Všetko o Sweet & pepper, keď hráme, tvoríme, okoreníme i osladíme

Sadám si za stôl k počítaču po dlhšom čase, väčšinou totiž sedím za gitarou, alebo s gitarou pri  žiakoch. Omína ma v topánke mnoho slov, čo by mohli najlepšie opísať všetky dojmy. „Napočúvalo“ sa do mojich uší mnoho peknej hudby, ktorú som si mohla zahrať a zaspievať so Sweet & Pepper. Dnes môžeme byť aj trio. Veľmi sa teším z nového člena, akoby sme našli posledný kúsok zo skladačky. Spomenula som si na dávne časy, keď som ešte nezabúdala snívať. Mala som kapelu, ktorej meno sme vymysleli poskladaním začiatočných písmen z mien našich, a ak by tomu tak bolo i teraz, meno kapely sedemnásťročného  dievčaťa by sa nezmenilo. Na náhody neverím, len si užívam toto posolstvo a každú skúšku  v hudobnej škole, keď doučíme našich študentov 🙂 Hudba naberá iný rozmer, piesne sa vlievajú do pamäte a ja sa občas pristihnem, že si ich znenazdajky „hmmkam“. Keď spievam, cítim že mi srdce poskočí a to je to pravé „tak ako má byť“..

Ale sa mi hrá a spieva, keď mám po svojom boku nie jedného ale rovno dvoch charizmatických mužov, ktorí sú navyše úžasní muzikanti. K tomu priateľov v práci, teda kolegov, čo vám na koncerte urobia ten najlepší a najhlučnejší funklub. Staré piesne z čias násťročných ožívajú  a počuť ich znova v novom šate. K nim pár skvostov, na ktoré sa i tancovalo.

Šťastie rastie, každým brnknutím na  strunu. 🙂

Cez tóny klavíra, gitary a spevu radi spríjemníme chvíľu, ktorá je so živou hudbou výnimočnejšia, krajšia. Má to správne korenie i štipku cukru a úsmev je hneď na svete. Pri natáčaní videa v hoteli Residence (Veľká vďaka pani riaditeľke) sme sa cítili ako celebrity, ktoré rozbiehajú svoju kariéru a Jožko sa na niektorých záberoch doširoka usmial, väčšinou sa sústredí na hru, čo ho baví a usmeje sa len tak kútikom  no dajte pred neho päť kamier a muzikant z hudobného dua Sweet & Pepper sa vytešuje. Veríme, že sa budete tešiť aj vy. Pripravujeme totiž promo, ktoré bude vďaka výbornému kameramanovi na úrovni. Väčšinou sa sústredíme na prípravu a piesne.  Na fotky či videá nám už akosi nevýjde čas, alebo ak aj áno, tak je to len z mobilu. To sa však čoskoro zmení a priblížime vám vcelku náš repertoár, radosť z hudby. Znenie strún, klávesov a spevu spod môjho klobúka.
Pozerám sa do počítača aké všeliake videá máme z akcií. Môžete si ich pozrieť na našej fb stránke ak máte chuť. Nahrávka síce kvalitná nie je, no aspoň si ten nový výtvor  budeme mať s čím porovnať.
Spomienky na naše spoločné hrania, tie však kvalitné sú. Tak ako výnimočné víno, ktoré má svoje piesne na eventoch spojených s gastronómiou, tak i my dozrievame, verím že do skvelej chuti, buketu, rôznorodej melódie..
Najbližšie budeme mať vstup na svitskom plese 1.marca. Tešíme sa.
Vaše duo Sweet & Pepper

Byť hudobnou súčasťou pri ochutnávke vín, tak aby každé jedno malo svoju pieseň, je to, čo  dokáže zážitok  obohatiť o čosi viac. Môže sa tešiť i ďalší zmysel.
..Počuť.. veď pre čo iné by znel  známy tón?  Aj uši chcú mať potešenie. Takýto zvuk zaznie najkrajšie, ak sú tie priehľadné hudobné nástroje na stopkách aspoň dva..
Piesne v podaní dua Sweet & pepper tento tón so zanietením doprevádzajú a je to  česť pridať sa do spoločenského orchestra. Vzniká tak nezabudnuteľná harmónia.
Tak ako hudba plynie v čase, tak i vinár musí počkať, kým hrozno dozreje. Víno môže vytvoriť len jedno za rok. Koľko má pokusov? Ak  urobí chybu a nevytvorí v súlade s prírodou to, čo by zazvonilo chuťou do pekného momentu, musí čakať, kým dozreje vinica. Zaujala ma táto myšlienka špičkového sommeliera v pražskej vinotóke „Bacchus“.  Aj my máme možnosť zahrať skladbu na koncerte len raz, a ak sa stane chyba nevrátime čas, aby sme čosi napravili. Tak je to i s tvorbou vína. Je to teda veľká vzácnosť. Daný ročník je vždy len jeden, už nebude taký ako bol predtým a to nám tak krásne symbolizuje neopakovateľnosť. Koľko poézie je vo víne..
Okrem toho, že je v ňom i pravda, že dokáže  pripomenúť chvíle pekných zážitkov a spríjemniť ich k dokonalosti.
Koľko máme pokusov? Na život len  jeden, no máme roky, mesiace, týždne, hodiny a
zakaždým , keď sa naplní pohár, pieseň zazneje, môžeme byť plní nádeje.
Môcť vychutnávať, keď sa pohár naplní a pár nôt dušu zahreje.

Veľmi ma potešilo, keď mi asi po piatich rokoch povedal jedne šťastný pár, že ak spievam na svadobnom obrade práve ja, vraj je ten pár šťastný a má krásne deti. Ten  pekný pocit ma celkom zaplavil a zrazu som si bola istá ,  že ak niečo robím s láskou, tá sa potom posúva ďalej a vráti sa.

