
nedeľa 25. novembra 2018
..keď sa nájde, čo k sebe patrí..
Byť hudobnou súčasťou pri ochutnávke vín, tak aby každé jedno malo svoju pieseň, je to, čo dokáže zážitok obohatiť o čosi viac. Môže sa tešiť i ďalší zmysel.
..Počuť.. veď pre čo iné by znel známy tón? Aj uši chcú mať potešenie. Takýto zvuk zaznie najkrajšie, ak sú tie priehľadné hudobné nástroje na stopkách aspoň dva..
Piesne v podaní dua Sweet & pepper tento tón so zanietením doprevádzajú a je to česť pridať sa do spoločenského orchestra. Vzniká tak nezabudnuteľná harmónia.
Tak ako hudba plynie v čase, tak i vinár musí počkať, kým hrozno dozreje. Víno môže vytvoriť len jedno za rok. Koľko má pokusov? Ak urobí chybu a nevytvorí v súlade s prírodou to, čo by zazvonilo chuťou do pekného momentu, musí čakať, kým dozreje vinica. Zaujala ma táto myšlienka špičkového sommeliera v pražskej vinotóke "Bacchus". Aj my máme možnosť zahrať skladbu na koncerte len raz, a ak sa stane chyba nevrátime čas, aby sme čosi napravili. Tak je to i s tvorbou vína. Je to teda veľká vzácnosť. Daný ročník je vždy len jeden, už nebude taký ako bol predtým a to nám tak krásne symbolizuje neopakovateľnosť. Koľko poézie je vo víne..
Okrem toho, že je v ňom i pravda, že dokáže pripomenúť chvíle pekných zážitkov a spríjemniť ich k dokonalosti.
Koľko máme pokusov? Na život len jeden, no máme roky, mesiace, týždne, hodiny a
zakaždým , keď sa naplní pohár, pieseň zazneje, môžeme byť plní nádeje.
Môcť vychutnávať, keď sa pohár naplní a pár nôt dušu zahreje.
..Počuť.. veď pre čo iné by znel známy tón? Aj uši chcú mať potešenie. Takýto zvuk zaznie najkrajšie, ak sú tie priehľadné hudobné nástroje na stopkách aspoň dva..
Piesne v podaní dua Sweet & pepper tento tón so zanietením doprevádzajú a je to česť pridať sa do spoločenského orchestra. Vzniká tak nezabudnuteľná harmónia.
Tak ako hudba plynie v čase, tak i vinár musí počkať, kým hrozno dozreje. Víno môže vytvoriť len jedno za rok. Koľko má pokusov? Ak urobí chybu a nevytvorí v súlade s prírodou to, čo by zazvonilo chuťou do pekného momentu, musí čakať, kým dozreje vinica. Zaujala ma táto myšlienka špičkového sommeliera v pražskej vinotóke "Bacchus". Aj my máme možnosť zahrať skladbu na koncerte len raz, a ak sa stane chyba nevrátime čas, aby sme čosi napravili. Tak je to i s tvorbou vína. Je to teda veľká vzácnosť. Daný ročník je vždy len jeden, už nebude taký ako bol predtým a to nám tak krásne symbolizuje neopakovateľnosť. Koľko poézie je vo víne..
Okrem toho, že je v ňom i pravda, že dokáže pripomenúť chvíle pekných zážitkov a spríjemniť ich k dokonalosti.
Koľko máme pokusov? Na život len jeden, no máme roky, mesiace, týždne, hodiny a
zakaždým , keď sa naplní pohár, pieseň zazneje, môžeme byť plní nádeje.
Môcť vychutnávať, keď sa pohár naplní a pár nôt dušu zahreje.
nedeľa 18. novembra 2018
Dopadnúť na všetky štyri..
"Mňáu"povedala mačacia kandidátka na primátorku a priaznivci sa len tak hrnuli dať jej svoj hlas, veď mačací jazýček sa prihovorí za všetko, čo je naozaj dôležité. Veď ktorý kandidát by si vás pozval len tak k sebe domov? ..
V obývačke mačičky Mafie si môžete dať aj ten čokoládový mačací jazýček, k tomu i dobrý čaj, šálku kávy, výborný zákusok a užiť si spoločnosť ako mačky, ktorá vylepšila povesť všetkým čiernym mačkám, tak i ďalších troch huňatých krásavíc, od ktorých sa môžeme naučiť ako sa naozaj oddychuje. Túto činnosť sa v dnešnom hektickom živote jednoducho treba naučiť. Je zaujímavosťou, že v ich prítomnosti sa väčšinou pohybujú šikovní ľudia so skvelými nápadmi. Je to azda mačacia tajomnosť, rafinovansť, sebaistota zároveň pokoj, ktorý tieto záhadné, nezávislé stvorenia vyžarujú? Štvornohá kandidátka sa ozvala v tom správnom čase, kedy by sa všetci pracujúci Popradčania mali na chvíľu zastaviť a dať si v "Cat café" nejaký ten "mafin". Nie taký so sardinkami, ale osladiť a pohladiť si život.
Na tomto mieste na chvíľu zmizne realita.
V mačacej kaviarni, kde som už v prvý deň jej otvorenia zavítala a uvidela tie krásne huňaté stvorenia, bolo mi akosi ľahšie na duši. Byť mačkou, nuž začnem priasť :)
Páčilo sa mi byť obklopená touto spoločnosťou. Začala som sa obzerať po tom svojom kandidátovi na kocúra a ten veru splnil čo sľúbil. Domov je domovom, kútiky úst sú vyššie a pokoj na duši nad stresom zvíťazil.
Mali by sme sa predsa len od mačiek i čosi naučiť.
Mať na dennom poriadku tú pohodu,pokoj, nezávislosť, dostatok oddychu, ísť kam sa nám zachce, dostatok spánku,
vychutnávať si dar toho, že sme a pri páde jednoducho dopadnúť na všetky štyri..
V obývačke mačičky Mafie si môžete dať aj ten čokoládový mačací jazýček, k tomu i dobrý čaj, šálku kávy, výborný zákusok a užiť si spoločnosť ako mačky, ktorá vylepšila povesť všetkým čiernym mačkám, tak i ďalších troch huňatých krásavíc, od ktorých sa môžeme naučiť ako sa naozaj oddychuje. Túto činnosť sa v dnešnom hektickom živote jednoducho treba naučiť. Je zaujímavosťou, že v ich prítomnosti sa väčšinou pohybujú šikovní ľudia so skvelými nápadmi. Je to azda mačacia tajomnosť, rafinovansť, sebaistota zároveň pokoj, ktorý tieto záhadné, nezávislé stvorenia vyžarujú? Štvornohá kandidátka sa ozvala v tom správnom čase, kedy by sa všetci pracujúci Popradčania mali na chvíľu zastaviť a dať si v "Cat café" nejaký ten "mafin". Nie taký so sardinkami, ale osladiť a pohladiť si život.
Na tomto mieste na chvíľu zmizne realita.
V mačacej kaviarni, kde som už v prvý deň jej otvorenia zavítala a uvidela tie krásne huňaté stvorenia, bolo mi akosi ľahšie na duši. Byť mačkou, nuž začnem priasť :)
Páčilo sa mi byť obklopená touto spoločnosťou. Začala som sa obzerať po tom svojom kandidátovi na kocúra a ten veru splnil čo sľúbil. Domov je domovom, kútiky úst sú vyššie a pokoj na duši nad stresom zvíťazil.
Mali by sme sa predsa len od mačiek i čosi naučiť.
Mať na dennom poriadku tú pohodu,pokoj, nezávislosť, dostatok oddychu, ísť kam sa nám zachce, dostatok spánku,
vychutnávať si dar toho, že sme a pri páde jednoducho dopadnúť na všetky štyri..
nedeľa 11. novembra 2018
Zázraky prírody
Nedávno som bola v lese na huby a hubičky :) a pristihla som sa, že do košíka nezbieram len hríby, ale i plechovky, sklenené fľaše a podobné smutné veci, čo boli učupené pod stromami. Prírode to tam istotne zavadzalo. Chceli by sme od nej všeličo, od matky Zeme, čo trpezlivo hladí naše bytie všetkým čo potrebujeme a my ju len šklbeme, matku našu trpezlivú, dobrú, čo má náruč otvorenú a objatie plné kyslíka, zelene a všetkých krás. Bolo by riešenie vziať si na hríby jedno z ďalších igelitových vriec a presunúť odpadky z lesa na skládku? Istotne by sa nejednej čistinke v lese uľavilo.
Veď nám sa vždy uľaví, keď sa ľudsky ruka v ruke vyberieme na prechádzku do blízkych Tatier. Čerstvý vzduch celkom očistí, ako telo, tak aj myšlienky..
Popradské pleso.. aký pokoj vyžarovalo z hladiny, vlnky sa jemne pohrávali s vetrom, tatranský vzduch vyrozprával príbeh. Bol však trochu smutný, pretože i po ceste na toto miesto bolo by treba vziať si vrece na odpadky. Prečo? Keď na prechádzku do Tatier, treba si vziať termosku s čajom a čokoládu.. Keď pôjdem nabudúce, pribalím si do vrecka na šatách aj čosi, kde môžem pozbierať všetky papiere a vreckovky, čo sa v krásach prírody vynímali a "chválili" náš národ. Prečo sme takí? Azda preto, že máme všetko?
Skloňme sa aj my pred matkou Zemou, tak ako sa i ona skláňa, keď dovolí nám rásť spolu so stromami, veď tá matka dala by nám i z posledného.
Papier sa v lese tak rýchlo nerozpustí ako človeku starosti, keď v ňom pobudne.
Prízemnosti nechajme doma v koši, nie v chráme, kde je všetko dokonalé, veď to nie je samozrejmosť, ale veľký dar. Veď sme súčasť tých krás, pohľadov na hory, pohľadov na nebo obklopené korunami stromov,pohľad našich očí kochajúci.. buďme takí, aby sme toho boli súci..
Aby i ten, čo príde po nás to okúsil.
Šaty na prechádzku do Tatier. Asi by to u mňa ani inak nemohlo byť :)
Veď nám sa vždy uľaví, keď sa ľudsky ruka v ruke vyberieme na prechádzku do blízkych Tatier. Čerstvý vzduch celkom očistí, ako telo, tak aj myšlienky..
