Ples

 ....Vystupujem z auta, s predstavou, že je to rozprávkový koč..pri vchode sú horiace fakle, čo tak podporujú náladu...večernú..luxusnú..tajomnú..  môžem sa zabávať honosne a trblietavo..v čase plesu, zahrať sa na kráľovnú..doprevádzaná mladým mužom, ktorým ani neviem kedy sa stal, keď tak rýchlo plynie čas..Princ na bielom koni neprišiel..bola som však vyvolená šťastná sestra svojho brata, ktorý mi venoval tento krásny večer...usadila som sa k stolu s pohárom bubliniek a počúvala krásne tóny klasickej hudby v podaní sláčikového kvarteta..neskôr som sa i vytancovala do sýtosti..hrala i excelentná kapela..Prvý ples primátora mesta Svit...a my sme sa cítili ako na plese v opere ...

 tento krásny účes mi vytvorila veľmi šikovná a kreatívna pani Jarmila Faixová .. vrelo odporúčam :)

 Tieto šaty zdobia moju skriňu už šesť rokov, bolo treba ich prevetrať a ísť v nich na krásny ples..ak by sa vám milé dámy zapáčili tak ako mne, rada ich požičiam, poprípade predám, ich veľkosť je 32 ..mala som ich na sebe len dvakrát.

Modré...

 Každá zmarená vízia

...akoby nám ju osud chcel zahojiť

....tým že sme sa stretli

Neexistujú náhody..

Naplnená láskou....až po nebo...

Šaty...srdcovka moja...o ktorej rozpovie i srdce na mojom krku...kúpila som si ho ...dávno..keď bolo Valentína...sama pre seba...vždy sa treba tešiť a potešiť...šaty z kvetov sladké ...a akoby mi boli primalé, no vtesnala som sa...veď žena sa chce páčiť :)  svetu..a sebe...sebe či svetu....iným ..rozdať úsmevy...k tomu klobúk farby neba...príliš tmavý?....nebo stmavne keď sa hnevá, no aj v tmavom nebi sú anjeli, čo dávajú pozor na nás.....

