pondelok 26. decembra 2016

Upletené spomienky do vzorov..na svetroch od našich babičiek.

       Vývoj plynúcich rokov od malého radostného dieťaťa až po človeka s cestičkami mnohých vrások na tvári ,umožňuje  šancu na skrášlenie každého dňa. Treba ju len  správne uchopiť a pochopiť. Ísť tam,kam nás vedie intuícia, možno je to niečo, čo robíme radi..Veriť,že práve tým smerom nám osud otvára brány..

        Počas sviatkov nás kroky vedú domov k našim rodinám..ujom,tetám, dedkom a starým mamám..Aký je to len dar, keď ich máme.. A tými rokmi, potichu, nevtieravo  zjaví sa zrazu..Saroba, ktorá však chorobou nemusí byť. Rada by som si tú svoju vysnívala. Začnem teda dnešným dňom. Tvorím, lebo teší to moje srdce..jednoducho..
Píšem, pretože slová sa mi znenazdajky tvoria v duši...

        Páčia sa mi ruky mojich starých rodičov. Sedela by som pri nich, počúvala spätne chvíle ich mladosti a obdivovala všetko , čo sa do tých dlaní  za tie roky vpísalo..  Dedko už má takmer deväťdesiat..Vkráda sa čas do rúk..nech.. Veď tie čiary sú veľavravné, úsmevné,vpísaná je do nich skúsenosť. Striebristé vlasy a lesk v očiach majú títo ľudia, čo narodili sa oveľa skôr než my.
 A keď si dedko vypije za pohárik čohosi tuhého, začne sypať ako z rukáva poľské básničky, ktoré si pamätá zo základnej školy. Babka hovorí, že som jej svetielko... Až ma to dojíma, keď ju vidím sedieť v kresle. Málo si už pamätá, motká sa jej v hlave kto je koho syn či dcéra.. A.. nie je to jedno?Veď sme všetci svoji.. Práve tá bezhraničná láska našich starých mám umocňuje rodinu a jej pravú naozajstnosť..
Sľúbila, že mi upletie sveter. (niekedy stačí obyčajný prísľub,aj keď čohosi dnes už málo reálneho, i ten vytvorí mi v duši mier) Koľko ich už mám a niektoré ležia osamotené v skrini a čakajú kedy nastane tá správna chvíľa. Ich hodnota je navyčísliteľná .  Tieto staré kúsky, každé to upletené vzácne očko vlny.. i s dnešnou módou je možné kombinovať..Vážim si  chvíľu sviatočnú pri pohľade do iskričiek v očiach mojich starých rodičov..Keď som objala svojho dedka, vraj že ho nemám tak "stískať", lebo jeho už všetko bolí, no myslím že bol rád.. A babka mi snáď ten sveter upletie, alebo aj pekný šál, budem sa ním pýšiť. To čo majú oni, najstarší v rodinách, to by sme sa mali od  nich učiť. Vedome po kúskoch a pomaly. Učiť sa pamätať si naše prísľuby, lásku, vľúdnosť..nie len počas Vianoc, lež do každý deň..Nech sa nám smiech a šťastie zapisuje do vrások na tvári i do dlaní.Nech ich je veľa. Nebojím sa starnutia..
Nech sú nie len sviatky dôvodom stretnúť rodinu..
Nech sa obnoví tá pravá podstata Vianoc..O rok budú znova.

Tento modro-biely sveter čakal na svoj deň, a ak sa mi aj nezdal úplne na moju postavu, stačilo ho doplniť opaskom a hneď som sa mohla pýšiť ručne upleteným kúskom z lásky.



Pozerám na ruky, čo sú sfarbené do slnečna.
Na nich tá cesta čiar..láska nekonečná..
k blížnemu..
Roky vpísané, slová nestačia
keď chvíľa bola ťažká i priezračná
životom kráčať
občas i v úzkych.
Splietať života kúsky
šťastia v rodinnej pohode.
Kde je ten čas?
Zapisujú si ho tam hore?
Spievajú o tom zvony na kostole..
a my v človečej podobe
snažme sa byť na seba dobrí
nech i neskôr nám je to povedomé..





