Z krídel vážky

Čo asi tak šepkajú kvety? čo sa deje na krídlach vážky? Verím na víly a škriatkov, čo sa starajú o harmóniu lesa, o toľko odtieňov zelenej, čo sa do nás odzrkadlí

Akoby z krídel vážky, pozerám sa vôkol seba.
Z vrcholu kopca Vápeč je všetko ako na dlani.
Ešte verím na víly, istotne sa nemýlim.
Na škriatkov  čo sa starajú o  farby lesa.
Spomeniem si na pieseň a usmejem sa.
Čo asi tak šepkajú kvety?
Možno, aby sme boli ešte stále deti
..kráčali naboso, šli pomaly i bežali
Každým krokom si želali
ešte jeden tanec na svitaní.

súznenie duší a strún

Chcem s tebou hrať a každý tón čo sa nám v súzvuku rozleje životom nech ladí. Ladí mi to. tak pekne a nenútene. Ako na všetkých javiskách tak i doma na posteli s gitarou len tak. Spievať by som chcela pre teba. Pre diváka, čo počúva.. Na tvoju počesť naladím struny, kamsi sme sa posunuli. Tu netreba mať zadné dvierka, len žiť s tebou ruka v ruke tým najkrajším našim svetom. Ako krásne mi je keď poznám tvoj akord.keď viem že noty nezapadnú prachom, že hudba našich sŕdc letí kamsi vysoko  . Chcem ísť s tebou všade. Na vrcholy hôr. je jedno kto tam bude skôr, lebo sme dovedna.
Sú piesne, ktoré sa mi budú páčiť vždy. Skrz ne  navštívia nás opäť sny. keď sa na teba pozriem a budeš vedľa mňa, mám všetko. Na teba si zvykať nemusím. len buď so mnou. Môj najdrahší priateľ.
Tri oriešky pre popolušku a tak si oblečiem šaty, nie na skúšku,
Dám si sukňu z tylu a modrú farbu neba, lebo  tak som to chcela. Vo všetkých výhľadoch vieme byť spolu. V maličkostiach v dotyku dlane. Takto by sme mohli žiť. Snívať a priať si. Najkrajší čas dať si. V súznení nás.

V Súľovských skalách mohla som kráčať a vidieť krásne výhľady. Tylovú sukňu som si obliekla do kroku a modrú farbu oblohy. Spočiatku som nevládala ísť, no neskôr som starosti odovzdala zemi.
Chcela by som prejsť všetky cesty a chodníčky, zažiť tú  pastvu pre oči a aj duša bude oddýchnutá, uzdravená. Teším sa na ďalšie spojenie s Matkou Prírodou, kedy budem môcť pohladiť kvety a tešiť sa zo slnka, vzduchu na rozľahlú lúku, na pohľad do neba, cítiť sa ako nad oblakmi. Tak veľmi to tu mám rada, po malých krokoch všetko sa skladá a Príroda mi čosi odkázala...

Ak máš bôľ tak príď ku mne a požiadaj.
Zbavím ťa strachu, keď pozrieš sa na farbu kvetov a neba
som tu pre teba,
tak len kráčaj a teš sa človek.
Zastaň a pozri sa na moje šaty, čo sú ako rozľahlá lúka
všetko ti ponúkam.
Zasaď čo ťa trápi do mojej zeme a ja všetko na lásku premením.
Kvety čakajú na pohladenie a bosá tráva na tvoje kroky,
stačí len chvíľa a pochopíš.
Úplnosť bytia a všetky krásy, čo skrývam
Pozri sa veď snáď si nezabudol srdcom sa dívať
človek duša srdce
hory, bralá, kopce.
Ak dokážeš ešte chodiť a nesú ťa nohy
nečakaj a vykroč jesenným ránom do prírody
s jednoduchým rýmom, s krátkou chvíľou,
čo v tebe zanechá stopu
sme predsa spolu.....
 V súľovských skalách i v gotickom slohu
a tak všetky chrámy treba najskôr v sebe hľadať.
Ak sa nájdu už ich netreba krášliť
stačí len zažať.