Pozdrav od starej pani Ozveny

Keď sa 18.12. 2015 zaplnili priestory budovy Železničnej stanice vo Svite, začali sa diať veruže zaujímavé a prečudesné  veci. O 17:00 uzrela svetlo sveta voľným okom nikdy a nikým nevidená stará pani Ozvena..prebývajúca pod kopulou tejto veľkej  budovy už dlhé roky, odkedy stanica stojí a vlaky premávajú. Bol to výnimočný deň, pretože Ozvena čakala vzácnu návštevu..už odpradávna na svojich starých gramofónových platniach opatruje a skladá melódie, ktoré tu vďaka ľuďom nahrala.."Komu ich však pustiť?"..neskrývajúc svoje obavy Ozvena..Aj tento rok pred Vianocami čakala návštevu v podobe publika, aby svoje platne mohla na čarovnom gramofóne oživiť..A predsa " vy ste prišli..vy ste na mňa nezabudli, už dlhé roky sedím v týchto priestoroch svitovskej stanice" ozývala sa radostne Ozvena a svojím lahodným"la, la, la" núkala všetky uši, ktoré sa dostavili na koncert.." Vypočujte si moje platne! počujete ako sa to tu ozýva?.. na každom mieste inak" Napriek tomu, že hostia si nemali kam sadnúť, o to mali väčší zážitok..sedieť môžu predsa hocikde, v práci a či v škole..To že sa atmosféra skutočne umocnila, o tom prítomných presvedčila prvá platňa znejúca z gramofónu..znelo flautové trio.."No teda, ale toto" čudovali sa okoloidúci,okolostojaci návštevníci- hostia..až sa pani Ozvena pustila so svojou pamäťou, čo si už kde-čo preskákala, teda s miernou "skrelózou" do poučovania : "Ozvena sa nachádza v každom kúte, niekedy ma počujete vo forte, inokedy v piáne a niekedy ozývam sa len tak spontánne." Na druhej platni zaznel menuet a  tóny klavíra v podaní šikovných rúk žiakov szuš Fantázia. Hru ďalších šikovných hudobníkov pustila Ozvena na tretej platni...veď podľa nej " vďaka každej platni, aj bez snehu sa nám svet rozjasní, ak každú pieseň tam hore v nebi začuje jedna snehová vločka, snáď sa príde pozrieť tu dole na zem, že kto to tak krásne spieva ...čujme teda!" ..a možno sa prídu pozrieť aj anjeli a s nimi..tóny gitary?...to sme tu ešte nemali! Rozradostená Ozvena, až  na chvíľu celá omladla..pustila pre potešenie uší ďalšiu plaňu.." Čo však s hosťami?..len stoja, počúvajú, nech aj oni skúsia čosi pre Ozvenu vytvoriť ....pomyslí si stará pani, a hneď sa i hrá na slávneho dirigenta...postaví sa pred publikum..."Tákže...rozdelím si vás na tri hlasy" ..diriguje rúčkami, predstavujúc si že je v národnom divadle,."prvý hlas..zaspieva prvý tón kvintakordu na lááá"...tretí hlas laaaá....ahááá......úbhá Ozvena nevedela ani do troch narátať...nuž...prvý hlas, druhý hlas a tretí...prvý tón kvintakordu na prvom stupni, druhý tón na reťom a tretí na piatom..dosť bolo teda matematiky, ale čože pekné nám z toho vzniklo?...durový kvintakord nesúci sa priestorom..a ako pekne tí hostia spievali slabiku láá :) do kvintakordového sprievodu zaspievala Ozvena krátky verš, ktorý znel: "Prekrásne Vianoce želá Ozvena
..nech je vždy každá tvár šťastná, veselá"..
..o úsmevy nebolo núdza a taktiež i o veľký potlesk..
"No a čo tie vločky v nebi?..aby sa im lepšie padalo na zem, pustime si ďalšiu platňu, nech nám  ten starý gramofón toľko neodpočíva"..platňa v sebe skrývala gitarové struny Fantázie v znení pekných kolied..Veruže celá stanica ožila a trblietavé tóny rozžiarili predvianočný lesk v očakávaniach zimných prianí.
Ozvena sa pustila do ďalšieho mudrovania..a možnože i pravdu mala, veď dobré srdcia ľudí nemali by sa dať tak ľahko spočítať, toľko by ich malo byť..
"Ak voláte pekné slovo..dobré sa vám vráti
a aj keď čas sa kráti
želanie dobré, život vám pozláti
Do starého miesta pod veľkou okrúhlou strechou
vdýchli ste život prítomnosťou vašich otvorených sŕdc
Dnes ožila ozvena vo svitovskej stanici
každý hudobný nástroj podporila krásne
hudba a spev do tmavých kútov sa prinavráti ..veď potom sa nám aj svetlo zažne
neberme sa príliš vážne
radšej sa v ten čas vianočný chyťme za ruky
Prídite občas zavolať si do ozveny,
veď ak s dobrom v srdci zavoláme, dobré sa nám vráti..."
.....posledná platňa..na nej zaznel zbor detských hláskov
a k slovu sa dostala i zlatá trúbka, ktorá tú najkrajšiu vianočnú koledu spustila...V tichej noci..plnej darov hudobných postupne hostia odišli..no každý vedel, že môže si kedykoľvek zavolať, ak má prianie...veď pani Ozvena istotne niekde načúva...a nahráva na svoje platne ...čosi...čo človek v srdci nosí....

Keď zhasne tma..

Keď zhasne tma...možno i tá si potrebuje občas oddýchnuť,..nabrať síl zo včerajška zajtrajška..svetlo pre prítomný okamih..našich paralelných svetov...zažnime...aj keď tma je v nás...zažnime..humorom alebo všemožnými prostriedkami pre šťastie..ak máme pocit, že toto je ten správny odtieň svetla k tichej tme..zhasla tma...možno musela zhasnúť

..aby našli sme to, prečo žiť a nádychom sa nadchnúť

ruky na strunách hrali 

nie iba zo zvyku a či pýchy 

..aby nevyšli z cviku..

ale pre umenie všetkým prítomným..v divadle, v zrkadlovej sieni..v Trnave

hudba sa rozliehala blízkosťou do ďaleka a úsmevy zdobili tváre ..