Popradské pleso.. aký pokoj vyžarovalo z hladiny, vlnky sa jemne pohrávali s vetrom, tatranský vzduch vyrozprával príbeh. Bol však trochu smutný, pretože i po ceste na toto miesto bolo by treba vziať si vrece na odpadky. Prečo? Keď na prechádzku do Tatier, treba si vziať termosku s čajom a čokoládu.. Keď pôjdem nabudúce, pribalím si do vrecka na šatách aj čosi, kde môžem pozbierať všetky papiere a vreckovky, čo sa v krásach prírody vynímali a "chválili" náš národ. Prečo sme takí? Azda preto, že máme všetko?
Skloňme sa aj my pred matkou Zemou, tak ako sa i ona skláňa, keď dovolí nám rásť spolu so stromami, veď tá matka dala by nám i z posledného.
Papier sa v lese tak rýchlo nerozpustí ako človeku starosti, keď v ňom pobudne.
Prízemnosti nechajme doma v koši, nie v chráme, kde je všetko dokonalé, veď to nie je samozrejmosť, ale veľký dar. Veď sme súčasť tých krás, pohľadov na hory, pohľadov na nebo obklopené korunami stromov,pohľad našich očí kochajúci.. buďme takí, aby sme toho boli súci..
Aby i ten, čo príde po nás to okúsil.
Šaty na prechádzku do Tatier. Asi by to u mňa ani inak nemohlo byť :)
nedeľa 28. októbra 2018
Kroky na javisku
Kroky na javisku a takty do dychu..
Na doskách divadla niet ostychu.
Tam môže sa i šepkať nahlas
kričať potichu..
Ako vzácna bytosť
do sýta sa potlesku napijem
vtedy ožijem.
Zaklopala mi na srdce láska nevídaná.
Nuž jej odovzdávam
svoj čas a všetko čo mi je vzácne..
Tam sa dejú veci zvláštne..
nič nebolí
rýchle momenty trvania hier
zostanú večné..
Tá láska nevídaná
dlho sa hľadá..
Keby každý týždeň bol v duchu takom..
Bohatý na divákov.
Ako vzácna bytosť cítim sa,
keď ladné kroky na javisku
hladia mi život..
Pôvabom smiem znieť na živo
s citom so slovami
nech ešte sú predstavenia pred nami,
aby mohla som sa rozprávať s anjelmi a hviezdami
svetlom, čo podmaní..
s odovzadím
pred predstavením..
Chcem každý moment na javisku prežiť skutočne,
nie hrať, ale byť..
Vtedy sa otvoria dvere
do duše čo dýcha pre divadlo..
žiť..
Ako motýľ mi to na nos sadlo
večerom po týždni plnom predstavení.
Pravda, krásne je na svete
už len kvitnúť, aby motýľ neodletel..
Na doskách divadla niet ostychu.
Tam môže sa i šepkať nahlas
kričať potichu..
Ako vzácna bytosť
do sýta sa potlesku napijem
vtedy ožijem.
Zaklopala mi na srdce láska nevídaná.
Nuž jej odovzdávam
svoj čas a všetko čo mi je vzácne..
Tam sa dejú veci zvláštne..
nič nebolí
rýchle momenty trvania hier
zostanú večné..
Tá láska nevídaná
dlho sa hľadá..
Keby každý týždeň bol v duchu takom..
Bohatý na divákov.
Ako vzácna bytosť cítim sa,
keď ladné kroky na javisku
hladia mi život..
Pôvabom smiem znieť na živo
s citom so slovami
nech ešte sú predstavenia pred nami,
aby mohla som sa rozprávať s anjelmi a hviezdami
svetlom, čo podmaní..
s odovzadím
pred predstavením..
Chcem každý moment na javisku prežiť skutočne,
nie hrať, ale byť..
Vtedy sa otvoria dvere
do duše čo dýcha pre divadlo..
žiť..
Ako motýľ mi to na nos sadlo
večerom po týždni plnom predstavení.
Pravda, krásne je na svete
už len kvitnúť, aby motýľ neodletel..
nedeľa 21. októbra 2018
Koľko je hodín? Koľko chceš aby bolo..?
Akosi mi zazvonila sobotňajšia slnečná odpoveď na moju otázku "Koľko je hodín? "
"Koľko chceš aby bolo?"
Zvyčajne nosím hodinky. Sú mojim putom k realite. Keď sa pozriem na ruku a namiesto dvoch ručičiek je na šnúrke pár goráliek, mám sviatok.. Vtedy sa nemusím ponáhľať.
Len vychutnať si kávu a okrem cukru dať si i dúšok tatranského vzduchu.
Rozhodla som sa vidieť a počuť zázraky..
Ako keď kráčam chodníkom v Tatranskej Lomnici a v šuchotavých listoch, len kúsok odo mňa, vidím srnky. Nie každý ich videl kto šiel okolo .
Bolo sa treba zastaviť a pozrieť sa o čosi bližšie.
...Si kúsok môjho neba
každá chvíľa
je sviatkom.
Až do jesene mohli by trvať maličkosti
opadaných listov..
Jarou byť ti chvíľu.
"Koľko je hodín?"
"Koľko chceš aby bolo?"
Nehovorme zbohom,
..aj keď nestretnú sa ruky v zime..
"Koľko chceš aby bolo?"
Zvyčajne nosím hodinky. Sú mojim putom k realite. Keď sa pozriem na ruku a namiesto dvoch ručičiek je na šnúrke pár goráliek, mám sviatok.. Vtedy sa nemusím ponáhľať.
Len vychutnať si kávu a okrem cukru dať si i dúšok tatranského vzduchu.
Rozhodla som sa vidieť a počuť zázraky..
Ako keď kráčam chodníkom v Tatranskej Lomnici a v šuchotavých listoch, len kúsok odo mňa, vidím srnky. Nie každý ich videl kto šiel okolo .
Bolo sa treba zastaviť a pozrieť sa o čosi bližšie.
...Si kúsok môjho neba
každá chvíľa
je sviatkom.
Až do jesene mohli by trvať maličkosti
opadaných listov..
Jarou byť ti chvíľu.
"Koľko je hodín?"
"Koľko chceš aby bolo?"
Nehovorme zbohom,
..aj keď nestretnú sa ruky v zime..
utorok 16. októbra 2018
divadlo na cestách a skutočné hodnoty
Plné dojmov a emócií sú chvíle strávené na našich cestách divadelných.
Nežijem ideálny život, no v divadle to ideálne je. Tam dá sa zabudnúť na všetko, čo nie je podstatné. Je to akoby kompenzácia vrások, lások.
Javisko a hľadisko dáva môjmu životu naplnenie.
Som rada, že nestíham toľko písať, mať toľko dokonalých záberov.
Keď kráčam ruka v ruke s umením, užívam si chvíle, ktoré by azda stratili zo svojej skutočnosti, ak by boli rušené prievanom otvoreného okna v počítači.
Smiem kráčať po doskách divadelných
opatrne aby sa nerozplynul sen..
Hodnota pravá
z tých momentov sa skladá.
Neviem zachytiť do slov.
Život, ktorý tak naplno dýcha..
..je to však pýcha..
Keď každý nádych je tak skutočný
bez retušu.
A tak dávam svoju dušu..
divadelnej opone
úsmev i plač v slove
noseniu rekvizít, prípravám, sladkému potlesku,
čo vynahradí mnohé.
Nežijem ideálny život, no v divadle to ideálne je. Tam dá sa zabudnúť na všetko, čo nie je podstatné. Je to akoby kompenzácia vrások, lások.
Javisko a hľadisko dáva môjmu životu naplnenie.
Som rada, že nestíham toľko písať, mať toľko dokonalých záberov.
Keď kráčam ruka v ruke s umením, užívam si chvíle, ktoré by azda stratili zo svojej skutočnosti, ak by boli rušené prievanom otvoreného okna v počítači.
Smiem kráčať po doskách divadelných
opatrne aby sa nerozplynul sen..
Hodnota pravá
z tých momentov sa skladá.
Neviem zachytiť do slov.
Život, ktorý tak naplno dýcha..
..je to však pýcha..
Keď každý nádych je tak skutočný
bez retušu.
A tak dávam svoju dušu..
divadelnej opone
úsmev i plač v slove
noseniu rekvizít, prípravám, sladkému potlesku,
čo vynahradí mnohé.
pondelok 24. septembra 2018
Svet môže byť pre nás slnkom zaliaty, aj keď je zamračené.
Verím, že všetko je prepojené a pod ochranou niečoho omnoho väčšieho než si dokážeme predstaviť.
Akoby to bolo úplne jedno, či je to náboženstvo východu alebo západu. Mám jednoducho pocit, že všetko je to jeden celok.
My všetci a tento svet. Čo ak sa práve to božské odráža v nás samých, v našom ľudskom nádychu..? V ňom sa akoby ukrývala celá naša sila žitia. Aké by bolo, ak by sme mali dôveru v život tak veľkú a silnú ako keď sa nadýchneme.. Pochybnosti a strach by už v nás nemali miesto. Preto si prajem každým dňom ďakovať za nádych, za svoje srdce, myseľ, za slová, ktoré nech sú úprimné.
Aké teda náboženstvo? Základom každého je predsa to, aby sme boli dobrými ľuďmi.
Šťastnými, prajnými, pokornými, vďačnými so slnkom v duši.
Či už je to modlitba Otčenáš alebo mantra OM.
Ak aj nie každý zdieľa tento názor, len by som sa chcela o túto svoju slobodu podeliť.
Nech už vás robí šťastnými modlitba v kostole, alebo nevyslovujete žiadne slová, len sa usmejete, už to je prejav radosti, ktorá sa našim strážnym anjelom istotne páči.
Nie sme náhodou my tým zázrakom medzi nebom a zemou?
S nekonečným vesmírom, ktorý máme každý v sebe..nekonečným, plným hviezd a úžasu..
Či už je to Boží chrám, alebo je chrámom naše ľudské telo, nech je chlieb náš každodenný harmónia a láska. Každý predsa môže veriť v to, s čím je jeho myseľ v súzvuku.
Nič a nikoho nemôžeme vlastniť. To čo je najväčším darom sme práve my. Náš život, ktorý sa začína nádychom a končí výdychom. Je to to najdôležitejšie, čo máme.
Toto všetko mi pripomenul krásny zážitok na železničnej stanici vo Svite. Priestor sa naplnil zvukom slnečných bubnov a ja som mohla jednoducho byť.
Akoby to bolo úplne jedno, či je to náboženstvo východu alebo západu. Mám jednoducho pocit, že všetko je to jeden celok.
My všetci a tento svet. Čo ak sa práve to božské odráža v nás samých, v našom ľudskom nádychu..? V ňom sa akoby ukrývala celá naša sila žitia. Aké by bolo, ak by sme mali dôveru v život tak veľkú a silnú ako keď sa nadýchneme.. Pochybnosti a strach by už v nás nemali miesto. Preto si prajem každým dňom ďakovať za nádych, za svoje srdce, myseľ, za slová, ktoré nech sú úprimné.
