Rastieme do krásy

 Na konci školského roka mi už nenapadá veľa slov. Snáď hudba, tanec, farba na výkrese či plátne, rozpovie celý príbeh, ktorý sa písal aj týchto desať mesiacov. Vo Fantázii je život, kreativita, tu sa tvorí láska k umeniu. Nota po note prináša trpezlivosť, nový začiatok i koniec so záverečným "Fine". Tak ako sa september prebúdza prvým krokom na ceste do školy, tak sa  každá skladba začína  predznamenaním. Od pondelka do piatku, od rána do večera sa, teda od obeda do večera sa v našej umeleckej škole ozýva melódia strún huslí, gitary, prechádza sa po klávesoch, počuť "päť, šesť, sedem, osem" popri tanečných krokoch, na biely papier sa opäť kreslí. V každom dieťati, žiakovi, človeku sa niečo krásne vytvára. Niečo v nich začína rásť. Je to čosi pekné. Prebúdza sa,  kvitne. Nevšedný púčik s ktorým sa dvíha k slnku cit pre krásu, rozvíja zmysly, otvára oči, učí cítiť o čosi viac, cibrí sluch. Nevadí ak tento kvet nenarastie do výšok k oblohe, keď aj zostane malou ďatelinkou.. Zasadili sme. Polievajte každým dňom. Toto semiačko už zostáva v každom žiakovi. V každom človeku, ktorý skúsi aké to je tvoriť, aké to je hrať na hudobný nástroj, tancovať či kresliť, že to nie je vždy ľahké. V každom období treba len správne naladiť a vykročiť za radosťou, ktorá takt po takte príde a rozkvitne vo vás tou najkrajšou farbou. Umenie nemá prázdniny. Je tu stále ako súčasť každého rána. Vo Fantázii sa tvoria spomienky, čo život obohatia o emócie, zážitky aj vďaka koncertom plných tanca, hudby, výtvarného umenia, ktoré nám nejeden raz rozžiarilo pódium i srdcia. Vďaka Fantázii, vďaka vám rastieme do krásy. Každý rok, každý ďalší koncert je čímsi novým. Vďaka vám sme vyklíčili zas o kúsok bližšie k nebu. Polievajme teda vzácnu rastlinku umenia Láskou, Vytrvalosťou, Trpezlivosťou a ona bude rásť, kvitnúť a vylieči svet.

Záhrada tajomstiev - tvorba

 Semiačko, Kohútik a Sliepočka.

"Prečo je tu taká tma? Nič nevidím. Neviem čo mám teraz robiť? Len cítim. Malo by som asi rásť. Ale kam? Tuším, že hore. Niekam kde je svetlo. Potrebovalo by som svetlo. Vodu? Snáď ma niekto poleje. Ako tam je? že by som skúsilo vyklíčiť na svet? Ale asi sa trochu bojím. Zostanem tu radšej v tme. Alebo nie? Skúsim to.Skúsim rásť. Dívať sa na svet. Možno je tam čosi nové. Možno niečo zažijem. Snívam o svete v ktorom je mier.. Inú cestu nepoznám len takú čo k pravde volá. Ak si niečo pamätám tak na svete je to škola. Inú cestu nepoznám. Len jednu čo vedie nahor. Rozkvitnúť do rozpku. Vytvorím vlastný názor. Ako je to len tak rásť, tešiť sa slnku vetru. Objavím tie krásy snáď Vyrastiem si tu na dvor. Čo to je, jeeej a vy ste sem načo prišli? ste ako zelené listy a ja púčik. Ešte neviem či ľaliový alebo aký, no je tu krásne. Zložilo by som o tom báseň. Semiačko malé čo na dvore si rastie, skúša nájsť svoje šťastie. Slnečný lúč a kvapku vody. Zisťujem ako to na svete chodí. Prvý lístok zelenej farby, užijem si kopec srandy. Nájdem si v slobode, tajomstvá vo vode. Mraky búrky. do slnka žmúriť, a len tak ľúbiť. Celú zem.. Rastiem a hádam sa mnou nikto nenapasie. Som len malá bylinka v záhrade tajomstiev v zázrakoch nedá sa poznať hnev. Veď je tu toľko krásy. Ale čo sa to sem blíži. Akýsi zobák a pierka našuchorené. vravia veru kotkodák. Čo je to? Pes alebo vták? Veruže si nepamätám. som ja ale popleta. Každopádne, a to nie je márne, prinášam svetlo a lásky veľa. Hudba aby stále znela. Každá mláka mohla by odrážať nebo. Potom bude aj tu dole a bude to už jedno. S láskou nemusíme zaobchádzať striedmo. Dávať jej dosť treba. 

