Nastúpte na loď Fantázia, alebo nultý ročník letného festivalu

 "Nastupovať!" ..zavolal kapitán Modrofúz všetky deti, ktoré prišli do prístavu Buntavar preplávať cestu okolo Svitu..Nultý ročník festivalu Fantázia sa mohol začať, aj slniečko občas spoza mrakov vykuklo a usmialo sa, aby  more zábavy a umenia nebolo príliš rozbúrené. Veľká loď na palube aj s krásnou Kontesou Pompadúr trielila na vlnách muziky ako šíp a nebolo to len o chytení správneho vetra. Loď sa skladala okrem kormidla i z kajút ako napríklad z kajuty tanečne a výtvarnej. Na loď Fantázia nastúpilá nová pani tanečníčka Margaryta, nešetrila krokmi a loď sa nám rozhojdala v rytme latino tancov.........Odštartovali sme nultý festival Fantázie, na ktorý sa nemusíte pozerať len spoza okien :)

Melódie strún a piesne na želanie..

..Z povinnosti sa môže vykľuť poslanie, z priateľstva a stretnutia..láska, ktorú si dvaja ľudia, jedným romantickým dňom spečatia..jedným dňom.aká symbolika, keď potom celý život odohrá sa ako jeden deň..na ktorý sa však bude s láskou spomínať..Spočiatku som nerada hrala, no tiež som potrebovala čas, zamilovať sa do šiestich strún a dnes,keď viem zosobášiť hranie na nich a spev, do ktorého som zamilovaná odmalička, môžem spievať a hrať, ľuďom ktorí si zaželajú..piesne na želanie a je to pre mňa česť..tak ako to bolo v tomto prípade, v jeden netradičný piatok. Niekedy je úplne jedno, či človek spieva na svadbách alebo pohreboch, hlavne, že spieva a robí to, čo robí rád..ak vieme nájsť, čo robíme radi, vieme naplniť okolie i svet skladajúci sa z prchavých momentov..tak ako hudba, ktorá plynie v čase.. na piesne, na hudbu, na lásku, netreba tlačiť aby bola dokonalá, prijať ju takú aká je a na to treba občas dosť veľa síl. vedieť intuitívne prečítať indície správnych slov a melódií a dodať ich tam kde treba, s dobrým pocitom. Budem preto veľmi rada, ak dostanem možnosť, plniť ľuďom želania a pripraviť si ku ich krásnemu dňu, niečo, čo plynie práve z nich.. Aj improvizácie majú svoje čaro, no príprava spočíva i v otvorení sa niečomu novému a smiem tak načrieť i do svojich rezerv, o ktorých viem že sú tam niekde, no zatiaľ len v piáne..a preto prechádzam plynulo do forte a srdečne ponúkam svoj spev, tam kam by ste si len želali..

Siesta po šiestej.

Aj keď tu nemáme more a prázdniny sú pre mnohých z nás, len abstraktnou záležitosťou, inakosť dní spočíva v hľadaní mora tam kde i nie je.. jazierko na záhrade niekedy stačí, keď má ten správny prúd more možností a záľub..Siesta po šiestej..aj keď námornícke siete s čerstvými rybami sú v nedohľadne...obliecť si teda aspoň námornícke tričko..máme ešte more prázdnin, aj keď slnko pomaly zapadá, leto bude aj zajtra :)

Foto: Braček Andrejko Piekielnicki :)

Made in Slovakia

 Opäť raz pracovne, tentokrát na námestí v Poprade, ktoré sa vďaka slovenským výrobkom na jarmoku, stalo prehliadkou dobrého zo Slovenska..je až neuveriteľné, koľko tu máme šikovných a kreatívnych ľudí..
..a ja som si vymaľovala piatok a po zbalení stánku, po mne zostali len trblietky :)
bledomodré šaty ma na túto príležitosť zavolali zo šatníka, ktovie čím to bolo, možno kúzlom tých šiat za pár centov, možno tou netradičnou výšivkou, no zas sa mi podarilo patriť do iného sveta a vďaka kúzlu farby modrej oblohy, mali okoloidúci slnečnejší deň na tvárach

Som za svet s krídlami (rozprávka z vtáčej perspektívy)

...Cestou domov som znenazdajky, zbadala na ceste živého tvora..s krídlami..

Zobák dravca a krehké bytie..

Nečujne sedel a šuchoril perie..na strede cesty v tmavej noci.

..zbadala som.. ten kúsok duše ľudskej..ten oheň, čo nám treba rozfúkať, nech plápolá...

Sedel tam sám..

..a nádej v úderoch srdca smutne sa mu vplietala do pierok.

S kúskom tej mojej dobrej duše, ktorá občas býva skľúčená názormi iných..

