Nebo sa skladá z maličkostí.

Chcela by som nebo priblížiť na zem. Spevom, hudbou..tvorbou a interpretáciou, možno i ukážkou nadčasovej piesne. Mám nebo na zemi, keď môžem spievať s tónmi klavíra, ktorého klávesy znejú pod rukami umelca. Ak by si dvaja muzikanti nerozumeli ako ľudia, nemohli by spolu hrať, neznelo by to. Hudobné duo Sweet & pepper sa v podstate len rozbieha. Sú to dva roky, čo sme začali hrať, a dnes sa tešíme keždému úspechu. Som poctená, keď mi môj kolega povedal, že on vraj nemusí hrávať s Petrom Lipom, lebo on hrá s Piekielnickou :) Je skvelé, keď si s niektorými ľuďmi, priateľmi rozumieme  bez slov.. aj vtedy je to priblíženie neba sem na zem.

Umelci umelcom, Michal Kentoš & Band

Preto sme tu, Aby  mali naši žiaci nie len výučbu hudobného nástroja, hru z nôt a hranie cvičení, skladieb a etúd. Chceme im odovzdať i zážitok.. Preto sme tu.. Zážitok z hudby ako takej, zážitok z koncertov, poskytnúť im možnosť vypočuť si známych i menej známych umelcov, ktorí im nie len zahrajú koncert z javiska, no priblížia sa hudbou a najmä praxou, bližšie k ich vzdelaniu Je pre nás veľkým zadosťučinením, keď je projekt Umelci umelcom, odmenený veľkou účasťou našich žiakov hudobníkov. Keď majú všetci úsmev na tvári a výbornú atmosféru podčiarkuje hudba Michala Kentoša a jeho kapely, môžeme si tak trochu gratulovať, že ideme správnou cestou, takou umeleckou, našou, na ktorej by sme sa najradšej rozdali, len aby sme vychovali krásnych ľudí s vycibreným hudobným vkusom a hodnotami uloženými v tom správnom rebríčku. Michal Kentoš je výborným hudobníkom, ktorý hrával i Mariánom Čekovským, jeho skúsenosti veľký talent a práca na sebe ho posunula i na kariéru klaviristu na zaoceánskej lodi. Okrem toho hráva so svojou kapelou na mnohých koncertoch. Ak ho vidíte prvýkrát, je to človek iný, nie bežný, je to proste umelec a svojou charizmou vás očarí.. Sme radi že nai žiaci i my učitelia, jednoducho, zostali sme očarení koncertom v dome kultúry, veľmi spontánnym, plný piesní v originálnom spracovaní. Napríklad taká pieseň Išla sova na tanec, roztancovala myšlienky celého obecestva. Hudba spája. Umelcov so žiakmi, učiteľov s umelcami a študentami s umením..Pred koncertom sme absolvovali hudobný workshop, v ktoro každý umelec z kapely venoval svoj čas našim malým zvedavcom, či už to boli nové gitarové akordy, slová, ktoré boli povedané inak ako na učiteľských hodinách, spôsob ako skutočne improvizovať, vďaka stupniciam, ktoré naši žiac nie vždy radi cvičia. Všetko si žiada tvrdú prácu a každý, kto chce byť výborným gitaristom, hrať skvelé sóla trebárs aj v metalovej  kapele, hrať jazz ako klavirista, alebo bravúrne hrať na saxofón,musí najskôr prejsť základom , naučiť sa noty  , pracovať na technike.. vtedy je to to pravé, pretože hudba si vyžaduje čas, pozornosť, venovať jej treba kus svojho života, aby ten život neskôr odmenil tou neopísateľnou radosťou z dobre vykonanej práce. Keď stojíte na javisku, cítite sa skvelo. Koľko hudbe venujete, toľko vám ona potom vráti a buďte si istý že aj s úrokmi :)

cesta..vlastná

Plná emócií..láska je i spev. To teplo, ktoré cítim je ako objatie, pocit, čo sa vlieva do žíl, do krehkej duše rozochvenej..

Čo všetko dá sa precítiť vďaka darom od sudičiek...

Len v daný moment, len teraz prijímam okamih, keď sa nadýchnem pre novú frázu piesne. 

Dýchať farebne a slnečne v končiacej sa zime. Vo svete, kde si môžem dovoliť byť tým čím som..Bez hraníc...

                                            ....Bez oddychu

                                                                 ..Bez náznaku budúcnosti

                                                                  ..s množstvom povinností..závislostí..

                                                                    ..len v prítomnosti..

                                                                    Bez osamelosti, zraniteľnosti..

                                                                      ..len tak ľudsky.. skúsiť žiť bez porovnávania,                                                                           pozorovaním, rozdávaním.. poznania za svitania, požehnania..

..Vo chvíľach naplnená..

bez pochýb stotožnená, občas padnúť na kolená.

Všetko sa raz pofúka. Blízkosťou samej seba

každý má v sebe kúsok z toho neba.

Prijímať život, aj keď občas clivo, aj keď ktosi pozrie sa krivo..

Tak som aká som..ako i každý, no cez hudbu, ktorú hrám sa skutočne skúšam mať rada ..navždy..

Dnes je to o množstve emócií, ktoré sa občas musia dostať na povrch cez slová. Iné články by mohli byť i viac vtipné, aktuálne,cool, možno viac také či onaké.. Dnes však píšem takto. Tak ako je mi to blízke. Možno len chcem zahladiť tú hrču v krku, ktorú majú všetci umelci, keď  po krásnom potlesku zostanú v zákulisí celkom sami. Našťastie tento prípad mi je vlastný len niekedy, preto ďakujem všetkým úžasným ľuďom ktorí ma obklopujú.