Sila života, dívať sa zblízka a ešte bližšie. Je tu rovnováha, všetci sme prepojení. Nikto nie je sám. Aby vyrástla láska, najskôr treba poznať tmu.  Lístkami odohnať každú starosť.. ako rastlina čo obopína múry domov s nádejou, keď majú význam priania, vyznania.. Visňaga

Tvorí sa život.. ako liana. Zalievajme láskou. Vyrastie taká, aby už nemusela dlho pod zemou čakať. Prvýkrát uzrieť svetlo. Silou deriem sa hore, najväčšou akou vládzem. Na vzduch, za slnkom. Snažím sa odsunúť každý kúsok hliny, aby som už bolo s nimi. S rastlinami, s púpavami, so zvončekmi, so slnkom, dažďom. Čo je to nad nami? Ešte kúsok a zasvieti svetlo. Ešte kúsok zeme. Vitaj, už si tu. Vyšlo si zo svojho úkrytu. Malý kúsok stebla, nového kvetu. Stonka púpavy vykúka zo zeme. Okvetné lístky sú najskôr zelené, potom v puku, žlté a biele, rozfúkané na celú lúku. Aby pokračoval život, tam kde spievajú vtáky. Tam kde deti môžu skočiť do mláky, za dažďa dáždniky nenosiť, o nový lepší svet poprosiť.   Anjelov, nové výzvy, slobodu.

Povedz mi ešte čo ma čaká, v tmavej noci snov. Zelená hora vie byť taká. Plná želaní a slov. Spojená so zemou, s každým prameňom. Všade navôkol, aj na miesta kde dohodíš kameňom. 

Kúpať sa v dúhe, za dažďa i za slnka. Všetko veľké narodí sa len z malého zrnka. Prichádza niečo nové. Nečujné a snové. Prítomný okamih, slová skladajúce sa zo slabík. 

Učiteľský koncert

 V škole menom Život sme tuším stretli takých učiteľov, akých sme potrebovali. Pre vzdelanie, pochopenie, pocit, disciplínu, vytrvalosť, zvedavosť občas i strach, Nechali v nás stopu svojho umenia vedieť. Možno nie len otázku čím chceme byť, ale akými sa chceme stať. Učitelia. Sme v povolaní, ktoré je úžasným poslaním. Každý deň vieme tvoriť, byť kompasom pre mladé životy. Verím, že žiaci si nás pre niečo vybrali. Môžeme im byť zrkadlom, inšpiráciou. V našej učiteľskej záhrade sme zasadili mnohé pestré osobnosti. Keď ich zalievame s láskou a doprajeme im dostatok slnka, budú rásť k nebu a nemusia mať toľko tŕňov. Budú môcť vyniknúť aj ako malý púčik, aj ako kvet v rozpuku. Neuvädnú a nezavrú sa pred svetom keď ich záhradník - učiteľ podporí. Aj preto sme pre všetkých vás a najmä pre našich žiakov pripravili farebný koncert. Hrali sme pre vás. My sme boli totiž len nedávno podobní ako vy. Skúšali sme po prvýkrát stláčať klávesy, držať sláčik, či brnknúť na tú správnu strunu. Učili sa chodiť prstom po mapách - notách, aby sme si dnes mohli vychutnávať umenie hudby v jej nezameniteľnej podobe. Prešli sme mnohými skúškami, aby sme vám mohli odovzdať to najlepšie. Hra na hudobný nástroj si vyžaduje spočiatku technické zručnosti, priučiť sa nie jednoduchému remeslu. Ak ale vytrváte, nie je to len o technike hry. Je to o krásnom pocite v srdci. Možno sa nám hudbou prihovárajú hviezdy. Hudba je bránou do sveta Fantázie. Prostredníctvom koncertov vás tam môžeme vziať na výlet. Vy žiaci nás taktiež učíte. Ako byť kreatívnejšími, trpezlivejšími, pravdivými a hlavne ako sa viac hrať. Pretože nič netreba brať príliš vážne. Hrajme sa, hrajme si.

