Záhrada tajomstiev - tvorba

 Semiačko, Kohútik a Sliepočka.

"Prečo je tu taká tma? Nič nevidím. Neviem čo mám teraz robiť? Len cítim. Malo by som asi rásť. Ale kam? Tuším, že hore. Niekam kde je svetlo. Potrebovalo by som svetlo. Vodu? Snáď ma niekto poleje. Ako tam je? že by som skúsilo vyklíčiť na svet? Ale asi sa trochu bojím. Zostanem tu radšej v tme. Alebo nie? Skúsim to.Skúsim rásť. Dívať sa na svet. Možno je tam čosi nové. Možno niečo zažijem. Snívam o svete v ktorom je mier.. Inú cestu nepoznám len takú čo k pravde volá. Ak si niečo pamätám tak na svete je to škola. Inú cestu nepoznám. Len jednu čo vedie nahor. Rozkvitnúť do rozpku. Vytvorím vlastný názor. Ako je to len tak rásť, tešiť sa slnku vetru. Objavím tie krásy snáď Vyrastiem si tu na dvor. Čo to je, jeeej a vy ste sem načo prišli? ste ako zelené listy a ja púčik. Ešte neviem či ľaliový alebo aký, no je tu krásne. Zložilo by som o tom báseň. Semiačko malé čo na dvore si rastie, skúša nájsť svoje šťastie. Slnečný lúč a kvapku vody. Zisťujem ako to na svete chodí. Prvý lístok zelenej farby, užijem si kopec srandy. Nájdem si v slobode, tajomstvá vo vode. Mraky búrky. do slnka žmúriť, a len tak ľúbiť. Celú zem.. Rastiem a hádam sa mnou nikto nenapasie. Som len malá bylinka v záhrade tajomstiev v zázrakoch nedá sa poznať hnev. Veď je tu toľko krásy. Ale čo sa to sem blíži. Akýsi zobák a pierka našuchorené. vravia veru kotkodák. Čo je to? Pes alebo vták? Veruže si nepamätám. som ja ale popleta. Každopádne, a to nie je márne, prinášam svetlo a lásky veľa. Hudba aby stále znela. Každá mláka mohla by odrážať nebo. Potom bude aj tu dole a bude to už jedno. S láskou nemusíme zaobchádzať striedmo. Dávať jej dosť treba. 

Sila života, dívať sa zblízka a ešte bližšie. Je tu rovnováha, všetci sme prepojení. Nikto nie je sám. Aby vyrástla láska, najskôr treba poznať tmu.  Lístkami odohnať každú starosť.. ako rastlina čo obopína múry domov s nádejou, keď majú význam priania, vyznania.. Visňaga

Tvorí sa život.. ako liana. Zalievajme láskou. Vyrastie taká, aby už nemusela dlho pod zemou čakať. Prvýkrát uzrieť svetlo. Silou deriem sa hore, najväčšou akou vládzem. Na vzduch, za slnkom. Snažím sa odsunúť každý kúsok hliny, aby som už bolo s nimi. S rastlinami, s púpavami, so zvončekmi, so slnkom, dažďom. Čo je to nad nami? Ešte kúsok a zasvieti svetlo. Ešte kúsok zeme. Vitaj, už si tu. Vyšlo si zo svojho úkrytu. Malý kúsok stebla, nového kvetu. Stonka púpavy vykúka zo zeme. Okvetné lístky sú najskôr zelené, potom v puku, žlté a biele, rozfúkané na celú lúku. Aby pokračoval život, tam kde spievajú vtáky. Tam kde deti môžu skočiť do mláky, za dažďa dáždniky nenosiť, o nový lepší svet poprosiť.   Anjelov, nové výzvy, slobodu.

Povedz mi ešte čo ma čaká, v tmavej noci snov. Zelená hora vie byť taká. Plná želaní a slov. Spojená so zemou, s každým prameňom. Všade navôkol, aj na miesta kde dohodíš kameňom. 

Kúpať sa v dúhe, za dažďa i za slnka. Všetko veľké narodí sa len z malého zrnka. Prichádza niečo nové. Nečujné a snové. Prítomný okamih, slová skladajúce sa zo slabík. 

Učiteľský koncert

 V škole menom Život sme tuším stretli takých učiteľov, akých sme potrebovali. Pre vzdelanie, pochopenie, pocit, disciplínu, vytrvalosť, zvedavosť občas i strach, Nechali v nás stopu svojho umenia vedieť. Možno nie len otázku čím chceme byť, ale akými sa chceme stať. Učitelia. Sme v povolaní, ktoré je úžasným poslaním. Každý deň vieme tvoriť, byť kompasom pre mladé životy. Verím, že žiaci si nás pre niečo vybrali. Môžeme im byť zrkadlom, inšpiráciou. V našej učiteľskej záhrade sme zasadili mnohé pestré osobnosti. Keď ich zalievame s láskou a doprajeme im dostatok slnka, budú rásť k nebu a nemusia mať toľko tŕňov. Budú môcť vyniknúť aj ako malý púčik, aj ako kvet v rozpuku. Neuvädnú a nezavrú sa pred svetom keď ich záhradník - učiteľ podporí. Aj preto sme pre všetkých vás a najmä pre našich žiakov pripravili farebný koncert. Hrali sme pre vás. My sme boli totiž len nedávno podobní ako vy. Skúšali sme po prvýkrát stláčať klávesy, držať sláčik, či brnknúť na tú správnu strunu. Učili sa chodiť prstom po mapách - notách, aby sme si dnes mohli vychutnávať umenie hudby v jej nezameniteľnej podobe. Prešli sme mnohými skúškami, aby sme vám mohli odovzdať to najlepšie. Hra na hudobný nástroj si vyžaduje spočiatku technické zručnosti, priučiť sa nie jednoduchému remeslu. Ak ale vytrváte, nie je to len o technike hry. Je to o krásnom pocite v srdci. Možno sa nám hudbou prihovárajú hviezdy. Hudba je bránou do sveta Fantázie. Prostredníctvom koncertov vás tam môžeme vziať na výlet. Vy žiaci nás taktiež učíte. Ako byť kreatívnejšími, trpezlivejšími, pravdivými a hlavne ako sa viac hrať. Pretože nič netreba brať príliš vážne. Hrajme sa, hrajme si.