Aké teda náboženstvo? Základom každého je predsa to, aby sme boli dobrými ľuďmi.
Šťastnými, prajnými, pokornými, vďačnými so slnkom v duši.
Či už je to modlitba Otčenáš alebo mantra OM.
Ak aj nie každý zdieľa tento názor, len by som sa chcela o túto svoju slobodu podeliť.
Nech už vás robí šťastnými modlitba v kostole, alebo nevyslovujete žiadne slová, len sa usmejete, už to je prejav radosti, ktorá sa našim strážnym anjelom istotne páči.
Nie sme náhodou my tým zázrakom medzi nebom a zemou?
S nekonečným vesmírom, ktorý máme každý v sebe..nekonečným, plným hviezd a úžasu..
Či už je to Boží chrám, alebo je chrámom naše ľudské telo, nech je chlieb náš každodenný harmónia a láska. Každý predsa môže veriť v to, s čím je jeho myseľ v súzvuku.
Nič a nikoho nemôžeme vlastniť. To čo je najväčším darom sme práve my. Náš život, ktorý sa začína nádychom a končí výdychom. Je to to najdôležitejšie, čo máme.
Toto všetko mi pripomenul krásny zážitok na železničnej stanici vo Svite. Priestor sa naplnil zvukom slnečných bubnov a ja som mohla jednoducho byť.
nedeľa 16. septembra 2018
Duo Sweet & Pepper, výnimočné piesne, neopakovateľná atmosféra
Sweet & Pepper, pohladenie pre uši v podaní dvoch interprétov.
Jazz, vlastná tvorba, piesne v retro štýle.
Zvuk klavíra, spevu a gitary rozozvučia chvíľu tak, že bude jedinečná.
Hudba plynúca v čase a vy sa môžete nechať uniesť.
Duo Sweet & Pepper, vždy brnkne na tú správnu strunu.
Pri živej hudbe ožijú momenty.
Tešíme sa na vás už tento piatok v Arena Ružomberok
Jazz, vlastná tvorba, piesne v retro štýle.
Zvuk klavíra, spevu a gitary rozozvučia chvíľu tak, že bude jedinečná.
Hudba plynúca v čase a vy sa môžete nechať uniesť.
Duo Sweet & Pepper, vždy brnkne na tú správnu strunu.
Pri živej hudbe ožijú momenty.
Tešíme sa na vás už tento piatok v Arena Ružomberok
úsmevné veľké maličkosti
Dopriať si z času na čas krásne veci nie je vôbec hriech. Obzvlášť ak sú navrhnuté kreatívnou dušou. Niet pochýb, že takýto skvost môže ozdobiť svojou magickou tmavo zelenou nejeden deň.
Aj vďaka takýmto náušniciam sa predstavy môžu stať skutočnosťou a z nenápadnej ženy vie byť éterická bytosť.
Nie vždy som sa mohla obliekať tak ako som chcela. V časoch základnej školy som mala jednu fialovú bundu, čo mi bola veľká, nohavice, čo nešli ani do čižiem ani von z čižiem.
Ako harmonika pre Moniku hrali mi tie rifle do taktu, v akom som kráčať vonkoncom nechcela.
Dnes je to však iné. Nekráčam tak celkom s dobou, no v sebe s takou ženou, že keď sa na ňu do zrkadla pozriem som to ja. Mám skvelého partnera. Môj šatník ma proste nikdy nesklame. Hýri farbami a dokonca má všestranné využitie. Z najobľúbenejšej izby zmizla ozvena. Množstvo šatstva tlmí zvuk, dá sa tu cvičiť na gitare aj v tedy, keď už má byť nočný kľud.
Smiem si cvičiť aj svoju fantáziu, keď sa každé ráno inšpirovaná počasím snažím namaľovať obraz, ktorého farby sa zväčša skladajú zo širokej sukne.
Najradšej maľujem obrazy z minulých storočí a niekedy sú to i abstraktné kreácie.
Ak sa za mnou nejaký pohľad otočí, verím, že som prejavená takto navonok zanechala obraz.
Veselý, zvláštny, iný a verím, že originálny.
Keď aj nemám na maľovanie štetcom toľko času, namaľujem si aspoň svet podľa svojich predstáv, šiat a klobúka..
podľa toho čo mi ten šatník ponúka..
aj keď mi klobúk spadne keď zafúka..
Dáma s peknými náušnicami
tá si nikdy nezúfa..
Preto ich treba mať plnú šperkovnicu.
Zajtra opäť namaľujem ďalšiu skicu :)
Aj vďaka takýmto náušniciam sa predstavy môžu stať skutočnosťou a z nenápadnej ženy vie byť éterická bytosť.
Nie vždy som sa mohla obliekať tak ako som chcela. V časoch základnej školy som mala jednu fialovú bundu, čo mi bola veľká, nohavice, čo nešli ani do čižiem ani von z čižiem.
Ako harmonika pre Moniku hrali mi tie rifle do taktu, v akom som kráčať vonkoncom nechcela.
Dnes je to však iné. Nekráčam tak celkom s dobou, no v sebe s takou ženou, že keď sa na ňu do zrkadla pozriem som to ja. Mám skvelého partnera. Môj šatník ma proste nikdy nesklame. Hýri farbami a dokonca má všestranné využitie. Z najobľúbenejšej izby zmizla ozvena. Množstvo šatstva tlmí zvuk, dá sa tu cvičiť na gitare aj v tedy, keď už má byť nočný kľud.
Smiem si cvičiť aj svoju fantáziu, keď sa každé ráno inšpirovaná počasím snažím namaľovať obraz, ktorého farby sa zväčša skladajú zo širokej sukne.
Najradšej maľujem obrazy z minulých storočí a niekedy sú to i abstraktné kreácie.
Ak sa za mnou nejaký pohľad otočí, verím, že som prejavená takto navonok zanechala obraz.
Veselý, zvláštny, iný a verím, že originálny.
Keď aj nemám na maľovanie štetcom toľko času, namaľujem si aspoň svet podľa svojich predstáv, šiat a klobúka..
podľa toho čo mi ten šatník ponúka..
aj keď mi klobúk spadne keď zafúka..
Dáma s peknými náušnicami
tá si nikdy nezúfa..
Preto ich treba mať plnú šperkovnicu.
Zajtra opäť namaľujem ďalšiu skicu :)
utorok 11. septembra 2018
mačka
Nikdy som nezapochybovala o správnosti svojho rozhodnutia. Aj keď mám biele chlpy na svojom obľúbenom čiernom oblečení, aj keď za obeť padne nejaká tá kabelka, alebo mám pomotané šnúrky na topánkach. Vďaka mačkám je život "ňuňavejší" :)
Trblietavé,maľované, nadčasové..
Vedia mať magickú silu.. šaty..
Akoby sme sa my ženy vďaka nim stali vílami.
Keď si ich oblečiem cítim sa krajšia a preto ich nikdy nie je dosť.
Sú pre radosť a tej by malo byť skutočne veľa.
Pozrela som sa do odrazu skla ako do čarovného zrkadla, za ktorým žiarili vystavené skvostné šaty od Blanky Matragi. Celkom som sa zasnívala. Zaodela chvíľu do šiat navrhnutých a maľovaných touto umelkyňou. Zatúžila som neísť najbližších pár rokov na dovolenku a začať si odkladať bokom na takú nádheru, ktorá by presiahla moje očakávania.
Aké by to bolo obliecť si také šaty a či ich vôbec som hodná.
Ten pocit si vypiť do dna..
ako najsladší mok,
bol by to do krajiny zázrakov..krok.
Aké by to bolo, vykročiť v takých šatách do života?
Možno by som sa bála.
Ak dotkli by sa vody a škvrna času objavila by sa na nich?..
Čo by sa stalo s tým dokonalým skvostom motýľa, keď je to len chvíľa.. princeznou nie som. Kráľovnou smiem byť na chvíľu v šatách od Janky Bobulovej.
Tie za sklom mám vo svojich snoch. Neviem. Možno tam i zostanú, možno nie. Počkám ako v kukle motýľa a uvidím, čo osud prinesie..
Krásne šaty však budú pre mňa vždy pohladením pre dušu.
Akoby sme sa my ženy vďaka nim stali vílami.
Keď si ich oblečiem cítim sa krajšia a preto ich nikdy nie je dosť.
Sú pre radosť a tej by malo byť skutočne veľa.
Pozrela som sa do odrazu skla ako do čarovného zrkadla, za ktorým žiarili vystavené skvostné šaty od Blanky Matragi. Celkom som sa zasnívala. Zaodela chvíľu do šiat navrhnutých a maľovaných touto umelkyňou. Zatúžila som neísť najbližších pár rokov na dovolenku a začať si odkladať bokom na takú nádheru, ktorá by presiahla moje očakávania.
Aké by to bolo obliecť si také šaty a či ich vôbec som hodná.
Ten pocit si vypiť do dna..
ako najsladší mok,
bol by to do krajiny zázrakov..krok.
Aké by to bolo, vykročiť v takých šatách do života?
Možno by som sa bála.
Ak dotkli by sa vody a škvrna času objavila by sa na nich?..
Čo by sa stalo s tým dokonalým skvostom motýľa, keď je to len chvíľa.. princeznou nie som. Kráľovnou smiem byť na chvíľu v šatách od Janky Bobulovej.
Tie za sklom mám vo svojich snoch. Neviem. Možno tam i zostanú, možno nie. Počkám ako v kukle motýľa a uvidím, čo osud prinesie..
Krásne šaty však budú pre mňa vždy pohladením pre dušu.
utorok 4. septembra 2018
kráľovstvo Fantázia
Ak je práca hrou, je to skutočná fantázia. Dnes sme sa zahrali a úsmev nám hral na perách, keď sa hudobné nástroje rozozvučali v triedach. V očiach žiačikov zažiarila radosť vďaka pesničkám, gašparkovi a kráľovnej. Bolo skvelé byť dnes tak trochu dieťaťom a opäť sa zahrať.
Hru na kráľovstvo Fantázia, z ktorého sa na chvíľu stratili noty, no vďaka šikovným deťom, čo by sa chceli stať umelcami, sme ich opäť našli. Naše malé divadlo na kolieskach sa dnes zmenilo na niečo čo je naozaj. Aj keď bábky v skutočnosti neožívajú, verím, že vďaka hre, predstavivosti a fantázii bol jeden z prvých dní v škole pre žiakov čímsi výnimočný.