utorok 20. decembra 2016

Čas radosti - spokojnosti

Prajem si ..zastaviť na chvíľu čas.
Čudujem sa, že mám čas premýšľať nad časom
 a tak len idem za hlasom..
radostí a dní pokoja, čo prichádzajú.
 Od túžby k túžbe kráčame,taktiež  i myšlienky naše poskladajúc sa v dar. Jasné ciele zahmlené rokmi letia skokom, kým dáme smer ďalšiemu roku, ktovie aký bude..
 Veď kým to ešte hrá a ladí so všetkými farbami, ponáhľať sa netreba..
V maličkostiach nachádzať treba šťastie..
Koľký je to už rok v plynúcom živote, čo sa mi v rýchlosti mihá..raz utečie. Píšem večerom slová, o ktorých si dnes želám, aby mali hodnotu.. Ukladám ich sem na tieto stránky a možno ich len uložím do staromódnej kabelky..a ak ju raz niekto vzadu v skrini nájde, otvorí ju a prečíta si pár slov zo života.. Ako veľmi som chcela mať krídla, keď som bola malá..Dnes mi narástli.. umením, ktoré s pokorou túžim vytvárať, prácou, učením, dlhými hodinami trpezlivosti.
.. Dnes v tomto čase, bolo by krásne povedať si "Som spokojná" ..  hovorte si tieto slová aj každú hodinu. Sú magické, a ak sa vám pripália medovníčky, s hrdosťou ich vystavte na stôl.. Čas, a ten vianočný, nech rozžiari každú ustarostenú tvár. Spokojnosť totiž.. nemusí byť dokonalá..Nájdime si  na ňu čas .. a vtedy sa  udeje niečo..nadčasové..

Mám veľmi rada svoje červené šaty z brokátu, zlatou niťou vyšívané a som vskutku spokojná, keď si ich môžem kedykoľvek obliecť. Stačí na to správna nálada. Aká je len pekná tá dospelosť, keď mi čas dožičil  skúsenosti až po rok 29 .. Nerobím si vrásky. Tie boli, keď som mala 9 a s poľutovaním musím konštatovať, že vtedy neexistovali "second handy" nebolo veru mnoho možností nájsť pre  pekné šaty v mojej veľkosti, veď ešte aj na tú gitaru som musela dorásť. A tak  som do školskej lavice kráčala vo fialovej zimnej bunde, čo mi bola po kolená, neposlušné rifle nešli ani do čižiem ani von z nich, no predstava a sen o plnom šatníku šiat, sukní, klobúkov a topánok sa mi rokmi splnil. Nie je to podstatné,nebol to sen o záchrane sveta, no každý potrebuje istým spôsobom najskôr seba zachrániť..  Každý z nás má niečo, vďaka čomu vie podčiarknuť svoju výnimočnosť. Pre mňa je to i obliekanie sa do retro šiat , niekedy sú to naozaj zvláštne strihy, dlhé dobové šaty by si dnes asi ťažko niekto obliekol, ja sa nimi pýšim až do nebies a nie je žiaden problém vziať si ich aj do práce..neviem však písať o móde, nevyznám sa.. Prajem si len dodať odvahu tým, čo sa boja byť sami sebou..Dnes píšem o radosti a spokojnosti,o snoch,čo driemu v zákutiach duše a splnia sa nezávisle od času. Nech sú o čomkoľvek. Nájdu si cestu k vám. Zo srdca vám prajem požehnané, radostné sviatky, aby ste našli v sebe spokojnosť a vďačnosť za všetko čo ste dokázali..Aby vám i obyčajná maličkosť pripomenula, že máme na svete vyhradený čas a roky,nie na smútok, lež na šťastie a spokojnosť do prichádzajúcich dní..

pondelok 12. decembra 2016

Zem, na ktorej môžeme dýchať..

Píšem s láskou.. o tom, aké to je,keď sa umenie stretne s ľuďmi, čo otvorené srdce majú..zrazu sa pretvára čas vo vzácny okamih.. Neskôr sa vie pripomenúť  peknými spomienkami, všetkého krásna navôkol. Aj stromy dýchajú s nami a smutno im je, že tak málo chodíme k nim na návštevu, vraj pre množstvo práce.. Ako som tam tak stála, obklopená chvíľou, ak by som sa lepšie započúvala snáď by som začula všetky tie bytosti, čo vo vetre rozhýbu nejeden konár. Nesie nás tá naša zem v náručí svojom a my sa točíme vo víre ruchu, padáme a vstávame..dýchame...Občas treba sa pozrieť pod povrch, čo sa nachádza..

Rada by som častejšie tvorila takéto pekné fotky spoločne so vzácnou dušou Dianou (Diana Kradgača photography) Ona vie zachytiť  prepojenie človeka so zemou, s prírodou, v tom zvláštnom opare...
Dnešná realita nám často ukazuje rýchlosť života, no treba sa zastaviť pri nádychu..Obyčajnom nádychu čerstvého vzduchu. Táto fotografia, verím, nezachytáva len akési "pozlátko" .. Je o myšlienke..
Čo by som tak mohla vylepšiť. Aspoň chvíľu človeka zmeniť, nech nemyslí na smútok. Pozrieť sa treba k nebu.. V tej  modrej a k večeru posiatej hviezdami sa odzrkadľuje všetko to naše pekné.. ľudské.. tam je skrytá láska..navždy..

piatok 2. decembra 2016

Šťastie..padá z neba?