Rok 2021 vo Fantázii

 Dostala som milú úlohu zrekapitulovať umelecký Rok 2021 vo Fantázii. Ako po minulé roky ani týchto dvanásť mesiacov sa vraj nezaobišlo bez farby, tanca, melódií lahodiacich ušiam, nielen tým ktorými počujeme, ale aj uškám na hrnčekoch s dobrým čajom, keď ste chtiac - nechtiac museli sedieť doma alebo v triedach a posielať nám len virtuálne pozdravy. Ktovie aké to bude v ďalších rokoch, keď technika pokročí, no vidieť sa osobne, počuť na vlastné oči šuchot baletných cvičiek pri "battement tendu jeté piqué" je predsa o čosi krajšie. Život sa nedeje len v monitoroch. Snažili ste sa vytvárať svet,  v ktorom môžeme objatie cítiť hudbou, dýchať ťahom štetca, stretávať sa pri skvelom seriály "videoteorka" spolu s nezabudnuteľnou pani učiteľkou, klaviristkou a moderátorkou v jednej osobe Andrejkou Dzurillovou. Do tanca nám môže byť doma alebo v prírode. Jednoducho kdekoľvek. Presvedčila nás o tom výnimočná tanečníčka Marharyta Panchenko so svojimi videami "Tanečná doma". Máte váš svet plný myšlienok i nápadov. Som veľmi rada, že som mohla pripraviť rozhovor s vami, s čarovnými bytosťami z Fantázie. Bolo pomerne náročné zastihnúť vás vo voľnej chvíli, pretože neustále pripravujete, premýšľate, dirigujete, dohliadate na správny chod všetkých nôt i melódií, na výučbu a na všetko čo je potrebné vo výtvarnom, tanečnom a hudobnom odbore. Milí naši priatelia - čitatelia. Na tento rozhovor prijali pozvanie a povedia nám pár slov Veľavážená pani Tázia, ktorá už od nepamäti nosí klobúk v tvare farebnej palety, Pani Včielka Fantáziová, Dobrá víla Meluzína, pán Fan so svojim lesným rohom. Taktiež prijal pozvanie i Pán Trúdik Mirko. Tieto naše známe celebrity ste mohli stretnúť na koncertoch i výstavách. Počas Vianoc dokonca aj na koči s koníkmi Pejkom a Pejkom.  Meluzína : "Ešte stále kraľujem, čakajte mrazy. Bolo to len nedávno, čo sme vám spievali pod oknami. Veríme, že ste mali potechu. Postarala som sa aj o snehovú nádielku. Hudbu, ktorú ste počuli z reproduktora, tú nahral pán učiteľ a veľký umelec Tomáš Koky, aby sa celým svitom ozývali veselé koledy." "Šuňavsko vinšovania" zazneli vo videách, z ktorých dýchala pravá atmosféra Vianoc. Taká, akú zažívali naše staré mamy. Máme vo Fantázii aj pani učiteľku, ktorá učí ľudové tance. Je ňou Zuzka Zaťurová." Ďakujem milá pani Meluzína za prvé slová pre našich čitateľov. Vráťme sa ale na začiatok roka 2021. Čo všetko sa odohralo, odspievalo, odtancovalo a odmaľovalo. Tázia: "Áno ja sa musím večer vždy odmaľovať, pretože pri toľkých farbičkách, ktorými talentovaní žiaci kreslia to inak nejde. Zablúdila by som v galérii všetkých tých obrazov a dostať sa odtiaľ to nie je také jednoduché. Museli by mi deti nakresliť cestu domov. A kde je to doma?.. Predsa tam kde môžete ukázať svoju pravú tvár. Vtedy totiž hrá tými najkrajšími farbami. Nebudem však toľko mudrovať. Rada by som pochválila milé pani učiteľky. Lenku Orolínovú, ktorá ma mimochodom spolu so žiakmi stvorila, Anku Vnenčákovú, Martinu Dikantovú. Vďaka nim a samozrejme vďaka našim žiakom si môžete na nástenke  facebooku (súkromná základná umelecká škola fantázia) pozrieť nejednu nápaditú, zaujímavú prácu a virtuálne navštíviť domáce výtvarné ateliéry. Pozrieť si výkresy, kde boli použité rôzne techniky maľovania. Napríklad tvorenie z recyklovaných materiálov na tému, aké by to bolo, kebz roboti napodobňovali ľudí. Fantázii sa skutočne nekladú medze. Tu tvoríme a nespíme. Keby sme náhodou i prižmúrili oko, zobudil by nás Výtvarný koncert na výstave "Paralelné svety" kde sa  priestory pod mestskou knižnicou zmenili na krajinu snov, ktorá sa vďaka farbám stala skutočnosťou. Fan: "Dovolím si spomenúť, že v tejto krajine snov sa odohrali aj milé hudobné koncerty. Zaznel klavír, ten dodal obrazom  správny jas, gitara podnietila odtieň červenej, flauty rozozvučali modrú a verím, že sa potešilo každé srdce. Tento svet môže byť akýkoľvek. Jeho brány sú vždy otvorené. Len čo zahráte prvý tón, viete sa v ňom ocitnúť. Každá biela klávesa na klavíri, je blízko čiernej a každý zvuk by malo vystriedať ticho. Tak môže dotyk sláčika na struny huslí obmäkčiť hrany strohých pravidiel, čo sa má a čo nemá. Láska má pravidlo iba jedno." Trúdik Mirko: "Máš pravdu milý Fan. Ale Hudobná náuka, alebo hudobná teória svoje pravidlá mať musí. Veď keby nebola notová osnova, všetky noty by nám popadali ktoviekam. O týchto pravidlách ste sa mohli dozvedieť, a stále sa môžete dozvedať z videí pod názvom "Hravá hudba"  S úsmevom o kľúči, čo otvára harmónie vám porozpráva naša spevácka Diva Miriam Trembáčová." "Veď i ja som jej čosi zabzučal, keď som omylom vletel do triedy "bzz". Včielka Fantáziová: "O tom by som vedela rozprávať. Na začiatku školského roka sme predsa lietali do tried a zháňali pilných žiakov, čo by nám nazbierali med do úľa Fantázia. Veruže sme si zaspievali našu obľúbenú pesničku. Istotne si to pamätáš bzzz. Netreba ti to prekladať. Ani hudba nepotrebuje tlmočníka. Každý hudobný nástroj, ktorému vdýchli žiaci dušu, môže zobrazovať príbehy aké si len dokážete vymyslieť. Započúvajte sa do videí a "Kde bolo tam bolo" čaká šťastný koniec, v našom prípade končiaci zväčša Tonikou. Ak by ste sa chceli dozvedieť čosi o histórii hudby, stačí si nájsť na našej nástenke videá s názvom "Hudba praopičiek" o ktoré sa postarala šikovná Dáška Čupáková. V marci sme oslavovali aj deň žien. Je veľkou výhodou, že tieto videá si môžete na našej nástenke fb pozrieť kedykoľvek. Darček v podobe piesne je možno i o čosi krajší než červený karafiát. Nezabalený, no z lásky darovaný si mohli nájsť v máji aj všetky mamičky. Vďaka pánovi učiteľovi, umelcovi Jožkovi Štrbkovi sa nám dostala do pamäte skladba z kultového filmu "Vtedy na západe" Bolo to skoro ako vo filme, keď sme v triede, do ktorej by sa už hádam nezmestila ani malá včielka nahrali orchester, čo mohol zaznieť blízko vás, vo vašich obývačkách. Veľké Bzz, v preklade veľká vďaka patrí Tomášovi Tabáčekovi, ktorý tieto videá zostrihal ako režisér z Hallywoodu. Na hudobné umelecké dielka a videá dohliadal nenahraditeľný Tomáš Koky. Verím, že sme vás veľakrát nejedným videom potešili. Vo Fantázii nám pribudlo i jedno slniečko, veď bez neho by žiadne kvietky nekvitli. Je to sestra Dominika, ktorá dáva pozor na  šikovné rúčky klaviristov. Nad týmto všetkým dohliada ako včelia kráľovná pani riaditeľka Vierka Piekielnicka." Meluzína: "Veru tvorili sme každým dňom. Podarilo sa mi ešte so studeným vetrom odniesť tóny až k vám. Či už to bolo z Vikartoviec, z Hôrky alebo zo Spišskej Teplice. Mohol vás online zohriať ohník, čo horel vo všetkých srdciach na Valentínskom koncerte." Včielka Fantáziová: "Radostne volám bzz, pretože sa nám podaril husársky, teda včelí kúsok, nebol to síce veľký kus medu, ale absolventský koncert kde som mala tú česť stať sa na chvíľu moderátorkou. Byť včelou robotnicou je niekedy únavné a tak som si rozprestrela slávnostné krídla a vletela priamo na javisko Domu kultúry. Bolo to ale smiechu a radosti, keď sme mohli hrať a konečne i tancovať pre vás na živo. My včely sa dorozumievame tancom. Náš tanec však ani zďaleka nevystihuje tanečnú reč vynikajúcej choreografky Janky Gregorovej. krídelká sa mi šuchorili pri pohľade na všetky tance. Každý z nich predstavoval príbeh. Ako to prebieha vo včelej škole, Aké by to bolo precestovať autom kontinent, Rozpútať a nechať letieť svoje sny až ku hviezdam. Váš potlesk nás vrátil opäť domov. Do roka  plného tvorivosti, nových nádejí, farieb a piesní. Vždy máme čo na práci. Keď otočíme list kalendára na ďalší mesiac svietia v ňom dni. Hodiny koncertov, tisícky minút cvičenia, držania palety, prepnutých špičiek. Sekundy úderov srdca.. srdca Fantázie, ktoré neúnavne bije už štrnásty rok.