Pridávam fotky z Bratislavy, konkrétne z vinotéky "One more", kde sa nám spolu s Jožkom výborne hralo..toto miesto má totiž čaro..starajú sa oň precízne a s láskou, navyše pán majiteľ venuje svojim hosťom čas a svoju pozornosť. Vždy, keď tam prídete cítite sa naozaj vítaní..Ak sa denne splní aspoň jedno želanie,už len v tej podobe, že niekam prídete a cítite sa dobre, neplynú tie minúty na svete zbytočne.

Sweet & pepper už tento piatok v Lawyer´s club

Vypočujte si slovenské tango,valčík, ractime ,nadčasové melódie, jazzové štandardy a vlastnú tvorbu dvoch umelcov, ktorí budú hrať pre vás v Lawyer´s clube už tento piatok..Živá muzika dokáže umocniť tú pravú atmosféru večera. Súčasné piesne v retro štýle dodajú ten správny šmrnc okamihu. Hudba ožíva prostredníctvom klavíra, gitary a spevu. Teší sa na vás duo Sweet & pepper.

Tvorba

Tvorba sa prelína celým životom umelca, teda
 ak sa môžem medzi umelcov radiť, no kde sú kritériá?..Odkiaľ pokiaľ je niekto umelec...
Asi sa ním treba narodiť. Možno aj do tej správnej rodiny. Odmalička som k hudbe bola vedená. Už od útleho veku s nadšením vyspevujúc s klavírnym sprievodom, ktorý mi hrala moja mamka. Som jej za to veľmi vďačná, že sa mi venovala. Učila ma aj na klavír, no skončilo to pri speve a gitare. Na klavír mi to nikdy veľmi nešlo. Dokonca som sa jedného dňa vo svojich šiestich rokoch ukryla pred hodinou klavíra do prúteného koša na bielizeň, a strávila som tam pol dňa, len aby som nemusela cvičiť :)  Neskôr,keď som sa učila hrať na gitaru, boleli ma prsty, no moja skvelá pani učiteľka to so mnou zvládla a vydržala :) Neskôr keď som ako "násťročná" zažila tú pravú a nefalšovanú radosť z hudby, pocítila som ju vo vnútri  svojho srdca, cesta bola jasná.
 Umelec..večne nespokojný sám so sebou..čím viac vie a čím viac sa učí, tým má pocit že menej dokáže. Pracovala som a tvorila s úžasnými ľuďmi, a stále tvorím aj keď možno nie tak dokonalo ako tí najväčší umelci, a taktiež sa neradím medzi komerčné slovenské celebrity. Môžem však napísať a tak trochu sa pochváliť, že som hrávala so skvelým harfistom a úžasným priateľom Jakubom Rizmanom. Viem tak trochu hrať,spievať. Keď som po šiestich rokoch ukončila Konzervatórium v Žiline,mala som zvláštny pocit že viem akosi menej. Čím viac poznatkov získavame, tým sme viac uveličený,  čo všetko hudba dokáže.. z tej výnimočnosti, neohraničenosti, kreativity.. Nie som síce skladateľ, no mám pár piesní. Nemám  kvalitné videá s dokonalým záznamom, verím však že vás poteší pár ukážok z umenia a aj radosti z tých chvíľ..Hudba plynúca v čase, zachytená na videu.. o to však srdečnejšia, spomienková, nestarnúca..

https://www.youtube.com/watch?v=YL87W-bXPko
https://www.youtube.com/watch?v=rL9u9bWpByc

Tieto videá boli natočené asi pred desiatimi rokmi na festivale potápačských filmov v Pribyline.

https://www.youtube.com/watch?v=mI1h0IZbW-0

Pieseň s názvom "Znamenie" sme si s Jakubom zahrali zhruba pred piatimi rokmi v čajovni Alchýmka v Spišskej Novej Vsi. Bola tam skvelá atmosféra a veľmi sme sa tešili odozve publika.

https://www.youtube.com/watch?v=IVwUTqWOdP4

Toto video vzniklo spontánne na železničnej stanici vo Svite, ospravedlňujem sa, mali sme totálne rozladené nástroje, nuž bola nám zima..Čudujem sa čo som si to dala na hlavu za kreáciu.. :D

https://www.youtube.com/watch?v=UaUQYnISJhs

https://www.youtube.com/watch?v=X5WM40ZjCKA

Krásne šaty, dokonalé účesy a iné móresy

      Azda jeden, či dva dni v roku mohli by sme sa  cítiť ako vznešení panovníci na svojich sídlach, hradoch a kaštieľoch, čo sa prišli honosne zabaviť. Veď pracujúci človek je poväčšine v práci ako služobník či otrok :) nuž aspoň v plesovej sezóne smie sa na chvíľu cítiť "jak pán"a pookriať na duši.

       Azda jeden, alebo dva dni v roku mohli by sme sa cítiť ako princezné, kráľovné, veľavážené vojvodkyne zo Svitu a okolitých chotárov. Ak si nepamätáte  ako sa zahrať na osobnosť z vysokej spoločnosti, v deň plesu vám to, tak ako mne, pripomenie zrkadlo, v ktorom som videla krásne dlhé šaty a vďaka make up artu Patrície Spanikovej, jej šikovným rukám a zmyslu pre detail som sa v ten večer videla inak. Krásny účes mi vytvorila naša Jarka Faixová z malého svitovského  kaderníctva. Táto žienka mi na hlave vytvorila skutočnú korunku krásy. Tá pravá podstata všetkých tých  plesov a bálov je hlavne o tom, cítiť sa krásne, inak ako vo všedný deň. Mojich pár plesových šiat poslušne čakalo na ten krátky okamih trblietavého večera kedy som sa s radosťou na chvíľu vrátila do naivných myšlienok malého dievčatka, čo túži stať sa princeznou. Každé šaty majú svoj príbeh. Pár takých, vďaka ktorým sa cítim čarovne už mám a dotvárajú, vylepšujú schopnosť tešiť sa. Možno ich ako babička podarujem svojim vnúčatám ako poklad. Snáď tá schopnosť tešenia sa..  bude rokmi rásť. 

