utorok 16. októbra 2018

divadlo na cestách a skutočné hodnoty

Plné dojmov a emócií sú chvíle strávené na našich cestách divadelných.
Nežijem ideálny život, no v divadle to ideálne je. Tam  dá sa zabudnúť na všetko, čo nie je podstatné. Je to akoby kompenzácia vrások, lások.
Javisko a hľadisko dáva môjmu životu naplnenie.
Som rada, že nestíham toľko písať, mať toľko dokonalých záberov.
Keď kráčam ruka v ruke s umením, užívam si chvíle, ktoré by azda stratili zo svojej skutočnosti, ak by boli rušené prievanom otvoreného okna v počítači.

Smiem kráčať po doskách divadelných
opatrne aby sa nerozplynul sen..
Hodnota pravá
z tých momentov sa skladá.
Neviem zachytiť do slov.
Život, ktorý tak naplno dýcha..
..je to však pýcha..
Keď každý nádych je tak skutočný
bez retušu.
A tak dávam svoju dušu..
 divadelnej opone
úsmev i plač v slove
noseniu rekvizít, prípravám, sladkému potlesku,
čo vynahradí mnohé.

pondelok 24. septembra 2018

Svet môže byť pre nás slnkom zaliaty, aj keď je zamračené.

Verím, že všetko je prepojené a pod ochranou niečoho omnoho väčšieho než si dokážeme predstaviť.
Akoby to bolo úplne jedno, či je to náboženstvo východu alebo západu. Mám jednoducho pocit, že všetko je to jeden celok.
My všetci a tento svet. Čo ak sa práve to božské odráža v nás samých, v našom ľudskom nádychu..? V ňom sa akoby ukrývala celá naša sila žitia. Aké by bolo, ak by sme mali dôveru v život tak veľkú a silnú ako keď sa nadýchneme.. Pochybnosti a strach by už v nás nemali miesto. Preto si prajem každým dňom ďakovať za nádych, za svoje srdce, myseľ, za slová, ktoré nech sú úprimné.
Aké teda náboženstvo? Základom každého je predsa to, aby sme boli dobrými ľuďmi.
Šťastnými, prajnými, pokornými, vďačnými so slnkom v duši.
Či už je to modlitba Otčenáš alebo mantra OM.
Ak aj nie každý zdieľa tento názor, len by som sa chcela o túto svoju slobodu podeliť.
Nech už vás robí šťastnými modlitba v kostole, alebo nevyslovujete žiadne slová, len sa usmejete, už to je prejav radosti, ktorá sa našim strážnym anjelom istotne páči.
Nie sme náhodou my tým zázrakom medzi nebom a zemou?
S nekonečným vesmírom, ktorý máme každý v sebe..nekonečným, plným hviezd a úžasu..
Či už je to Boží chrám, alebo je chrámom naše ľudské telo, nech je chlieb náš každodenný harmónia a láska. Každý predsa môže veriť v to, s čím je jeho myseľ v súzvuku.
Nič a nikoho nemôžeme vlastniť. To čo je najväčším darom sme práve my. Náš život, ktorý sa začína nádychom a končí výdychom. Je to to najdôležitejšie, čo máme.
Toto všetko mi pripomenul krásny zážitok na železničnej stanici vo Svite. Priestor sa naplnil zvukom slnečných bubnov a ja som mohla jednoducho byť.

nedeľa 16. septembra 2018

Duo Sweet & Pepper, výnimočné piesne, neopakovateľná atmosféra

Sweet & Pepper, pohladenie pre uši v podaní dvoch interprétov.
Jazz, vlastná tvorba, piesne v retro štýle.
Zvuk klavíra, spevu a gitary rozozvučia chvíľu tak, že bude jedinečná.
Hudba plynúca v čase a vy sa môžete nechať uniesť.
 Duo Sweet & Pepper, vždy brnkne na tú správnu strunu.
Pri živej hudbe ožijú momenty.
Tešíme sa na vás už  tento piatok v Arena Ružomberok

