Paralelné svety, výstava obrazov z výtvarného ateliéru.

 Paralelné svety. Každý z nás má ten svoj. Keď premýšľa, keď nahliada na všetko okolo svojim pohľadom. Snažíme sa vychovávať umelcov na ich jedinečnej ceste, viesť ich , aby vedeli nájsť krásu v listoch ako sa vo vetre chvejú, dať farbu na plátno presne tak aby sa zaskvela. Aby smelo ťahali uhlíkom po papieri, vdýchli hodinám, čo zapadli prachom nový život. Nie sme tu sami. Učitelia a žiaci sú tu spolu. Sprevádzajú ich múzy, čo šepkajú do dlane ako maľovať, tvoriť. Každý obraz i skvosty z keramiky hovoria svojim vlastným jazykom. Stačí pozrieť sa správne a porozumieme. Umenie ožíva v čiarach na plátne, v rukách sa modelujú myšlienky. Na výstave, ktorú slávnostne otváram sme obklopení všetkým tým, čo sa možno zrodilo v snoch, čo driemalo vo víziách a sa stalo skutočnosťou, hmotou. My si to umenie môžeme chytiť, pozrieť sa naň z blízka. Môžeme si vziať ten správny kľúč a pootvoriť dvere takému svetu, akým sa chceme obklopiť. Svet Fantázie nepozná hranice. Len sa zasvieti a s ním sa potom môžu zažať ďalšie svety.. ďalšie a ďalšie ..v každom z nás. A keby sme i stratili kľúč, stačí srdce otvoriť dokorán..

Májové melódie

 

Čo sa v zvončekoch skrýva? Stonka zo zeme vykúka. Vraj môžeme snívať. Rozkvitnúť jak lúka. Drobným kvetom nevadí plášť zimy. S májovým slnkom prebuďme sa i my. 

Stalo sa vám niekedy, že ste počuli zvonenie v ušiach? Čo, alebo kto to mohol byť? ..No predsa víla Zvonilka. V jej sprievode vám šikovní klaviristi a gitaristi z Hôrky zazvonili svojimi milými skladbičkami.

Modrá farba zvončekov schovala sa za oblaky. Zahrali sme si spolu. Tréma? Kdeže, žiadne strachy. Čarovný svet Fantázie je už taký. Každý tón má svoje miesto, aby vám slnko radosť do srdca vnieslo. 

 Či už je to v máji alebo v iný mesiac, Fantázia prináša úsmev na tvári. Na hudbu a umenie dá sa vždy spomenúť a svet si prikrášliť. My na malé umelecké dielka myslíme každý deň.