V umeleckej škole Fantázia sa môžeme aj my dospelí kedykoľvek zahrať a to je tá naozajstná výHRA :)
Dávame tak životu najavo, že nie všetko je tak vážne.
Hru na kráľovstvo Fantázia, z ktorého sa na chvíľu stratili noty, no vďaka šikovným deťom, čo by sa chceli stať umelcami, sme ich opäť našli. Naše malé divadlo na kolieskach sa dnes zmenilo na niečo čo je naozaj. Aj keď bábky v skutočnosti neožívajú, verím, že vďaka hre, predstavivosti a fantázii bol jeden z prvých dní v škole pre žiakov čímsi výnimočný.
V umeleckej škole Fantázia sa môžeme aj my dospelí kedykoľvek zahrať a to je tá naozajstná výHRA :)
Dávame tak životu najavo, že nie všetko je tak vážne.
nedeľa 2. septembra 2018
Kráľovstvo Fantázia, triedne koncerty
Úvodná pieseň : (krátka, asi len tak na minútku a pol)
Bolo raz jedno kráľovstvo menom Fantázia
Práve o ňom vám zaznie táto melódia
Kráľovná Desiatka a pekná Rozprávka (to budeš ty ) :)
Tá pesnička čo už znie je vaša pozvánka.
Prišli sme vás z Fantázie rozveseliť
Povedať vám ako sa bez hudby nedá žiť.
Nástroje hudobné majú svoje hlasy
Klavír, husle aj gitara znejú do krásy
Počas tejto pesničky potlačíme paravan na kolieskach, kde už budú z druhej strany bábky, s ktorými sa bude trochu improvizovať, aby to bolo pre deti zaujímavé.
Ta ako bábkarka Rozprávka môžeš deti pozdraviť, aj pani učiteľku, povedať, že sme prišli z kráľovstva Fantázie a hľadáme nových hercov a umelcov do divadla. (Mohol by niečo už povedať aj šašo, bábka )
toto môžeme improvizovať.píšem to len tak orientačne
K : "No veru šaško, ja by som chcela aj iných umelcov v divadle. ty síce vieš vystrájať všeliake kúsky, no ja sa už niekedy nudím
Š: "No tak skús kráľovná či budú deti vedieť niečo zaspievať to som teda zvedavý"
K: Tak si vás teda vyskúšam či máte hudobný sluch a rytmické cítenie, ktoré je v hudbe veľmi dôležité a budúci umelci to musia ovládať
Š: "O čom by tá pieseň mohla byť?
K: Vieš čo veď v kráľovskej záhrade máme všeliake zvieratká.
(interakcia s deťmi hau hau psíček, mňau mňau mačička , ku ku kukučka...tlieskanie do rytmu)
Š: "Čo tak napríklad pieseň húsky biele"
K: "výborný nápad" je jednoduchá a istotne sa ju rýchlo naučíte
Húsky biele húsky našej malej Zuzky..kde si vy periete vaše biele blúzky, kde si vy periete vaše biele blúzky
Zrazu sa však spoza paravánu objaví kuriatko a hovorí : " aké húsky a ja som čo?.. veď ja som kuriatko, keď vyrastiem bude zo mňa sliepočka, skúste radšej túto pesničku"
Cip cip cipovička mak mak makovička cipovička cipová makovička maková
(Niektorým žiačikom rozdáme hrkajúce vajíčka)
Kráľovná zaspieva úvodný verš z prvej pesničky a prestane jej hrať gitara. bude plakať a smutná ide za paravan, pretože z gitary sa stratili všetky noty. Všetky noty sa stratili aj ostatným nástrojom. Ani flauty nehrajú, ani zvonkohra (podľa toho aké nástroje budeme mať spredu vo vrecúškach na paravane) Kráľovná sa objaví v rukách bábkarky Rozprávky a pozerá sa ako bábka do vrecúšok a hľadá kde sa stratili noty.. "ani v tomto vrecúšku nič nie je, ani v tomto..a aha...tu je na notovéj osnove jedna veľká pomlčka..
Čo urobíme deti? Kto len mohol schovať naše noty? Určite to bol ten zlý čarodejník Hluk Strachoprd."
"Aha" tu je niečo.. nejaká zaujímavá krabička...čo je to na nej? "žeby to boli nejaké koláčiky?"
možno ich treba poskladať.. veď to sú rytmické hodnoty nôt..celá polová štvrťová osminová
možno takto nájdeme aj kľúč od zamknutých notičičk, istotne budú v tej krabičke.
( Deti poskladajú noty, mohli by byť aj na magnetickej tabuľke spolu s pomlčkou)
keď ich poskladajú, získajú kľúč a krabičku s notami otvoria.
Notičky poukladajú na notovú osnovu a hotovo, nástroje začali hrať aj malej gitarke znejú struny a opäť si môžeme spolu zaspievať. Najskôr sa však naučíme refrén.
Kráľovná hrá melódiu : Celá, pólová, štvrťová, osminová
notová osnova
päť čiaročiek má
Začnem spievať celú pieseň, žiaci sa pridajú na refrén
a to je vpodstate všetko. Detičkám rozdáme letáčiky, povieme im že sa môžu prísť do kráľovstva Fantázia učiť hrať spievať.
Ty sa môžeš vyhrať s tými bábkami, Mirka, kde chceš, urobiť si tam aj svoj priestor. toto je taký koncept. V stredu keď príde aj huslista Majster Tomáš :) tak tam bude aj tretia bábka, čo sa na neho dokonca aj podobá. :) to ešte poriešime v stredu.
Bolo raz jedno kráľovstvo menom Fantázia
Práve o ňom vám zaznie táto melódia
Kráľovná Desiatka a pekná Rozprávka (to budeš ty ) :)
Tá pesnička čo už znie je vaša pozvánka.
Prišli sme vás z Fantázie rozveseliť
Povedať vám ako sa bez hudby nedá žiť.
Nástroje hudobné majú svoje hlasy
Klavír, husle aj gitara znejú do krásy
Počas tejto pesničky potlačíme paravan na kolieskach, kde už budú z druhej strany bábky, s ktorými sa bude trochu improvizovať, aby to bolo pre deti zaujímavé.
Ta ako bábkarka Rozprávka môžeš deti pozdraviť, aj pani učiteľku, povedať, že sme prišli z kráľovstva Fantázie a hľadáme nových hercov a umelcov do divadla. (Mohol by niečo už povedať aj šašo, bábka )
toto môžeme improvizovať.píšem to len tak orientačne
K : "No veru šaško, ja by som chcela aj iných umelcov v divadle. ty síce vieš vystrájať všeliake kúsky, no ja sa už niekedy nudím
Š: "No tak skús kráľovná či budú deti vedieť niečo zaspievať to som teda zvedavý"
K: Tak si vás teda vyskúšam či máte hudobný sluch a rytmické cítenie, ktoré je v hudbe veľmi dôležité a budúci umelci to musia ovládať
Š: "O čom by tá pieseň mohla byť?
K: Vieš čo veď v kráľovskej záhrade máme všeliake zvieratká.
(interakcia s deťmi hau hau psíček, mňau mňau mačička , ku ku kukučka...tlieskanie do rytmu)
Š: "Čo tak napríklad pieseň húsky biele"
K: "výborný nápad" je jednoduchá a istotne sa ju rýchlo naučíte
Húsky biele húsky našej malej Zuzky..kde si vy periete vaše biele blúzky, kde si vy periete vaše biele blúzky
Zrazu sa však spoza paravánu objaví kuriatko a hovorí : " aké húsky a ja som čo?.. veď ja som kuriatko, keď vyrastiem bude zo mňa sliepočka, skúste radšej túto pesničku"
Cip cip cipovička mak mak makovička cipovička cipová makovička maková
(Niektorým žiačikom rozdáme hrkajúce vajíčka)
Kráľovná zaspieva úvodný verš z prvej pesničky a prestane jej hrať gitara. bude plakať a smutná ide za paravan, pretože z gitary sa stratili všetky noty. Všetky noty sa stratili aj ostatným nástrojom. Ani flauty nehrajú, ani zvonkohra (podľa toho aké nástroje budeme mať spredu vo vrecúškach na paravane) Kráľovná sa objaví v rukách bábkarky Rozprávky a pozerá sa ako bábka do vrecúšok a hľadá kde sa stratili noty.. "ani v tomto vrecúšku nič nie je, ani v tomto..a aha...tu je na notovéj osnove jedna veľká pomlčka..
Čo urobíme deti? Kto len mohol schovať naše noty? Určite to bol ten zlý čarodejník Hluk Strachoprd."
"Aha" tu je niečo.. nejaká zaujímavá krabička...čo je to na nej? "žeby to boli nejaké koláčiky?"
možno ich treba poskladať.. veď to sú rytmické hodnoty nôt..celá polová štvrťová osminová
možno takto nájdeme aj kľúč od zamknutých notičičk, istotne budú v tej krabičke.
( Deti poskladajú noty, mohli by byť aj na magnetickej tabuľke spolu s pomlčkou)
keď ich poskladajú, získajú kľúč a krabičku s notami otvoria.
Notičky poukladajú na notovú osnovu a hotovo, nástroje začali hrať aj malej gitarke znejú struny a opäť si môžeme spolu zaspievať. Najskôr sa však naučíme refrén.
Kráľovná hrá melódiu : Celá, pólová, štvrťová, osminová
notová osnova
päť čiaročiek má
Začnem spievať celú pieseň, žiaci sa pridajú na refrén
a to je vpodstate všetko. Detičkám rozdáme letáčiky, povieme im že sa môžu prísť do kráľovstva Fantázia učiť hrať spievať.