úsmevné veľké maličkosti

Dopriať si z času na čas krásne veci nie je vôbec hriech. Obzvlášť ak sú navrhnuté kreatívnou dušou. Niet pochýb, že takýto skvost môže ozdobiť svojou magickou tmavo zelenou nejeden deň.
Aj vďaka takýmto náušniciam sa predstavy  môžu stať skutočnosťou a z nenápadnej ženy vie byť éterická bytosť.
Nie vždy som sa mohla obliekať tak ako som chcela. V časoch základnej školy som mala jednu fialovú bundu, čo mi bola veľká, nohavice, čo nešli ani do čižiem ani von z čižiem.
Ako harmonika pre Moniku hrali mi tie rifle do taktu, v akom som kráčať vonkoncom nechcela.
Dnes je to však iné. Nekráčam tak celkom s dobou, no v sebe s takou ženou, že keď sa na ňu do zrkadla pozriem som to ja. Mám skvelého partnera. Môj šatník ma proste nikdy nesklame. Hýri farbami a dokonca má všestranné využitie. Z najobľúbenejšej izby zmizla ozvena. Množstvo šatstva tlmí zvuk, dá sa tu cvičiť na gitare aj v tedy, keď už má byť nočný kľud.
Smiem si cvičiť aj svoju fantáziu, keď sa každé ráno inšpirovaná počasím snažím namaľovať obraz, ktorého farby sa zväčša skladajú zo širokej sukne.
Najradšej maľujem obrazy z minulých storočí a niekedy sú to i abstraktné kreácie.
Ak sa za mnou nejaký pohľad otočí, verím, že som prejavená takto navonok zanechala obraz.
Veselý, zvláštny, iný a verím, že originálny. 
Keď aj nemám na maľovanie štetcom toľko času, namaľujem si aspoň svet podľa svojich predstáv, šiat a klobúka..
podľa toho čo mi ten šatník ponúka..
aj keď mi klobúk spadne keď zafúka..
Dáma s peknými náušnicami
tá si nikdy nezúfa..
Preto ich treba mať plnú šperkovnicu.
Zajtra opäť namaľujem ďalšiu skicu :)

utorok 11. septembra 2018

mačka

Nikdy som nezapochybovala o správnosti svojho rozhodnutia. Aj keď mám biele chlpy na svojom obľúbenom čiernom oblečení, aj keď za obeť padne nejaká tá kabelka, alebo mám pomotané šnúrky na topánkach. Vďaka mačkám je život "ňuňavejší" :)

Trblietavé,maľované, nadčasové..

Vedia mať magickú silu.. šaty..
Akoby sme sa my ženy vďaka nim stali vílami. 
Keď si ich oblečiem cítim sa krajšia a preto ich nikdy nie je dosť.
Sú pre radosť a tej by malo byť skutočne veľa.
Pozrela som sa do odrazu skla ako do čarovného zrkadla, za ktorým žiarili vystavené skvostné šaty od Blanky Matragi. Celkom som sa zasnívala. Zaodela chvíľu do šiat navrhnutých a maľovaných touto umelkyňou. Zatúžila som neísť najbližších pár rokov na dovolenku a začať si odkladať bokom na takú nádheru, ktorá by presiahla moje očakávania.
Aké by to bolo obliecť si také šaty a či ich vôbec som hodná.
Ten pocit si vypiť do dna..
ako najsladší mok,
bol by to do krajiny zázrakov..krok.
Aké by to bolo, vykročiť v takých šatách do života?
Možno by som sa bála.
Ak dotkli by sa vody a škvrna  času objavila by sa na nich?..
Čo by sa stalo s tým dokonalým skvostom motýľa, keď je to len chvíľa.. princeznou nie som. Kráľovnou smiem byť na chvíľu v šatách od Janky Bobulovej.
Tie za sklom mám vo svojich snoch. Neviem. Možno tam i zostanú, možno nie. Počkám ako v kukle motýľa a uvidím, čo osud prinesie..
Krásne šaty však budú  pre mňa vždy pohladením pre dušu.

utorok 4. septembra 2018

kráľovstvo Fantázia

Ak je práca hrou, je to skutočná fantázia. Dnes sme sa zahrali a úsmev nám hral na perách, keď sa hudobné nástroje rozozvučali v triedach. V očiach žiačikov zažiarila radosť vďaka pesničkám, gašparkovi a kráľovnej. Bolo skvelé byť dnes tak trochu dieťaťom a opäť sa zahrať.
Hru na kráľovstvo Fantázia, z ktorého sa na chvíľu stratili noty, no vďaka šikovným deťom, čo by sa chceli stať umelcami, sme ich opäť našli. Naše malé divadlo na kolieskach sa dnes zmenilo na niečo čo je naozaj. Aj keď bábky v skutočnosti neožívajú, verím, že vďaka hre, predstavivosti a fantázii bol jeden z prvých dní v škole pre žiakov čímsi výnimočný.
V umeleckej škole Fantázia sa môžeme aj my dospelí kedykoľvek zahrať a to je tá naozajstná výHRA :)
Dávame tak životu najavo, že nie všetko je tak vážne.

nedeľa 2. septembra 2018

Kráľovstvo Fantázia, triedne koncerty

Úvodná pieseň : (krátka, asi len tak na minútku a pol)

