Momenty, čo hudbe sa páčia..

 Každý prchavý moment je v danú chvíľu vzácny, precítený..ako tóny na klávesoch čierno-bielych. Keď len v ten daný moment môže sa spevák naozaj nadýchnuť a plynúť s časom..vychutnávať si to, čo už sa nezopakuje. Opakuje sa čo sa opakovať má, no znovu inak. Každý nádych má totiž intenzitu ..buď sa ním otvorí plnosť tónu bez strachu, s láskou k naplneniu sály zvukom, alebo sa občas i zlomí, no nádych ako slnko úsmevu skvelého pedagóga dokáže urobiť malý každodenný zázrak o pár zrýchlení vpred. Veľké bohatstvo dostala som od svojej vyučujúcej ktorej by mali patriť snáď všetky kvety lúk za jej obetavosť, trpezlivosť a neprestajné sadenie a polievanie zrniečok múdrostí o speve, čo sa vo mne aspon trošku rozrástli. Ďakujem za krásne zážitky zo spievania.

Aké by to bolo, spievať Mozarta ...Áriu Zuzanky :) kebyže neboli moje šaty aspon trošku dobové a navyše   ma  ich modrá farba v spievaní dnes veľmi podporila, a moja vášeň pre danú tematiku bola zahladená a ucelená ako spájanie jednotlivých fráz :)

Vývoj nezastavíš, ale...

 Tak ako každý rok, aj tentokrát so železnou, priam oceľovou  pravidelnosťou mohli sme vy a my vyťukať na klávesnicu FANTÁZIA ďalší celovečerný koncert, tentokrát pod názvom "Vývoj nezastavíš", ale čo ak práve tým, že sa všetci usadili na svoje sedadlá v Dome Kultúry, ktoré nepatrili sedadlám autobusu vlaku, rakety, autu a večne sa ponáhľajúcim  motorovým vozidlám a iným strojom, ktorých interiér nás obklopuje väčšmi než panoráma kvitnúcej jari..verím, že na tú chvíľu,spoločne sme vývoj zastavili..Stalo sa teda všetko tak ako sa malo, petože vďaka šikovným žiakom, kreatívnym pedagógom sme si do Svitu nainštalovali "perpetum mobile" kreativity a všetko je tak ako má byť. Presvedčili nás o tom najväčšie kapacity štyroch vedcov z ďalekej i blízkej budúcnosti, ktorí hľadali najskôr v dobe ľadovej, neskôr v praveku, prostredníctvom najnovšieho androidu s antivírovým systémom so svetelnými diódami, robota Robomona navštívili pod lupou i malé hmýriace sa červíčky z hlavného mesta Jabĺčkovo. Svetelné 24D ukážky, boli premietané na javisko i v podobe starodávnych hradov, zámkov, rytierov v plnej zbroji. A temný svet? Ten  skvelé tanečníčky roztlieskali a odohnali ako chmáry a čelo návštevníkov v našej základni budúcnosti sa vyhladilo, zostali len vrásky od úsmevu. Chceli sme sa s niekým škriepiť, alebo pohádať? Pri tanečnej choreografii "boj o mikrofón" sme od údivu zabudli aj ústa zavrieť :) nech teda roboti druhej generácie odnesú každú škriepku na futuristickom fúriku  pri spomienke na tento koncert. Veď sme všetci víťazi Olympíjskych  hier , už len tým, že dovolíme radosti, aká z koncertov fantázie srší, namazať naše hrdzavé skrutky.

Gitarový orchester "okolo jabĺčka"

 Verte alebo nie, kedysi ..už veľmi dávno zrodila sa myšlienka mať v našej Fantázii veľa gitaristov pokope. Jedného dňa sa myšlienka stala skutočnosťou a ten deň nastal, keď po nekonečnom počítaní štyroch dôb v takte, začali nám naši žiaci muzicírovať, počúvať sa navzájom, hrať spolu ako jeden naozajstný orchester. Aby sme mali červené jabĺčko, treba najprv zasadiť jabloň. S pani učiteľkou Editkou Tornay sme sadili a polievali a naši gitaristi po prvýkrát v histórii vystúpili a zahrali všetkým, ktorí si našli čas na umenie a prišli sa pozrieť na krásnu výtvarnú vernisáž, výstavu, alebo takú malú- veľkú  galériu prác šikovných výtvarníkov z tried, vždy plných tvorivých nápadov, učiteliek Aničky Vnenčákovej  a Stanky Šutákovej. Jabĺčko dozrelo tak ako aj náš orchester, ktorý je pripravený svoj program predviesť na celovečernom koncerte. Tento maratón bežia žiaci  každú stredu a veruže nie vždy je to ľahké, no dnes na výnimočnom mieste okolo jabĺčka sedia a hrajú naši víťazi, ktorí boli ochotní vydržať, prelomiť svoj strach, zmeniť ho na radosť z hudby. Všetci títo žiaci dnes zbierali plody svojej tvrdej práce, ktorá ich a aj nás obohatí o zážitky, na aké sa nezabúda. Zahryznime sa do nápadov, ďalších skladieb..skúsme sa započúvať. Vtedy sa totiž zabúda na to, že sme sa na niekoho hnevali, chceme byť dôležitý inak..a to tým, že zrazu budeme chcieť byť úspešnými hudobníkmi, ľuďmi, priateľmi...alebo jednoducho len tými, čo vedia počúvať... a preto Fantázia sadí jablone, polieva a stará sa.. nech len rastú do tých najpestrejších farieb..