Tanečná sála, v ktorej sa tvorí svet.

Deň tanca je dňom výnimočným, kedy sa znásobí radosť z práce. Radosť je  o čosi väčšia po získaní ocenení a je to skutočné zadosťučinenie. Na poličku v našej súkromnej základnej umeleckej škole Fantázia s hrdosťou pribudli ďalšie víťazné, zlaté poháre.
Čo je za tým? Ako je možné, že sa v jednej mysli zrodí toľko poézie v pohybe..
Toľko príbehov s pekným koncom, toľko poviedok a lyriky..
Všetka práca každého dňa sa z fantázie a snov jednej skvelej choreografky stáva realitou.
Ako dostať víziu do tanečnej  choreografie? Na to sa treba opýtať umelkyne menom Janka Gregorová, ktorá vie ako sa s našimi žiakmi  pretancovať takmer k dokonalosti  a hneď do celoslovenského kola priamo zo Svitu. Je to aj o talente, no najmä o tvrdej práci.
Je skvelé, keď sa môžeme vďaka súťaži "Deň tanca" takto pochváliť strieborným pásmom v choreografiách "Z ruže tŕň", "Zelené políčko" zlatým pásmom s choreografiami s názvom "Sladký obraz v múzeu","V korunách stromov"  a "Slobodne".
Tanec plný vášne a poézie sa snúbi s hudbou v choreografiách, ktoré získali zlaté pásmo "Strom stratených duší" , "Ružový sen" "Biela múka".
Celoslovenské kolo nás čaká v Žiari nad Hronom. Držte nám palce, aby sme Svit reprezentovali na čele s kapitánkou skvelého tímu Fantázia. Gratulujeme k úspechom.

návod

Keby sa tak dalo..mať na všetko návod ako keď je k novému tovaru pribalený letáčik.
Škoda, že mužov nezbalíme s návodom na použitie, aby sme vedeli kedy povedať všetko, kedy všetko nepovedať, kedy ešte čakať a kedy je už neskoro. Navyše  muži nemajú dátum spotreby.
Ten ženský sa kráti akoby o trochu skôr. Vo svojom veku hľadám ten správny návod, čo mám v sebe. Ktorá žena sa však vyzná vo svojich pocitoch? Listujem teda v tej obrovskej knihe emócií, ktorú nosím všade so sebou ako veľký kufor a podčiarkujem ružovou "zvýrazňovačkou" Pravdivosť, lásku, pokoj, šťastie a jednoduchosť. Podčiarkujem rannú šálku kávy s bytosťou, kde láska nie je podmienená, ale je len tak. Živá, nič nesľubuje, čaká, keď treba.
Trpezlivo teda pijem kávu sama so sebou a objavujem to ako chcem žiť a som vďačná, že si niekto počas toho života ku mne prisadol. Alebo ja k nemu.
Zmením tému
..otočím list a cestujem ďalej.Bez sprievodcu, čo by mi štikol lístok, prisadnú si ku mne ľudia v podobe učiteľov. Nikto so mnou necestuje len tak náhodne. Mávam, keď niekto vystúpi, odpúšťam, nezabúdam a zostávajú mi spomienky v podobe obrázkov, výhľadov.
Smiem sa pozrieť hocikedy. Keď na konci vystúpim ja, budem chcieť, aby pohľad do minulosti stál za to.
Niekedy sa mi však nechce cestovať.
Občas rezonujem s vetou "Idem sa domov zašiť". Tie slová  naberajú viac významov.. Urobila som si totiž radosť a kúpila si šiaci stroj. Zatiaľ len na začiatočnícke stehy skracovania závesov a zvýsknutie, keď to po dlhom špekulovaní navliekania nití funguje. Najradšej by som sa doma zašila. Zaplátala diery na duši. Aké by to bolo mať i návod na život.. ?
Ešteže môj štvornohý kamarát pomáha a ťahá za nitky keď treba. Bolo by dobré, keby nik za tie naše nitky v naozajstnom živote  neťahal.
Rozhodla som sa, že si ušijem muža. Zostane mi možno i na  šaty. Ušijem mu do kabáta kus veľkého srdca, na tvár úsmev, charakter a pravdivosť spevním spätným chodom. Bude to zázrak a na nedostatky zostanú mi záplaty. Do vreciek  ukryjem pracovitosť a húževnanosť. Asi mi bude trvať, kým budem  zručná a taký muž sa mi všije do srdca.. Alebo už je ušitý? Padol mi sťa uliaty, treba ho vari trochu upraviť? To ukáže  čas. Namotám si teda kus bielej nite, aby  svet nebol taký čierny, keď nejde podľa predstáv.