Skúšam sa na seba pozerať ako na vznešenú krásnu bytosť, aj keď nemám na sebe ten úžasný make up, účes a krásne šaty. Niekedy sa mi to darí viac, inokedy menej. Ak by ste sa zabudli takto na seba pozerať, je najvyšší čas stihnúť ešte nejaký ten ples :) Veď my kráľovné....Ženy....sme jedinečné.. 

...aj keď sme unavené a v starých teplákoch. :)

Za oponou

 Mám Divadelnú rodinu, bez ktorej si neviem život predstaviť.. Som na ňu hrdá. Je to už raz tak. Ak človek má čosi robiť, onen sen si ho nájde,aj keby sme sa skrývali kdesi na konci sveta. Asi sotva by som takto pekne žila, keby som nemala i tých pár životov navyše vďaka javisku. Občas je to veľká obeta. Dať čas slovám, textom, emócii a vývoju, no aká zas odmena, keď sa dočká inscenácia spracovaná skvelým režisérom Vladom Benkom, veľkého potlesku i uznania. Koncom týždňa sme zavítali do Českej Třebovej a Nového Mesta na Morave, kde nás veľmi srdečne privítali. Diváci si vychutnali Zápisky dôstojníka Červenej armády, kde hlavný predstaviteľ Michal Novák podal opäť bravúrny výkon.. Sedím si tam vzadu v zákulisí, za dvoma veľkými starodávnymi kobercami, kým sa vo svojich drobných troch rolách dostanem na scénu. Nikdy ma to neomrzí. Už ani neviem koľká je to premiéra.. ten pocit vzájomného prepojenia umeleckých duší ma stále udivuje a taktiež i vždy iné reakcie publika, pre ktoré hráme. Je to radosť. Vedieť, čo bude nasledovať a zároveň sa prekvapiť smiechom a či tichom, atmosférou daného mesta a javiska.. Milujem tú vôňu pred a aj za kulisami, vždy novú.. inú, zároveň však každý z tohoto unikátneho divadla vie presne čo má robiť. Vždy pred predstavením chlapci postavia scénu a my dievčatá požehlíme všetky kostýmy. S divadelnou rodinou ma spája kopec zážitkov i smiechu..Nech žije, divadlo Commedia.. Zároveň všetkých srdečne pozývam na divadelné fašiangy. Každú nedeľu vás v Spišskej Sobote v Poprade čaká o 18:00 jedno skvelé predstavenie :)

Reč anjelov

Verím tomu, že anjeli sú tu na svete s nami..
Sú nám akoby za pätami.
Strážia každý náš krok, rozhodnutie, všetko to,čo sa vedome či nevedome chceme naučiť v tomto živote. Ak ich aj nevidíme, ukazujú sa nám v symboloch,v znameniach, vo všetkých zvláštnostiach náhod..Sú akoby.. v úsmevoch ľudí všade navôkol.

 Moja kamarátka mi takého anjela od Michelangela priniesla na šatách. Neobliecť si ich, to by bol hriech :)

Nech nás tešia anjeli aj v období po sviatkoch a dodávajú nám odvahu vtedy, keď ju potrebujeme. Niekedy stačí len poprosiť, veď oni sú tu pre nás. Keď si začneme všímať maličkostí a radostí poslaných z neba k nám, krásne sa bude na svete žiť.. A aj ten mráz necháme,nech sa pohrá  s červenou farbou na zimné tváre, aby sme sa vždy vrátili  k hrejivým dlaniam domova..
 Na lesnú cestu je to na skok. Tam stromy ticho spia vo svojej piesni zimy a hovoria nám zo sna,aby sme robili to z čoho máte radosť.
Spievať, hrať, počúvať, odpúšťať, znieť k diaľkam..
čo ak všetci hovoríme rečou anjelov? Ich plynulá reč do tlkotu sŕdc pod  kožuchy a zimné vetrovky je ako živá voda na mlyn našich prianí.. toľko ich máme, a niekedy stačí len požiadať. Žijeme v peknom svete a možno práve tie plné priehrštia krás akými sme obklopení,sú želaniami našich anjelov. Prajem si teda, pre ostatných i pre seba.. silnejší odposluch do slúchadiel našich duší..

Sobotná chvíľka poézie pre chuťové poháriky

Pre mnohých ľudí, priateľov a známych, môže byť jednoduchá záležitosť,akou je varenie,úplne bežná..Pre mňa je to malé víťazstvo a zároveň veľká radosť, keď sa mi niečo podarí. Donedávna zanedbávaná činnosť sa stala zrazu dôležitou. Mať plné "bruško" ja symbol spokojnosti a dobrej nálady. Keď mám čas a venujem vareniu i dostatok lásky, postojím chvíľu pri tom sporáku. Aj keď to nechcené, že nie som žena do kuchyne,ma niekedy postraší. Ak však odovzdám štipku pozornosti hrncu a či panvici a som sama v kuchyni,aby nikto nevidel čo sa mi tam deje, podarí sa chutný obed aj tým najväčším kuchynským nešikovníkom ako som ja. Občas  niečo vyprskne, spadne, občas mi vyletí aj nejaké to nepekné slovíčko o tom, ako sa mi to nechce a podobne. Ako to len robia naše úžasné mamky? Je pre nás normálne, že nám navaria.Mali by sme ich však vyvažovať denno denne zlatom za ich zlaté ručičky. Niet nad domácu stravu, aj keď, rada sa s vami, aspoň fotkami, podelím so zážitkami zo skvelých reštaurácií ako napríklad Rio v Bratislave alebo sieť reštaurácií Medusa. Pri výnimočnom jedle sa budete aj vy sami cítiť výnimočne. Aspoň jedenkrát do mesiaca by bolo výborným nápadom dopriať si trochu z tohoto gastronomického umenia. Na dobré jedlo sa bude vždy dobre pozerať a ešte radšej budeme jesť. Včera som si zapla televízny kanál Travel a nešla som spustiť oči z relácie o nevšedných svetových pokrmoch. Bolo to snáď lepšie ako akčný film. Všetci v rodine zrazu stíchli a s otvorenými ústami hľadeli do televízora jak na maľované vráta, a to sme boli pri tom všetci po obede :) Vráťme sa však na zem . Čo robiť, ak v žalúdku škvŕka, ste sami doma, do obchodu sa vám nechce, mamka nie je poblíž. Čosi ste však našli v mrazničke. Víťazne vyhlasujem,akoby som zdolala K2, :)  že  sa mi podarili dva recepty a tak vám rada posuniem link.. V jednoduchosti je krása.. Dúfam, že ma nevysmejete. Je to pre všetkých  začínajúcich kuchárov a kuchárky, ktorí by sa radi "napapali", no do varenia sa im nechce.Nebojte sa. Hasiči dobehnú,keby niečo. Pustite sa do toho. Keď sa tieto recepty podarili mne, podaria sa každému.