Keď som mala pätnásť rokov, počúvala som trikrát do dňa cd Janky Kirschner a snívala o tom, že raz budem písať piesne a mať kapelu. Sen sa mi na malú chvíľočku splnil a zažila som aké to je. Vystupovať na pár pódiách a v podnikoch. Mala som z hudby skutočnú radosť a preto som ju šla aj študovať. Akoby bol svet s hudbou farebnejší. Netreba však zabúdať na to, že ak požiadame o to čo chceme a je v živote jasný cieľ, všetko sa môže splniť.  Zdá sa mi akoby deň bez tvorby nebol tým správne prežitým dňom.  Veľa snov sa mi ale splnilo. V podobe krásnych vystúpení, tvorby, realizácie. Je pre mňa veľkým darom, ak môžem vystupovať na javisku, vtedy akoby som bola doma. Skúsila som si ale aj hranie na ulici, čo bola tá najťažšia škola. Keď však vidím spokojnosť a radosť na tvárach ľudí, viem že mám  dar. Som zaň vďačná. Niekedy stačí hrať a spievať len tak. Tešiť sa z jedinečnosti a je jedno kde a pre koho. Nuž zlato v hrdle je ako soľ života a radosť, ktorú môžem rozdať.. z tej sa nemíňa.

Dostala som dar, ktorý som mohla rozvíjať. Kúsok talentu, čo mi bol daný do vienka..

Snáď to nebude len spomienka.

Na spev a skladby, čo sa niesli večerom, javiskom a stali sa mi splneným snom.

Každý jeden hudobník, s ktorým som mohla hrať bol pre mňa darom, učiteľom a nebola to náhoda, ale zámer vlastnej cesty, ktorú si znenazdajky vybrala moja duša. Možno mám to najlepšie už za sebou alebo sa bude cesta ešte kľukatiť. Treba ju však žiť, pretože čas plynie rýchlo a to čo je teraz, už sa nevráti. Zostanú len spomienky na bohatstvo prežitých okamihov..

Verím však, že budú nové, krajšie, iné..

Noblesa večera, no zároveň i nenútenosť, tanec a zábava.
To sú slová, akoby zaklínadlá, ktorými by som vyjadrila pekný ples konajúci sa vo Svite, na ktorom sme mali česť vystupovať a spríjemniť hosťom atmosféru.
Žiarivá bola hudba pod rukami skvelého klaviristu a ja som si v žltých šatách zaspievala pár tónov zo známych jazzových piesní v podaní nášho slávneho „celosvitového“ 🙂 dua Sweet & pepper.
Na reprezentačnom plese našich basketbalistov sme sa tešili potlesku i slovám pochvaly a zároveň si pripomenuli aké je skvelé, že sme práve umelci zo Svitu.
Je to výnimočný pocit.. niekam patriť..
Je to akoby každá nota zapadala do partitúry a možno práve tým, že sme tu, je tak dokonalo harmonická.
Práve ľudia, tí praví a zanietení nech je to v akomkoľvek odvetví, predstavujú domov.
Ten úžasný pocit, že niekam prídete a cítite sa jednoducho dobre.
Je to zadosťučinenie pre našu prácu a rast.
Pretože kvôli vám to vždy zmysel bude mať.
My vám s radosťou cez hudbu vieme dať..
skutočne
srdečne
hudbu, čo je živá,
tú čo tanec v srdci skrýva
v jedinom okamihu..
Duo Sweet & pepper pre vás.
Verím že sa čoskoro uvidíme na ďalšom krásnom podujatí
trebárs..

Aj v malých mestách rastie veľká radosť
aj keď ju niekedy nevidieť tak okázalo.
Melódia pre vás tešila sa na plese počúvaniu
A my sme opäť bližšie k nášmu prianiu..

Keď doznie potlesk, srdce sa mi naplní..

Vtedy viem, že nie je márne žiť umením..

Aj keď toľkokrát je to ťažký chlebík,

no bez toho stalo by sa mi..že mohla by som nebyť..

nežiť..

Čosi v danom okamihu a v tej chvíli prežiarilo mi dušu a bola som  šťastná, že mám hlas.. Tak veľmi som si užila ten dar..Len ho rozdať do sveta..

Keď môžem pre vás hrať i spievať cítim sa ako kráľovná..ako z monarchie..akoby mi v žilách prúdila modrá krv a my všetci sme takí mohli byť v reštaurácii Monarch. Výborné jedlá,vína a i kniha, ktorú prečítate na jeden dúšok,bola v ten večer pokrstená. Nové piesne..ich slová zaplnili ten krásny priestor. Tóny sa odrazili  od stien a spôsobili  radosť, čo tak narástla..

Magický večer, ktorý verím že sa zopakuje. Večer, ktorého prítomnosť ma obdarila šťastím, že môžem žiť a spievať..

..zohrievať

..aby mal život svoju dynamiku..

bez ostychu..

Venovať melódiu nádychu..

To je chvíľa plná prepychu.

Akí sme len bohatí. Aká monarchia a rod vín..hudby..

Plnia sa túžby..

Venujme čas. Inšpirácii a snom.

Súznieť môžeme.

Chuťou, hudbou, slovom, jedlom,prostredím.

Vtedy uverím,

že žijem..tak naozaj.

Nesúdim, nekritizujem.

Nechám len prejaviť to čaro okamihu, čo chodí na návštevu častejšie než doteraz.

Ďakujem za nezabudnuteľný večer. Za ľudí, ktorí sa skutočne snažia robiť veci čo najlepšie. Či už to bolo výborné jedlo reštaurácie Monarch, ktorú istotne navštívte, ak budete v Prahe, alebo to bola jednoducho láska vína k hudbe.  Nedá sa odolať. A tak sme opäť hrali. K vínam, čo ste ochutnávali a umenie sa zhmotnilo do reality. Ak nevieme ako hrať, otvoríme si noty. Ak neviete ktoré víno ochutnať, otvorte si knižku, tentokrát v elegantnom bordovom šate Sprievdoca vínami Slovenska od Vladimíra Hronského. Nie je hriech naučiť sa ovládať i hru  znamenitých chutí. Nuž do všeobecného vzdelania by sa patrilo poznať tóny stupnice. I tá  vinárska má svoju špecifickú melódiu. Zvoní, keď zazvonia poháre. Zvonia len keď sú dva. Jeden o druhý s človekom , čo je blízky.