nemenná, verná svojmu ja

 Keď niečo prichádza, skúšam myšlienku len zachytiť do slov. Učím sa. Už nepíšem veľa. Prajem si viac hrať, spievať a odovzdávať cez hudbu krásu, čo sa nie vždy dá slovami opísať. Tak ako sledujem večerné zore, farby čo chvíľu žiaria a zaniknú. ..tak mi ďalší rok ušiel, zvýraznil čiary na dlani. Veľa sa učím. Odchodmi, rozhodnutiami. Ich správnosť už nehodnotím. Jednoducho sú.  Veľakrát musím odísť, aby som našla seba. Vidím sa. Občas i z pohľadu svojho vyššieho ja, niekedy je to zas malé okaté dievčatko. Učím sa. Mať rada bez podmienok, neočakávať. Žiť v prítomnosti, dýchať. Prajem si viac počúvať svoj hlas. V zrkadle uvidím či som to ja. Ak tam zazriem kúsok všetko je v poriadku. Som vďačná za každý krásny okamih. Nič netrvá večne. Dám si teda darček k narodeninám. List pre moje ja. Nos svoje sukne i šaty keď ich máš rada. Nestrihaj si vlasy keď sa chceš ich dĺžkou spojiť so zemou. Smej sa, tancuj, spievaj, nech je tvoja gitara blízko srdca, počúvaj zurčanie potoka, dívaj sa na veľkosť hôr, plávaj v mori, teš sa a hlavne sa už kvôli nikomu nemeň. Máš všetko čo ti treba. Ver, že je to tak ako má byť. Veď si žena. Výnimočná a svoja. Svieť si sama na ceste krásnym svetom. 

To najlepšie z koncertu 16. 6.

 

Súkromná základná umelecká škola Fantázia priletela 16. júna na včelích krídlach do Domu kultúry. So svojim úľom všetkým návštevníkom predstavila celovečerný program o tom ako to v takej včelej škole chodí.. teda bzučí. Snažíme sa byť ako včely. Keby nebolo umenia, nemohli by sme ani počúvať plody práce hudobného remesla. Svet by bol omnoho smutnejší. Tak ako bez včiel. Neboli by kvety, neurodili by sa plody na stromoch. Kým budú žiť včely, kým bude žiť umenie aj svet nám môže zakvitnúť. Vytvárame si teda ten náš. Farebnú Fantáziu, v ktorej môžete zabudnúť na všetky starosti, zasmiať sa a pookriať. Včely majú totiž na všetko liek. Medom pre uši boli melódie hrané vašimi šikovnými deťmi, našimi žiakmi. Či už ste si vypočuli sólové skladby alebo orchester, srdečne sme lietali po javisku pre vás. Odvďačili ste nás potleskom a my sme vedeli, že bzučíme v našom úli Fantázia pre dobrú vec. Ďalším liekom boli tanečné choreografie Janky Gregorovej. Pohyb plný emócií a poslanie, ktoré sa dá vyjadriť tancom ulahodilo nejedným očiam. Cez smiech sa  môže  vyroniť aj slza. Slza oceánu, čo nám pripomína, že o našu Zem sa treba starať. Tak ako včely podmieňujú existenciu človeka, učme sa aj my žiť v harmónii, v spolupráci a bez strachu. Nie všetkého, čo nahlas bzučí sa treba báť. Preto si užívajme umenie a venujme pozornosť tej lepšej stránke života. Keď k vám niekedy priletí včela, neoháňajte sa. Prišla vám len pripomenúť krásu dňa a zaželať vám úsmev. Ďakujeme, že sa tento koncert uskutočnil a my sme pre vás opäť mohli tancovať, hrať a tvoriť. V úli nám vyrástli z malých včielok absolventi, ktorí môžu veselo bzučať životom, navyše v tónine :) Ďakujeme pani riaditeľke Viere Piekielnickej, Miriam Trembáčovej, Jozefovi Štrbkovi. 

Tvorba scenáru na absolventský koncert 16.6. 2021 "Včela"

 Postava, ktorá sprevádza diváka koncertom. "Včielka Fantáziová" už stará, zamotaná, unavená, chce ísť do dôchodku už, no napriek tomu je stále premotivovaná . Je ale zároveň múdra, akoby knižnica života. (mohla by mať košík plný kvetov, vyberať z košíka kvet ako hud. číslo alebo tan. číslo - privoňať si k umeniu) tisícročná včela- tretie oko.. Má zoznam kvetín a koordinuje včely, manažérka. Všetkým si už prešla. pohyb - tancuje si ako Janka Bobulka. 