http://varecha.pravda.sk/recepty/losos-na-panvici/55399-recept.html
http://varecha.pravda.sk/recepty/falosne-bryndzove-halusky-fotorecept/8685-recept.html

Silvester na rôzne spôsoby

          V silvestrovský deň, čítala som časopis Evita. Veľmi ma zaujal článok o tom, ako by sme si mohli napísať vlastný horoskop na rok 2017 a dať doň všetko to, čo by sme chceli dosiahnuť, vyriešiť, vylepšiť. Pripočítať k tej magickej a šťastnej sedemnástke pár svojich prianí. Uveriť, že už sú skutočnosťou .

           Keď som takto, posledný deň minulého roka, sedela na lavičke pri výhľade z hradu Uhrovec, mnohé som si želala. Nie je trúfalosť priať si od života viac. Dnes ďakujem za zážitky, za vývoj a rast, za prácu, priateľov, za všetky krásne miesta, na našom malom Slovensku... vo svete či vo Svite. Za to všetko ešte neprebádané. Treba mať hlavu v oblakoch. Vysoko, aby sa starosti niektorých chvíľ stratili z vtáčej perspektívy ako vtedy zo strechy hradu, ktorú hŕstka dobrých a šikovných ľudí opravila. Videla som zdiaľky celý ten koncert ohňostrojov ..

         Treba sa pozrieť k nebu, ak nastane smutná chvíľa.  Spomínajme radi na ukončenia posledných dní v roku... 

Silvestre vedia byť všelijaké..Niekedy sú to spontánne akcie s priateľmi, inokedy naplánované s rodinou a tými ktorých milujeme.. Posledné dni v roku, však majú v sebe čosi magické. Pripomínajú nám konce a taktiež nové začiatky,aby sme si lepšie vedeli predstaviť to, že nič nie je večné, a tak si môžeme viac vychutnať čaro prítomnosti. Posledné chvíle roku 2015 ma zaviedli na opustený hrad Uhrovec, kde sa stretli slobodné duše. Šikovní ľudia, s umeleckým cítením, tí čo sa aj bez finančných prostriedkov pustia do práce, len preto, lebo je to správne. Píšem o tom teraz, pretože mnohé myšlienky sa museli poskladať do viet a niekedy im to  trvá aj rok.

...krok

..jedno nové poznanie

..ďalšia možnosť na prianie..

Treba tam zavítať. Na neznámy hrad v Obci Uhrovec, ak si chce človek oddýchnuť od každodenného zhonu.a z tých starodávnych múrov načerpať novú silu.

         A keď už som tam bola.......tak v starodávnych šatách. Moji priatelia vedia, že aj na túru do hôr idem v sukni. To preto, že sa cítim ako v rozprávke. Od reálneho života sa rozprávka predsa veľmi nelíši. Veď ak sa  niečo neskončilo dobre, ešte to nemusí byť koniec. 

          Všetky tie nádvoria, história toho miesta na vás dýcha svoju neoblomnosťou v čase.. hrdosťou.. Napriek tomu, že hrad z veľkej časti chátra. Je tam, a má dokonca aj svojho pána kastelána. Ten vám vie pri silvestrovskej kapustnici vyrozprávať legendy o hradnej panej, ktorá hrad zachránila pred nepriateľským vojskom..budete počúvať so zatajeným dychom.. Neobjavené miesta čakajú na zvedavé kroky. Ticho a trpezlivo. Buďme aj my takí na nový rok. Pevní vo svojich zásadách, cieľoch, buďme v našich snoch vysoko pri oblakoch ako hradné veže. Nechajme, nech sa časom rozpadne to, čo nás sužuje.. Prajem vám jednu krásnu myšlienku na každý deň v roku, ktorá  vyčarí slnečné chvíle.. Vždy je na čo tešiť sa..

 a kameň ku kamienku..stavať svoje vzdušné hrady..zámky.

Upletené spomienky do vzorov..na svetroch od našich babičiek.

       Vývoj plynúcich rokov od malého radostného dieťaťa až po človeka s cestičkami mnohých vrások na tvári ,umožňuje  šancu na skrášlenie každého dňa. Treba ju len  správne uchopiť a pochopiť. Ísť tam,kam nás vedie intuícia, možno je to niečo, čo robíme radi..Veriť,že práve tým smerom nám osud otvára brány..

        Počas sviatkov nás kroky vedú domov k našim rodinám..ujom,tetám, dedkom a starým mamám..Aký je to len dar, keď ich máme.. A tými rokmi, potichu, nevtieravo  zjaví sa zrazu..Saroba, ktorá však chorobou nemusí byť. Rada by som si tú svoju vysnívala. Začnem teda dnešným dňom. Tvorím, lebo teší to moje srdce..jednoducho..
Píšem, pretože slová sa mi znenazdajky tvoria v duši...