Len jeden pohár k úsmevu..

pre nás ľudí..

nemusíme súdiť..

Stačí len hrať a počúvať..

pieseň okamihov.

Spojenie vína a skvelého jedla, navyše obohatené hudbou dua Sweet & pepper, bolo zážitkom pre zmysly. Verím že sme atmosféru sobotňajšieho večera skrášlili všetkým hosťom a sen o príjemne strávenom večery bol splnený, pre  všetkých, ktorí sa rozhodli svoj čas venovať umeniu, nie len gastronomickému, no i tomu nášmu hudobnému.. Spolu s mojím ,nesmierne šikovným kolegom, Jožkom Štrbkom, ktorý vytvoril v našej hudobnej kuchyni opäť lahodné melódie. Ja vraj pekne spievam.. Som však len sprostredkovateľ emócie tých všetkých piesní, ktoré s láskou pre vás odovzdávam a veruže je na tom kopec práce. Neustále cvičenie, zdokonaľovanie sa, dozrievanie. Mám pocit, akoby bol môj spev čímsi bežným, no keď spievam a hrám, vzácnosť, ktorá mnou prechádza, každý tón, ktorý zaznie v čase..  stáva sa neopakovateľným a  keď vidím usmiate tváre spokojných hostí, som si istá, že to čo robím, je dobré, srdečné a má zmysel. Ďakujem za krásny večer na Donovaloch v hoteli Galileo, kde svoje vína predstavil Jožko Repa a varil skvelý šéfkuchár Janko Zlúky.

Na túto sobotňajšiu príležitosť som zvolila outfit v čiernej farbe. Občas sa mi stáva, že sa potrebujem obliecť do čiernej. Je to farba slávnostná, zároveň vyjadrujúca smútok, no je to farba, čo rozptýli negatívne emócie, ktoré sa k vám potom nedostanú príliš blízko. Je to ako ukryť sa pred strachom do tejto farby noci a zrazu hviezdy rozsvietia tmavú chvíľu obáv a klobúk s  kúskom sokolieho pierka so starodávnou brošňou dodá šmrnc. Aby som ešte zjemnila svoje ženské ja, ako náhrdelník som zvolila perličky. Aké skvelé, že žijeme vo svete, kde si môžeme vybrať farebnú škálu šiat podľa nálady. 🙂 Dnes čierna,zajtra možno fialová alebo farba jari žltá..Všetkým prajem krásne sviatky. 🙂

Vznešenosť hudby v nás dokáže zanechať stopu po anjelskych krídlach.
Je to niečo nadčasové, krásne, obohacujúce človeka o čosi viac.
Pamätáme si vďaka nej, že nie sme len tí, čo chodia do práce, jedia, stretávajú priateľov, chodia do školy.. Vďaka nej sme ľudské bytosti, čo dokážu krásu vnímať. sú to síce malé pohyby prstov po strunách nástroja, no nechávajú v nás veľké veci..pocity..
Skúsme sa započúvať, pri najbližšej príležitosti koncertu, či už je to v koncertnej sále, alebo v príjemnom prostredí kaviarne či klubu.
Hudba nám totiž otvára srdce, sme vďaka nej lepší, vnímavejší..ona totiž spestruje svet.. Možno je hudba i rozhovor s niekým tam hore..Vďaka ľuďom, ktorí tak radi počúvajú živú muziku, sme opäť s úsmevom hrali pre všetkých nadšencov v Lawyer´s CLUB v Humennom. Tí, čo ste ešte nenavštívili tento skvelý club, piatky sú venované práve hudbe a výborným muzikantom z rôznych kútov Slovenska. A čo môže byť lepšie, než užiť si okamih, cítiť sa ako pravé dámy a páni s pohárom dobrého „drinku“ a v predstave rokov  štyridsiatych  užívať chvíľu večera .

Tvorba sa prelína celým životom umelca, teda
ak sa môžem medzi umelcov radiť, no kde sú kritériá?..Odkiaľ pokiaľ je niekto umelec…?
Asi sa ním treba narodiť. Možno aj do tej správnej rodiny. Odmalička som k hudbe bola vedená. Už od útleho veku s nadšením vyspevujúc s klavírnym sprievodom, ktorý mi hrala moja mamka. Som jej za to veľmi vďačná, že sa mi venovala. Učila ma aj na klavír, no skončilo to pri speve a gitare. Na klavír mi to nikdy veľmi nešlo. Dokonca som sa jedného dňa vo svojich šiestich rokoch ukryla pred hodinou klavíra do prúteného koša na bielizeň, a strávila som tam pol dňa, len aby som nemusela cvičiť 🙂  Neskôr,keď som sa učila hrať na gitaru, boleli ma prsty, no moja skvelá pani učiteľka to so mnou zvládla a vydržala 🙂 Neskôr keď som ako „násťročná“ zažila tú pravú a nefalšovanú radosť z hudby, pocítila som ju vo vnútri  svojho srdca, cesta bola jasná.
Umelec..večne nespokojný sám so sebou..čím viac vie a čím viac sa učí, tým má pocit že menej dokáže. Pracovala som a tvorila s úžasnými ľuďmi, a stále tvorím aj keď možno nie tak dokonalo ako tí najväčší umelci, a taktiež sa neradím medzi komerčné slovenské celebrity. Môžem však napísať a tak trochu sa pochváliť, že som hrávala so skvelým harfistom a úžasným priateľom Jakubom Rizmanom. Viem tak trochu hrať,spievať. Keď som po šiestich rokoch ukončila Konzervatórium v Žiline,mala som zvláštny pocit že viem akosi menej. Čím viac poznatkov získavame, tým sme viac uveličený,  čo všetko hudba dokáže.. z tej výnimočnosti, neohraničenosti, kreativity.. Nie som síce skladateľ, no mám pár piesní. Nemám  kvalitné videá s dokonalým záznamom, verím však že vás poteší pár ukážok z umenia a aj radosti z tých chvíľ..Hudba plynúca v čase, zachytená na videu.. o to však srdečnejšia, spomienková, nestarnúca..https://www.youtube.com/watch?v=YL87W-bXPko