Keby sme nemali Fantáziu, čo by nám kvitlo? Snažíme sa byť ako včely. Byť potrební, keby nebolo umenia, ako by sme mohli kvitnúť? ani počúvať plody práce hudobného remesla. Svet by bol omnoho smutnejší. Tak ako bez včiel by sme nemali kvety, neurodili by sa plody na stromoch. Kým budú žiť včely, aj kvety budú kvitnúť....

Pesnička.. úľ úľ úľ máme úľ.... úľ úľ úľ, máme úľ, taký ktorý bzučí všade navôkol, vďaka nemu kvitnú kvety tečie voda čistým potokom...

Jedny včielky letia tam, iné inam, no všetky letia za kvetmi.  Rastlina a včela totiž vytvorili vzájomné spolužitie. Tu v Úli Fantázia sa tancuje, spieva maľuje a je na mne aby som to celé skoordinovala.. No aby včielky pekne rástli.. to nie je len tak, vytvárať plásty, im aj spievať treba. Aby sa malým včieločkám krídelká nepokrčili treba si aj zatancovať. privoňajte k Španielsku. ...

My včely vynikáme takými vlastnosťami, ktoré nemá žiadny iný živočích. Náš Úľ Fantázia je tiež taký výnimočný. Žiaci z Fantázie sú ako včeličky. Včielka pracuje pre rastlinu a pre človeka. Včeličky z fantázie pracujú pre umenie, potešenie, pre vás. 

Včelie produkty majú liečivé účinky. Propolis, včelia materská kašička a samozrejme med. Liečivá vie byť i harmónia, pohyb, farba. bzzz.

Včely sú unikátne. Tak ako hudba, tanec, umenie. Počas svojho života nepoškodia žiadnu raslinu. Ani hudba ešte nikomu neublížila. 

Mňááám, dáte si lízatko, jaaj..nemôžeme.. a viete z čoho je? no predsa z medu.. Mám tu ešte nejaké kvetinky, ku ktorým si môžete privoňať. Verím, že sa tešíte.

Rozpoviem vám koho som dnes stretla :) Napríklad taký čmeliak. Čmeliaci sú veľkí pohoďáci. Nikoho neotravujú, robia si svoje. a navyše skvelý zvuk. - uviesť takto napríklad bicie.. treba včielkam aj zabubnovať kedy majú skončiť s prácou.. ach lenže my pracujeme stále..stááále. privoňajte. 

My včielky sme veľmi dobré dievčatá. robíme si svoju prácu čo najlepšie. Nechceme žiadne problémy, len keď sa niektorí ľudia obliekajú ako kytičky, tak nech sa nečudujú, že otravujeme. 

Ešte vám rozpoviem o osách. To je inak ťažký kaliber. prosím vás nemýľte si nás s nimi,..Osa len letí k človeku a už bzučí... bzz bzz bzz bzz bzz ahaa vy to potrebujete preložiť. hmm.. idem si po teba je jedno kde a kedy... a potom končia v pohároch s cukrovou vodou. darmo som im nie raz povedala.. bzzz bzzz bzzz bzzzzz

Osička. Tá len nosí šaty ostatných a nič nevie. To nie ako naši tanečníci a hudobníci z Úľa Fantázia.

1. (Nesiem na javisko rekvizity. rebrík a farbu.)  Som už stará včela, krídla mi už dobre neslúžia, aby som sa dostala ku kvetom,  tak si musím zobrať  rebrík.. (mohlo by včielku trochu seknúť keď sa bude naťahovať s rebríkom) veru nie je to už čo to bývalo.. No a občas treba kvetinky i primaľovať, aby mali sýtejšiu farbu. máme v úli zopár starých včiel, čo už dobre nevidia. Kráľovná ich však nie a nie poslať do dôchodku. Čo narobím. Nepustím si predsa žihadlom.. A kde sú Trúdy aby mi pomohli?trúdi sú dobré akurát tak na jednu vec – inak nevykonávajú žiadnu prácu, nevedia sa dokonca ani sami kŕmiť, musia sa o nich starať robotnice.  (Ani nakŕmiť sa sami nevedia. ).. Takýto my úľ máme. Ale je tu veľa šikovných včeličiek. Len ich treba trošku skoordinovať. Šup šup, treba to tu premaľovať. Okrem toho, že treba skrášliť kvetiny aj v tamtom  rohu nám už opadávajú plásty. Poďte poďte maliariky.. rýchlo rýchlo, nech to bzučí ako v úli..

2. Mám pre vás z úľa melódiu. Skúste si privoňať. Mám ich tu ešte mnoho. máte sa na čo tešiť. Keď budú mať ľudia ku kvetom dostatok lásky a úcty, veru okrem vône ich môžete aj začuť. A čo by také kvety mohli hrať? napríkald i toto.. na klavíri 

3. My včely sme unikátne. Tak ako hudba tanec a umenie. Vynikáme vlastnosťami, ktoré nemá žiadny iný živočích. šikovné včielky z Úľa Fantázia taktiež vynikajú. Počas svojho života nepoškodia žiadnu rastlinu. Môžete si privoňať k ďalšej melódii ..

4. Včela medonosná žije v spoločenstve s presnou deľbou práce. V roji je kráľovná matka, trúdy a robotnice, ktoré majú ešte podľa veku rozdelené úlohy na čističky, kŕmičky, dojčičky, staviteľky, strážkyne a lietavky.       Dialóg s včeličkami. Do koľkého ročníka lietate dieťatká naše milé? vy sa ešte nalietate, nebudú vám dlhé chvíle. Z kvietka na kvietok preletíte a celý úľ bude jedna veľká pýcha. istotne to zvládnete aj bez rebríka..

5. Privoňajte si ku ďalšej kvetinke.. včielky bzučia  v úli a vy si vypočujte flautové štebotanie

6. Čoho sa bojíte, keď včielka letí okolo vás? Nie je s čoho báť, veď ona vás nepichne. len netreba robiť žiadne rýchle pohyby.. treba jej len zapriať.všetko dobré a pekný deň a ona sama odletí. Iba kráľovná matka vás môže pichnúť a odletieť si akoby sa nič nestalo. O nás čističkách staviteľkách a strážkyniach a robotniciach to neplatí. Trúdiky žihadlo nemajú. nemyslite si . Ďalšia voňavá kvetinka zaznie...

7. včelie produkty majú liečivé účinky. Včeliu materskú kašičku, medík samozrejme, propolis, a liečivá vie byť aj flautová sonáta. Aby ste približne vedeli akú hudbu od štebotajúcich vtáčikov počúvame my.