        Páčia sa mi ruky mojich starých rodičov. Sedela by som pri nich, počúvala spätne chvíle ich mladosti a obdivovala všetko , čo sa do tých dlaní  za tie roky vpísalo..  Dedko už má takmer deväťdesiat..Vkráda sa čas do rúk..nech.. Veď tie čiary sú veľavravné, úsmevné,vpísaná je do nich skúsenosť. Striebristé vlasy a lesk v očiach majú títo ľudia, čo narodili sa oveľa skôr než my.
 A keď si dedko vypije za pohárik čohosi tuhého, začne sypať ako z rukáva poľské básničky, ktoré si pamätá zo základnej školy. Babka hovorí, že som jej svetielko... Až ma to dojíma, keď ju vidím sedieť v kresle. Málo si už pamätá, motká sa jej v hlave kto je koho syn či dcéra.. A.. nie je to jedno?Veď sme všetci svoji.. Práve tá bezhraničná láska našich starých mám umocňuje rodinu a jej pravú naozajstnosť..
Sľúbila, že mi upletie sveter. (niekedy stačí obyčajný prísľub,aj keď čohosi dnes už málo reálneho, i ten vytvorí mi v duši mier) Koľko ich už mám a niektoré ležia osamotené v skrini a čakajú kedy nastane tá správna chvíľa. Ich hodnota je navyčísliteľná .  Tieto staré kúsky, každé to upletené vzácne očko vlny.. i s dnešnou módou je možné kombinovať..Vážim si  chvíľu sviatočnú pri pohľade do iskričiek v očiach mojich starých rodičov..Keď som objala svojho dedka, vraj že ho nemám tak "stískať", lebo jeho už všetko bolí, no myslím že bol rád.. A babka mi snáď ten sveter upletie, alebo aj pekný šál, budem sa ním pýšiť. To čo majú oni, najstarší v rodinách, to by sme sa mali od  nich učiť. Vedome po kúskoch a pomaly. Učiť sa pamätať si naše prísľuby, lásku, vľúdnosť..nie len počas Vianoc, lež do každý deň..Nech sa nám smiech a šťastie zapisuje do vrások na tvári i do dlaní.Nech ich je veľa. Nebojím sa starnutia..
Nech sú nie len sviatky dôvodom stretnúť rodinu..
Nech sa obnoví tá pravá podstata Vianoc..O rok budú znova.

Tento modro-biely sveter čakal na svoj deň, a ak sa mi aj nezdal úplne na moju postavu, stačilo ho doplniť opaskom a hneď som sa mohla pýšiť ručne upleteným kúskom z lásky.

Pozerám na ruky, čo sú sfarbené do slnečna.

Na nich tá cesta čiar..láska nekonečná..

k blížnemu..

Roky vpísané, slová nestačia

keď chvíľa bola ťažká i priezračná

životom kráčať

občas i v úzkych.

Splietať života kúsky

šťastia v rodinnej pohode.

Kde je ten čas?

Zapisujú si ho tam hore?

Spievajú o tom zvony na kostole..

a my v človečej podobe

snažme sa byť na seba dobrí

nech i neskôr nám je to povedomé..

Čas radosti - spokojnosti

Prajem si ..zastaviť na chvíľu čas.
Čudujem sa, že mám čas premýšľať nad časom
 a tak len idem za hlasom..
radostí a dní pokoja, čo prichádzajú.
 Od túžby k túžbe kráčame,taktiež  i myšlienky naše poskladajúc sa v dar. Jasné ciele zahmlené rokmi letia skokom, kým dáme smer ďalšiemu roku, ktovie aký bude..
 Veď kým to ešte hrá a ladí so všetkými farbami, ponáhľať sa netreba..
V maličkostiach nachádzať treba šťastie..
Koľký je to už rok v plynúcom živote, čo sa mi v rýchlosti mihá..raz utečie. Píšem večerom slová, o ktorých si dnes želám, aby mali hodnotu.. Ukladám ich sem na tieto stránky a možno ich len uložím do staromódnej kabelky..a ak ju raz niekto vzadu v skrini nájde, otvorí ju a prečíta si pár slov zo života.. Ako veľmi som chcela mať krídla, keď som bola malá..Dnes mi narástli.. umením, ktoré s pokorou túžim vytvárať, prácou, učením, dlhými hodinami trpezlivosti.
.. Dnes v tomto čase, bolo by krásne povedať si "Som spokojná" ..  hovorte si tieto slová aj každú hodinu. Sú magické, a ak sa vám pripália medovníčky, s hrdosťou ich vystavte na stôl.. Čas, a ten vianočný, nech rozžiari každú ustarostenú tvár. Spokojnosť totiž.. nemusí byť dokonalá..Nájdime si  na ňu čas .. a vtedy sa  udeje niečo..nadčasové..

Mám veľmi rada svoje červené šaty z brokátu, zlatou niťou vyšívané a som vskutku spokojná, keď si ich môžem kedykoľvek obliecť. Stačí na to správna nálada. Aká je len pekná tá dospelosť, keď mi čas dožičil  skúsenosti až po rok 29 .. Nerobím si vrásky. Tie boli, keď som mala 9 a s poľutovaním musím konštatovať, že vtedy neexistovali "second handy" nebolo veru mnoho možností nájsť pre  pekné šaty v mojej veľkosti, veď ešte aj na tú gitaru som musela dorásť. A tak  som do školskej lavice kráčala vo fialovej zimnej bunde, čo mi bola po kolená, neposlušné rifle nešli ani do čižiem ani von z nich, no predstava a sen o plnom šatníku šiat, sukní, klobúkov a topánok sa mi rokmi splnil. Nie je to podstatné,nebol to sen o záchrane sveta, no každý potrebuje istým spôsobom najskôr seba zachrániť..  Každý z nás má niečo, vďaka čomu vie podčiarknuť svoju výnimočnosť. Pre mňa je to i obliekanie sa do retro šiat , niekedy sú to naozaj zvláštne strihy, dlhé dobové šaty by si dnes asi ťažko niekto obliekol, ja sa nimi pýšim až do nebies a nie je žiaden problém vziať si ich aj do práce..neviem však písať o móde, nevyznám sa.. Prajem si len dodať odvahu tým, čo sa boja byť sami sebou..Dnes píšem o radosti a spokojnosti,o snoch,čo driemu v zákutiach duše a splnia sa nezávisle od času. Nech sú o čomkoľvek. Nájdu si cestu k vám. Zo srdca vám prajem požehnané, radostné sviatky, aby ste našli v sebe spokojnosť a vďačnosť za všetko čo ste dokázali..Aby vám i obyčajná maličkosť pripomenula, že máme na svete vyhradený čas a roky,nie na smútok, lež na šťastie a spokojnosť do prichádzajúcich dní..