https://www.youtube.com/watch?v=rL9u9bWpByc
(Tieto videá boli natočené asi pred desiatimi rokmi na festivale potápačských filmov v Pribyline.)
https://www.youtube.com/watch?v=mI1h0IZbW-0
(Pieseň s názvom „Znamenie“ sme si s Jakubom zahrali zhruba pred piatimi rokmi v čajovni Alchýmka v Spišskej Novej Vsi. Bola tam skvelá atmosféra a veľmi sme sa tešili odozve publika.)
https://www.youtube.com/watch?v=IVwUTqWOdP4
(Toto video vzniklo spontánne na železničnej stanici vo Svite, ospravedlňujem sa, mali sme totálne rozladené nástroje, nuž bola nám zima..Čudujem sa čo som si to dala na hlavu za kreáciu.. 🙂 )
https://www.youtube.com/watch?v=UaUQYnISJhs
https://www.youtube.com/watch?v=X5WM40ZjCKA

Vypočujte si slovenské tango,valčík, ractime ,nadčasové melódie, jazzové štandardy a vlastnú tvorbu dvoch umelcov, ktorí budú hrať pre vás v Lawyer´s clube už tento piatok..Živá muzika dokáže umocniť tú pravú atmosféru večera. Súčasné piesne v retro štýle dodajú ten správny šmrnc okamihu. Hudba ožíva prostredníctvom klavíra, gitary a spevu. Teší sa na vás duo Sweet & pepper.

Hudobné duo, ktoré vás naladí retro atmosférou tridsiatych rokov. Skvelá muzika tradičného slovenského tanga, jazzových štandardov, súčasné piesne v štýle ractime, swing a taktiež i vlastná tvorba sú tým pravým korením príjemného hudobného zážitku.

Štýlové skladby plné muzikality, spievané i hrané s originalitou a ľahkosťou.

Klavír, akordeón – Jozef Štrbka

spev, gitara – Monika Piekielnicka

februárová biela..

Nevestou do skrehnutých dlaní..

Vo vetre studenom kdesi na svitaní..

O čo sa zachytiť?

O konáre stromov, nech tie podajú pomocnú ruku

keď ľudské sa občas odvracajú.

..Kde len tie svoju bútľavú vŕbu majú? 

Kam padajú listy, keď obelejú? 

Zostane po nich niečo?..A po nás?

..Snáď nás tam hore nevysmejú.. 

Večer s básnikom

S básnikom treba tráviť veľa času.

Kým dohorí posledná cigareta, 

doznie veta.

Nechcem ju ničím vyrušiť.

Nech len rozpráva ďalej

táto duša čistá

čo sa tu ocitla.

V tých očiach a slovách toľko je obrazov,

Otvorená myseľ..

Snáď prenesie sa niečo i na mňa,

z tej krásy slova, z toho ako vie sa na svet pozerať.

Akoby nad zemou sa vznášal

čerpal silu zo slnka, 

čo o chvíľu oblečie si jarný šat.

Vie to len Básnik na potulkách.

Súznie s týmto svetom..

šepká mu to samo nebo..

Fantázia zo srdiečka - Aj láska k hudbe sa počíta

Láska nie je náhodou.

Tá vrúcne pošepne tajomstvo do dlaní,

tá teší sa, bozkom pohladí.

Nocou aj keď blúdi

posype oblohe toľko hviezd..

Strach môžeš  zhodiť z pliec.

..Si tu pre mňa a ja pre teba..

Náš koncert "Fantázia zo srdiečka" bol pestrou paletou vyrovnaných a veľmi pekných výkonov našich žiakov. Bol skladačkou výstižných slov i tónov a každá jedna skladba bola venovaná pre vás zo srdca. Dom kultúry sa naplnil melódiami, pri ktorých sme mohli zatvoriť oči a v predstavách sa preniesť k večernému západu slnka na verande. Láska k hudbe otvára srdce a prináša kúsok neba sem na zem. Mala som milú povinnosť tento koncertík moderovať a napadla mi otázka, ktorú som sa každého  hudobníka opýtala. A čo máte na Fantázii najradšej? Stačilo, ak každý povedal  jedno výstižné slovo.

Tie sa nám počas koncertu poskladali do básničky.  Žiaci majú na našej škole radi

  Umenie, Tanec, Orchester, Klavír, Husle, Keyboard, Eufóriu, Kreativitu a to, že vraj je u nás "Všetko dobré"  :)

Hrať na hudobný nástroj, aká veľká je to túžba.

Objať pár nôt do svojich dlaní

aj vtedy, keď sa nedarí ani.

Veď hudba mnohé starosti odnesie.

Je to tlkot srdca, veľký orchester.

Umenie počúvať, umenie hrať,

to sme vám zo srdca chceli dať.

Vo Fantázii je všetko dobré, povieme si skromne,

no každý deň chystáme noty

pre ten dobrý pocit, pri srdci známy,

že čas v našej práci nie je márny.

Kreativita..naplniť dušu do sýta.

Všetko sa nám páči

nech sa ráči.

Klavír, tanec, chvály samé.

Všetky hudobné nástroje

každý príde si na svoje.

Aj hudobná teória môže byť eufória

a keď nebudete vedieť napísať písmená vo worde,

môžete sa naučiť hrať na keyboarde :)

Takto nám to vzniklo, počas hudby čo nás na koncerte očarila.