..Nie len sedem tónov

Kedy je tón falošný? Azda môže byť aj vtedy, ak je spievaný od srdca?
Nemaže sa náhodou v takom momente správnosť intonácie, keď sa vcítime do skladby a piesne, a láska k hudbe presiahne všetky pravidlá..
V piatok sme mohli  zažiť ďalšiu z našich spontánnych osláv v Dome kultúry, kde sme počuli spev, klavír, gitaru a aj pekné slová v básni. Bola to kytica hudby pre všetky ženy.
Jednotlivé kvety voňali úprimnosťou a radosťou, aj napriek  pár chybičkám, ktoré ste prehliadli a svedčil o tom váš potlesk. Takéto koncerty robíme vo Fantázii radi. Možno by sa vám zdalo, že ich je veľa, no mám pocit, že hudby nie je nikdy dosť. Sú to chvíle, ktoré nie sú nikdy premárnené. Tam je každý moment naplnený liečivou silou čo tak ozdravujúco pôsobí na dušu.
Každá skladba zahraná žiakmi bola ako ružový karafiát z kytice znejúcich  klávesov.
Čo ak žiaden falošný tón neexistuje, keď s odvahou žiak vystúpi na vysoké javisko?
 Tam na nás predsudky nedočiahnu.. je na to dosť vysoko a zároveň dosť nízko, aby sa pri páde nezlomila osobnosť rastúceho umelca.
Chcela by som dať odkaz všetkým žiakom, že sú skvelí za ich  odosobnenie sa a odovzdanie hudbe.
Cesta na javisko sa totiž skladá z dlhých krokov, kedy po každom treba zastať a aspoň na pár minút denne vpustiť trochu svetla na klávesy, či na struny alebo vdýchnuť flaute život. Dokonalá hudba môže byť i vo svojej nedokonalosti.
Nespievam a ani nehrám dokonalo, avšak každý tón čo výjde spod strún a spoza úsmevu je ozajstný.
Teší a prenesie nás do sfér kam dočiahnu len tí, ktorí si dokážu odomknúť kľúčom..
Vy viete akým..

Salón Princess

V našom malom meste pod Tatrami sa môže každá žena cítiť ako princezná. Vďaka šikovnej Eve Hudákovej a jej salónu krásy, kde môžu dámy zvýrazniť svoj šarm cez umenie make up art, Nadobudnúť viac sebavedomia ,keď im ruky budú zdobiť nechty výnimočnej farby a tvaru zvýraznené ručnou prácou tohoto špeciálneho remesla. Individuálny prístup, chutná kávička, príjemné prostredie, pôsobia ako balzam alebo terapia, kde môže byť tabletkou masáž tváre či nejaká tá pekne namaľovaná očná linka. Oddýchnuť si a relaxovať. Mali by sme sa všetky odmeniť za to, že sme ženy. Naša  duša bude na správnom mieste, nie len ak sa postaráme o všetkých našich blízkych, ale najmä o tú, čo je nám najbližšia. O naše ja a o svoj zovňajšok. Krásna žena je i ženou šťastnou a určite sme všetky rady, keď sme spokojné s odrazom v zrkadle. S predĺženými mihalnicami sú dni krajšie a nie je to veru malichernosť.
Staré mamy hovorievali, vraj muž ak je trošku krajší od čerta, už je fešák.
No a my ženy?.. Máme výsostné právo starať sa o seba, aby sme nemali vrásky od tiahy celého sveta,  ktorú často nesieme na ramenách. My ženy veľa vydržíme i keď sme krehké. Preto si zaslúžime aspoň raz mesačne navštíviť salón krásy Princess, aby bol svet krajší a ten bude, keď sa budú ženy cítiť krásne.