..vzala som to vtáča do okrajov červených šiat a potom do dlaní..

"Kto si?"..spýtam sa, keď ho pohladím..

"vysilil som sa, nebolo času na oddych"

"moje meno je Dážďovník"

.... nemohla som ho tam nechať v tráve..keď by som chcela toľko dobrého zasiať,veď všetko živé volá,aby sme si všimli, čo je okolo..a nie len trieštili vzduch autami osobnými...čelami zamračenými...

Privinula som to vtáča k sebe, chvíľou sa mi chcelo i vyšplhať na rameno.

"Poď,odvediem ťa do bezpečia".. kde nedosiahnu pazúre doby, kde úškľabky neprirodzenej, povrchnej krásy vo svojej pýche nevyrastú až ku mne na balkón..

Posteliem ti do škatule od topánok ako v najhviezdičkovanejšom hoteli.

"Zostaň a oddýchni si".. nalejem ti čistej vody..a možno i sĺz..plné krčahy emócií..aby bolo

do zásoby..

...daj si aj zrnko, to ti neuškodí.. "ahá, ty len hmyz"..tak to ťa nenakŕmim..ponúknem teda aspoň pavúka?..je čerstvý, len pár týždňov býva v rohu obývačky..

....."Spi ticho" ...tu ťa ten ruch ulice nezačuje..

..Aj ja už idem spať...dúfajúc, že sa uzdravíš, že uzdraví svet svoje krídla...vysilené večným mávaním umelých mihalníc..

Ľudskosť si predsa zosnová vzdušnú čiaru....

.....Ráno odletel..podala som mu pomocnú ruku s radosťou, že už môže

.....a ako sa zniesol z výšky ...

....i mne ...krídla podrástli...

Možno to napísať aj bez metafory..veď zvieratá predsa nerozprávajú, a ak si myslím niečo iné možno nie som normálna, ale nech. Ešte že tak. To by som potom nezachraňovala na pohľad bezvýznamné vtáča kdesi na ceste a prenechala ho nočným mačkám, no prečo neurobiť niečo iné, veď kto okrem mňa by niesol v krabici Dážďovníka, o ktorom som sa dozvedela až po kliknutí na internete, že tieto druhy treba zachraňovať, lebo by si samé neporadili, a navyše sú užitočné....priamo do rúk veterinára..Tlačí na mňa uponáhľanosť a zároveň odolávam, keď dostanem šancu v takejto podobe, urobiť niečo dobré..len tak, na znak tej ľudskosti...aj keď to čo zachraňujem sa zmestí len do dlane...  alebo nie?

Bolo by treba..zapisovať..

 A vraj že blog o móde..bude aj to, no skôr než sa budem usmievať do objektívu v pekných šatách z minulého storočia...Bolo by treba..zapisovať..zápisky života a diania, čo prinášajú dni.zapisovať, to bežné, čo bežným nie je..to čo sa deje v každodennosti  a zároveň je sviatkom.. Taký malý sviatok mám, keď môžem hrať divadlo, s krásnymi ľuďmi :) s ktorými je nesmierne veselo..Neberme sa príliš vážne..a možno i preto som svoj outfit zabudla odfotiť :) no stačí si predstaviť červenú čiapočku s košíčkom. Prvýkrát vo svojom živote som neobišla kuchyňu na sto kilomentrov a krvopotne som napiekla svoje prvé..akože praclíky..ich tvar môže vyzerať zavádzajúco, no mám radosť, že sa nikto neotrávil :)
Tentokrát sme divadelnú hru "Zápisky dôstojníka červenej armády", v ktorej hrám trojrolu, spočiatku hrám pani učiteľku, neskôr zisťujem, že úprimnosť sa v určitých situáciách nevypláca..ako za čias druhej svetovej vojny, tak ani dnes, no skončím v červených šatách. Kto túto skvelú hru ešte nevidel, najbližšie hráme v Poprade 20.augusta na Námestí. Je to naozaj skvost a vrelo odporúčam. Fotky sú z Červeného kláštora, kde nás obklopila atmosféra zastaveného času a možno sa na nás zhora díval i lietajúci Cyprián.

Prípravy na nádvorí

Legendárne "Tri  koruny"

Fotiť si pred predstavením publikum, je zvykom môjho kolegu a fotky vznikajú už so železnou pravidelnosťou a stali sa akýmsi rituálom, ktorý zdá sa že odkukali i známe osobnosti..

Ak by ste nemali nápad na výlet choďte sa pozrieť do Červeného Kláštora a neobíďte ani splavovanie na pltiach po Dunajci..  :) Ak aj dnes nebolo nič o móde, verím že som vás inšpirovala aspoň výletom :)