Add caption

Skutočné priateľstvá vedia byť večné

Nedávno som sa stretla s mojou spriaznenou dušou. Vyčarila mi úsmev na tvári a rozžiarila deň. Tak dlho sme sa nevideli. Ako čas plynie, už nemám obľúbených hercov, takých čo kedysi. Už nechodím na plesy v drahých šatách, nejem jedlá dokonalo naaranžované s prskavkou na čokoládovom dezerte. Idem radšej na pleso. Šťastie sa mi vďaka tomu potichu vkráda do tváre, mladnem a mám na perách úsmev. Mení sa mnohé, životné etapy a každá čosi prináša, aby sme to tu na svete lepšie pochopili a naštudovali si. Sme iné, sme staršie, krajšie o čosi.. Ty si svoju krásu znásobila vo svojich dvoch dcérach. Verím, že i mňa si čosi tak vzácne  počká. Nech by som sa rozhodla ísť akoukoľvek cestou, aj keby som stúpila vedľa,vždy si bola svedkom môjho života. Už od čias, keď sme museli veľa cvičiť na klavír a gitaru, keď som na internáte potichu prišla k tvojej posteli a pýtala sa aké to je dostať bozk od chlapca. Keď prídu ďalšie  kroky priala by som si, aby si bola pri tom. Chýbaš mi. Málokto ma znesie. Bývam občas  mrzutá , no ty si a vždy si bola ako jarný deň. Častejšie sa stretnime.
V živote nás s priateľkou po boku stihne menej búrok.

S hudbou vo Fantázii..rastieme

Polrok, jeden rok,dva či tri..možno i celý život bude mnohých sprevádzať tá neobyčajná vlastnosť vedieť hrať na hudobnom nástroji. Bohatší sú tí, čo to skúsia a vytrvajú, lebo už vedia čo všetko to obnáša. Koľko síl musia venovať jednej skladbe aby sa tomuto umeniu naučili. Potom pred vás títo malí umelci vystúpia a zahrajú. Poniektorí prekonajú trému a hrajú na veľkom javisku domu kultúry po prvýkrát. Nám sa pekne počúva. Bezstarostná melódia sa nesie ponad divákov ako januárové vločky snehu. Mnohé miesta sú v hľadisku prázdne,o to väčší však vznikol priestor v srdciach tých čo prišli. Za polrok sa dá mnohému naučiť, vyrásť.  Možno budú títo žiaci neskôr vystupovať na pódiách, kde nebude v hľadisku ani jedno miesto voľné. Možno sa z nich stanú profesionálni umelci, ktorí si spomenú na malú Fantáziu v ktorej kedysi začínali hrať.Dovtedy však treba veľa cvičiť, veľa hrať a veľa si priať. V stredu sme však mohli počuť aké to je, keď klavír, keyboard, husle, gitara a malý hlások v speváckych hrdielkach zažije ešte len ten prvý záchvev melódie ,keď niekto  spieva po prvýkrát pred ľuďmi, hrá a ešte sa len učí. Ešte sa stratia chyby, veď sme len na hudobnej škole,..ale v tej našej..vo Fantázii.

cesta nad oblakmi

Akoby nikam neviedla..tá cesta do hmly. Mala som pocit, že niekde v tom rannom opare končí. Pokračovala však do bezoblačného sveta s pravdivou krásou modrej. Kochať som sa mohla v jej odraze ako v tvojich očiach keď sa tešíš. Vybrala som si kráčať po stopách tých majestátnych hôr čo máme pod oknami, tých kde je slnečno a vzápätí vietor rozvíri sneh do tváre. Vtedy ma vie pohladenie tvojej dlane hriať letom. Som ako to počasie v horách a preto mi rozumieš.
Začala som  kroky s tebou. Vždy som ta chcela ísť. Po úpätí hôr, spoznávať, vidieť a cítiť.
Prišiel správny čas, nohy ma nesú a ja kráčam, zladená s dychom a nemyslím. Len obdivujem ten pohľad zhora, ktorý som vyšla v sukni po vlastných a srdce mi tak horí láskou až snehy roztápa. Stromy to vedia, vie to vodopád spiaci pod ľadom, vie to modrá obloha ku ktorej dvíham ruky.
Ako krásne je blízko neba. Je to tu pre nás, toľko toho..
Každým krokom objať chcem zem.
Je to ako sen.
Ticho v ktorom je počuť sneh pod nohami. Zvuk ako keď si večer dáme  makadámiové orechy.
Našla som sa v tebe..
aj keď mapu čítať neviem..
Idem...
Drsné skaly sú ako chrám, kde kľačím, len ak sa mi šmykne a chcem sa ,stoj čo stoj, dostať hore.
Tam pri zemi si pripomeniem, že mám sa o čo oprieť.

Krásny víkend v Tatrách, kráčajúc strmým kopcom v nečase na Téryho chatu, chvíle, kedy sa výhľad zo Zbojníckej  rovnal pohľadu pre bohov a to som len človek, čo dokáže ísť..

Ďakujem, že berieš ma so sebou.

Smiem poznávať tie krásy skryté pod snehom

spiace až do jari

aby sme poznali

aké to je mať svet na dlani,

ako jar v januári

..mám koho držať za ruku,

si Ten čo ma počká.

Veď kamže by som chodila sama v mačkách 🙂

Dnes keď už nie som ružové púpä,

bolo by mi hlúpe

kupovať si lodičky, keď môžem postaviť sa na špičky a spokojne zašepkať „tu som“.

Popoluška..už nemá  tvár od sadze

na turistických topánkach nosím mačacie reťaze.

Tvár mi zdobí červeň od mrazu

a som tak šťastná odrazu..