V korunách stromov

Kto je to? čo je to za škriatok? myslíš že spí?
Š: no ja som len tu a načúvam. je mi proste dobre. nikam sa neponáhľam a ani ma netrápi či mám nejaké lajky alebo nie..nemám ani mobil. Necítiš sa už Príroda akosi lepšie? starám sa ti o tvoje vodné toky. Som Vodník a moje meno je Potok.
V: "Vodník Potok, veľmi tematické"
a čo tu ako robíš..?
Vy neviete čo sa deje medzi ľuďmi?
Samozrejme že vieme ale ako im pomôcť?
No jednoducho pobytom v prírode, bolo by dobre keby sa sem všetci presťahovali



Nie je to také jednoduché. Treba nájsť spôsob aby sme našli harmóniu medzi ľuďmi a prírodou..
Nech si ten ich svet nechajú, veď jeden bez druhého nemôžeme existovať.
V: "Mohli by sa lepšie pozrieť.  len nech sa začnú lepšie pozerať a obdivovať



0. Tan. choreografia "Princezné vetra"

- rozpráva Matka príroda..trochu úvod do deja

1. HUD. Č. ADIEMUS

M: ooooooo zdravím vás ľudkovia. Pozrite sa vôkol seba.čo vidíte?.strom, zeleň, kvety. chceli sme vám totiž priblížiť Prírodu sem k vám. Je to síce akože, ale len ako výjdete z budovy von, skúste sa započúvať..do vetra vtáčieho spevu..
Som Matka Príroda
..Som piesňou i letným vánkom, Dažďom aj zimným spánkom.
vďaka mne každý kvet vyrastie
Slnko, Búrka, fujavica..  každé počasie.
Bola som tu omnoho skôr než vy,  a ak si budete správne želať, splním vám všetky sny..
Nemáte to veru ľahké v dnešnej modernej dobe. Vždy sa niekam náhlite, máte stále málo času a tak celkovo všetkého málo. No..a aj sa o mňa málo staráte.
Mohli by ste sa na chvíľu zastaviť a nadýchnuť sa
Lebo keď sa nahnevám, tak vám už nič nepomôže.
V: Ale no, nebuď taká precitlivelá Matka. chce to trochu optimizmu. Pozri sa na mňa. Všetko cezomňa len tak prefrčí..akoby sa nechumelilo.....
M: Ale ľudia  kedysi poznali zázraky, vedeli aká bylinka čo lieči, vedeli byť s prírodou spätí, teraz si akosi nič nevšímajú. No povedz Vietor..čo si o tom myslíš?
V: "Ale veď mňa bavííííí hvízdať takto pomedzi stromami a nafúkal som sem aj tieto smetííííí
P: "Aké smeti? už zase? tak tebe vôbec nevadí, že je to tu zahádzané odpadkami" veď ľudia už nemusia ani chodiť na hríby, ale na smeti s vrecom.
V: Aj do vreca by som si rád fúkol fúúú je to super. no  skúste aj vy aha ako to lieta.. paráda
P. "Tebe vôbec nevadí že ja už som z toho chorá? a úplne na nervy, ?..čo sa to len s ľuďmi deje? ich hlučný svet sa zmenšil do displeja telefónu , ako keby už boli načisto slepí hluchí, len či mám dostatočne nabití smartfón..ako naučím mladú generáciu mať rád prírodu
V: "To si budeš musieť spraviť nejakú cool selfíčku, stať sa blogerkou, byť ako tá kim sardašian
P: a ako prosím ťa keď nemám mobil.
V: Nejaký ti prifúknem.  Hvízdajúc ľuďom a deťom pod čapicami som započul, ževraj po 18 mesiacoch treba taký mobil recyklovať. postačí ti aj stará šunka.
P: No dobre vietor keď sa tak vyznáš..
(fotíme si selfíčka, matka príroda špúli pery a ráta lajky)
M: Ale aj tak..predstav si aké by to bolo..ako sen, keby sme s ľuďmi žili v harmónii
V korunách stromov píše sa príbeh, taký čo si vtáci štebotajú. Vraj matka Príroda je tou najlepšou liečiteľkou, či už pre telo tak aj pre dušu. Stromy si radi vypočujú vaše príbehy a ich múdrosť smeruje ku všetkým vám čo tu teraz sedia.
Zastaviť sa, počúvať šumenie listov..