Bolo raz jedno kráľovstvo menom Fantázia
Práve o ňom vám zaznie táto melódia
Kráľovná Desiatka a pekná Rozprávka (to budeš ty ) :)
Tá pesnička čo už znie je vaša pozvánka.
Prišli sme vás z Fantázie rozveseliť
Povedať vám ako sa bez hudby nedá žiť.
Nástroje hudobné majú svoje hlasy
Klavír, husle aj gitara znejú do krásy

Počas tejto pesničky potlačíme paravan na kolieskach, kde už budú z druhej strany bábky, s ktorými sa bude trochu improvizovať, aby to bolo pre deti zaujímavé.
Ta ako bábkarka Rozprávka môžeš deti pozdraviť, aj pani učiteľku, povedať, že sme prišli z kráľovstva Fantázie a hľadáme nových hercov a umelcov do divadla. (Mohol by niečo už povedať aj šašo, bábka )
toto môžeme improvizovať.píšem to len tak orientačne
K : "No veru šaško, ja by som chcela aj iných umelcov v divadle. ty síce vieš vystrájať všeliake kúsky, no ja sa už niekedy nudím
Š: "No tak skús kráľovná či budú deti vedieť niečo zaspievať to som teda zvedavý"
K: Tak si vás teda vyskúšam či máte hudobný sluch a rytmické cítenie, ktoré je v hudbe veľmi dôležité a budúci umelci to musia ovládať
Š: "O čom by tá pieseň mohla byť?
K: Vieš čo veď v kráľovskej záhrade máme všeliake zvieratká.
(interakcia s deťmi hau hau psíček, mňau mňau mačička , ku ku kukučka...tlieskanie do rytmu)
Š: "Čo tak napríklad pieseň húsky biele"
K: "výborný nápad" je jednoduchá a istotne sa ju rýchlo naučíte
    Húsky biele húsky našej malej Zuzky..kde si vy periete vaše biele blúzky, kde si vy periete vaše biele blúzky

Zrazu sa však spoza paravánu objaví kuriatko a hovorí : " aké húsky a ja som čo?.. veď ja som kuriatko, keď vyrastiem bude zo mňa sliepočka, skúste radšej túto pesničku"

Cip cip cipovička mak mak makovička cipovička cipová makovička maková
(Niektorým žiačikom rozdáme hrkajúce vajíčka)

Kráľovná zaspieva úvodný verš z prvej pesničky a prestane jej hrať gitara. bude plakať a smutná ide za paravan, pretože z gitary sa stratili všetky noty. Všetky noty sa stratili aj ostatným nástrojom. Ani flauty nehrajú, ani zvonkohra (podľa toho aké nástroje budeme mať spredu vo vrecúškach na paravane) Kráľovná sa objaví v rukách bábkarky Rozprávky a pozerá sa ako bábka do vrecúšok a hľadá kde sa stratili noty.. "ani v tomto vrecúšku nič nie je, ani v tomto..a aha...tu je na notovéj osnove jedna veľká pomlčka..
Čo urobíme deti? Kto len mohol schovať naše noty? Určite to bol ten zlý čarodejník Hluk Strachoprd."
"Aha" tu je niečo.. nejaká zaujímavá krabička...čo je to na nej? "žeby to boli nejaké koláčiky?"
možno ich treba poskladať.. veď to sú rytmické hodnoty nôt..celá polová štvrťová osminová
možno takto nájdeme aj kľúč od zamknutých notičičk, istotne budú v tej krabičke.
( Deti poskladajú noty, mohli by byť aj na magnetickej tabuľke spolu s pomlčkou)
keď ich poskladajú, získajú kľúč a krabičku s notami otvoria.
Notičky poukladajú na notovú osnovu a hotovo, nástroje začali hrať aj malej gitarke znejú struny a opäť si môžeme spolu zaspievať. Najskôr sa však naučíme refrén.