Rozprávka z Fantázie "Zem menom Láska"

Nad oblakmi v zámku, kde sa Svetlo a Tma vždy vrátia po svojich potulkách krajinou, stretli sa Vietor, Voda, Oheň a Čas.
"Čo len budeme robiť so svetom? Veď matka Zem už nevládze niesť všetky tie ľudské výmysly modernej doby a to znečistenie.
"Obávam sa, že naša planéta to ďalej takto nevydrží."
"Musíme niečo podniknúť"
"Ľudia by sa nemali tak nevšímavo správať"
"Hádajú sa a vedú medzi sebou vojny"
 Prekrikovali sa horlivo jeden cez druhého.
"Prifúknem na ľudí veľký mrak" Povedal Vietor. "Ja im tak zaprším!"hlesla Voda,
"že im už na nič nezostane čas" Zahlásil čas
"Ale nie" prerušil ich Oheň. "Mohli by sme sa tu hádať kým by sa aj stokrát vystriedal deň s nocou. Mali by sme vymyslieť iný spôsob ako ľuďom ukázať čo ďalej. Veď už od nepamäti rozdúchavam plamienky aj v ich srdciach a zažínam iskru. Nejedna už preskočila, keď sa plameň lásky medzi ľuďmi rozhorel. Verím, že ešte nevyhasol.
"Tak teda rozfúkajme plameň" fúkol vietor. Voda a Čas len pritakali. Aj oni chceli dať ľuďom šancu a radi by pomohli Matke, ktorá všetkých nesie na svojich pleciach. Veď je to naša Stará mama. A ako sa to na obrovskú guľu patrí, istotne je v jej horúcom srdci vôľa niesť nás na pleciach aj naďalej.
Nuž tak sa Vietor, Voda, Oheň a Čas rozhodli, že na seba vezmú ľudskú podobu.
"Ale dám si na hlavu veľký klobúk.  Taký veľký ako ciferník na veži a vezmem si hodinky. Aspoň troje" Riekol čas.
"Ja si chcem obliecť krásne šaty farby mora zdobené perlami" Povzdychla si voda, ktorá bola odjakživa romantickou dušou.
"A ja budem mať červené vlasy učesané na "punkáča" povedal oheň.
"Ja sa teda rozhodne česať nebudem" zakašľal Vietor, ktorý už dlhšiu dobu nosí šál, pretože ho škriabe v krku zo znečisteného ovzdušia.
Zrazu sa zablyslo ako pred búrkou a i zahrmelo.. Vietor zo vzdušného zámku  prichádzal k ľuďom a pritom takto hvízdal.
"Dúcham svetom fúkam letom,
vzduch sa víri veď som vietor,
odfúknuté čiapky, klobúky,
rozsypem aj kvety na lúky.
Fúkam jarou výskam zimou,
slabý som no prekvapím aj svojou silou.
Však choroba, kašeľ trápi ma.
Kvôli prachu masku nosím, i šál sivý a teraz každý vlások sa mi kriví"
 Voda zdvihla svoje vlny do výšin, no preľakla sa a začala sa pýtať.
"Kde sú moje rybyčky?
Kde sa schovali?
 Kam sa podeli?.
Vari len neplávajú hore pupkom.
"Au, zlomila som si necht o svoje briežky.
Veď počkajte, keď pošlem dážď na všetky vaše striešky."
Viem byť búrlivá a zároveň  aj nie..
Keď pozrieš sa na hladinu
zrkadlo sa v ňom skvie.
Trblietavá sťa diamant v kvapkách rosy
keď matka Zem o kúsok vlahy prosí.
Sestra moja modrá planéta
i oceán túto farbu nosí.
Pomôž, poraď čo urobiť mám
keď špinavá ropa zo všetkých strán
hubí všetky tvory žijúce.
Aké budú moje dni budúce? 
Otázky Vody vodičky zostali nezodpovedané. Niesli sa nad hladinou ako smutné obláčiky hmly.
Na koni, čiernom ako uhoľ, pricválal k ľuďom aj Oheň.
"Poza hory, poza lesy, praská drevo akési.
Rozblčaný oheň, takú silu mám,
keď všetko na popol premieňam.
Nezastaví ma už voda.
Kto mi pomocnú ruku podá?
Keď chcem hriať, aj byť mocný
v ľudských krboch toľko pocty
a namiesto toho chcú odo mňa výbušniny.
Neustále však svoju nádej živím."
Ako Vietor tak i Oheň
aj ľudia majú svoje chyby" Chlácholil Oheň Vietor.
"Ach vietor, ty mi tak rozumieš
kiež tancom potešiť ma smieš."
"Á čo tam vaše chyby. ja vám ukážem svoje divy"
zažblnkala voda a hneď sa aj pustila hrať na svojom novom pozemskom klavíry, aby zahnala chmáry.
Ktovie čím to bolo, či veršom alebo tancom Vetra s Ohňom, či tým veľkolepým príchodom nebeských živlov medzi ľudí, no zrazu sa okolo nich zhŕkli deti.
"Je mi smutno"..povedali."mne sa takáto Zem nepáči"
"poďme si ju premaľovať" Len to by sme museli mať zázračné farbičky. Modrú ako voda, zelenú k farbe vetra, žltou predĺžime slnečné dni a červená bude patriť ohňu. Deti Verili, že spoločne s týmito čarovnými bytosťami niečo vymyslia, aby sa naša Planéta mohla zachrániť. Rozpovedali Vodičke, že to nie je všetko čo videla.
Oceán bol znečistený a namiesto morských medúz vo vode plávali sáčky.
Aj Čas sa vystrašil. "Veď naša Zem má predsa meno Láska"
Vidím, že už ani tie moje perly na šatách nie sú také lesklé ako predtým."rozmýšľala nahlas Voda.
Čas povedal, že každý smútok zahojí. Len čo to však vyslovil prestal si byť istý.
"Oceán nám pomôže. Rozptýli smútok vo svojich veľkých tmavých vlnách" zafúkal Vietor
Na jeden ponor by sme mohli zabudnúť na všetky starosti. "čľup"
"Tak to teda nie" zahlásil Oheň. "Na to sme tu predsa neprišli. Oheň sa predsa nebude ponárať do vody. Chceme ľuďom pomôcť a hlavne našej planéte. Musíme začať hľadať riešenia. Nebude to teda rozbúrený oceán, čo našej planéte pomôže.
Čas začal tikať vo veľkom forte. Dúfal, že aspoň jeho tikanie ozývajúce sa po svete prinúti ľudí na chvíľu sa zastaviť a zamyslieť.
strácam sa na dne morí.. tik
Strácam sa v hlbinách..tak
Strácam sa v myšlienkach ľudí, keď sa ponáhľajú..
 ani troje hodiniek mi nestačí.
čo urobíte, keď aj čas sa zamračí..?
Tikám..raz zdá sa ti, že pomaly, inokedy rýchlo.
Však nikdy sa nezastavím, odoberám každému spravodlivo.
Tak váž si život.
Každý krok jak tlkot času.
Tikám, veď mi aj tak neutečieš.
A ja ako vietor, oheň, voda šepcem..
Tlkotom srdca do uší,
keď príde koniec, to netušíš.
No keď srdce bolí ťa
nenútene rany ti pofúkam.
Tak vrav čo ťa bolí..
Matka Zem si po úprimných slovách Času trochu povzdychla zemetrasením, rozbúreným oceánom, piatimi lavínami, a odfúkla si zo sopky. Našťastie sa ľuďom a zvieratkám nič nestalo. Začala totiž veriť že sa všetko na dobré obráti.
Vodička sa však náhle rozplakala. Jej perly sa neleskli ako kedysi a jej šaty boli naozaj veľmi špinavé.

