Semiačko, Kohútik a Sliepočka.
"Prečo je tu taká tma? Nič nevidím. Neviem čo mám teraz robiť? Len cítim. Malo by som asi rásť. Ale kam? Tuším, že hore. Niekam kde je svetlo. Potrebovalo by som svetlo. Vodu? Snáď ma niekto poleje. Ako tam je? že by som skúsilo vyklíčiť na svet? Ale asi sa trochu bojím. Zostanem tu radšej v tme. Alebo nie? Skúsim to.Skúsim rásť. Dívať sa na svet. Možno je tam čosi nové. Možno niečo zažijem. Snívam o svete v ktorom je mier.. Inú cestu nepoznám len takú čo k pravde volá. Ak si niečo pamätám tak na svete je to škola. Inú cestu nepoznám. Len jednu čo vedie nahor. Rozkvitnúť do rozpku. Vytvorím vlastný názor. Ako je to len tak rásť, tešiť sa slnku vetru. Objavím tie krásy snáď Vyrastiem si tu na dvor. Čo to je, jeeej a vy ste sem načo prišli? ste ako zelené listy a ja púčik. Ešte neviem či ľaliový alebo aký, no je tu krásne. Zložilo by som o tom báseň. Semiačko malé čo na dvore si rastie, skúša nájsť svoje šťastie. Slnečný lúč a kvapku vody. Zisťujem ako to na svete chodí. Prvý lístok zelenej farby, užijem si kopec srandy. Nájdem si v slobode, tajomstvá vo vode. Mraky búrky. do slnka žmúriť, a len tak ľúbiť. Celú zem.. Rastiem a hádam sa mnou nikto nenapasie. Som len malá bylinka v záhrade tajomstiev v zázrakoch nedá sa poznať hnev. Veď je tu toľko krásy. Ale čo sa to sem blíži. Akýsi zobák a pierka našuchorené. vravia veru kotkodák. Čo je to? Pes alebo vták? Veruže si nepamätám. som ja ale popleta. Každopádne, a to nie je márne, prinášam svetlo a lásky veľa. Hudba aby stále znela. Každá mláka mohla by odrážať nebo. Potom bude aj tu dole a bude to už jedno. S láskou nemusíme zaobchádzať striedmo. Dávať jej dosť treba.
Sila života, dívať sa zblízka a ešte bližšie. Je tu rovnováha, všetci sme prepojení. Nikto nie je sám. Aby vyrástla láska, najskôr treba poznať tmu. Lístkami odohnať každú starosť.. ako rastlina čo obopína múry domov s nádejou, keď majú význam priania, vyznania.. Visňaga
Tvorí sa život.. ako liana. Zalievajme láskou. Vyrastie taká, aby už nemusela dlho pod zemou čakať. Prvýkrát uzrieť svetlo. Silou deriem sa hore, najväčšou akou vládzem. Na vzduch, za slnkom. Snažím sa odsunúť každý kúsok hliny, aby som už bolo s nimi. S rastlinami, s púpavami, so zvončekmi, so slnkom, dažďom. Čo je to nad nami? Ešte kúsok a zasvieti svetlo. Ešte kúsok zeme. Vitaj, už si tu. Vyšlo si zo svojho úkrytu. Malý kúsok stebla, nového kvetu. Stonka púpavy vykúka zo zeme. Okvetné lístky sú najskôr zelené, potom v puku, žlté a biele, rozfúkané na celú lúku. Aby pokračoval život, tam kde spievajú vtáky. Tam kde deti môžu skočiť do mláky, za dažďa dáždniky nenosiť, o nový lepší svet poprosiť. Anjelov, nové výzvy, slobodu.
Povedz mi ešte čo ma čaká, v tmavej noci snov. Zelená hora vie byť taká. Plná želaní a slov. Spojená so zemou, s každým prameňom. Všade navôkol, aj na miesta kde dohodíš kameňom.
Kúpať sa v dúhe, za dažďa i za slnka. Všetko veľké narodí sa len z malého zrnka. Prichádza niečo nové. Nečujné a snové. Prítomný okamih, slová skladajúce sa zo slabík.