8. Tvorme ako v rozprávke. aby sme videli okolo seba radosť.. môžeme tvoriť. odpútať sa od zlého. včielky majú predsa na všetko liek

9. Pretancujeme sa na lúky ďaleké.. a je tu ďalšia melódia z našich čarovných kvetín

10. zatancovali sme si Uhorský tanec a teraz poletíme na ďaleké španielske lúky

11. myslím, že ste si pretancovali všetky topánky. Náš Úľ Fantázia myslí naozaj na všetko. Nech sa páči. Obuvnícke šidlo pre vás. 

12. Verím, že máte ušité parádne topánky, môžetre si zatancovať i Valčík

13. Tu by som mohla zaspievať úľ úľ úľ máme úľ...

14. ďalší hudobný kvietok. koľko ich tu ešte mám? 

15. Nesúď obraz podľa rámu.  povedať niečo pekné z textov. Nebojte sa že by sme vás my včely čmeliaky osičky nejako ohrozili.. len sa neošívajte nezaháňajte. dohodneme sa. žiadne prudké pohyby.. a aby ste sa vždy rozpamätali ako s nami komunikovať, spomeňte si na tento tanec..nesúďte obraz podľa rámu

16. povedať napríklad o rozdelení včielok.

17. Free way. ide o súhru a spoluprácu. učíme sa tomu rozumieť. Nebojme sa života a užime si leto

18. Vitajte v našom úli. Tu sa to hmýri, tu to bzučí. Stačí zavrieť oči. 

19. spievam o mliečnej dráhe v mlieku

20. Pred Mettalicou hovorím o čmeliakovi, včele, ose a osičke..

21. poviem o sebe niečo aká som už stará.. a spomenúť našich starých rodičov...či sa im tu páči čo tu stvárame

22. Prameň sprav. niečo od Dušeka čo sa mi bude hodiť. Tvorme ako v rozprávke. V úli máme súhru a tvorbu. Napojiť sa na prameň spravodlivosti. Tvorme tak, aby v našich životoch nebol strach. Odľahčiť to a povedať o komároch..ako zdieľajú udalosť.

23. Jungle city - v úli máme svoje pravidlá, no keďže ide leto.. môžeme sa na chvíľu odviazať od práce a pripomenúť si aké by to bolo v Džungli :) 

24. Odovzdávam vám všetky svoje kvety. Naučme sa tu žiť spolu. Spolu s hmyzom, zvieratami, s o zemou, so stromami, s prírodou s jej oceánmi. Skúsme tak, aby sme tu žili v harmónii. Kým budú žiť včely, kým bude žiť umenie, kým budeme žiť v láske a harmónii, Ani oceán nebude musieť vyroniť slzu. 

1. Kúzlo farieb

2. Miško Drozd - sólo, štvorručka

3. Tobias Rigo - C. Cramer, Etuda č. 1

4. Včelia škola

5. Štebotanie flautové trio

6. Laura Pavlovská - uspávanka Anjeklik 

7. Flauta - Sonáta 

8. Rozpútaná

9. J. Brahms - Uhorský tanec keyboard

10. Španielsky motív - tan. choreografia

11. Obuvnícke šidlo

12. Akordeon la valse de Amelie

13. Tic tac choreogr.

14. Mário Gabriš - F. Kuhlau - Sonatina C dur  op. 55 č.1

15. Nesúď obraz podľa rámu

16. Kapela Fantázie 

17. Free way

18. Zatvorené oči

19.  Mliečna dráha v mlieku

20. Andrej Štefaňák - Mettalica - Whiskey in the jar

21. Laura Božíková - Autumn Leaves

22.  Prameň spravodlivosti

23. Jungle city

24. Slza oceánu 

Paralelné svety, výstava obrazov z výtvarného ateliéru.

 Paralelné svety. Každý z nás má ten svoj. Keď premýšľa, keď nahliada na všetko okolo svojim pohľadom. Snažíme sa vychovávať umelcov na ich jedinečnej ceste, viesť ich , aby vedeli nájsť krásu v listoch ako sa vo vetre chvejú, dať farbu na plátno presne tak aby sa zaskvela. Aby smelo ťahali uhlíkom po papieri, vdýchli hodinám, čo zapadli prachom nový život. Nie sme tu sami. Učitelia a žiaci sú tu spolu. Sprevádzajú ich múzy, čo šepkajú do dlane ako maľovať, tvoriť. Každý obraz i skvosty z keramiky hovoria svojim vlastným jazykom. Stačí pozrieť sa správne a porozumieme. Umenie ožíva v čiarach na plátne, v rukách sa modelujú myšlienky. Na výstave, ktorú slávnostne otváram sme obklopení všetkým tým, čo sa možno zrodilo v snoch, čo driemalo vo víziách a sa stalo skutočnosťou, hmotou. My si to umenie môžeme chytiť, pozrieť sa naň z blízka. Môžeme si vziať ten správny kľúč a pootvoriť dvere takému svetu, akým sa chceme obklopiť. Svet Fantázie nepozná hranice. Len sa zasvieti a s ním sa potom môžu zažať ďalšie svety.. ďalšie a ďalšie ..v každom z nás. A keby sme i stratili kľúč, stačí srdce otvoriť dokorán..

Májové melódie

 

Čo sa v zvončekoch skrýva? Stonka zo zeme vykúka. Vraj môžeme snívať. Rozkvitnúť jak lúka. Drobným kvetom nevadí plášť zimy. S májovým slnkom prebuďme sa i my. 

Stalo sa vám niekedy, že ste počuli zvonenie v ušiach? Čo, alebo kto to mohol byť? ..No predsa víla Zvonilka. V jej sprievode vám šikovní klaviristi a gitaristi z Hôrky zazvonili svojimi milými skladbičkami.

Modrá farba zvončekov schovala sa za oblaky. Zahrali sme si spolu. Tréma? Kdeže, žiadne strachy. Čarovný svet Fantázie je už taký. Každý tón má svoje miesto, aby vám slnko radosť do srdca vnieslo. 

 Či už je to v máji alebo v iný mesiac, Fantázia prináša úsmev na tvári. Na hudbu a umenie dá sa vždy spomenúť a svet si prikrášliť. My na malé umelecké dielka myslíme každý deň.