„Pozrite sa čo to zas vo mne pláva“ zľutujte sa niekto. Nechcem nosiť špinavé šaty, ani na svojej vlečke túto smeť. V horských plesách chcem sa opäť skvieť."

„Vodička, voda, hádam som ti to neprivial ja do tvojej riečky“
"priateľka, Čo sa deje? Vari len nemáš červeň na líčka?" Pýta sa Čas
"Hanbím sa"
Ale veď sa neboj. Pomôžeme ti. Tebe, ľuďom a aj celej planéte.
 A tak Čas, Oheň i Vietor začali silno premýšľať. Vietor až tak, že spustil fujavicu, až sa deťom v školách vysypali všetky peračníky. Oheň sa zapálil pre dobro veci a Vodička sa upokojila a ustálila hladiny svojich jazier. Čas tikal tik tak táak,  až kým spoločne neprišli na nápad. "Už to mám" vykríkol čas. "Čo to vraveli deti s farbičkami? "No čo keby sme si planétu vymaľovali." Aha veď nám vietor rozsypal  žlté "voskovky" ako slnko, zelené "vodovky" Ako trávička a modré temperové  ako nebo.
Čo keby sme upratali aj smeti na zemi ako tie rozsypané farbičky a vymysleli tri nádobky na odpad. Keď všetko  vytriedime a zrecyklujeme naša planéta nebude taká zahádzaná smetím.
To je úžasný nápad.
Prebytočný papier by som mohol spáliť na popol..
A ja ho rozfúkam po poliach a malé čiastočky sa rozplynú a zmiznú v povetrí., hneď bude lepšie na svete.
Navyše by sme mohli prestať používať plastové fľaše, nevyhadzovať toľko oblečenia, nosiť si na desiatu dózu a nie sáčok, alebo si zo starého oblečenia niečo ušiť. Napríklad aj peračník, čo by sa nevysypal. Však vietor ? 
Vietor, Oheň, Voda a čas dali dokopy všetky svoje nadprirodzené sily. 
Zrazu sa zablyslo ako pred búrkou a i zahrmelo.
Z ničoho nič sa  pred deťmi objavili tri panáčiky, 

pomocníci na smeti. Plasty, Papier, Sklo. "No veď poďte  sem a uvidíte to." 

Mali prázdne brušká ako polové noty. 
Jeden bol modrý, druhý zelený a tretí žltý. 
Sú to noví pomocníci. Žeby sme si tú našu planétu skutočne vymaľovali? 

Naši traja panáčikovia sa všetkým kamarátom predstavili. 

"Ja som žltý panáčik "Plasťáčik"  a papám plasty.
"Tak sa dajme do práce, aby si nebol hladný." Deti sa pustili do zbierania, a naplnili panáčika Plasťáčika až po okraj.
Druhý panáčik je farby modrej. "ham, ham," papier je pre mňa špecialita a najradšej mám popučené krabice bez vzduchu. "Fuuu, tak to pomôžem aj ja." Zahlásil vietor a začal silno fúkať papier  k modrému panáčikovi. Všetci spoločne  zbierali, až kým sa aj jemu nenaplnilo bruško.
"Hééj aj ja som hladný" kričal zelený panáčik.
"a s čím nám  pomôžeš ty?"  
"Ja vám pomôžem so sklom,Ham ham", Kde je sklo?" 
Voda Oheň, Vietor, Čas a deti sa pustili do veľkého upratovania a pozbierali všetko sklo, aby ani zelený panáčik nebol hladný. 
Naša planéta sa radostne prehupla z dňa do noci. Bola čistejšia, začala sa usmievať všetkými lesmi, vodopádmi, čistým vzduchom, konármi stromov.  Spomenula si , že ľudia nie sú takí zlí, a že na ňu dajú pozor. Veď si ju vážia a  majú ju  radi ako svoju starú mamu.

"Vetríček, tuším som už aj ja čistejšia.myslíš, že mám ešte nejaký fliačik ?" opýtala sa Voda.

„Nie,  a aj mne sa už akosi lepšie dýcha“ 
A ktože to sem kráča ? Pýta sa Čas.

"Doniesla som ti ukázať našich ochrancov prírody." Pochválila sa Vodička. A to aj ja môžem byť ochranca prírody?  "Môže ním byť ktokoľvek  komu záleží a kto vie vnímať jej krásu." 
"Dobre teda Vy spievajte a ja vám budem tikať do rytmu. Tik tak."