Moja priateľka na jednej z našich pekných akcií Fantázie raz povedala, že ak prší, tak to vraj šťastie padá z neba..Keď som ako malá plakala, babka mi hovorila, vraj budem krajšia. Keď som na konzervatóriu v Žiline dostala už štvrtú päťku z harmónie, opýtala som sa pána profesora, či si môžem poplakať, a on na to, že v poriadku..vraj nemá nič proti ženskej kráse. Strieda sa to a miska životných váh sa vždy nejakou tou slzou vyvažuje. Sú rôzne, tie kvapky dažďa..Raz také, raz onaké a každá jedna skrýva v sebe stopu v nás. Malé potôčky, čo našim srdciam dovolia sa rozpínať do priestoru, vďaka nim sme lepší pre dnešok. Kvapky zmenili sa na biele páperie a zasnežia hriechy svojim decembrom z neba. Letia snehové vločky..letia ako čas, naplnené želaniami v nás. Anjeli sa zlietajú k nám dole na zem, aby sme nabielo a do čistoty začali čochvíľa ďalší rok.krok..týždeň, deň, nádych..a či...život.

sobota 12. novembra 2016

Nadčasové..

Zbožňujem obliekať sa v štýle vintage..Neviem odkiaľ sa to vzalo. Jednoducho som sa odmalička cítila dobre v šatách,či sukniach a zostalo mi to dodnes. Nedržím sa žiadnych pravidiel, jednoducho sa riadim svojim pocitom. Keď, navyše spievam piesne tridsiatych rokov, kde tieto módne výstrelky môžem smelo prezentovať, som v správnom čase na správnom mieste..Takýto pekný čas sme mali opäť, spolu s výborným klaviristom Jožkom  v Lawyer´s Clube  v Humennom. Ak by ste si chceli vychutnať atmosféru typického klubu štyridsiatych rokov, spolu so živou muzikou, neváhajte a spríjemnite si večer.. Srdečne vás pozývam na naše najbližšie vystúpenie 2. decembra :)

Nadčasové sú piesne štyridsiatych rokov,pretože ak sú raz dobré, ani časom na ne prach nenapadá. Dnes je v móde počúvať platne na gramofóne, chodievať na koncerty. Obnovme spoločne ten čas.Žiť život najlepšie ako sa len dá. Vyberať si, tak ako dobré víno i naše myšlienky, nech sú radšej láskavé a lahodiace tanečným krokom pri tanci v páre.Život žiť vo výraznom forte a dopriať si i pianissimo.Nezabúdať snívať. Mať vybraný vkus a aj pri výbere miešaného nápoja vedieť hudbu počúvať i precítiť . Žime prítomnosťou, avšak to dobré..to staré ľudské bytie..to jadro, to v nás zostalo.. Verím, že v akejkoľvek chvíli, každý z nás by dokázal oceniť  tie skutočné hodnoty. Ak sa budeme chcieť pozerať, počúvať a vychutnávať, nemusí na nás dopadať tlak komercie, môžeme byť takí akí sme, bez pozlátka.