Ty sa môžeš vyhrať s tými bábkami, Mirka, kde chceš, urobiť si tam aj svoj priestor. toto je taký koncept. V stredu keď príde aj huslista Majster Tomáš :) tak tam bude aj tretia bábka, čo sa na neho dokonca aj podobá. :) to ešte poriešime v stredu.
sobota 25. augusta 2018
Ó šaty
Minule ma pani suseda zastavila na schodoch "Monika, veľmi by som chcela vidieť tú vašu skriňu" :) asi je to pekná "podívaná" z okna, keď bežím k autu v ďalšom z mojich bláznivých outfitov. Vraj to musí byť hrozné mať toľko šiat. Občas aj je, keď nemám nikdy dostatok vešiakov, keď musím žehliť a bolia ma ruky z toho, keď chcem na plnej vešiakovej stene odsunúť tú horu látok z jednej strany na druhu. Na druhej strane som však šťastná. Viem že materiálne statky by nemuseli ovplyvňovať šťastie, no ja občas rada tie šaty zarovnám a pohladím, poukladané podľa farby, v ktorých je občas neporiadok, niekedy si nemám ani kam večer ľahnúť, čo som pri tvorbe nového outfitu vyhádzala všetko čo to na posteľ. ach veruže to nie je len skriňa. Mám celú jednu izbu ako šatník, a k tomu v spálni skriňu cez celú stenu. Nemám sponzorov, nemám ani toľko drahých šiat a ani neminiem na ne cel výplatu. Rada sa však obliekam.je to ako tvoriť, maľovať obraz, je to zábava.. Do čiat sa môžem skryť do svojho sveta môžem vyjadriť svoju náladu. Také množstvo som rokmi nazbierala a sú to väčšinou bláznivé kúsky zo second handu. najradšej mám šaty dlhé. Také, čo akoby neboli z tohoto storočia a tie teda zbieram najradšej. dnes už ale často nenakupujem.snažím sa ..naozaj sa snažím zachovať si chladnú hlavu a neutopiť sa v tom.No neviem neviem, možno sa raz budem musieť presťahovať.. :) aby som to mala kam podávať. Ak by ste chceli ísť na karneval alebo hrať v divadle, pokojne ma môžete navštíviť. Asi je to zážitok a nesmierne sa teším, že som taká divná a veľmi ma to baví. Ja osobne chcem vidieť na ulici vidieť čosi iné. Niečo čo by vytŕčalo z davu. Našla som sa. Keď sa vidím v zrkadle v jedných zo svojich šiat, je skvelé, že som tam ja. Lebo ako povedala módna 96 ročná ikona Iris Apfel, "Najväčšia módna katastrofa je, ak sa pozriete do zrkadla a nie ste to vy"
šaty vedia byť odrazom nás samých, využime to v náš prospech.
šaty vedia byť odrazom nás samých, využime to v náš prospech.
..Len pár akordov
Je skvelé ako dokážu niektoré piesne zapadnúť do okamihu. Jednoducho, nenútene oslovia. Textom alebo melódiou ulahodia duši, sú liekom a myslím si že to je ich skutočná podstata.
Odkiaľ prichádzajú nové vety hudby?
Odkiaľ len sú slabiky slov, čo sú akoby kľúčom k srdciam ľudí.?
Častokrát práve našich najbližších dokážu otvoriť. Žiariť slnečným lúčom v daždivom dni.
Ďakujem skvelej a osudovej škole Fantázia, kedy som sa opäť mohla realizovať a rásť.
Byť na javisku je ako závislosť čo mi dodá lásky toľko, akoby som opäť bola zamilovaná.
Sú to len slová piesne. Je to len melódia..pár akordov a predsa je to naplňujúci pocit plnej a dokonalej symfónie. Byť v škole Fantázia je veľká šanca.
V malom meste myslieť vo veľkom až k hviezdam, v malých dedinkách pripraviť vystúpenia.
Dnes som sa cítila ako skutočná kráľovná.
Najmä vďaka očiam jednej ženy, čo mi dala tento jedinečný a krásny život.
Odkiaľ prichádzajú nové vety hudby?
Odkiaľ len sú slabiky slov, čo sú akoby kľúčom k srdciam ľudí.?
Častokrát práve našich najbližších dokážu otvoriť. Žiariť slnečným lúčom v daždivom dni.
Ďakujem skvelej a osudovej škole Fantázia, kedy som sa opäť mohla realizovať a rásť.
Byť na javisku je ako závislosť čo mi dodá lásky toľko, akoby som opäť bola zamilovaná.
Sú to len slová piesne. Je to len melódia..pár akordov a predsa je to naplňujúci pocit plnej a dokonalej symfónie. Byť v škole Fantázia je veľká šanca.
V malom meste myslieť vo veľkom až k hviezdam, v malých dedinkách pripraviť vystúpenia.
Dnes som sa cítila ako skutočná kráľovná.
Najmä vďaka očiam jednej ženy, čo mi dala tento jedinečný a krásny život.
nedeľa 19. augusta 2018
Noc hradov a hradných zrúcanín
Na Považskom hrade bolo bezvetrie. Kúzlo starých kamenných múrov znásobili tiene, ktoré tam odrážali pohyb nás hercov na javisku. Bolo plné hľadisko. Keď som sa trmácala v terénnom aute po ceste plnej skál, prekvapilo ma aký môže byť ten náš ochotnícky, divadelnícky chlebík dobrodružný. Povynášať rekvizity do výšin hradných siení, kde už zostala len predstava minulosti, pobozkaná vtáčími krídlami. Ako dobre nám bolo. Vysoko na hrade, Kde sme odovzdali umenie divadla Commedia v inscenácii Don Quichot a Sancho Panza.
Keď vidím obecenstvo tlieskať v stoji
viem, že mi to za to stojí,
tá práca a akási rehoľa
v ráde hovoreného slova, pohybu
úsmevov a emócií.
Či už divák alebo herec..
Vďaka umeniu sme živí.
Tak i moja duša vznáša sa nad zemou
v opare bielej.
Život herca vezmem si za svoj..
bližšie k sebe..
Noc hradov a hradných zrúcanín sa niesla v duchu divadla, ľudovej hudby, predstavenia sokoliarov. Aj Rozprávka Janko Hraško sa tešila veľkému potlesku nadšených detí. Nádvorie hradnej zrúcaniny v Považske Bytrici ožilo umením. Na chvíľu sme sa ponorili do histórie. Veď hviezdy i vtedy svietili, keď hrad zažíval svoj rozkvet. Tie isté čo svietia dnes na nás.
utorok 14. augusta 2018
farmársky víkend
Výhľady na okolitú krajinu sú na Donovaloch snáď najkrajšie v Hoteli Residence. Výborná atmosféra a oddych, to je čosi, čo si všetci zaslúžime. Obzvlášť, keď sa o vás v tomto prostredí vedia postarať kráľovsky a vy sa môžete nechať rozmaznať. Stačí tam zájsť na víkend, môžete prísť i so svojim štvornohým miláčikom. V mojom prípade to bol kocúr Jason, ktorého som vzala so sebou. Minulý víkend sa v priestoroch hotela ozývala skvelá ľudová hudba a zažiarili aj remeslá našich starých mám. Či už to bola výšivka alebo zdobenie perníčkov, u každého výrobcu by som si niečo kúpila. Dnes je to tak vzácne, vytvárať vlastnými rukami. Treba mať značnú šikovnosť a čas. Mám bielu šatku, ktorú kedysi háčkovala ešte stará mama mojej mamky. Hrdo ju nosím, sú v nej spomienky, upletené v každom riadku. Farmársky víkend mi pripomenul vzácnosť ľudského remesla. Myslím si, že jedného dňa sa vrátime späť. Z hypermarketov k výrobcom, ktorí vkladajú srdce do toho, čomu sa venujú.
Mám už veľa sukní. Radšej ich nerátam :) no nenakupujem ako kedysi. Dnes si počkám na jarmok a radšej si kúpim takú, ktorú jedna milá pani vlastnoručne ušila. Nekúpim si niečo z novej kolekcie rýchlej módy, čo na mňa vykúka z výkladu. Radšej si počkám a o to mám väčšiu radosť.
Počas farmárskeho víkendu ste mohli ochutnať slovenské vína, dať si namaľovať obrázok u mňa :) ozdobiť perníčky, ochutnať ten najlepší olivový olej, dať si zdravé maškrty, oriešky v raw čokoláde a so sladkou chuťou sa pozrieť i do areálu hotela, kde ste mohli ponúknuť lístok púpavy zajačikom, pozrieť sa na malého poníka alebo si vypočuť ako sa sliepočky chvália, keď znesú vajce :) Prídem i nabudúce, aby som mohla okúsiť tie iné myšlienky, v prostredí, kde je to veľmi príjemné a dopriať si pohodu a oddych.
Mám už veľa sukní. Radšej ich nerátam :) no nenakupujem ako kedysi. Dnes si počkám na jarmok a radšej si kúpim takú, ktorú jedna milá pani vlastnoručne ušila. Nekúpim si niečo z novej kolekcie rýchlej módy, čo na mňa vykúka z výkladu. Radšej si počkám a o to mám väčšiu radosť.
Počas farmárskeho víkendu ste mohli ochutnať slovenské vína, dať si namaľovať obrázok u mňa :) ozdobiť perníčky, ochutnať ten najlepší olivový olej, dať si zdravé maškrty, oriešky v raw čokoláde a so sladkou chuťou sa pozrieť i do areálu hotela, kde ste mohli ponúknuť lístok púpavy zajačikom, pozrieť sa na malého poníka alebo si vypočuť ako sa sliepočky chvália, keď znesú vajce :) Prídem i nabudúce, aby som mohla okúsiť tie iné myšlienky, v prostredí, kde je to veľmi príjemné a dopriať si pohodu a oddych.
štvrtok 9. augusta 2018
labute na sukni
Šaty od môjho brata. S labuťami. Vie, že ich mám rada. Vždy aj bez slov vedel prečítať každú moju náladu, nemusela som povedať ani slovo. Vždy vie kedy sa usmievam naozaj a kedy ma niečo trápi. dokonalo ma odzrkadlí v každej situácii. Lepšieho som si snáď ani nemohla vybrať. Keď som smutná alebo tak žensky nervózna, z jeho strany sa mi to vráti štvornásobne.
Za detských čias naše hádky neboli len slovné.
Aj s nožom ma naháňal a keby som sa neskryla do kúpelne, neviem ako by som dopadla, keď ma takto ohrozoval môj o šesť rokov mladší brat :) Už keď mal dva roky, rozbil mi hlavu. Chúďa dieťa, určite nechcel no ten porcelánový hrnček letel práve mojim smerom. Tak sa to s nami ťahalo roky. Raz dobre, inokedy zle, no vedel mi po veľkej hádke kúpiť k meninám tú najkrajšiu kabelku. Už je aj ošúchaná po rokoch, no nedokážem ju vyhodiť. Veľmi by som mu priala lásku. Ak si ho uchmatne nejaká dievčina, vie si ho vychovať podľa svojich predstáv. Navyše má veľké srdce a je nesmierne prajný. Treba občas skrotiť jeho nálady, no naše gény Horehronie a Orava, to je proste bujná kombinácia..Ešte aj to naše pekelné meno, i tomu vďačíme za naše povahy.
Za detských čias naše hádky neboli len slovné.