Kráľovná hrá melódiu : Celá, pólová, štvrťová, osminová
                                       notová osnova
                                       päť čiaročiek má
Začnem spievať celú pieseň, žiaci sa pridajú na refrén

a to je vpodstate všetko. Detičkám rozdáme letáčiky, povieme im že sa môžu prísť do kráľovstva Fantázia učiť hrať spievať.
Ty sa môžeš vyhrať s tými bábkami, Mirka, kde chceš, urobiť si tam aj svoj priestor. toto je taký koncept. V stredu keď príde aj huslista Majster Tomáš :) tak tam bude aj tretia bábka, čo sa na neho dokonca aj podobá. :) to ešte poriešime v stredu.




















sobota 25. augusta 2018

Ó šaty

Minule ma pani suseda zastavila na schodoch "Monika, veľmi by som chcela vidieť tú vašu skriňu" :) asi je to pekná "podívaná" z okna, keď bežím k autu v ďalšom z mojich bláznivých outfitov. Vraj to musí byť hrozné mať toľko šiat. Občas aj je, keď nemám nikdy dostatok vešiakov, keď musím žehliť a bolia ma ruky z toho, keď chcem na plnej vešiakovej stene odsunúť tú horu látok z jednej strany na druhu. Na druhej strane som však šťastná. Viem že materiálne statky by nemuseli ovplyvňovať šťastie, no ja občas rada tie šaty zarovnám a pohladím, poukladané podľa farby, v ktorých je občas neporiadok, niekedy si nemám ani kam večer ľahnúť, čo som pri tvorbe nového outfitu vyhádzala všetko čo to na posteľ. ach veruže to nie je len skriňa. Mám celú jednu izbu ako šatník, a k tomu v spálni skriňu cez celú stenu. Nemám sponzorov, nemám ani toľko drahých šiat a ani neminiem na ne cel výplatu. Rada sa však obliekam.je to ako tvoriť, maľovať obraz, je to zábava.. Do čiat sa môžem skryť do svojho sveta môžem vyjadriť svoju náladu. Také množstvo som rokmi nazbierala a sú to väčšinou bláznivé kúsky zo second handu. najradšej mám šaty dlhé. Také, čo akoby neboli z tohoto storočia a tie teda zbieram najradšej. dnes už ale často nenakupujem.snažím sa ..naozaj sa snažím zachovať si chladnú hlavu a neutopiť sa v tom.No neviem neviem, možno sa raz budem musieť presťahovať.. :) aby som to mala kam podávať. Ak by ste chceli ísť na karneval alebo hrať v divadle, pokojne ma môžete navštíviť. Asi je to zážitok a nesmierne sa teším, že som taká divná a veľmi ma to baví. Ja osobne chcem vidieť na ulici vidieť čosi iné. Niečo čo by vytŕčalo z davu. Našla som sa. Keď sa vidím v zrkadle v jedných zo svojich šiat, je skvelé, že som tam ja. Lebo ako povedala módna 96 ročná ikona Iris Apfel, "Najväčšia módna katastrofa je, ak sa pozriete do zrkadla a nie ste to vy"
šaty vedia byť odrazom nás samých, využime to v náš prospech.

..Len pár akordov

Je skvelé ako dokážu niektoré piesne zapadnúť do okamihu. Jednoducho, nenútene oslovia. Textom alebo melódiou ulahodia duši, sú liekom a myslím si že to je ich skutočná podstata.
Odkiaľ prichádzajú nové vety hudby?
Odkiaľ len sú slabiky slov, čo sú akoby kľúčom k srdciam ľudí.?
Častokrát práve našich najbližších dokážu otvoriť. Žiariť slnečným lúčom v daždivom dni.
Ďakujem skvelej a osudovej škole Fantázia, kedy som sa opäť mohla realizovať a rásť.
Byť na javisku je ako závislosť čo mi dodá lásky toľko, akoby som opäť bola zamilovaná.
Sú to len slová piesne. Je to len melódia..pár akordov a predsa je to naplňujúci pocit plnej a dokonalej symfónie. Byť v škole Fantázia je veľká šanca.
V malom meste myslieť vo veľkom až k hviezdam, v malých dedinkách pripraviť vystúpenia.
Dnes som sa cítila ako skutočná kráľovná.
Najmä vďaka očiam jednej ženy, čo mi dala tento jedinečný a krásny život.

nedeľa 19. augusta 2018

Noc hradov a hradných zrúcanín


Na Považskom hrade bolo bezvetrie. Kúzlo starých kamenných múrov znásobili tiene, ktoré tam odrážali pohyb nás hercov na javisku. Bolo plné hľadisko. Keď som sa trmácala v terénnom aute po ceste plnej skál, prekvapilo ma aký môže byť ten náš ochotnícky, divadelnícky chlebík dobrodružný. Povynášať rekvizity do výšin hradných siení, kde už zostala len predstava minulosti, pobozkaná vtáčími krídlami. Ako dobre nám bolo. Vysoko na hrade, Kde sme odovzdali umenie divadla Commedia v inscenácii Don Quichot a Sancho Panza.
 Keď vidím obecenstvo tlieskať v stoji
viem, že mi to za to stojí,
tá práca a akási rehoľa
v ráde hovoreného slova, pohybu
úsmevov a emócií.
Či už divák alebo herec..
Vďaka umeniu sme živí.
Tak i moja duša vznáša sa nad zemou
v opare bielej.
Život herca vezmem si za svoj..
bližšie k sebe..