nedeľa 6. novembra 2016

New post ..venovaný priateľstvám

Keď som videla po čase fotky z jednej krásne svadby, do mojej duše vkradla sa nostalgia a oči sa naplnili rosou..nie zo smútku..skôr zo životnej spravodlivosti plynúceho času..
Zrazu som vedela, že napriek tomu, že mám všetko, čosi mi veľmi chýba..ten kúsok ženy, spriaznenej duše,čo z tých záberov vidieť v toľkých emóciách.. Chýba mi ten kúsok môjho ja. Najlepšia priateľka. Je ďaleko v Nemecku a šťastná. Len mi je smutno za tým kúskom krásneho života, čo sme spolu prežili. Ja sama to so sebou častokrát neviem vydržať , no najlepšia priateľka vždy vie. Každú negatívnu myšlienku, či moju typickú hysterickú ženskosť. Vždy vedela obrátiť v svetlejšiu chvíľu. Dnes tu však sama prehĺtam horké sliny. Ako veľmi mi chýba.
Každá chvíľa s najlepšou priateľkou je neopakovateľná a  jedinečná. Je treba tie chvíle užívať naplno, lebo sa rovnaké už nestaú, lebo každý moment je nový..iný.. I preto píšem blog. Poviem to na rovinu do módy sa nevyznám. Nedokážem písať blog o móde a oblečení. Potrebujem akoby písať ešte o čomsi inom.. o umení... o kráse života, o prebúdzaní toho pekného v nás, o ľudskej výnimočnosti.. Chcela by som cítiť a obliekať sa pre každý nový deň.. Najradšej do sukní a šiat, tak vynikne tá naša božská ženskosť milé dámy.Ak ste ju v sebe ešte nenašli, oblečte si šaty a budete sa cítiť pekne. Ani nebudete vedieť ako, a tí muži ktorí zabudli byť gentlemanmi vám zrazu otvoria dvere pi vstupe do miestnosti.
Každý deň otváram dvere svojich dvoch šatníkov a rozhodujem sa aj vďaka šatám aký budem mať deň. Ak si dám na hlavu klobúk, neviem byť na svoje okolie zlá, aj keď tie čertovské rožky, príznačné pre moje priezvisko mi vždy spod  klobúka trochu trčia. :)
Späť však k priateľstvám a k mojej najlepšej priateľke. Na jej krásnu svadbu som zvolila žlté šaty, pretože sú ako ona. Vždy bola pre mňa slniečkom. Prajem si písať o všetkých dobrých a krásnych veciach na svete a preto som sa rozhodla napísať o jednej výnimočnej žene, ktorá teraz žije vo Frankfurte, je šťastná so svojím manželom a majú už aj krásnu dcéru. Moju najlepšiu priateľku som spoznala na Konzervatóriu v Košiciach pred hodinou telesnej výchovy. Mala krásne husté vlasy a vyžarovalo z nej slnko, usmiate a hrejivé. Vedela som, že s ňou chcem bývať na internáte. Rok trvalo, než sa mi želanie splnilo, no našťastie hviezdy za internátnym oknom nám boli naklonené.Zážitky plné smiechu ma i dnes vedia poštekliť. V umeleckej mysli sa zrodia nápady aj také, že sme si na seba v noci natiahli plachty a zmenili sme sa na hrozivé strašidlá blúdiace po izbách. Záchvaty smiechu mi dodnes rezonujú v hlave. Na našej toalete bol dokonca wc zošit a každý návštevník, ktorý si prišiel "posedieť" musel čosi napísať.. Niečo ako facebook, len trochu inak :) Dnes mi je  ľúto, že väščinu času na škole sme trávili učením sa a cvičením na gitare či klavíri. Keby to tak nebolo, neboli by sme dnes také aké sme, no mohli sme si Konzervatórium a jeho možností častých účastí na koncertoch vychutnať viac. To, že sa čas vrátiť nedá, o to je vzácnejšia spomienka minulého času, čo sa kdesi rozplynul..Majuška je jednoducho úžasná. Neznášala som ranné vstávania a ona ma vždy budila so slovami: "Monka, vstávaj, už je krásny, deň!" a ja som jej na to s mojim tradičným negativizmom len odvrkla: "Maja, nechaj ma spať" ..nikdy ju to neodradilo a na ďalšie ráno ma takto budila znova. To platilo nie len pre rána na škole.. Platilo to tak stále. Nech sa dialo čokoľvek vždy pri mne stála.. Aj keď mi bolo najhoršie. Neviem kde brala silu a energiu držať nad vodou mňa i všetkých naokolo, dokonca i mojich blízkych v časoch veľkých životných búrok a omylov. Túto krásnu dušu neodradila ani moja hysterická panika pred skúškami na vysokej škole. Keď bolo treba učila sa za nás obe a na skúške písala obrovskými písmenami aby som čo to odpísala. Tečú mi slzy po tvári, keď si na to spomeniem a udivuje ma veľkosť tejto krásnej ženy. Ani ja sama som to so sebou niekedy nevedela vydržať, no Majuška vždy. Dlhé roky.. Možno preto, že má päť mladších súrodencov, snáď preto mala so mnou vždy toľko trpezlivosti.Hriechy máme všetci, aby sme  vďaka našim priateľom, ktorých nám anjeli pošlú do cesty,mali  možnosť očistiť sa.. Preto dnes táto spoveď.
Venovaná priateľstvu .. žitiu, ľudskému bytiu ..
Vždy si stála pri mne..najdrahšia priateľka..ďakujem ti za to..