Aj s nožom ma naháňal a keby som sa neskryla do kúpelne, neviem ako by som dopadla, keď ma takto ohrozoval môj o šesť rokov mladší brat :) Už keď mal dva roky, rozbil mi hlavu. Chúďa dieťa, určite nechcel no ten porcelánový hrnček letel práve mojim smerom. Tak sa to s nami ťahalo roky. Raz dobre, inokedy zle, no vedel mi po veľkej hádke kúpiť k meninám tú najkrajšiu kabelku. Už je aj ošúchaná po rokoch, no nedokážem ju vyhodiť. Veľmi by som mu priala lásku. Ak si ho uchmatne nejaká dievčina, vie si ho vychovať podľa svojich predstáv. Navyše má veľké srdce a je nesmierne prajný. Treba občas skrotiť jeho nálady, no naše gény Horehronie a Orava, to je proste bujná kombinácia..Ešte aj to naše pekelné meno, i tomu vďačíme za naše povahy.
nedeľa 29. júla 2018
šaty..ružové
Dubrovník a šaty s volánmi..
Ružové..
ako čas sladký počas dovolenky
tešenie sa zo vzduchu mora..
potom i na pondelky.
Radosť vĺn ukolíše
do pokoja každú myseľ.
Ak si si myslel, že som jednou z vĺn,
budem radšej ako spln
ďakovať za dni láskyplné až do zatmenia.
Ružové..
ako čas sladký počas dovolenky
tešenie sa zo vzduchu mora..
potom i na pondelky.
Radosť vĺn ukolíše
do pokoja každú myseľ.
Ak si si myslel, že som jednou z vĺn,
budem radšej ako spln
ďakovať za dni láskyplné až do zatmenia.
štvrtok 26. júla 2018
Najkrajšie dovolenky
Čas na dovolenke plynie veľmi rýchlo. Tie najkrajšie prázdninové dni, ktoré mi zostanú v pamäti a na aké budem dlho spomínať, boli dovolenky s mojou mamou. Dve ženy, mama a dcéra. Spontánne, veselé, všetko sme chceli hneď vidieť a zažiť a aj sme kadečo povyvádzali ako dve pubertiačky. Môj vzťah k najbližšej osobe, ktorá je opradená mojou najväčšou láskou dcéry sa rokmi mení, no vždy je vrúcny, až priateľský. Som nesmierne vďačná, že ju mám a je to ten najväčší poklad. Som jednoducho boháč, mám peňaženku, čo praská vo švíkoch od lásky mamy, možno i účet v švajčiarskej banke. Na konte pár nezabudnuteľných zážitkov z našich "babských" dovoleniek, ktoré mi hádam nenahradí ani Francúzska Polynézia a ostrovy Bora Bora. S maminkou sme mali raj. Už len čo sme vyteperili naše ťažké kufre pri chorvátskom Omiši v malej dedinke do štvorposchodového penzióu, samozrejme na štvrté poschodie, na ktorý sme pricestovali autobusom s opuchnutými nohami po dvanástich hodinách "rýchlo a zbesilo" deväťdesiatkou po diaľnici. S mojimi gorálkami a sukňami mal kufor hádam aj dvadsať kíl. Všetko nám povysvetľoval pán delegát, ktorý račkoval a neskôr sme mu dali prezývku "Info" . Na južanské pomery bol dosť nervózny, no aspoň sme si mali z koho robiť žarty. Spoločnosť nám sem tam robila milá pani z nášho turnusu, volali sme ju "Káčatko", stále džavotala a cítili sme sa pri nej dobre. Na raňajky som chodievala vo svojich sedemnástich rokoch ešte v nevyhranenom módnom štýle. V ružových, šuštiakových, širokých krátkych nohaviciach a občas som i začula posmešky: "S mamou na dovolenke a ešte v takých kraťasoch" s úškľabkom vravievali dve mladé dievčatá, čo tam boli so svojimi partnermi. Ja som sa zas len pousmiala nad tým ako sa počas dovolenky takmer stále medzi sebou hádali. Občas sa na raňajkách predvádzala i chorvátska mačka, ktorá si len tak z pasie ulovila malé vtáča. Bolo mi to ľúto a tak som si do kabelky strčila chlieb s nutellou z raňajok. Ak ma niekto videl muselo to byť azda veľké faux paux. To však stratilo svoj zmysel, keď som s chuťou do neho zahryzla tesne pred obedom . U dovolenkárov to zväčša prebiehalo tak, že sa v čase obeda alebo večere rozhodovalo kam kto pôjde, vlastne prišiel pán delegát Info a povedal nám o rôznych možnostiach. Teta Káčatko sa rozhodla, že pôjde na výletnú loď. Lodný kapitán sa volal Sandokan a ona sa na neho tešila a na balkóne si opaľovala nohy, aby bola krajšia. My s mamkou, keďže sme boli vždy akčné, pre nás výletná loď s opekaním rýb nebola až taká záživná a tak sme šli do mesta, kde sme si objednali adrenalínový rafting. Podotýkam, že do Omiša sme šli päť kilometrov na kolieskových korčuliach. Z jedného kopca som sa bála spustiť , aj keď som bola celkom dobrý korčuliar. Mamka povedala, že to zvládne a už som len z hrôzou v očiach videla ako naberá rýchlosť. Opakovala si v panike: "Chcem zastaviť, chcem zastaviť" no nepomohlo a ,chúďa, zastavila tak, že sa hodila "zľahka" bokom na betón a oškrela si nohy. Nemala ich už potom pekné ako teta Káčatko a ani si ich už veľmi neopálila. More však poskytlo každému bôľu dostatočnú dezinfekciu a vyplavilo na povrch i rodinné tajomstvá. Boli sme si s mamkou ako sestry. Súdržné, so smiechom, s ohľaduplnosťou, keď sme si v plážovej "šmykni" objednali sépiu, vraj že je dobrá, Bola tvrdá sťa podošva, no empaticky sme ju žuli, veď sme za ňu dali 15 eur a ani jedna sa nepriznala, že nám to vôbec nechutí. Naše cesty z dedinky do Omiša sa opakovali, lebo už v prvý deň keď sme prišli na penzión a ľahli si do postele, preľakli sme sa malou nudou, a tak sme takmer každý deň absolvovali desať kilometrovú "prechádzku". "Ak sa nudíte choďte do Omiša"spievali sme si napoli zúfalé a vyčerpané cestou späť. Z dovoleniek s mamkou som sa vracala zavše úplne vysilená. Chceli sme jednoducho všade byť. Náš raftingový výlet nebol až taký adrenalínový, no bol tam On. Mal Plavé, dlhé kučeravé vlasy a ešte i teraz pri tej spomienke sa usmievam popod fúz. Neviem čím to bolo, asi som v sedemnástich bola po mamke pekná. Napriek mojej lámanej angličtine sa mi prihovoril. Splavovanie na raftingovom člne namiesto veľkých vodopádov obsahovalo len pár takých, akoby jeden "nacikal" no aspoň som si skočila zo skaly. Hneď po splave sme si s tým pánom naozajstným Sandokanom dohodli rande. Mamka zavetrila nebezpečenstvo úhlavného predátora a hneď vedela, čo robiť v divočine, ak nechce aby jej mláďa skončilo v nejakom potravinovom reťazci. Šla som teda na rande s mamkou v pätách, tá ma ani na sekundu nepustila z očí a jej blonďavá hriva levice svietila aj pri mesiačku, keď bol v splne. Nuž prvé rande na diskotéke, kde bolo navôkol veľa ľudí a nič zlé sa nemohlo stať, dopadlo dobre. Cestou domov (10 kilometrov pešo) som sa usmievala ako ten mesiačik na hnoji a mamka bola spokojná, že splnila misiu. V penzióne bolo počuť smiech tety Káčatkovej. Asi musela zapiť sklamanie z výletnej lode. Vraj tam bola nuda a namiesto Sandokana bol nejaký starý dedko, čo kormidloval výletnú loď a ani páskované tričko mu nepomohlo k atraktivite. Pochválili sme sa, kde sem boli my a koho sme stretli. Ukázala som jej fotku, s tým našim kapitánom raftu a teta Káčatko s nadšením vykríkla, že "toto je ten pravý Sandokan". Ja ako dobrá duša, ktorá rada robí radosť ľuďom okolo seba, prisľúbila som, že keďže po prvom rande mám výsostné právo byť pani Sandokanová, privediem ho ukázať na penzión, nech sa i staršie panie pokochajú. Tak aj bolo. Nahovorila som toho plavovlasého zrelého muža so "six pack" na bruchu a vytetovanou sekerou na chrbte, aby prišiel na penzión k nám. Predtým sme mali ešte rande, a chlapec pochopil, že ak chce byť so mnou sám musí nájsť dobrú spoločnosť pre maminku. Spoločnosť mamku nezaujala, akurát som bola viac ostro sledovaná, a samozrejme bola i dlhočizná prednáška, aby sa nedajbože niečo nevyviedlo, že toto sú lovci, a nič dobré im z očí nevyzerá. Mamka však išla napred a ja som si mohla užiť chvíľu ruka v ruke len On a ja, vlasy vo vetre, kráčajúc po ceste osvetlenej hviezdami k penziónu, kde Info už istotne spal. Ako sme sa tak blížili, spoza krovia vyskočila pani informátorka z klubu žien a zvolala "už idú" Tak mala teta Kačičková dostatok času nastaviť pekne opálené nohy do ich najlepšie vyzerajúcej polohy, čiže noha cez nohu, len tak decentne a prehodila si svoj ľahký župan na dolnej terase. Červenala som sa až za ušami. Šťastná, násťročná, prvý pocit, že sa niekomu páčim, takmer som sa vznášala popri svojej dvojmetrovej svalnatej letnej láske. Aj dievčatá, čo sa mi smiali za ružové, široké kraťasy, vyšli na balkón, aby sa pozreli čo je to za rozruch. Sandokan rozdal tetám chladené pivo z ruksaku, ako pravý dobrodruh a samozrejme povedal, že teta Káčatková je najkrajšia. Predviedol svoje svaly a drsné tetovanie na chrbte. Popri družnej debate a smiechu, keď si panie ohmatali svaly skutočného Sandokana, dievčatá a chlapci z dolného balkóna sa ma opýtali, či si s nimi nedáme pohárik. Asi ich zaujalo s akým fešákom som prišla a už som im asi nepripadala ako tá malá s mamou, ale ako krásna mladá žena v rozpuku. Chceli odo mňa i namaľovať tetovačku. Prisľúbila som, Moja duša sa od šťastia vznášala až k nebu. Sandokan si s nimi nechcel vypiť. Opýtal sa ma či spolu pôjdeme na pláž. Cítila som na sebe mamkin pohľad, no prednáška bola dlhá a moja milovaná mamenka si teda šla ľahnúť, no Damoklov meč nado mnou visel . Po chvíli sa však rozplynul v diaľke hviezd nad nami, keď som sa bez plaviek kúpala v nočnom mori s atraktívnym plavcom, ktorý mi povedal, že pod vodou videl všetko. Neverila som, veď bola tma. A keby mamka vedela, že som nahá, uf asi by ma roztrhla ako žabu. Sladkých sedemnásť, rozohriaty piesok od letného slnka, hviezdy a presviedčanie, aby som s ním šla niekam preč, k nemu domov, alebo hocikam. Bol by sa i na hlavu postavil ten idol dovolenkárok za moje tiché "áno" a tak ma nakoniec len odprevadil k dverám penziónu a mne zostala na perách len túžba mladej ženy a oheň v tele skrývajúci sa za zvláštny úsmev zamilovanosti. Večer som si ľahla k mamke s pocitom víťazstva, že dokážem svoju vášeň krotiť, dnes v tridsiatke mi je to i trochu ľúto. :)
Na druhý deň mi prišla správa, v ktorej bolo napísané: "Zostaň, prinesiem ti všetky ruže"
...Tie najkrajšie dovolenky boli s mamou.