"Smutnosmiešne"

 Sadnúť si pod strom a napísať o všetkých pocitoch, čo s opadanými listami ticho pristanú na zemi. Tak smutne a upršane ako v tieto dni. Aj umenie nám opadáva. Tak dôležité a predsa jesenne opadlo zo stromu. Teraz je holý tak ako svet. Zaspievam a zahrám si pre seba do neskorého večera, keď mi skoré stmievanie čosi napovie. Možno zašepká v lístí o nádeji, o smiechu kde sa zdravie skrýva a všetko to pekné. Aj v smútku vie sa čosi úsmevné zaskvieť. Tak ako keď som s mojim drahým šla zapáliť sviečku na sivé miesto. Naši starí rodičia a predkovia, ako by tu boli s nami v akomsi nadprirodzenom kontakte. Cez listy stromov, cez vietor, slnko i dážď. Dávajú na nás pozor a vraj sú radi, začula som, keď sa tešíme a máme v srdci lásku. Hrejivú, objímajúcu a prítomnú. Pri starom otcovi, ktorého sme už tu na Zemi nestihli, bola prevrátená váza s kvetmi. Môj milý dal vázu  na miesto so slovami: "Dedo, pozri sa aký tu máš neporiadok, veď sa správaj slušne, porozhadzované to tu máš" Boli to len slová. Odľahčené, iba tak. Preklenuli však most medzi životom a tou pokojnou druhou stranou, ktorá nemusí byť čierna. Od srdca som sa na tých slovách smiala. Tak ako už nejaký čas od šťastia, keď ma ktosi vzácny po mojom boku bez námahy rozosmieva... Stále sú tu s nami. Naše rodiny. Niekde za hranicou poznania. Tak ako ako je mimo porozumenia láska. Jednoducho je. A tak budeme možno aj my spolu s vetrom striasať kvapky dažďa z konárov stromov, aby sme našich blízkych pobavili a pripomenuli sa. Veľmi si prajem, aby sa im vtedy v srdci rozhorel plamienok radosti zo života aj keby bol v tú chvíľu i smutný... Keď príde zima a listy opadajú, nahé stromy oblečme do kvitnúcich spomienok. Odejme ich do kabátu s dúhovými gombíkmi, do šiat slnečných, do vesty na ktorej každá bodka môže hviezdu predstavovať,  do klobúka na ktorom  nebude chýbať stuha....  ha ha ha...

Krásne fotky : Darinka Tutková (Ďakujem) 

Mladosť každodenná

Chcela by som si pamätať každý jeden  pochabý prázdninový deň, keď som sa smiala a len tak bola. S priateľmi a vtipnými výrokmi, čo sa po spoločenskej únave kreatívne vznášali k úsmevom, k pravosti a nezabudnuteľnosti. Porekadlo ako "Ranné vtáča ďalej doskáče" sa vie razom zmeniť na "Ranné vtáča, veď viete ako" :) Zdá sa mi, že čas plynie opačne a každé obdobie má svoje špeciálne čaro. Možno preto, že je to práve teraz. Nič sa nezopakuje. Skúsim teda mladnúť a každým dňom neopakovateľne  žiť.. vďačná za toľkých nových úžasných priateľov. Vytiahla som zo skrine šaty po babke, ktoré som dala prešiť šikovnej Janke Bobulovej. Látka ktorá snáď vydrží všetko, keď na nej toľké roky kvety kvitnú. Možno nie sú podľa najnovšej módy, môžu pôsobiť ako gýč, no bola som to ja. V širokej spodničke a akoby na tej krásnej svadbe,ktorú som si nesmierne užila, bola so mnou i babka. Tá mi vravievala "Ty moje svetielko". Keď môžem spievať, tancovať na tóny najlepšej,na chvíľu svadbovej kapely, vtedy  mám pocit, akoby som ním bola.. svetlom, čo je  v srdci, obklopená láskou a priateľmi. Priznám sa, že nechodím na svadby až tak rada. Čochvíľu budem mať "Kristove roky" (Ako hovoria priatelia "S Ježišom som v pohode") No ešte som to nestihla  a tak mi niekedy príde trochu ľúto, že som výnimočný deň nezažila. Učím sa však zo srdca priať všetkým krásnym ľuďom.  Ako povedal  zohratý a skvelý pár "ctiť manželstvo" i v tejto modernej dobe, keď vraj "papier" nie je treba. Vie to byť magické v každej dobe. Slovo áno. Rituál lásky sprevádzaný kvetmi, šatami, romantikou, prstienkami a pre ženu zmenou priezviska. Počula som, že ak sa žena vydá..vraj môže stratiť spolu s dievčenským menom i svoju vlastnú identitu. Priezvisko by však mohlo čosi napovedať. Možno i správnosť rozhodnutia. Keď to s krstným menom ladí pekne a zvučne, je to tuším to pravé. Verím tomu, že nám osud i takto môže napovedať. Prajem a užívam si šťastie iných nie len svoje aj tak sa oň môžem starať. Polievam radosťou každý kvet na šatách a snáď si i ja raz oblečiem biele. Len dúfam, že mi s bielymi vlasmi ladiť nebudú :) a keby aj, čert to ber. Keď mám pri sebe muža, s ktorým môžem na "furt" mladnúť. 

Smaragdové šaty a ich príbeh

Každé šaty majú svoj príbeh.O ich kúpe, o pocitoch i farbách dalo by sa rozprávať. Tie najmilšie sú šité ručne, najlacnejšie z "druhej ruky" každý kúsok látky predstavuje aj etapu života. Dnes sú to šaty a sukne do ktorých sa tak rada obliekam, lebo som žena a chcem sa v šatách zatočiť, či pretancovať daždivý deň.  Tieto by som však rada posunula ďalej. V nich som totiž mala pocit, že som len bábkou v cudzích rukách. Splnila som si sen o  princovi na bielom koni, pozlátku v drahých  šatách, šperkoch a dovolenkách. Neskôr sa však ukázalo, že nedocválal princ ani gróf a zo mňa nebola princezná ale prázdna,smutná žena. Prepchaté bruchá  najlepším jedlom, vínom, plné ústa lží. Vo vysokej spoločnosti som hľadela na "nabotoxované" ústa bez úsmevov a zrazu som nemala čo povedať. Čím to len je, že úspešní muži potrebujú mať po svojom boku popri rodine aj mladú lastovičku ktorej pristrihnú krídla. Ako veľmi som sa zmýlila. Začarovaná naivka s obrovskou túžbou po láske. Šaty sú krásne. Tie nemôžu za moje chyby a omyly. Prišla som sa sem predsa čosi naučiť, narásť. S ďalšou jarou doletela láska skutočná. Odstrihla som nitky. A bábkové divadlo? Dnes už ťahám za nitky svojho šťastia  ja.  Verím, že jedna dáma v týchto šatách zažiari. Bude ako drahokam. Veď každá z nás z neho kúsok máme. Boli drahé zo salónu Nicol v Bratislave. Sú talianskej značky, vyšívané s vlečkou. Veľkosť je 36. Mala som ich oblečené len raz. Je to jedinečná možnosť si tieto šaty kúpiť pod cenu ako ten "napúdrovaný" život,na ktorý som chvíľu nechápavo hľadela. Tak do toho milé Popolušky :) v prípade záujmu mi zavolajte alebo napíšte správu na tel. číslo. 0905 383 908   ..a pozor...praví muži väčšinou v nablízkanej zbroji nechodia. :)

Lednický hrad svojim kúzlom volá..