A aby sme trošku odľahčili nostalgiu, milé dámy, ak vám krásne šaty aspoň čiastočne vynahradia najlepšie priateľky, ktoré sa vydali a vy ste staré dievky jak ja :) som tu pre vás a môžete si u mňa za cenu dohodou požičať na blížiacu sa plesovú sezónu jedny z krásnych šiat :) fotky, nech sa páči :)  Na novej stránke https://www.facebook.com/Egg-fashion-blog-351247668551788/?fref=ts

pondelok 24. októbra 2016

Fantázia k narodeninám

Všetci tí, čo by sa chceli zaskvieť pekným programom, či tanečným vystúpením, Fantázia je tu ako na zavolanie.. preto bolo pre nás cťou , podarovať k prvým narodeninám  obchodného centra Forum v Poprade  darček v podobe troch tanečných choreografií..  Tak ako aj pri slávnostnom otvorení i teraz sme sa tešili veľkej obľube a potlesku. Choreografie trénerky Janky Gregorovej, či už to boli milé "Mačičky na streche," šarmantné dievčatá ako z "rokov šesťdesiatych" alebo víťazná choreografia "Nočná mora", ktorá len nedávno získala titul majstra Európy na tanečnej súťaži v Budapešti, Oslava mala verím, že i vďaka nám skvelú atmosféru a ako sa na narodeniny patrí tak i zábava bola v plnej paráde.




Farebné tóny jesene

Lístky jesenné padali nám do dlaní v podobe tónov  pestrých.
I melódie piesní obliekli si októbrový šat   k farbám  hudobných  nástrojov, ktoré sa rozozvučali vďaka šikovnosti našich milých žiakov z Fantázie. Na doskách Domu kultúry vo Svite sa rozozvučali struny, klávesy, hlásky spevavé a nadšenci klasickej hudby zažili pekný malý jednoduchý koncert, ktorý mal svoj veľký štýl a šarm ukrytý v množstve hodín venovaných každej skladbičke, sonatíne či piesni...

Len tí vedia to tajomstvo, čo trpezlivo spájajú tón po tóne do jedného celku, aby vďaka hudbe mohlo tu byť vo svete ( Svite) krajšie.. Možno i tie stromy to vedia .Keď jednoducho a odovzdane púšťajú zo svojich konárov pestrosť každoročne.  Hudba je i o tom.Vzdať sa listov ako  času,čo je venovaný notám, ktoré sa nevinne  tvária ako čierne bodky, a vďaka nim hudba  vie byť ako všetky ročné obdobia. Prečkať zimu, aby novými melódiami vedeli sme zakvitnúť a potešiť opäť.
Každý nástroj mal svoju pieseň..snáď sa i srdcia starých mám a otcov rozozvučali, keď pekným slovom ich potešil literárno dramatický odbor so svojimi divadelnými scénkami. Klavír sa tešil tiež a ak by na chvíľu  klávesy vymenil za podobu ľudskú, istotne by aj on zatlieskal.. Zazneli, okrem iného,nežné Hlásky dievčenského zboru, gitarový orchester, ľudové piesne v sprievode akordeónu.
A ak nás počuli svitovské stromy, istotne sa už tešia na snehovú prikrývku, veď my si pre ne i pre vás opäť niečo pekné pripravíme.





nedeľa 16. októbra 2016

čarodejka..



Hudba....tá ponúka nazrieť do iných sfér, ak smútok dostaví sa v duši, vie liečiť..ak šťastie, veselá melódia zavíta..chce sa nám spievať..
Oslobodzuje, povznáša, vie sa hnevať i opantať vášňou svojou,aj keď je každý sám.
Ako struny na jednej gitare. Sú od seba, aby mohli zaznieť v piesni ..tešiť sa ránam i večerom... Hudba sa nedá okresať, skrotiť, oklamať..
Viem to čo viem a objaví sa i ten pocit, že neviem vôbec nič.. Akoby som stále bola hudbe čosi dlžná. Pritom som jej venovala stovky hodín.Stále ju treba dotvárať. venovať sa jej, a pri vystúpeniach želať si tú správnu atmosféru. Ak sa hudbou svojou, i piesňami dokážem dotknúť čo i len jedného srdca, nech sú piesne i o pár akordoch.. Keď zatvorím oči, niekde na javisku a spievam, je jedno kde som, ponáram sa v daný moment do sveta tej hudobnej poetickosti...vtedy nachádzam odpustenie, svoju podstatu, a aj dôvod prečo žijem..

utorok 11. októbra 2016

Srdce..k rodnej hrudi prikované..


..Len si prajem zachytiť zopár krásnych chvíľ z miesta, na ktorom som ešte nikdy nebola,a nevedela som výjsť z údivu..Toľko krás máme na tom našom Slovensku a žije v ňom i mnoho úspešných ľudí, ktorí ak si niečo zaumienia, idú ako parný valec vpred a nechávajú za sebou výsledky v podobe ohromnej práce..Umelci vinári.. tak by som nazvala, tých, čo sa starajú o celú cestu vína, od zberu hrozna až po naplnenie fliaš s etiketou, na ktorej je meno, čo má cveng..Pozerala som na to všetko sediac na lavičke, kde bol vinohrad zaliaty slnkom a tie plody vyhrievali sa v dedinke Malá Tŕňa na Tokaji.. Nevyznám sa.. tak ako  možno niekto nepozná noty v hudbe, no ak začuje pieseň, ktorá sa mu páči,  srdce zrazu pookreje.. nepoznám reč vinárov. ..Bola som len oberať hrozno.. Však začula som tóny chuti niekoľkých odrôd, ktoré zaznejú najlepšie vďaka akejsi alchýmii ktorú len  ľudské ruky, um a láska, dokážu vytvoriť.. Tej porozumie každý ..

