Červené maky..už žiadne strachy

Idem, kráčam. 

Napriek tomu že niekedy dochádzajú sily. Vždy sa to oplatí. Hory sú liečivé. 

Tam sa vie každá "boliestka" stratiť. 

Dokráčať až k úplnému nadhľadu tam na vrchole.. 

Všetky úžasné cesty našej čarovnej krajiny priala by som si prejsť. Nech viem ako krásne  je tam kde žijem. 

Pohladenie kvetov. Koľkej pozornosti sa mi dostáva. Na vrchole Veľkej Svišťovky vidím lietať vtáky zhora. Aspoň z časti splnený je sen o lietaní. 

Chodím, kráčam.. 

a duša tá je  krajšia.. 

čím viac sú ošúchané topánky. 

Rozprestieram náruč kvetom, skalám, horám. 

Je lepšie pozerať sa zhora,

aj keď je blato, na päty nelepí sa smola. 

V sukni z červených makov, viem vyhnúť sa mrakom.

Slnko svieti nám do dní. 

Divý mak neodtrhni.

Len nechaj tam kde je, vietor ho pohojdá, slnko naň zasvieti, pohladí ho dážď.

Keď neberieš, vtedy všetko máš.

V čiarach na mape

Klesanie a stúpanie. 

Prejsť po všetkých tatranských chodníkoch.

Ďaleko. Tam kde vietor zavanie.

Ten pravý čas na premýšľanie.

Príroda je pravdivá. Je v nej všetko tak ako má. Nezasahujme toľko. Vie si poradiť, nemá zlosť. 

Tú moju vedela rýchlo pretvoriť. Výhľadmi aké som našla cestou na Baranec.

Akoby tie hory na nás dávali pozor. Je priam k neuvereniu čo všetko sa dá prejsť po vlastných.. Kráčať jednoducho na svoju päsť. Aj v živote tak. Niektorí  s nami kráčajú dlho, iní prejdu len pár krokov. Cestu okorenia, odídu. Ktoré cesty a s kým, to si už vyberáme sami.

Kráčať však  hrebeňom Západných Tatier v ružovom je o čosi veselšie.

Pozerám sa radšej z "ružova" Na vzťahy, čo odumreli. Na tých, čo už inou cestou idú. Len dúfať, že dobré topánky si obuli. Keď si večer značíme  do mapy čo všetko sme už prešli, sadím si do spomienok nové semienka  kvetov. Kam zaveje ich vietor?

Na ďalšiu cestu dobrodružnú. V sukni a v turistických topánkach. Na vlastnú päsť, čo povolí zovretie do otvorenej dlane. Na zamávanie..

Vrbovské Vetry

 Festival plný srdečnosti, ktorý je tvorený a odovzdaný ľuďom z lásky. Prvý na, ktorý som šla len tak, nerobiť nič,  vychutnávať slnko, kapelu ZVA12- 28 Band :) Vrbovských víťazov  alebo Chiki Liki Tu-a. Dať si špeciálne japonské pirôžky. Len tak sa pozerať  večer do tváre mesačnému splnu. Nepracovať, veď "bezpečnosť pri práci je dôležitejšia ako práca samotná."  Ležať na tráve v tieni  stage-u Nula, alebo si vypočuť na živo kus dobrej muziky. Ako pekne je na svete. Istotne to tvrdí i Pán precceda multiorganizácie Kriak . Všetci sme si spomenuli aké je skvelé opäť sa hrať detské hry, no dať im ešte punc veľkého ceremoniálu. Braňo Jobus nás spolu s pánom Bratom očaril a strhol svojou predstavivosťou a hravosťou do sveta, v ktorom sa netreba brať príliš vážne. Na každej vážnosti sa dá z chuti zasmiať.. Najmä keď sa pozeráte na svet z chrbta koňa.. hojdacieho :)