Na druhý deň mi prišla správa, v ktorej bolo napísané: "Zostaň, prinesiem ti všetky ruže"
...Tie najkrajšie dovolenky boli s mamou.
streda 25. júla 2018
Sweet & pepper spomienky
V živote som dostala dar, ktorý som mohla rozvíjať. Kúsok talentu, čo mi bol daný do vienka..
snáď to nebude len spomienka.
Na spev a skladby, čo sa niesli večerom, javiskom a stali sa mi splneným snom.
Každý jeden hudobník, s ktorým som mohla za svojho života hrať bol pre mňa darom, učiteľom a nebola to náhoda, ale zámer vlastnej cesty, ktorú si znenazdajky vybrala moja duša. Možno mám to najlepšie už za sebou alebo sa bude cesta ešte kľukatiť. Treba ju však žiť, pretože čas plynie rýchlo a to čo je teraz, už sa nevráti. Zostanú len spomienky na bohatstvo prežitých okamihov..
Verím však, že budú nové, krajšie, iné..
Odídu na chvíľu všetky starosti..
Keď šumenie vĺn prekričí myšlienky smútku, tie tu nehostím.
Tu chvíle sa menia v pekné spomienky
Nemusí to byť len raz za rok...
Chodiť z práce domov sa mi nepozdáva
nuž tomu zamávam..nateraz.
Rukou vetra, čo pohrá sa s vlasmi i šatami bielymi..
zamávam i tým, čo tvária sa že sú bez chyby
Ja si radšej zájdem na loďke na ryby
s dušou sa pri mori všetko urovná
ako s hladinou .....chvíľa prítomná.
snáď to nebude len spomienka.
Na spev a skladby, čo sa niesli večerom, javiskom a stali sa mi splneným snom.
Každý jeden hudobník, s ktorým som mohla za svojho života hrať bol pre mňa darom, učiteľom a nebola to náhoda, ale zámer vlastnej cesty, ktorú si znenazdajky vybrala moja duša. Možno mám to najlepšie už za sebou alebo sa bude cesta ešte kľukatiť. Treba ju však žiť, pretože čas plynie rýchlo a to čo je teraz, už sa nevráti. Zostanú len spomienky na bohatstvo prežitých okamihov..
Verím však, že budú nové, krajšie, iné..
Odídu na chvíľu všetky starosti..
Keď šumenie vĺn prekričí myšlienky smútku, tie tu nehostím.
Tu chvíle sa menia v pekné spomienky
Nemusí to byť len raz za rok...
Chodiť z práce domov sa mi nepozdáva
nuž tomu zamávam..nateraz.
Rukou vetra, čo pohrá sa s vlasmi i šatami bielymi..
zamávam i tým, čo tvária sa že sú bez chyby
Ja si radšej zájdem na loďke na ryby
s dušou sa pri mori všetko urovná
ako s hladinou .....chvíľa prítomná.
štvrtok 19. júla 2018
svadby
Veľmi ma potešilo, keď mi asi po piatich rokoch povedal jedne šťastný pár, že ak spievam na svadobnom obrade práve ja, vraj je ten pár šťastný a má krásne deti :) Cítila som pekný pocit, že ak niečo robím s láskou, tá sa potom posúva ďalej a vráti sa.
Keď som mala pätnásť rokov, počúvala som trikrát do dňa cd Janky Kirschner a snívala o tom, že raz budem písať piesne a mať kapelu. Sen sa mi na malú chvíľočku splnil a zažila som aké to je. Vystupovať na pár pódiách a v podnikoch. Mala som z hudby skutočnú radosť a preto som ju šla aj študovať. Akoby bol svet s hudbou farebnejší. Netreba však zabúdať na to, že ak požiadame o to čo chceme a je v živote jasný cieľ, všetko sa môže splniť. Zdá sa mi akoby deň bez tvorby nebol tým správne prežitým dňom. Veľa snov sa mi ale splnilo. V podobe krásnych vystúpení, tvorby, realizácie. Je pre mňa veľkým darom, ak môžem vystupovať na javisku, vtedy akoby som bola doma. Skúsila som si ale aj hranie na ulici, čo bola tá najťažšia škola a taktiež hrám i na eventoch. Keď vidím spokojnosť a radosť na tvárach ľudí, viem že mám krásny dar. Som zaň vďačná. Niekedy stačí hrať a spievať len tak. Tešiť sa z jedinečnosti a je jedno kde a pre koho. Nuž zlato v hrdle je ako soľ života a radosť, ktorú môžem rozdať, z tej sa nemíňa.
Keď som mala pätnásť rokov, počúvala som trikrát do dňa cd Janky Kirschner a snívala o tom, že raz budem písať piesne a mať kapelu. Sen sa mi na malú chvíľočku splnil a zažila som aké to je. Vystupovať na pár pódiách a v podnikoch. Mala som z hudby skutočnú radosť a preto som ju šla aj študovať. Akoby bol svet s hudbou farebnejší. Netreba však zabúdať na to, že ak požiadame o to čo chceme a je v živote jasný cieľ, všetko sa môže splniť. Zdá sa mi akoby deň bez tvorby nebol tým správne prežitým dňom. Veľa snov sa mi ale splnilo. V podobe krásnych vystúpení, tvorby, realizácie. Je pre mňa veľkým darom, ak môžem vystupovať na javisku, vtedy akoby som bola doma. Skúsila som si ale aj hranie na ulici, čo bola tá najťažšia škola a taktiež hrám i na eventoch. Keď vidím spokojnosť a radosť na tvárach ľudí, viem že mám krásny dar. Som zaň vďačná. Niekedy stačí hrať a spievať len tak. Tešiť sa z jedinečnosti a je jedno kde a pre koho. Nuž zlato v hrdle je ako soľ života a radosť, ktorú môžem rozdať, z tej sa nemíňa.
Amálka
Amálka..aké výstižné meno pre krehkú vílu. Vzácne duše, ktoré nie sú tak celkom ako my, sú výnimočné a narodia sa len rodičom, ktorí v sebe majú dostatok sily.
Amálka je malý anjel, čo prišiel sem na zem, aby nás mnohému naučil. Možno trpezlivosti, inému pohľadu na svet, možno tomu , aby sme v sebe našli kus dobrého srdca, ktoré chce pomáhať iným.
Zdravie si za peniaze nekúpime, no vieme vylepšiť život malému dievčatku, pre ktoré by to bola možnosť rozvíjať všetky dary, čo dostala do vienka. Tieto deti nemajú zlý život, ak sa k nim budeme pekne správať. Potom ho môžu žiť plnohodnotne, so všetkým čo sa im ponúka. Vo svojej inakosti majú iný pohľad na svet, asi i krajší. Vedia sa tešiť z maličkostí. Každý pokrok, či zlepšenie zdravotného stavu je pre Amálku a jej rodičov ako východ slnečnej nádeje.
Ak je zmyslom života pomáhať, môžeme nájsť skutočné naplnenie. Pre Amálku, ktorá to potrebuje. Pomôcť.. Čo to prinesie vám? Možno len kúsok svetla do duše, dobrý pocit, čo pri srdci zahreje, že aj vďaka vám môže byť jeden život krajší. Dobrý pocit sa nedá len tak kúpiť, no ak je to pre dobro niekoho iného a na dobrú vec, istotne sa ten hrejivý pocit dostaví. Aj my môžeme byť anjelmi, stačí v sebe nájsť dobro, ktoré sa zrkadlí práve v deťoch. Veď každé jedno je poklad a vďaka nim môžeme aj my žiť lepšie,
so srdcom na tom pravom mieste.
Amálka. Aké krásne meno.
Je ako víla. Krehká, potrebuje nehu a opateru.
Aj my môžeme byť anjelmi a umožniť jej vnímať cez jej zmysly žiť krajší a plnohodnotný život.
Krehká ako víla, iná než sme my, výnimočná.
Ako stebielko, čo potrebuje oporu.
Keď sa k iným deťom budeme pekne správať, svoju inakosť môžu premeniť na výzvu a rozvíjať to dobré. Každý z nás je svojim spôsobom iný, nuž skúsme si pomáhať.
utorok 10. júla 2018
Šikovnosť ľudských rúk..dala by sa zlatom vyvážiť
Kežmarok je miestom, kde každoročne ožijú tradície. Je to azda ten najkrajší jarmok na ktorý sa teším a tak som si aj tento rok zbalila kufrík s trblietavými farbičkami. Verím, že všetci, čo prišli, odniesli si radosť v podobe ružičky alebo motýľa. Tieto hobby mám už pomerne dlho. Vlastne som si začala kresliť, keď som ako dieťa vedela sedieť na stoličke. Vraj som bola ničiteľka lesov :) lebo ak moje odborné oko usúdilo, že bodka v strede papiera je hotovým obrazom, nemohla som už predsa kresliť na ten istý papier :) Mali sme ich doma celú hŕbu. Neboli to výkresy, ale mäkké papiere s dierkovaným okrajom. Z farieb som mala najradšej čiernu. Tá akoby dokázala pohltiť smútok alebo strach. Na papieri sa rodili príbehy s princeznami, peknými šatami, maľovala som si sny. Dnes maľujem obraz len vtedy ak mám všetky povinnosti hotové. Vynahrádzam si to však v Kežmarku na EĽRO, kedy deťom, alebo aj dospelým ožije na ruke obrázok v podobe tetovačky na pár dní. Na dobovom remeselnom trhu môžem aj povoliť uzdu fantázii a obliecť si šaty, aké čakajú celý rok v skrini práve na túto príležitosť. V dobových šatách síce chodím aj častejšie, no tu som ešte za celkom normálnu :) Vyliečim si v tieto, pre mňa sviatočné tri dni, aj nákupnú horúčku krásnym ručne vyrábaným šperkom, či kabelkou. Jednoducho sa nedá odolať. Ak si niečo kúpite práve tu, viete, že si domov odnášate hodnotu, aká by sa vytratiť nemala zo sveta. Rada podporím každého predajcu, ktorý do svojich výrobkov vloží i svoje srdce. Musela som sa krotiť, lebo by som minula celú výplatu, no tmavomodré ľanové šaty s čičmanskou výšivkou, jednoducho zvýraznia kus mojej umeleckej duše. Teším sa, že hodnota tu skutočne je, v zanietených, poctivých ľuďoch, ktorý majú šikovnosť rúk i umu jednoducho v sebe a my sa nestaneme stádom v nákupných centrách, ktoré baží po niečom z výpredaja. Sme to proste my, naša kultúra, kedy sa bohatstvo meria tým, čo človek vie.