..Dážď.. slnko... melódia rozplynie sa v chuti na jazyku, každý rok je iná   .... Podľa tej slovenskej prírody, podľa toho ako sa rozhodne Ten hore, čo dáva pozor i na počasie v nás..Chcela by som pochopiť, možno vedieť čítať noty v chuti..vedieť oceniť tú prácu ľudských rúk..naučiť sa hlavne, ten život vychutnávať.. Zbierala som hrozno.. a tak pekná práca to bola.. každý strapec musel prejsť rukami.. Aká blízka podobnosť vznikla mi s hudbou.. ďalší kúsok krásy, umenia.. niečo čomu treba venovať pozornosť..Som rada, že som mohla spoznať hudbu umelcov vinárov, pretože v ich práci dajú sa nájsť Variácie na tému Zeme ..neba i všetkých živlov.. zlato tekuté..dá sa vliať do dreva.. Buďme hrdí na našu malú krajinu rôznorodú, láskavú, kde zem je úrodná.. nuž skúsiť.. vychutnávať..






 


nedeľa 2. októbra 2016

Vo vinohrade ..

Krásne prostredie v čarovnom vinohrade Tajna obklopili  retro piesne a slnko pri západe zalialo scenériu jesennej prírody.. Hrozno pred oberačkou ..čas v roku, kedy plody dozrejú a dotykom ľudských rúk zmenia sa na víno..taký pohľad som pri spievaní ešte nemala. pekne sa nám hralo, každý akord ako strapec hrozna zrelého prechádzal od nás k hosťom. Neustále nachádzam spojitosť, že dobrá hudba a víno sú po boku ruka v ruke dvojicou potešujúcou, ako slnko, čo každej bobuľke dá sladkosť..








nedeľa 18. septembra 2016

Malá ukážka videí hudobného dua Sweet & pepper


Malá ukážka našich videí, aby ste ,milí priatelia, mali zhruba predstavu ako naša hudba znie. Dokážeme obsiahnuť repertoár cez jazzové štandardy, tradičné slovenské tango, súčasné piesne v retro štýle a taktiež máme i vlastnú tvorbu. Vieme sa priblížiť i danej téme vašej akcie,či  podujatia a prispôsobiť repertoár vášmu želaniu.


Golden age festival

Preniesli sme sa v čase do čias tridsiatych rokov.. Stačilo zavrieť oči a predstaviť si aké to asi bolo, kým sa dávne časy  pominuli.. Vďaka zanieteným muzikantom táto hudba znovu ožíva a vyvoláva v nás pocit  vznešenosti, pocit že len pre vás, v daný okamih hrajú skvelé kapely.. Hudbu, ktorá rozžiari nejednu tvár.. bolo nám krásne...všetkým čo sme na festival zavítali.. Mohli sme si predstavovať tie dámy v krásnych šatách a pánov v oblekoch a v klobúku.. a k tomu nám hral jazz...tak božsky..Lam trio, Fats jazz band a Hot jazz band.

 Stále sme to my ľudia ..či už to bolo vtedy alebo je to teraz, hudba nás spája a tú akú sme na Golden age festivale  počuli, tá je nadčasová, nestarne, má kúzlo. Chcelo sa mi tancovať, prirodzene prejaviť radosť z toho, že som sa mohla vydať na cestu do čias minulých a počúvať tradičný jazz...kvalitná hudba hraná bravúrne a s láskou, tá nikdy neomrzí. Dá sa počúvať dlho, dá sa s ňou tešiť. Už teraz sa neviem dočkať ďalšieho koncertu, festivalu, či tančiarne..Ďakujem Ladislavovi Fančovičovi a Janke Dekánkovej za to s akou láskou a zanietením tento festival pripravili, už po tretíkrát.




nedeľa 4. septembra 2016

..to, čo nevyprchá..

Ako vonia šťastie? v okamihoch..v čistej piesni..dá sa ako lúče slnka chytiť..prežiť, pocítiť, nechať si..




streda 31. augusta 2016

Jeseň..