 Na Lednickom hrade

stúpať po rebríku a zachytiť kúsok histórie.

Dýcha jeho čaro, ktoré bolo v rozpuku v 17.storočí.

výlet, čo poteší.. oči

Stúpať k výhľadu.

Aký bol kedysi? 

To nechať predstavám treba, fantázii..

keď tu ľudia žili.

Len v krátkosti, predstavím si, že mohli tu mať mnoho radostí.

Do hradných múrov zmestilo sa ich snáď dosť.

Aspoň toľko, čo mala som kráčajúc tajomným schodiskom.

Červené maky..už žiadne strachy

Idem, kráčam. 

Napriek tomu že niekedy dochádzajú sily. Vždy sa to oplatí. Hory sú liečivé. 

Tam sa vie každá "boliestka" stratiť. 

Dokráčať až k úplnému nadhľadu tam na vrchole.. 

Všetky úžasné cesty našej čarovnej krajiny priala by som si prejsť. Nech viem ako krásne  je tam kde žijem. 

Pohladenie kvetov. Koľkej pozornosti sa mi dostáva. Na vrchole Veľkej Svišťovky vidím lietať vtáky zhora. Aspoň z časti splnený je sen o lietaní. 

Chodím, kráčam.. 

a duša tá je  krajšia.. 

čím viac sú ošúchané topánky. 

Rozprestieram náruč kvetom, skalám, horám. 

Je lepšie pozerať sa zhora,

aj keď je blato, na päty nelepí sa smola. 

V sukni z červených makov, viem vyhnúť sa mrakom.

Slnko svieti nám do dní. 

Divý mak neodtrhni.

Len nechaj tam kde je, vietor ho pohojdá, slnko naň zasvieti, pohladí ho dážď.

Keď neberieš, vtedy všetko máš.

V čiarach na mape

Klesanie a stúpanie. 

Prejsť po všetkých tatranských chodníkoch.

Ďaleko. Tam kde vietor zavanie.

Ten pravý čas na premýšľanie.

Príroda je pravdivá. Je v nej všetko tak ako má. Nezasahujme toľko. Vie si poradiť, nemá zlosť. 

Tú moju vedela rýchlo pretvoriť. Výhľadmi aké som našla cestou na Baranec.

Akoby tie hory na nás dávali pozor. Je priam k neuvereniu čo všetko sa dá prejsť po vlastných.. Kráčať jednoducho na svoju päsť. Aj v živote tak. Niektorí  s nami kráčajú dlho, iní prejdu len pár krokov. Cestu okorenia, odídu. Ktoré cesty a s kým, to si už vyberáme sami.

Kráčať však  hrebeňom Západných Tatier v ružovom je o čosi veselšie.

Pozerám sa radšej z "ružova" Na vzťahy, čo odumreli. Na tých, čo už inou cestou idú. Len dúfať, že dobré topánky si obuli. Keď si večer značíme  do mapy čo všetko sme už prešli, sadím si do spomienok nové semienka  kvetov. Kam zaveje ich vietor?

Na ďalšiu cestu dobrodružnú. V sukni a v turistických topánkach. Na vlastnú päsť, čo povolí zovretie do otvorenej dlane. Na zamávanie..

Vrbovské Vetry

 Festival plný srdečnosti, ktorý je tvorený a odovzdaný ľuďom z lásky. Prvý na, ktorý som šla len tak, nerobiť nič,  vychutnávať slnko, kapelu ZVA12- 28 Band :) Vrbovských víťazov  alebo Chiki Liki Tu-a. Dať si špeciálne japonské pirôžky. Len tak sa pozerať  večer do tváre mesačnému splnu. Nepracovať, veď "bezpečnosť pri práci je dôležitejšia ako práca samotná."  Ležať na tráve v tieni  stage-u Nula, alebo si vypočuť na živo kus dobrej muziky. Ako pekne je na svete. Istotne to tvrdí i Pán precceda multiorganizácie Kriak . Všetci sme si spomenuli aké je skvelé opäť sa hrať detské hry, no dať im ešte punc veľkého ceremoniálu. Braňo Jobus nás spolu s pánom Bratom očaril a strhol svojou predstavivosťou a hravosťou do sveta, v ktorom sa netreba brať príliš vážne. Na každej vážnosti sa dá z chuti zasmiať.. Najmä keď sa pozeráte na svet z chrbta koňa.. hojdacieho :)

Výstava - obyčajne neobyčajné veci

Farbou sa rozjasní svet, aj keď sa môže niekedy zdať čierny. Farba vie dodať nádej v časoch, keď sme boli nútení prehodnotiť svoje priority. Umenie nezapadlo prachom. Našli sme v sebe umenia viac než sme čakali. Napriek ťažkým chvíľam sme naladili husle, vymenili staré struny za nové, otvorili klavír. Bez čiernych klávesov by melódia nemala toľko farebných variácií. Naučili sme sa nové skladby ako Rúško, Korona či Dištančné vzdelávanie. Neviem či sme hrali bravúrne, no nacvičili sme ich s pokorou umelca. Posunuli sme sa vpred a začali hľadať v notách čosi veselšie. Najmä, aby partitúra obsahovala hlavnú tému ako je Súdržnosť, Radosť, Nádej a prekonávanie svojich možností, či taktových čiar. Vo farbách, v hudbe našli sme útechu. Zostali sme síce vo svojich domovoch no s piesňami, s maľbou, štetcami, pastelkami, hudobnými nástrojmi, či s tanečnými cvičkami.
Videami a všetkými prostriedkami, ktoré táto doba ponúka sme sa snažili opäť vytvoriť niečo pekné  a venovať do sveta cez Fantáziu svetlo. Aj vďaka tej sivej, čo sa vkradla do každodennosti.
Vzali sme si paletu, naladili komorné a.  Fantázia nám bola oporou. Veríme, že aj vám.
Dnes sa na nás pozerajú tieto výnimočné výtvory žiakov. Vyrástla tu oáza vďaka našim výtvarníčkam a všetkým pomocníkom, ktorí sa i malým dielom pričinili o jej rast. Namaľovali sme miesto, kde by mohlo byť príjemne každému čo sem zavíta. Tu nás obklopia múzy a nadýchneme sa umenia. Sú tu slobodné emócie, ktoré sa dostali na výkres, či na plátno. Toto miesto predstavuje a pripomína to, že sa zázraky stále dejú. S tvorivosťou je na svete krásne. Výstava je atribútom našej súdržnosti, pomoci si navzájom. Nie len v našej umeleckej škole, ale aj vo Svite, kde sme aj vďaka pani primátorke zvládli ťažké časy s prehľadom predkreslených čiar a vedeli sme kadiaľ ťahať štetec.
Výstava je záhradou farieb a aj keď sme museli nosiť masky na tvári, tieto naše sú tu pre krásu. S umením  dokážeme aj v období dažďa a zimy zahrať a namaľovať veľkolepý slnečný karneval.
Vo Fantázii je všetko možné aj keď sme i my podľahli modrej farbe sĺz, červenej v hneve, videli sme svet v sivej, no skúsili sme aj ružovú na sny, zelenú v nádeji, oranžovú ranného zora a prišli sme na to, že pekné farby môžu byť všetky..

kukučky

"kukuk" zakukala kukučka, aby oznámila lesu, že už idú.