G a D

G,                                  a       D                                     G    G                             a              D                               G

Naša zem je velikánska guľa. Naša Zem je prečudesná vec. Z postieľky sa ráno vykotúľa, guľatá je a nemá koniec. 
  C                                    G 
Aby mohlo naše slnko svietiť
               C        a              D
Stromy lesy, záhrady i sad
G                                        a      
Aby mohol roztopašný vetrík
D                                            G
Na belasých zvoncoch vyzváňať
              C                           F                      C                F                C                      F                          G                  C
Povedz všetkým ľuďom známe slová "Aj tak sa točí" že sa všetci šťastne hráme, nech si každý poskočí
             C             F                      C                      F
Zemeguľa je tu pre nás. Môžeme si všetko priať.
          C                    F
Je to stará mama naša, 
               G                     C
chceme sa vždy o ňu postarať.
G                                      a         
Deti tie sú kvetinkami Zeme
D                                 G       
každé ráno rady sa hrajú
G                                                 a       
Krásny je svet o tom dobre vieme
D                                     G
aj vtáčiky pieseň spievajú.
       C                               G
Aby boli všetci ľudia šťastní
          C         a          D          G                                a
Zvieratá aj ryby vo vode, otvoríme náš oceán na sny
D                                           G
s Fantáziou v dobrej nálade
              C                           F                        C               F
Povedz všetkým ľuďom známe, slová "Aj tak sa točí"
              C                      F         
Veď sa všetci šťastne hráme
              G                   C
Nech si každý poskočí
C                          F                        C                     F
Zemeguľa je tu pre nás, môžeme si všetko priať 
          C                    F                     G                              C
Je to stará mama naša chceme sa vždy o ňu postarať


Keďže nás naša stará mama Zem nesie na svojich pleciach nekonečným vesmírom, zaspievajme si ešte  pieseň o hviezdach. 
Za ako dlho by sme sa k nim dostali ?
Trvalo by to minúty, sekundy, alebo svetelné roky? 
Ktovie, no hudba nás ku hviezdam dokáže priblížiť aj bez cestovania na mliečnu dráhu.


Pieseň Hviezdy, hviezdy.
D,G, D, G
G          D                          G              D                      G Chcem všetky hviezdy na oblohe pozbierať do dlane
D              G,D,G             D                G             D, G                  D, G
všetky už mám. Len tú jedinú na ktorú sa pozerám moja nie je
            D            G       D            G          D,G
A tak sa mi mesiac z tmavej oblohy smeje.
e, A, e, A
D              G            e              A, D,G,e,A
Hviezdy, hviezdy príďte k nám
D             G, e      A            D,G,e,A
je tu tma a sme každý sám
D              G, e       A           D,G,e,A
Hviezdy, hviezdy želanie mám
D              G        e               A          D,G,e,A
vždy keď jedna padá tak sa usmievam.
            D                          G
Chcem všetky hviezdy vo vesmíre 
D               G         D              G                 D             G
skôr než odletia Tam tam ty  ta tam, Tam tam ty ta tam 
          D                     G     D
Nech vidia na svetelné míle 
 D         G                    D,G

jak  smutná je naša planéta
e,A, e, A 
Hviezdy, hviezdy..... 

18. Pieseň, Vika – Hviezdy, hviezdy.. Ako dlho by to trvalo, kým by sme sa dostali až ku hviezdam? Minúty, sekundy, alebo svetelné roky?

Napísať text a akordy

Kúsok vlastného sveta

Sny sa plnia.
Aj to sa stáva a s novým desaťročím
tomu smutnému zamávam.

To, čo neladilo zostalo v starom roku
dnes už pridávam do kroku

a aj keď nie všetko ide podľa predstáv,
na nové priania zostalo kopec miesta.Žijem rýchlo a plnými dúškami si vychutnávam okamihy tak, že ani fotky nestíhajú. A to  je to dobre.
Dokonca lepšie, lebo si môžem viac pamätať, viac sa tešiť. Ak  sme obklopení správnymi ľuďmi a sme na mieste, kde je skutočne dobre, na mobil sa jednoducho zabudne. Také rozprávkové miesto s neopakovateľnou atmosférou je Kaštieľ Kubínyi. Bola to skvelá voľba na oslavu posledného dňa v roku.

Už pri príchode do reštaurácie Amalia som sa cítila ako princezná. V krbe horel oheň a ja som spolu s Tým, čo je môjmu srdcu najbližšie, mohla zasadnúť vedľa tmavého klavírneho krídla. Posledný deň  v roku som mohla spievať a hrať,robiť to čo mám najradšej. Už počas prípravy som rástla, učila sa nové piesne, učila  sa na svojich chybách a opakovala si to, aké je byť skutočne sama sebou. Keď hostia tancujú ako muzika hrá, všetko je v súlade a prvý deň nového roku príde prirodzene, nenútene ako nápev piesne, ako prvá bravúrna skladba klaviristu, ako brnknutie na strunu. Veľa som toho „odplakala, odsmiala“, no smiech mi na perách i v srdci už zostal, spolu s obľúbenou červenou plisovanou sukňou. Takou až po zem. Aby som napriek svojmu lietaniu vedela byť i pri zemi. Občas i bez klobúka, lebo sa nie vždy treba toľko skrývať, veď hudba lieči na počkanie.
A to, že nemám fotky z pekného hrania, nuž keď vám človek po vašom boku  povie, že ste krásna každý deň, aj fotky z telefónu zblednú..
Nevybledne však  spomienka na deň, kedy mi každá pieseň pripomenula aká vzácnosť sa mi stala,že znie to spolu.

A tak vám prajem do nového roka, aby ste mali aj vy kúsok toho vlastného autentického sveta, bez „mobilných chvíľok“ ,namiesto fotiek si viac vychutnali čaro prítomnosti.