...Koncert zhasnutej tmy vo svojej predvianočnej atmosfére priniesol hudbou krásnu atmosféru...vďaka umelcom, i všetkým ľuďom, ktorí prispeli svojimi schopnosťami k tomu, aby sa nevšedné podujatie mohlo udiať..lebo keď zhasne tma...svetlo sa zažne..

..o čarokrásne fotografie sa postaral tím AVart Studio :)

Po stopách ružového pantera

 Opäť jeden z krásnych tematických večerov v reštaurácii Fortuna, kde mohli vzácni hostia pátrať po stopách ružového pantera a v tejto detektívke objaviť aj tajomstvo šéfkuchára priamo na svojich chuťových pohárikoch.. možno i vziať si lupu aby sa záhada okolo ružového pantera vyriešila..ďalšia stopa viedla k ochutnaniu výborných ružových vín, veď ako inak by to bolo keby inšpektor Clouseau 

nevypátral tie najlepšie značky hodiace sa k danému okamihu..Tú správnu atmosféru podčiarkla aj nová retro kapela, skladajúca sa z dvoch členov :) náš pátrací talent, verím že vynikol pri hľadaní tých správnych piesní, kde nesmela chýbať  melódia z filmu.. tú v rôznych hudobných štýloch zanôtil na klavíri a dokonca i na gitare skvelý umelec i skladateľ Jožko Štrbka..Veľmi sa teším, že som mohla opäť hrať a spievať  v priestoroch, ktorý je vždy plný skvelých ľudí, či už sú to hostia, alebo celý tím penziónu Fortuna, ktorý vždy dbá na všetky detaily. Vďaka tejto skvelej príležitosti sa opäť stretli dvaja umelci, hudobníci, ktorí si vytvorili repertoár ..nie len hocijaký..ale široké poňatie hudobného spektra v retro štýle... Verím, že každý si odniesol..okrem skvelých, nie len gastronomických zážitkov, ...aj ten svoj...ružový diamant...

Náhody?..neexistujú..

                                                    Foto: Diana Kradgača photography
Vytvorené dve fotky, a možno ani nie je treba, aby ich bolo viac.. isté veci jednoducho stačia, tak ako sú..stačí jedno svetlo v daždi a vo vetre, stačí pár priateľov a pravých..ako keby ich mali byť na tucty..Spontánne som si zbalila starý kufor a nevediac čo ma čaká, poháňaná radosťou z vytvorenia čohosi nového, vycestovala som do Bratislavy za umelkyňou fotografkou, ktorú som nikdy predtým nevidela. Bolo to však, akoby sa dve bytosti dávno poznali a vzniklo súznenie..  kedy som sa opäť mohla zahrať na modelku hore na Slavíne, kde sme ešte odchytili kúsok bieleho dňa.. Priatelia sú všade, niekedy stačí jedno stretnutie..a ľudia zarezonujú..len treba kráčať s otvoreným srdcom..

...takto pekne sme si napísali...

Ani by som nečakala, že nám pri tej zime, počasí, meškaní vlaku a priskorom zotmení niečo výjde a nakoniec sa predsa len mám/e čím pochváliť smile – emotikon
Chcem sa poďakovať tejto retro žienke, že kvôli mne docestovala z Popradu do BA na spoločné fotenie, že som mala príležitosť spoznať ju osobne. Znova ma zdanie nesklamalo, že budem mať tú česť spoznať tak milého, láskavého, úprimného a slobodného človeka. Vážim si tvoj čas, prístup a už sa teším na to, kedy si to zopakujeme 

ako krásne napísané, ďakujem aj ja, že som sa mohla stretnúť s takou milou, vnímavou osôbkou Dianou, ktorá má cit pre tak pekné zachytenie atmosféry na fotke, fotí tak, že počúva svoje srdce a spúšť fotoaparátu napodiv nestláča príliš často, radšej si na ten správny moment počká, aby realita videná okom, preniesla sa taká aká je do jedného prítomného okamihu..je to krásna vyzretá duša. a teším sa z pekného tvorivého stretnutia.. Ďakujem
smile – emotikon

Staré (dobré) časy?..