Zem, na ktorej môžeme dýchať..

Píšem s láskou.. o tom, aké to je,keď sa umenie stretne s ľuďmi, čo otvorené srdce majú..zrazu sa pretvára čas vo vzácny okamih.. Neskôr sa vie pripomenúť  peknými spomienkami, všetkého krásna navôkol. Aj stromy dýchajú s nami a smutno im je, že tak málo chodíme k nim na návštevu, vraj pre množstvo práce.. Ako som tam tak stála, obklopená chvíľou, ak by som sa lepšie započúvala snáď by som začula všetky tie bytosti, čo vo vetre rozhýbu nejeden konár. Nesie nás tá naša zem v náručí svojom a my sa točíme vo víre ruchu, padáme a vstávame..dýchame...Občas treba sa pozrieť pod povrch, čo sa nachádza..

Rada by som častejšie tvorila takéto pekné fotky spoločne so vzácnou dušou Dianou (Diana Kradgača photography) Ona vie zachytiť  prepojenie človeka so zemou, s prírodou, v tom zvláštnom opare...
Dnešná realita nám často ukazuje rýchlosť života, no treba sa zastaviť pri nádychu..Obyčajnom nádychu čerstvého vzduchu. Táto fotografia, verím, nezachytáva len akési "pozlátko" .. Je o myšlienke..
Čo by som tak mohla vylepšiť. Aspoň chvíľu človeka zmeniť, nech nemyslí na smútok. Pozrieť sa treba k nebu.. V tej  modrej a k večeru posiatej hviezdami sa odzrkadľuje všetko to naše pekné.. ľudské.. tam je skrytá láska..navždy..

Šťastie..padá z neba?

Moja priateľka na jednej z našich pekných akcií Fantázie raz povedala, že ak prší, tak to vraj šťastie padá z neba..Keď som ako malá plakala, babka mi hovorila, vraj budem krajšia. Keď som na konzervatóriu v Žiline dostala už štvrtú päťku z harmónie, opýtala som sa pána profesora, či si môžem poplakať, a on na to, že v poriadku..vraj nemá nič proti ženskej kráse. Strieda sa to a miska životných váh sa vždy nejakou tou slzou vyvažuje. Sú rôzne, tie kvapky dažďa..Raz také, raz onaké a každá jedna skrýva v sebe stopu v nás. Malé potôčky, čo našim srdciam dovolia sa rozpínať do priestoru, vďaka nim sme lepší pre dnešok. Kvapky zmenili sa na biele páperie a zasnežia hriechy svojim decembrom z neba. Letia snehové vločky..letia ako čas, naplnené želaniami v nás. Anjeli sa zlietajú k nám dole na zem, aby sme nabielo a do čistoty začali čochvíľa ďalší rok.krok..týždeň, deň, nádych..a či...život.

Nadčasové..

Zbožňujem obliekať sa v štýle vintage..Neviem odkiaľ sa to vzalo. Jednoducho som sa odmalička cítila dobre v šatách,či sukniach a zostalo mi to dodnes. Nedržím sa žiadnych pravidiel, jednoducho sa riadim svojim pocitom. Keď, navyše spievam piesne tridsiatych rokov, kde tieto módne výstrelky môžem smelo prezentovať, som v správnom čase na správnom mieste..Takýto pekný čas sme mali opäť, spolu s výborným klaviristom Jožkom  v Lawyer´s Clube  v Humennom. Ak by ste si chceli vychutnať atmosféru typického klubu štyridsiatych rokov, spolu so živou muzikou, neváhajte a spríjemnite si večer.. Srdečne vás pozývam na naše najbližšie vystúpenie 2. decembra :)

Nadčasové sú piesne štyridsiatych rokov,pretože ak sú raz dobré, ani časom na ne prach nenapadá. Dnes je v móde počúvať platne na gramofóne, chodievať na koncerty. Obnovme spoločne ten čas.Žiť život najlepšie ako sa len dá. Vyberať si, tak ako dobré víno i naše myšlienky, nech sú radšej láskavé a lahodiace tanečným krokom pri tanci v páre.Život žiť vo výraznom forte a dopriať si i pianissimo.Nezabúdať snívať. Mať vybraný vkus a aj pri výbere miešaného nápoja vedieť hudbu počúvať i precítiť . Žime prítomnosťou, avšak to dobré..to staré ľudské bytie..to jadro, to v nás zostalo.. Verím, že v akejkoľvek chvíli, každý z nás by dokázal oceniť  tie skutočné hodnoty. Ak sa budeme chcieť pozerať, počúvať a vychutnávať, nemusí na nás dopadať tlak komercie, môžeme byť takí akí sme, bez pozlátka.