"kukuk" odpovedala druhá..tí dvaja, čo chcú mať krajšiu chvíľu.

Pozrelo sa i nebo, aj zapršať sa mu chcelo, 

no povedalo si, že až neskôr poteší ich dažďom májovým.

Čakajú ich mnohé cesty, ktorými ich povodí.

Učia sa, kráčajú aj s topánkami plnými vody.

Občas 

Rýchlo a do kopca.

Na ten výhľad tešia sa, čo ponúkajú hory.

Ako z krídel, keď vietor to dovolí.

Plné dlane prvosienok dá si dievča do vrecka na sukni.

Čaj bude piť žena s mužom, čo večer ju prikryje a utrie slzy, objíme keď  treba,

poskytne pevnosť skál pred potopou..

"kukuk" už idú..najkrajšie dni života, 

šťastia kvapky májového dažďa

Keď ona je pre neho jediná

..nie len každá

Obrazy

Keď prechádzam okolo kvitnúcich stromov tak len potichu. Nebudem ich rušiť.
Môžem len tušiť..
aká krása ďalšej cesty obdarí moje oči.
Toľko výhľadov. Môžem sa v sukni točiť
od  rozmanitosti, že príroda na Liptove nešetrila nápadmi.
Ako len namaľovala všetky tie vrchy sýtymi  farbami a zakončila štíty kontúrou zelenej.
Niektorým dala i čiapočky :)
Akoby som sa pozerala na obrazy. Mená tých, ktorým som vo svojej mysli dala rám si už pamätám.
Ocitám sa v  strede umeleckého diela.
V krajine kde žijem ešte by som chcela.. Prejsť po všetkých chodníkoch,
kde samotná cesta má prísľub cieľa.

Tak som sa prešla rozprávkovým lesom a cestou, kde niektoré kmene stromov  mali svoju tvár.
Ovečky rozozvučali lúku a neskôr akoby sa presunuli na nebo.
To malo dnes.. výnimočný odtieň modrej.

(Veľká Fatra, Ploská)

Z vrcholov skál vzlietnuť až do neba

Kráčajúc alejou pod stromami, ktoré šepkajú poéziu pre pokoj na duši..

Prečo po toľkých kilometroch už necítim bolesť v nohách, skôr sa mi chce bežať alebo vzlietnuť..? 

Asi je to tým, že každý kvet i strom má  svoje miesto. Aj ja ho tu môžem mať, keď sa zem pod nohami poddá krokom.. Ďakujem a klaniam sa chrámu, čo príroda vytvorila. Je to veľká umelkyňa, kvetinárka, učiteľka, lekárka, maliarka i poetka. Keď už viem kadiaľ a s kým, chodievam k nej na návštevy. 

Chce sa mi spievať. Nie preto, aby sa nám vyhol kamarát medveď, ale od radosti. 

Má pre nás vždy otvorenú náruč. Majme ju aj my pre ňu.

..a preto malé ekologické okienko :)
Zohnem sa, keď nájdem stopu po nedbalosti turistov, čo mali práve chuť na čosi sladké a nenechávam po sebe papierové vreckovky. Nebudem predsa na návšteve robiť neporiadok.  Preto si v batohu vždy nosím takzvaný "sáčkovník". Je to otváracia guľôčka do ktorej si dám sáčky, aby som si po sebe odniesla to, čo do prírody nepatrí. Je príliš krásna na to, aby sme si z nej robili záchod.  Možno to príde niekomu nehygienické, no keď uvidíte pod stromami v zelenom machu biele vreckovky, istotne to vám a ani lesu nie je príjemné. Poviete si, že je to len vreckovka, no rozkladá sa štyri mesiace. Toľko v malom ekologickom okienku :)

Aká čarovná bola cesta v objatí stromov. Cítila som sa útulne, v bezpečí kráčajúc do kopca. Videla som aj čaro malebnej jaskyne. Cesta vo Veľkej Fatre na kopce menom Tlstá a Ostrá. Vskutku príznačné názvy. Na Tlstej sme boli presýtení krásou výhľadov a aj pagáčmi čo nám mamka zabalila. Pohostila som i štvornohých "kamošov". Psíky sú na túrach ako doma. Tešia sa, bežia, majú radosť z čerstvého vzduchu a keď už kamarát Oddie  nevládal, nechal sa niesť v ruksaku :) 
Na Ostrej sme sa i pomocou reťazí vyštverali do zákutí strmých skál, čo akoby pripomínali komnaty hradu alebo hniezda dravých vtákov. Svet bol odtiaľ ako na dlani. 
Každé miesto je iné. Má svoju špecifickú atmosféru a pritom netreba ani ďaleko cestovať. Stačí sa len autom presunúť do sto kilometrov. Potom už len kráčať, zladiť sa s dychom a zažiť pocit domova, čaro vtáčej perspektívy. Je to veľká odmena, keď výjdete hore. Vtedy nestačia len slová a keď aj.. bolo by ich treba dať do veršov alebo piesní. 

Každý zvonček, čo vykúka zo zeme svojou farbou zdraví.

Pripomína, akí sme my ľudia malí.

ženieme sa a pritom náš čas je tá vzácnosť.

Márnosť nad márnosť.

Keď však cítim pohladenie vetra 

viem, že sa nesplietla

ručička na hodinách v živote jednej ženy..

srdce povedať chce mi

o rýdzosti chvíle, v ktorej práve som.

Našepká mi to záružlie, povie mi to strom.

Zasadila som si do prírodných krás, svoj čas

korene zapúšťam, točím sa v sukni na lúke

 beriem, čo mi život ponúkne.

Veľké bohatstvo sa vo zvuku lesa chveje

Kráčajúc po cestách,

šťastím sa smejem.

O úsmevoch môžu aj kukučky kukať

veď v tvojej dlani je moja ruka..

Na tejto ceste stretli sme milých ľudí a medzi nimi aj jednu vílu s očkom fotoaparátu. Tam kde sa čosi dialo, napríklad keď ma konár stromu chytil za sukňu a bolo z nej treba  kúštik odstrihnúť, nenápadne a s úsmevom zachytila všetko o čom by sa dalo písať. Každá fotka je spomienkou zachytenou na dlhé roky.
Ďakujem za krásne fotky Tinke Krajčovičovej.