Slnko zapadá za les a trávu vyblednutú jeseňou do zlata..svojimi lúčmi zdraví..Ty si môj jediný tak sa mi marí.. Každým krokom ruka v ruke s prírodou, naberám na istote , že tak ako každý strom so stálosťou sa týči, naberá síl z ticha ..tak vo mne naša láska dýcha.. Ľahla by som si do machu .. veď by sme si počkali na návrat ďalších bozkov slnečných .. pohlaď ma tak ako ja keď hladím listy..zelené, ale aj tie čo zožltnú..i teba v náruči svojej objímem..kým do zeme farby tmavých olív ..korienky nezapustíš.. polievať si ťa budem.. Z myšlienok ma vyrušila akási osa, čo mi sadla na čelo..neodháňam ju..po chvíli odletela..možno mi chcela len..požehnať..

Napĺňam svoju dušu láskou a pokorou..šumenie listov.. umenie.. Dychtivo hltám ten vzduch jesennej hory ..v duši je mier..oheň ten nehorí..veď všetko aj tak na popol by zmárnil ..a nám sa máli...Chceme sa hnať, no nie je vôbec kam sa ponáhľať ..hovor so mnou.. Nie len vtedy, keď po čase sa zídeme..pahltne ukojiť svoje vášne v perinách nech už je kľud..ten nebude.. len vtedy ak budem za tebou kráčať ak aj nie ruka v ruke ..no a čo..Nechcel by si sa ponoriť hlbšie mi do srdca ? alebo ja tebe..V plytkých vodách močíme si členky .. Chutnáš prírody dary a bosou nohou nevkročíš do nej ..nechávaš ma samu..po milovaní moju dušu neustlanú..Kde hľadať ťa mám? Ja nie som prázdna fľaška..Chceš sa napiť z mojich sĺz, ktorými nám blahorečím..odložím ti ich do skla..do karafy..Možnože sa usušia kým dostaneš sa k nim. Čo mi zostáva? Zmieriť sa s tým? Ty vieš ma za moment naplniť smiechom ..a kde sme my? Ak neboli by noci so sladkým hriechom ..

nedeľa 28. augusta 2016

O mne..


Som dušou v tele ženy.. Narodila som sa v septembri, keď listy začínajú padať na zem a stromy vo svojej prirodzenosti, bez zábran odkladajú do ulíc svoje šaty..Od sudičiek som dostala do vienka talent, o ktorý by som sa najradšej podelila s celým svetom,a priala by som si urobiť ho ešte krajším a lepším.. možno piesňou, alebo i dvoma.. Od útleho detstva spievam..išlo to akoby samé a s ľahkosťou. Ako som rástla, bola čoraz väčšia i zodpovednosť pracovať na vzácnom dare, čo som zhora dostala.. Vďaka kúzlu hudby a melódie som študovala na Konzervatóriu hru na gitare.. Veď ako by som si cit k muzike mohla nechať len pre seba, keď je pre mňa priam povinnosťou posnúť to krásne prežívanie ďalej k ľuďom, k vám..Vo svojich šesnástich rokoch som začala písať piesne.. jednoduché, s pár akordami, s textami, aké mi bezprostredne napadli..vložila som ich do rýmov a rozdala tam kde bolo treba, hrávam ich stále..pripomína mi to vzácnosť tej chvíle, neopakovateľnosť a otvorenosť Inšpirácie, ktorá prišla a občas ma navštevuje. Piesne som hrávala so svojou kapelou, neskôr dostali nový výnimočný šat, keď som ich hrávala s harfistom Jakubom Rizmanom, s ktorým sme vydali aj cd ako duo  Eggcutters. Je mi taktiež veľmi blízka hudba tridsiatych rokov, ktorú som interpretovala v zoskúpení duo Lavenders. Aktuálne pôsobím s klaviristom Jozefom Štrbkom,duo Sweet & pepper. Hráme moju vlastnú tvorbu a taktiež i jazzové štandardy, hudbu tridsiatych rokov, slovenské tango a súčasné hity v retro štýle. Spievam, teda žijem.. Spev je čosi, čo ma nesmierne napĺňa šťastím a toto šťastie rada rozdávam ďalej..Hudba je čosi, čo robí svet krajším, veď kde by sme boli bez umenia. Snáď sa môžem  pokladať  za umeleckú dušu. Verím, že lásku k hudbe rozvíjam i u svojich žiakov. Učím gitaru a spev na umeleckej škole Fantázia v meste Svit, ktoré svojou malebnosťou otvára náruč tvorivosti. Som obyčajným človekom, dušou v tele ženy..čo túži niečo zmeniť..pár piesní do ticha.. nimi aspoň jeden úsmev vyčariť alebo pokoj a mier v srdci.. Tak krátky je život.. žijem ho tak ako viem..jednoducho..s láskou..a ak sa mi čosi nepáči môžem si ho hneď premaľovať trblietavými farbami..venujem sa i maľbe na telo..a obliekam sa celkom inak..možno niekedy tak akoby som do tohto sveta vôbec nepatrila.. Tvorím..keď si obliekam šaty..tvorím keď múza ku mne zavíta.. Tvorím, keď slová sa mi do viet spájajú.. niekedy i do rýmov..tvorím na tú krátku chvíľu, čo sme tu...