New post ..venovaný priateľstvám

Keď som videla po čase fotky z jednej krásne svadby, do mojej duše vkradla sa nostalgia a oči sa naplnili rosou..nie zo smútku..skôr zo životnej spravodlivosti plynúceho času..
Zrazu som vedela, že napriek tomu, že mám všetko, čosi mi veľmi chýba..ten kúsok ženy, spriaznenej duše,čo z tých záberov vidieť v toľkých emóciách.. Chýba mi ten kúsok môjho ja. Najlepšia priateľka. Je ďaleko v Nemecku a šťastná. Len mi je smutno za tým kúskom krásneho života, čo sme spolu prežili. Ja sama to so sebou častokrát neviem vydržať , no najlepšia priateľka vždy vie. Každú negatívnu myšlienku, či moju typickú hysterickú ženskosť. Vždy vedela obrátiť v svetlejšiu chvíľu. Dnes tu však sama prehĺtam horké sliny. Ako veľmi mi chýba.
Každá chvíľa s najlepšou priateľkou je neopakovateľná a  jedinečná. Je treba tie chvíle užívať naplno, lebo sa rovnaké už nestaú, lebo každý moment je nový..iný.. I preto píšem blog. Poviem to na rovinu do módy sa nevyznám. Nedokážem písať blog o móde a oblečení. Potrebujem akoby písať ešte o čomsi inom.. o umení... o kráse života, o prebúdzaní toho pekného v nás, o ľudskej výnimočnosti.. Chcela by som cítiť a obliekať sa pre každý nový deň.. Najradšej do sukní a šiat, tak vynikne tá naša božská ženskosť milé dámy.Ak ste ju v sebe ešte nenašli, oblečte si šaty a budete sa cítiť pekne. Ani nebudete vedieť ako, a tí muži ktorí zabudli byť gentlemanmi vám zrazu otvoria dvere pi vstupe do miestnosti.
Každý deň otváram dvere svojich dvoch šatníkov a rozhodujem sa aj vďaka šatám aký budem mať deň. Ak si dám na hlavu klobúk, neviem byť na svoje okolie zlá, aj keď tie čertovské rožky, príznačné pre moje priezvisko mi vždy spod  klobúka trochu trčia. :)
Späť však k priateľstvám a k mojej najlepšej priateľke. Na jej krásnu svadbu som zvolila žlté šaty, pretože sú ako ona. Vždy bola pre mňa slniečkom. Prajem si písať o všetkých dobrých a krásnych veciach na svete a preto som sa rozhodla napísať o jednej výnimočnej žene, ktorá teraz žije vo Frankfurte, je šťastná so svojím manželom a majú už aj krásnu dcéru. Moju najlepšiu priateľku som spoznala na Konzervatóriu v Košiciach pred hodinou telesnej výchovy. Mala krásne husté vlasy a vyžarovalo z nej slnko, usmiate a hrejivé. Vedela som, že s ňou chcem bývať na internáte. Rok trvalo, než sa mi želanie splnilo, no našťastie hviezdy za internátnym oknom nám boli naklonené.Zážitky plné smiechu ma i dnes vedia poštekliť. V umeleckej mysli sa zrodia nápady aj také, že sme si na seba v noci natiahli plachty a zmenili sme sa na hrozivé strašidlá blúdiace po izbách. Záchvaty smiechu mi dodnes rezonujú v hlave. Na našej toalete bol dokonca wc zošit a každý návštevník, ktorý si prišiel "posedieť" musel čosi napísať.. Niečo ako facebook, len trochu inak :) Dnes mi je  ľúto, že väščinu času na škole sme trávili učením sa a cvičením na gitare či klavíri. Keby to tak nebolo, neboli by sme dnes také aké sme, no mohli sme si Konzervatórium a jeho možností častých účastí na koncertoch vychutnať viac. To, že sa čas vrátiť nedá, o to je vzácnejšia spomienka minulého času, čo sa kdesi rozplynul..Majuška je jednoducho úžasná. Neznášala som ranné vstávania a ona ma vždy budila so slovami: "Monka, vstávaj, už je krásny, deň!" a ja som jej na to s mojim tradičným negativizmom len odvrkla: "Maja, nechaj ma spať" ..nikdy ju to neodradilo a na ďalšie ráno ma takto budila znova. To platilo nie len pre rána na škole.. Platilo to tak stále. Nech sa dialo čokoľvek vždy pri mne stála.. Aj keď mi bolo najhoršie. Neviem kde brala silu a energiu držať nad vodou mňa i všetkých naokolo, dokonca i mojich blízkych v časoch veľkých životných búrok a omylov. Túto krásnu dušu neodradila ani moja hysterická panika pred skúškami na vysokej škole. Keď bolo treba učila sa za nás obe a na skúške písala obrovskými písmenami aby som čo to odpísala. Tečú mi slzy po tvári, keď si na to spomeniem a udivuje ma veľkosť tejto krásnej ženy. Ani ja sama som to so sebou niekedy nevedela vydržať, no Majuška vždy. Dlhé roky.. Možno preto, že má päť mladších súrodencov, snáď preto mala so mnou vždy toľko trpezlivosti.Hriechy máme všetci, aby sme  vďaka našim priateľom, ktorých nám anjeli pošlú do cesty,mali  možnosť očistiť sa.. Preto dnes táto spoveď.
Venovaná priateľstvu .. žitiu, ľudskému bytiu ..
Vždy si stála pri mne..najdrahšia priateľka..ďakujem ti za to..

A aby sme trošku odľahčili nostalgiu, milé dámy, ak vám krásne šaty aspoň čiastočne vynahradia najlepšie priateľky, ktoré sa vydali a vy ste staré dievky jak ja :) som tu pre vás a môžete si u mňa za cenu dohodou požičať na blížiacu sa plesovú sezónu jedny z krásnych šiat :) fotky, nech sa páči :)  Na novej stránke https://www.facebook.com/Egg-fashion-blog-351247668551788/?fref=ts

Fantázia k narodeninám

Všetci tí, čo by sa chceli zaskvieť pekným programom, či tanečným vystúpením, Fantázia je tu ako na zavolanie.. preto bolo pre nás cťou , podarovať k prvým narodeninám  obchodného centra Forum v Poprade  darček v podobe troch tanečných choreografií..  Tak ako aj pri slávnostnom otvorení i teraz sme sa tešili veľkej obľube a potlesku. Choreografie trénerky Janky Gregorovej, či už to boli milé "Mačičky na streche," šarmantné dievčatá ako z "rokov šesťdesiatych" alebo víťazná choreografia "Nočná mora", ktorá len nedávno získala titul majstra Európy na tanečnej súťaži v Budapešti, Oslava mala verím, že i vďaka nám skvelú atmosféru a ako sa na narodeniny patrí tak i zábava bola v plnej paráde.