Rok 2021 vo Fantázii

 Dostala som milú úlohu zrekapitulovať umelecký Rok 2021 vo Fantázii. Ako po minulé roky ani týchto dvanásť mesiacov sa vraj nezaobišlo bez farby, tanca, melódií lahodiacich ušiam, nielen tým ktorými počujeme, ale aj uškám na hrnčekoch s dobrým čajom, keď ste chtiac - nechtiac museli sedieť doma alebo v triedach a posielať nám len virtuálne pozdravy. Ktovie aké to bude v ďalších rokoch, keď technika pokročí, no vidieť sa osobne, počuť na vlastné oči šuchot baletných cvičiek pri "battement tendu jeté piqué" je predsa o čosi krajšie. Život sa nedeje len v monitoroch. Snažili ste sa vytvárať svet,  v ktorom môžeme objatie cítiť hudbou, dýchať ťahom štetca, stretávať sa pri skvelom seriály "videoteorka" spolu s nezabudnuteľnou pani učiteľkou, klaviristkou a moderátorkou v jednej osobe Andrejkou Dzurillovou. Do tanca nám môže byť doma alebo v prírode. Jednoducho kdekoľvek. Presvedčila nás o tom výnimočná tanečníčka Marharyta Panchenko so svojimi videami "Tanečná doma". Máte váš svet plný myšlienok i nápadov. Som veľmi rada, že som mohla pripraviť rozhovor s vami, s čarovnými bytosťami z Fantázie. Bolo pomerne náročné zastihnúť vás vo voľnej chvíli, pretože neustále pripravujete, premýšľate, dirigujete, dohliadate na správny chod všetkých nôt i melódií, na výučbu a na všetko čo je potrebné vo výtvarnom, tanečnom a hudobnom odbore. Milí naši priatelia - čitatelia. Na tento rozhovor prijali pozvanie a povedia nám pár slov Veľavážená pani Tázia, ktorá už od nepamäti nosí klobúk v tvare farebnej palety, Pani Včielka Fantáziová, Dobrá víla Meluzína, pán Fan so svojim lesným rohom. Taktiež prijal pozvanie i Pán Trúdik Mirko. Tieto naše známe celebrity ste mohli stretnúť na koncertoch i výstavách. Počas Vianoc dokonca aj na koči s koníkmi Pejkom a Pejkom.  Meluzína : "Ešte stále kraľujem, čakajte mrazy. Bolo to len nedávno, čo sme vám spievali pod oknami. Veríme, že ste mali potechu. Postarala som sa aj o snehovú nádielku. Hudbu, ktorú ste počuli z reproduktora, tú nahral pán učiteľ a veľký umelec Tomáš Koky, aby sa celým svitom ozývali veselé koledy." "Šuňavsko vinšovania" zazneli vo videách, z ktorých dýchala pravá atmosféra Vianoc. Taká, akú zažívali naše staré mamy. Máme vo Fantázii aj pani učiteľku, ktorá učí ľudové tance. Je ňou Zuzka Zaťurová." Ďakujem milá pani Meluzína za prvé slová pre našich čitateľov. Vráťme sa ale na začiatok roka 2021. Čo všetko sa odohralo, odspievalo, odtancovalo a odmaľovalo. Tázia: "Áno ja sa musím večer vždy odmaľovať, pretože pri toľkých farbičkách, ktorými talentovaní žiaci kreslia to inak nejde. Zablúdila by som v galérii všetkých tých obrazov a dostať sa odtiaľ to nie je také jednoduché. Museli by mi deti nakresliť cestu domov. A kde je to doma?.. Predsa tam kde môžete ukázať svoju pravú tvár. Vtedy totiž hrá tými najkrajšími farbami. Nebudem však toľko mudrovať. Rada by som pochválila milé pani učiteľky. Lenku Orolínovú, ktorá ma mimochodom spolu so žiakmi stvorila, Anku Vnenčákovú, Martinu Dikantovú. Vďaka nim a samozrejme vďaka našim žiakom si môžete na nástenke  facebooku (súkromná základná umelecká škola fantázia) pozrieť nejednu nápaditú, zaujímavú prácu a virtuálne navštíviť domáce výtvarné ateliéry. Pozrieť si výkresy, kde boli použité rôzne techniky maľovania. Napríklad tvorenie z recyklovaných materiálov na tému, aké by to bolo, kebz roboti napodobňovali ľudí. Fantázii sa skutočne nekladú medze. Tu tvoríme a nespíme. Keby sme náhodou i prižmúrili oko, zobudil by nás Výtvarný koncert na výstave "Paralelné svety" kde sa  priestory pod mestskou knižnicou zmenili na krajinu snov, ktorá sa vďaka farbám stala skutočnosťou. Fan: "Dovolím si spomenúť, že v tejto krajine snov sa odohrali aj milé hudobné koncerty. Zaznel klavír, ten dodal obrazom  správny jas, gitara podnietila odtieň červenej, flauty rozozvučali modrú a verím, že sa