 Noc hradov a hradných zrúcanín sa niesla v duchu divadla, ľudovej hudby, predstavenia sokoliarov. Aj Rozprávka Janko Hraško sa tešila veľkému potlesku nadšených detí. Nádvorie hradnej zrúcaniny v Považske Bytrici ožilo umením. Na chvíľu sme sa ponorili do histórie. Veď hviezdy i vtedy svietili, keď hrad zažíval svoj rozkvet. Tie isté čo svietia dnes na nás.





utorok 14. augusta 2018

farmársky víkend

Výhľady na okolitú krajinu sú na Donovaloch snáď najkrajšie v Hoteli Residence. Výborná atmosféra a oddych, to je čosi, čo si všetci zaslúžime. Obzvlášť, keď sa o vás v tomto prostredí vedia postarať kráľovsky a vy sa môžete nechať rozmaznať. Stačí tam zájsť na víkend, môžete prísť i so svojim štvornohým miláčikom. V mojom prípade to bol kocúr Jason, ktorého som vzala so sebou. Minulý víkend sa v priestoroch hotela ozývala skvelá ľudová hudba a zažiarili aj remeslá našich starých mám. Či už to bola výšivka alebo zdobenie perníčkov, u každého výrobcu by som si niečo kúpila. Dnes je to tak vzácne, vytvárať vlastnými rukami. Treba mať značnú šikovnosť a čas. Mám bielu šatku, ktorú kedysi háčkovala ešte stará mama mojej mamky. Hrdo ju nosím, sú v nej spomienky, upletené v každom riadku. Farmársky víkend mi pripomenul vzácnosť ľudského remesla. Myslím si, že jedného dňa sa vrátime späť. Z hypermarketov k výrobcom, ktorí vkladajú srdce do toho, čomu sa venujú.
Mám už veľa sukní. Radšej ich nerátam :) no nenakupujem ako kedysi. Dnes si počkám na jarmok a radšej si kúpim takú, ktorú jedna milá pani vlastnoručne ušila. Nekúpim si niečo z novej kolekcie rýchlej módy, čo na mňa vykúka z výkladu. Radšej si počkám a o to mám väčšiu radosť.
Počas farmárskeho víkendu ste mohli ochutnať slovenské vína, dať si namaľovať obrázok u mňa :) ozdobiť perníčky, ochutnať ten najlepší olivový olej, dať si zdravé maškrty, oriešky v raw čokoláde a so sladkou chuťou sa pozrieť i do areálu hotela, kde ste mohli ponúknuť lístok púpavy zajačikom, pozrieť sa na malého poníka alebo si vypočuť ako sa sliepočky chvália, keď znesú vajce :) Prídem i nabudúce, aby som mohla okúsiť tie iné myšlienky, v prostredí, kde je to veľmi príjemné a dopriať si pohodu a oddych.

štvrtok 9. augusta 2018

labute na sukni

Šaty od môjho brata. S labuťami. Vie, že ich mám rada. Vždy aj bez slov vedel prečítať každú moju náladu, nemusela som povedať ani slovo. Vždy vie kedy sa usmievam naozaj a kedy ma niečo trápi. dokonalo ma odzrkadlí v každej situácii. Lepšieho som si snáď ani nemohla vybrať. Keď som smutná alebo tak žensky nervózna, z jeho strany sa mi to vráti štvornásobne.
Za detských čias naše hádky neboli len slovné.
Aj s nožom ma naháňal a keby som sa neskryla do kúpelne, neviem ako by som dopadla, keď ma takto ohrozoval môj o šesť rokov mladší brat :) Už keď mal dva roky, rozbil mi hlavu. Chúďa dieťa, určite nechcel no ten porcelánový hrnček letel práve mojim smerom. Tak sa to s nami ťahalo roky. Raz dobre, inokedy zle, no vedel mi po veľkej hádke kúpiť k meninám tú najkrajšiu kabelku. Už je aj ošúchaná  po rokoch, no nedokážem ju vyhodiť. Veľmi by som mu priala lásku. Ak si ho uchmatne nejaká dievčina, vie si ho vychovať podľa svojich predstáv. Navyše má veľké srdce a je nesmierne prajný. Treba občas skrotiť jeho nálady, no naše gény Horehronie a Orava, to je proste bujná kombinácia..Ešte aj to naše pekelné meno, i tomu vďačíme za naše povahy.