Farebné tóny jesene

Lístky jesenné padali nám do dlaní v podobe tónov  pestrých.
I melódie piesní obliekli si októbrový šat   k farbám  hudobných  nástrojov, ktoré sa rozozvučali vďaka šikovnosti našich milých žiakov z Fantázie. Na doskách Domu kultúry vo Svite sa rozozvučali struny, klávesy, hlásky spevavé a nadšenci klasickej hudby zažili pekný malý jednoduchý koncert, ktorý mal svoj veľký štýl a šarm ukrytý v množstve hodín venovaných každej skladbičke, sonatíne či piesni...

Len tí vedia to tajomstvo, čo trpezlivo spájajú tón po tóne do jedného celku, aby vďaka hudbe mohlo tu byť vo svete ( Svite) krajšie.. Možno i tie stromy to vedia .Keď jednoducho a odovzdane púšťajú zo svojich konárov pestrosť každoročne.  Hudba je i o tom.Vzdať sa listov ako  času,čo je venovaný notám, ktoré sa nevinne  tvária ako čierne bodky, a vďaka nim hudba  vie byť ako všetky ročné obdobia. Prečkať zimu, aby novými melódiami vedeli sme zakvitnúť a potešiť opäť.
Každý nástroj mal svoju pieseň..snáď sa i srdcia starých mám a otcov rozozvučali, keď pekným slovom ich potešil literárno dramatický odbor so svojimi divadelnými scénkami. Klavír sa tešil tiež a ak by na chvíľu  klávesy vymenil za podobu ľudskú, istotne by aj on zatlieskal.. Zazneli, okrem iného,nežné Hlásky dievčenského zboru, gitarový orchester, ľudové piesne v sprievode akordeónu.
A ak nás počuli svitovské stromy, istotne sa už tešia na snehovú prikrývku, veď my si pre ne i pre vás opäť niečo pekné pripravíme.

čarodejka..

Hudba....tá ponúka nazrieť do iných sfér, ak smútok dostaví sa v duši, vie liečiť..ak šťastie, veselá melódia zavíta..chce sa nám spievať..
Oslobodzuje, povznáša, vie sa hnevať i opantať vášňou svojou,aj keď je každý sám.
Ako struny na jednej gitare. Sú od seba, aby mohli zaznieť v piesni ..tešiť sa ránam i večerom... Hudba sa nedá okresať, skrotiť, oklamať..
Viem to čo viem a objaví sa i ten pocit, že neviem vôbec nič.. Akoby som stále bola hudbe čosi dlžná. Pritom som jej venovala stovky hodín.Stále ju treba dotvárať. venovať sa jej, a pri vystúpeniach želať si tú správnu atmosféru. Ak sa hudbou svojou, i piesňami dokážem dotknúť čo i len jedného srdca, nech sú piesne i o pár akordoch.. Keď zatvorím oči, niekde na javisku a spievam, je jedno kde som, ponáram sa v daný moment do sveta tej hudobnej poetickosti...vtedy nachádzam odpustenie, svoju podstatu, a aj dôvod prečo žijem..

Srdce..k rodnej hrudi prikované..

..Len si prajem zachytiť zopár krásnych chvíľ z miesta, na ktorom som ešte nikdy nebola,a nevedela som výjsť z údivu..Toľko krás máme na tom našom Slovensku a žije v ňom i mnoho úspešných ľudí, ktorí ak si niečo zaumienia, idú ako parný valec vpred a nechávajú za sebou výsledky v podobe ohromnej práce..Umelci vinári.. tak by som nazvala, tých, čo sa starajú o celú cestu vína, od zberu hrozna až po naplnenie fliaš s etiketou, na ktorej je meno, čo má cveng..Pozerala som na to všetko sediac na lavičke, kde bol vinohrad zaliaty slnkom a tie plody vyhrievali sa v dedinke Malá Tŕňa na Tokaji.. Nevyznám sa.. tak ako  možno niekto nepozná noty v hudbe, no ak začuje pieseň, ktorá sa mu páči,  srdce zrazu pookreje.. nepoznám reč vinárov. ..Bola som len oberať hrozno.. Však začula som tóny chuti niekoľkých odrôd, ktoré zaznejú najlepšie vďaka akejsi alchýmii ktorú len  ľudské ruky, um a láska, dokážu vytvoriť.. Tej porozumie každý ..

..Dážď.. slnko... melódia rozplynie sa v chuti na jazyku, každý rok je iná   .... Podľa tej slovenskej prírody, podľa toho ako sa rozhodne Ten hore, čo dáva pozor i na počasie v nás..Chcela by som pochopiť, možno vedieť čítať noty v chuti..vedieť oceniť tú prácu ľudských rúk..naučiť sa hlavne, ten život vychutnávať.. Zbierala som hrozno.. a tak pekná práca to bola.. každý strapec musel prejsť rukami.. Aká blízka podobnosť vznikla mi s hudbou.. ďalší kúsok krásy, umenia.. niečo čomu treba venovať pozornosť..Som rada, že som mohla spoznať hudbu umelcov vinárov, pretože v ich práci dajú sa nájsť Variácie na tému Zeme ..neba i všetkých živlov.. zlato tekuté..dá sa vliať do dreva.. Buďme hrdí na našu malú krajinu rôznorodú, láskavú, kde zem je úrodná.. nuž skúsiť.. vychutnávať..