potešilo každé srdce. Tento svet môže byť akýkoľvek. Jeho brány sú vždy otvorené. Len čo zahráte prvý tón, viete sa v ňom ocitnúť. Každá biela klávesa na klavíri, je blízko čiernej a každý zvuk by malo vystriedať ticho. Tak môže dotyk sláčika na struny huslí obmäkčiť hrany strohých pravidiel, čo sa má a čo nemá. Láska má pravidlo iba jedno." Trúdik Mirko: "Máš pravdu milý Fan. Ale Hudobná náuka, alebo hudobná teória svoje pravidlá mať musí. Veď keby nebola notová osnova, všetky noty by nám popadali ktoviekam. O týchto pravidlách ste sa mohli dozvedieť, a stále sa môžete dozvedať z videí pod názvom "Hravá hudba"  S úsmevom o kľúči, čo otvára harmónie vám porozpráva naša spevácka Diva Miriam Trembáčová." "Veď i ja som jej čosi zabzučal, keď som omylom vletel do triedy "bzz". Včielka Fantáziová: "O tom by som vedela rozprávať. Na začiatku školského roka sme predsa lietali do tried a zháňali pilných žiakov, čo by nám nazbierali med do úľa Fantázia. Veruže sme si zaspievali našu obľúbenú pesničku. Istotne si to pamätáš bzzz. Netreba ti to prekladať. Ani hudba nepotrebuje tlmočníka. Každý hudobný nástroj, ktorému vdýchli žiaci dušu, môže zobrazovať príbehy aké si len dokážete vymyslieť. Započúvajte sa do videí a "Kde bolo tam bolo" čaká šťastný koniec, v našom prípade končiaci zväčša Tonikou. Ak by ste sa chceli dozvedieť čosi o histórii hudby, stačí si nájsť na našej nástenke videá s názvom "Hudba praopičiek" o ktoré sa postarala šikovná Dáška Čupáková. V marci sme oslavovali aj deň žien. Je veľkou výhodou, že tieto videá si môžete na našej nástenke fb pozrieť kedykoľvek. Darček v podobe piesne je možno i o čosi krajší než červený karafiát. Nezabalený, no z lásky darovaný si mohli nájsť v máji aj všetky mamičky. Vďaka pánovi učiteľovi, umelcovi Jožkovi Štrbkovi sa nám dostala do pamäte skladba z kultového filmu "Vtedy na západe" Bolo to skoro ako vo filme, keď sme v triede, do ktorej by sa už hádam nezmestila ani malá včielka nahrali orchester, čo mohol zaznieť blízko vás, vo vašich obývačkách. Veľké Bzz, v preklade veľká vďaka patrí Tomášovi Tabáčekovi, ktorý tieto videá zostrihal ako režisér z Hallywoodu. Na hudobné umelecké dielka a videá dohliadal nenahraditeľný Tomáš Koky. Verím, že sme vás veľakrát nejedným videom potešili. Vo Fantázii nám pribudlo i jedno slniečko, veď bez neho by žiadne kvietky nekvitli. Je to sestra Dominika, ktorá dáva pozor na  šikovné rúčky klaviristov. Nad týmto všetkým dohliada ako včelia kráľovná pani riaditeľka Vierka Piekielnicka." Meluzína: "Veru tvorili sme každým dňom. Podarilo sa mi ešte so studeným vetrom odniesť tóny až k vám. Či už to bolo z Vikartoviec, z Hôrky alebo zo Spišskej Teplice. Mohol vás online zohriať ohník, čo horel vo všetkých srdciach na Valentínskom koncerte." Včielka Fantáziová: "Radostne volám bzz, pretože sa nám podaril husársky, teda včelí kúsok, nebol to síce veľký kus medu, ale absolventský koncert kde som mala tú česť stať sa na chvíľu moderátorkou. Byť včelou robotnicou je niekedy únavné a tak som si rozprestrela slávnostné krídla a vletela priamo na javisko Domu kultúry. Bolo to ale smiechu a radosti, keď sme mohli hrať a konečne i tancovať pre vás na živo. My včely sa dorozumievame tancom. Náš tanec však ani zďaleka nevystihuje tanečnú reč vynikajúcej choreografky Janky Gregorovej. krídelká sa mi šuchorili pri pohľade na všetky tance. Každý z nich predstavoval príbeh. Ako to prebieha vo včelej škole, Aké by to bolo precestovať autom kontinent, Rozpútať a nechať letieť svoje sny až ku hviezdam. Váš potlesk nás vrátil opäť domov. Do roka  plného tvorivosti, nových nádejí, farieb a piesní. Vždy máme čo na práci. Keď otočíme list kalendára na ďalší mesiac svietia v ňom dni. Hodiny koncertov, tisícky minút cvičenia, držania palety, prepnutých špičiek. Sekundy úderov srdca.. srdca Fantázie, ktoré neúnavne bije už štrnásty rok.