 Kedysi.. keď sa toto krásne nablískané auto premávalo po uliciach a žmurkalo svetlami na okoloidúcich, možno bolo ľahšie, nájsť si prácu, založiť si rodinu..a jednoducho milovať..život a všetko to čo prináša, tak ako to je..Dnes nad všetkým príliš uvažujeme..a ak by sme nemali lásku ..stala by sa z nás stará rároha, ktorá by zhrdzavela, a po rokoch by nás len nečujne prikryli plachtou..žijeme na plné obrátky.. ale ako?..od rána do večera pracujeme a nemáme čas skutočne žiť, zaradená je päťka, tisíc koní pod kapotou..turbo výkon..pretože treba zabezpečiť..seba okolie, budúcu rodinu, no kým budeme čakať a pôjdeme na plný plyn, môže sa zrútiť cesta pod nami..a čo potom?..tak veľmi si prajem žiť srdcom..odparkovať a ísť pešo ruka v ruke s prítomnosťou...ak láska láske dá spoločný čas..čo môže byť krajšie?

 Láska má farbu červenú..takú ako je na šatách..ohnivú..radšej stáť na zemi ako v neistých výškach lietať..istiť sa nech ma niekto pridrží....neviditeľné krídlo anjela.. Vo výške dá sa tak ľahko spadnúť, no ako inak dali by sa prežívať vznešené emócie k opačnému pohlaviu..?..ako nás tí muži trápia a všetci sú rovnakí..Ak niečo chceme my ženy musíme použiť nám vlastnú rafinovanosť a o všetko sa postarať sami, a keď objaví sa pán Božský..asi je to niekde dané..vtedy ani samé nevieme prečo dokážeme tak oddane trpieť, s ľahkosťou úsmevu odpúšťať a tešiť sa z krátkych okamihov, z ktorých sa skladá mozaika šťastného láskyplného života.Ak stupím do prázdna ( ak nie do niečoho horšieho) :) vždy to stojí za to a v momentálnom prípade sa mi do srdca vlialo toľko červenej, až ju musím nosiť na šatách, jednoducho je tam..je tam čosi, čo každá z nás..zažijeme snáď aspon jedenkrát za život, kedy vieme, že nech je muž aký chce..zmeniť sa nedá a je nejaká sila, ktorá nám rozum zatieni a zrazu chceme byť len s tým jedným..nech už je aký chce..Takýto muži majú šťastie..a my ženy máme šťastie, že okrem našich vyvolených mužov máme jedna druhú a môžeme naše ženstvo oslavovať dlhými rozhovormi pri večeri a pri koláčoch..len tak si urobiť sviatok počúvať zaklínadlá od starších žien, ktoré si už čosi prežili a majú v srdci pravú múdrosť..od takej jednej obetavej ženy som dnes počula nesmiernu vetu, ktorej trpkosť a vtip zároveň ukrýva pravdu a súznenie ženského a mužského sveta.." Ten môj starý je ako moja chrbtica.Je krivá a  bolí, ale je moja.. iná už nebude"

 Outfit sa skladá z ohnivočervených šiat, ktoré na mňa opať zavolali v second hande, svetrík New Yorker, kožušinku poznáte z Nákupných maniačok :) klobúk HM a túto neobyčajnú kabelku som dostala do daru a pravdepodobne ju navrhol tím talianskych dizajnérov..mužov, a možno preto je tak neobyčajná :)

Rada by som vám predstavila moju novú kamošku, túto milú gitarku v "kabelkovej" verzii :)

Fotky opäť  vytvorila Darinka Tutková, moja úžasná priateľka, ktorá je jednou z tých krásnych žien..