Dovolím si...pochváliť divadlo Comedia Poprad, ktoré je pre mňa tým najlepším divadlom na svete..ak môže človek robiť to čo miluje, asi je to taký.. zlatý kľúč k dverám od šťastia.. ak sa človek na javisku rozdáva svojím divákom...nastáva symbióza..a tvorí sa v tú chvíľu akýsi nový svet, čo sa odohráva na doskách..Dvere sa otvorili, vykročili moje nohy a tešia sa v topánkach z novej kolekcie s názvom Šťastie, Radosť, Spokojnosť, Láska.. obula som ich všetky naraz a na javisku "tancujem" so svojimi kolegami, skvelými hercami, pred ktorými sa skláňam..Už sme čo to pochodili s hrou "Zápisky dôstojníka červenej armády" (Sergiusz Piasecki) a tak skúsim napísať miesta kde všade sme hrali, bola by škoda zabudnúť, aj keď v podvedomí isté chvíle zostanú navždy.Pokúsim sa spomenúť aspoň zopár miest .Na Slovensku sme hrali najmä na slávnych Kremnických gagoch, kde sme i získali ocenenie poroty, v Martine na Scénickej Žatve, V Levoči, v Strážkach(Sp.Belá), v kruhu, kde naše javisko obkolesili mohutné lipy, samozrejme sme hrali v Poprade na domovskej scéne, vo Svite, v Banskej Bystrici,Zavítali snme i do neďalekých Tatier na open air pódium v Tatranskej Lomnici, taktiež i v Červenom Kláštore, veľkým zážitkom bolo pre mňa, keď som mohla stáť na javisku v Brezne..na tých doskách totiž kedysi stála moja stará mama, po ktorej mám i meno a jediná z rodiny som pokračovateľkou tohoto nesmierneho umenia...Skutočne som mala pocit, že sa na mňa pozerá a že je tam so mnou.. Je to vzácny dar, o ktorom by sa ťažko hovorilo, slová nie vždy stačia.. Divadlo, je prežívanie krásneho pocitu..Umelecké duše sa rozpínajú do priestorov, kde im jeden život nestačí, potrebujú mať na javisku bárs aj desať ďalších, zrodených v mnohých inscenáciách..herci sa totiž dokážu do role určitým spôsobom prevteliť, stanú sa na chvíľu niekým iným..možno je to za makové zrnko aj nebezpečné..nebojím sa strateniu vlastnej tváre, ľudské vnútro je istotne v jadre nemenné..Inscenácia sa nám rozkotúľala ako mince Rubľov zo Slovenska i za hranice..do Maďarska, kde sme hrali pre slovenskú menšinu (Sarvaš) V Čechách to boli mestá ako Horní Lhota neďaleko Ostravy, a mestečko s názvom ktoré som sa musela dlho učiť :) Postoloprty, a nedávno to boli České Budejovice. Všade kde sme boli čakala nás skvelá divadelnícka rodina, ktorá nešetrila pohostením a potledkom..koľko repríz to bolo, to už ani neviem spočíťať, nikdy som nebola dobrá v matematike, jedno je však nad slnko jasné..Zážitok zo zákulisia, je zakaždým nový, zakaždým inak a krásne prežitý, nikdy sa mi nezunuje, sedieť vzadu, počúvať, prezliekať sa do svojich troch kostýmov, vnímať ako vždy inak reaguje obecenstvo, tú neopakovateľnú atmosféru kde mi ku koncu občas i výhŕkne malá slza..hráme totiž hru o skutočných životoch..ako krásne a nevtieravo sa dokáže umenie dostať pod kožu...pitom je to len hra.. pečo sa ale udeje...ten vrúbok do ľudských sŕdc po zhliadnutí...?...to zostáva tajomstvom...uloženým hlboko do divadelných javísk....