štvrtok 5. júla 2018
najdrahší..dar
Priania k narodeninám..môžu byť v podobe veľkých hmotných darov, luxusných dovoleniek a jedál, môžu mať šat mnohých blahoželaní na sociálnych sieťach.
Najlepšie dary sa však zabaliť nedajú. Možno ani slovo nedokáže vyjadriť to, čo znamená dar spoločného času alebo len úsmev a šťastie v očiach našich milovaných.
I ten môj neznámy,
čo sa pýši mnohými pehami... je odo mňa opäť trochu starší, múdrejší, bohatší, krajší.. :)
Možno by však bezo mňa taký nebol.
Mohla by som byť aspoň tou jednou vráskou, minútou na hodinkách,
objatím, čo pohladí
túžbou po prianí
so svojim poslaním
nemeniť..
Na chvíľu sa čas spomalí,
keď ti darujem svoje srdce na dlani
zasaď ho do kvetináča, oň nemusíš sa veľa starať.
Len trochu svetla a pozornosti..
Porátam tvoje pehy na chrbte
bez nich by mi svet zosmutnel.
Najlepšie dary sa však zabaliť nedajú. Možno ani slovo nedokáže vyjadriť to, čo znamená dar spoločného času alebo len úsmev a šťastie v očiach našich milovaných.
I ten môj neznámy,
čo sa pýši mnohými pehami... je odo mňa opäť trochu starší, múdrejší, bohatší, krajší.. :)
Možno by však bezo mňa taký nebol.
Mohla by som byť aspoň tou jednou vráskou, minútou na hodinkách,
objatím, čo pohladí
túžbou po prianí
so svojim poslaním
nemeniť..
Na chvíľu sa čas spomalí,
keď ti darujem svoje srdce na dlani
zasaď ho do kvetináča, oň nemusíš sa veľa starať.
Len trochu svetla a pozornosti..
Porátam tvoje pehy na chrbte
bez nich by mi svet zosmutnel.
Návraty
Prešiel už nejaký ten týždeň od návratu z Číny a ja si vždy tak rada spomeniem na čas, ktorý ma bude v spomienkach naďalej sprevádzať. Vďaka skvelým ľuďom a priateľom som mohla zažiť atmosféru vzdialeného mesta Hongkong, aj inak než bežný turista. Bolo to opäť i vďaka vínu a láske.
Nie som veľký cestovateľ, skôr pozorovateľ a "prívesok". Taký malý v klobúku :) Zmestím sa so svojou mušou váhou i do kufra. Čo sa však týka batožiny, tam sa veru musí vojsť niekoľko pekných outfitov a kufor praská vo švíkoch, aj keď priznám sa na slovenský kroj pri prezentácii vinárstva Elesko, som celkom zabudla. Keďže som tam bola na ozdobu :) a keď bolo treba i pohár vína naliať.
Viem aj dobre utekať(nie dobre, skôr ako kurča, veď preto i eggfashion) keď by sa mi moji priatelia stratili z dohľadu, stratiť sa viem veľmi dobre, keby sa mi to stalo v tomto veľkom meste, našli by ste ma plakať na nejakej lavičke.
Nemám bunky orientovať sa, za to však verím, že sa viem pozerať.
Aj srdcom keď treba. V to dúfam..
Absolvovali sme v Hongkongu pár krásnych výletov, ktoré boli síce dosť narýchlo, ale boli a to je hlavné. Mohla som vďaka veľtrhu zažiť mentalitu ľudí v Číne a mala som pocit, že z nich srší veľká pokora. Vizitku vám podajú oboma rukami a uklonia sa. Rozprávate sa s človekom, ktorý vám príde celkom normálny, usmieva sa a jedná s vami ako so seberovným. Po chvíli si všimnete, vzácne hodinky na ruke, potom odíde domov na najnovšej Tesle. Škoda, že u nás mnohí ľudia, ktorí sú istotne smutní, predstierajú, že majú navonok veľa peňazí, no skutočnosť je iná a možno je i niečo v nich vykradnuté, ak si dúfam nie sú ukradnutí sami sebe. To by bola totiž životná lúpež. Nie všetci zbojníci sú však takí. Juraj Jánošík sa na nás z neba smeje. Nuž škoda tých krojov, ale slovenské dievčatá sme predsa krásne aj v elegantnej čiernej sukni aj sa vieme pekne usmievať a sme hrdé, že v Hongkongu naše slovenské vína veľmi chutili. Dokonca až tak, že poniektorí menší šikmookí "sympaťáci" museli veľtrh po 1. dni absolvovať na invalidnom vozíku. Hlavné je, že úsmev im zostal. Stretli sme mnohých ľudí, vytvorili sa známosti, priateľstvá i so someliermi z popredných hongkongských reštaurácií a keď si teraz pozriem fotky tých jedál aké som smela ochutnať, bola to neskutočná hostina a tak ako hudba, aj víno spája ľudí. Ryžové knedličky s krevetami, kačka na mede, na všakovaké spôsoby. Lahôdky akými nás čínski priatelia pohostili nemali obdobu.
Po pracovnom zápale na veľtrhu sme navštívili v centre mesta ( v našej špeciálnej šikmej uličke) rôzne podniky, napríklad i jeden ruský, kde boli steny vyzdobené kachličkami z vypreparovaných chrobákov.
Zaspievala som si i v jazzovom bare s kapelou, ktorá sa tam stretáva. Muzikanti sme na celom svete jedna veľká rodina.
Nech už ste na svete kdekoľvek, s tými správnymi ľuďmi sa budete cítiť doma.
Nie som veľký cestovateľ, skôr pozorovateľ a "prívesok". Taký malý v klobúku :) Zmestím sa so svojou mušou váhou i do kufra. Čo sa však týka batožiny, tam sa veru musí vojsť niekoľko pekných outfitov a kufor praská vo švíkoch, aj keď priznám sa na slovenský kroj pri prezentácii vinárstva Elesko, som celkom zabudla. Keďže som tam bola na ozdobu :) a keď bolo treba i pohár vína naliať.
Viem aj dobre utekať(nie dobre, skôr ako kurča, veď preto i eggfashion) keď by sa mi moji priatelia stratili z dohľadu, stratiť sa viem veľmi dobre, keby sa mi to stalo v tomto veľkom meste, našli by ste ma plakať na nejakej lavičke.
Nemám bunky orientovať sa, za to však verím, že sa viem pozerať.
Aj srdcom keď treba. V to dúfam..
Absolvovali sme v Hongkongu pár krásnych výletov, ktoré boli síce dosť narýchlo, ale boli a to je hlavné. Mohla som vďaka veľtrhu zažiť mentalitu ľudí v Číne a mala som pocit, že z nich srší veľká pokora. Vizitku vám podajú oboma rukami a uklonia sa. Rozprávate sa s človekom, ktorý vám príde celkom normálny, usmieva sa a jedná s vami ako so seberovným. Po chvíli si všimnete, vzácne hodinky na ruke, potom odíde domov na najnovšej Tesle. Škoda, že u nás mnohí ľudia, ktorí sú istotne smutní, predstierajú, že majú navonok veľa peňazí, no skutočnosť je iná a možno je i niečo v nich vykradnuté, ak si dúfam nie sú ukradnutí sami sebe. To by bola totiž životná lúpež. Nie všetci zbojníci sú však takí. Juraj Jánošík sa na nás z neba smeje. Nuž škoda tých krojov, ale slovenské dievčatá sme predsa krásne aj v elegantnej čiernej sukni aj sa vieme pekne usmievať a sme hrdé, že v Hongkongu naše slovenské vína veľmi chutili. Dokonca až tak, že poniektorí menší šikmookí "sympaťáci" museli veľtrh po 1. dni absolvovať na invalidnom vozíku. Hlavné je, že úsmev im zostal. Stretli sme mnohých ľudí, vytvorili sa známosti, priateľstvá i so someliermi z popredných hongkongských reštaurácií a keď si teraz pozriem fotky tých jedál aké som smela ochutnať, bola to neskutočná hostina a tak ako hudba, aj víno spája ľudí. Ryžové knedličky s krevetami, kačka na mede, na všakovaké spôsoby. Lahôdky akými nás čínski priatelia pohostili nemali obdobu.
Po pracovnom zápale na veľtrhu sme navštívili v centre mesta ( v našej špeciálnej šikmej uličke) rôzne podniky, napríklad i jeden ruský, kde boli steny vyzdobené kachličkami z vypreparovaných chrobákov.
Zaspievala som si i v jazzovom bare s kapelou, ktorá sa tam stretáva. Muzikanti sme na celom svete jedna veľká rodina.
Nech už ste na svete kdekoľvek, s tými správnymi ľuďmi sa budete cítiť doma.
pondelok 2. júla 2018
kúsok leta v pohári
Bezprostredne..
vinič dozreje..
Vtedy, keď príde jeho čas.
Netrápi sa či bude slnko svietiť a či páliť mráz.
Vinič nie je ako človek, netúži byť dokonalý.
On len dozreje
tak ako je.
Len my robíme si galeje
na tak krásnom svete.
Svet..
ten je krajší s malým dúškom v krištáľovom pohári .
Zmenia sa tie strapce hrozna ľudskými rukami
na čosi, čo potom rozväzuje jazyk i dušu otvára..
..z pohára..
no nie z plného.
Len toľko, aby sa v ňom ten zlatistý mok mohol rozvinúť..
alebo vo vášni červenej na ústach spočinúť..
I dnes, ako už od nepamäti
dáš si pohár vína a dobre je ti..
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)