In Italia

Ku každej fotke..najradšej  by som dala kúsok svojho srdca.. Na miesta , čo dýchajú históriou, krásou mora..niekedy možno ťažko hľadať slová ..mať kus duše vo víre krás sveta ..snáď by mohlo to srdce bijúce zvoniť kamkoľvek by smerovali kroky.. Želania sa plnia ak o ne prosím.. svet ten vie priblížiť hviezd plné priehrštia.. veď je krásny.. načúvam vlnám i vetru vo chvíľach opojných a keď z toho slnka bude chýbať.. pozriem sa na pár záberov ..Kamkoľvek ideme.. vždy na nás svieti..

Krásna dovolenka..farebná a naplnená..
Taliansko mesto Grado, Benátky Piazza San Marco, Canal Grande, alebo pláž Porto Piccolo v mestečku Sistiana.. Sen, ktorý sa mi v reálnom farebnom spektre zazdal na pár dní..
















piatok 19. augusta 2016

Chvíľa večerná

..Chvíľu trvá kým každý z nás  nájde sa..kým povyberá ľudí,ktorí ho sprevádzajú na krátkej ceste.. Kým  vezme si pre seba kus šťastia.. Nech ho každý má aspoň trochu pre seba.. neoplatí sa čakať...klásť otázky ako dlho..

Život,ten poklad prejde po chvíli
..zostane láska, ktorú treba rozdať..snáď sa nemýlim..
..tým bohatstvo vieme do srdca pozvať..
rozdávam tóny, ktoré snáď tú radosť prinesú do uší..
keď spievam.
.hudba tá sama lieči..snažiť sa nemusím..

Mám ten pocit blaha ako malý človek interprét ..aj zopár piesní v gitare..
Vyberať treba prezieravo.. komu odovzdať ten čas.. podobný si podobného hľadá
..duša tá večne mladá..  snáď cíti a počúva čo vravia jej anjeli
..Občas si dve duše  proste spolu sadnú
..možno na ceste života
..možno na stoličku za klavír
..možno niekde do trávy medzi kvety či na starú stoličku z dreva..
 niekedy na chvíľu, inokedy na čas dlhší..aj tak je to však celé krátke..
Život raz bude ako pohár dobrého vína dopitý..môže však ešte dozrievať..
Ďakujem za všetky krásne duše..čo sadajú mi na nos..vedľa mňa..po boku..pohladia úsmevom i slovom.. voňavé je šťastie.. ak si ho človek čo i len trochu dovolí..dopraje..trošku si z pohára odpije...



utorok 9. augusta 2016

Sweet & pepper

Hrať.. možno pre všetkých ..pre vás.. V akom štýle? ..myslím že sme schopní zahrať takmer všetko..prierez populárnej hudby tridsiatych rokov až po súčasnosť.. Klavirista Jozef Štrbka dodá skladbám to správne korenie, ja piense spevom  zjemním, tak trochu osladím a niekedy je to i naopak..hlavne aby to znelo lahodne.. máme radi rôzne výzvy a dokážeme náš repertoár prispôsobiť i téme daného podujatia. Sme veľmi radi,ak ako hlavné menu môžeme ponúknuť známe jazzové štandardy, chutia nám aj súčasné piesne spracované do retro štýlu, čerešničkou na torte je aj moja vlastná tvorba piesní, ktorá sa príjemne počúva.. Dokážeme pripraviť aj iné chody hudobných jedál pre uši, či už sú to ľudovky alebo piesne z repete. Ak už je to jazz, pop, swing,  verím že vieme zaujať všetky chuťové poháriky a vystihnúť ten správny moment kompozície chutí tónov.. Veľkým úspechom je pre nás, keď sa ľudia pri našej hudbe cítia dobre, keď sú spokojní, majú úsmev na tvári. My vás radi ponúkneme z nášho jedálneho lístka. Nedávno sme boli i hudobnými hosťami na "Talkshow" Miroslava Donutila, kde sme mohli svojou vlsatnou hudobnou tvorbou obohatiť toto skvelé vystúpenie. Tešíme sa, ako možno i pre vás pripravíme to najlepšie z našej melodicky farebnej kuchyne :)