2. RUŽOVÝ SEN


P: "Ale keď ja nemám žiadne lajky
V: "tak koho už zaujíma príroda, vieš..keby si mala aspoň pekný make  up...keby si bola aspoň peknááááá  (Príroda púli oči)
P. "Ale veď ja by som bola pekná, keby sa o mňa niekto staral.Každý sa stará len o seba a nerozmýšľa čo tu po ňom zostane..
treba sa stíšiť, rozjímať , načúvať spevu vtáčikov, užívať si lúče slnka, a keď padá dážď, ľudská duša plakať nemusí..
prosím ťa koľko máš lajkov ty
V. 3000 800 ..približné číslo populácie ľudstva
čooooooooooo? 7 miliárd dvesto  deväťdesiatpäť miliónov lajkov.  7 591 541 000
V. "Teda nie tak ja ale som na každej fotke..na tejto na tejto.. na tejto vídíš,? (vEHEMENTNE MI UKAZUJE  na jeho telefóne ku ktorému prišiel počas bežnej recyklácie skoro nového mobilu)
no jasné...ved ty si ten vzduch na tej fotke..chápem....

-na obrazovke "fb" komunikácia
(Skupina Super Heroes)
Peter: Čauko. Doma nuda.Pome dade von :D
Ema: V pohode. Mama neni doma takže mozem vsetko co chcem.
Aďulik: CC, ja isto idem :)
Ema: Ok. Tesim :D Takže stretavka v lesiku na tom mieste s lavickou, co sme minule objavili?
Peter: A čo Dora? Pojde? Neviem ci bude chciet ist na čerstvý vzduch
Dorota: Pohoda, jj idem..a čo berieme? dúfam, že tam bude wifi..číí?
Peter: Dorinka, dnes je signal na wifi všadee..iba v jaskyni nie, ale tam nejdeme
Aďulik: LOL :)
Ema: :D :D :D
Dora: No jaky vtipny
Aďulik: Proste si berte svoje vybaveníčko plus papaníčko.
Peter: O hodinu tam see you (mohli by to rozprávať keď to pôjde na obrazovke) zduplikovať to

3. TO - V KORUNÁCH STROMOV

2. Výstup ( V lese) Bio  šalátiky zo záhradky

 4. TO ZELENÉ POLÍČKO

5. BIELA MÚKA

Výstup matka s vetrom

6. Z RUŽE TŔŇ

7.  HUSĽOVÉ TRIO

Stretnutie v lese  Matka a Vietor prichádzajú k deťom...
vám bude chýbať iba sloboda (Matka Príroda je vtipne hrôzostrašná)

8. KARLIENE - SANSA´ s HYMN

9. POZLÁTENÁ SOĽOU


Divadelný výstup, prichádzame k deťom..
Vietor ideme

10. MISTY MOUNTAINS COLD

Pomóc pomôžte nám niekto..psssst, možno je to skúška

11. STROM STRATENÝCH DUŠÍ


(čo by mohli hovoriť škriatkovia..)
Cin cin cin, na zvončekoch vyhrávame cink cink cink, lupienky si z margarétok porátame.
-Prečo tu vlastne prišli tie deti?
-chcela to tak Matka príroda
-veď tu robia hlúuuuuk
-kedy pôjdu preč?
- A keby sme im skúsili pomôcť? Matka príroda predsa nenechá nikoho bez pomoci..
-kedy  sa trochu začnú správať?
- keby sme ich vyhnali hudbou?
- ale oni nás nebudú počuť. sme príliš maličkí
- Ale niekedy aj malé stvorenia dokážu zmeniť svet..a ak nie ten, tak aspoň túto mládež.
- s láskou by mohli prírodu a les obdivovať
- snáď Matka Príroda s Vetrom už niečo vymyslí..


Matka nenechá nikoho bez pomoci
škriatkovia donesú ohnisko, spacák, stan, kompas

mobili umreli, nuž stavajú stan.

12. Libertango

13. VANGELIS - stmievačka

divadel. vstup..sedia pri ohni je im dobre. zabudli na ten ich svet, sú v krajšom reálnom svete
svetlo z ohniska
sú zrazu lepší
stíšia reprák, neodhodia papier, vykašlú sa na telefón
rozprávajú sa, mohol by jeden z nich zahrať úvodnú melódie croatian rapsody

14. Croatian Rapsody


Ste deti zeme. snáď sa nejako dohodneme. Budete pri mne stáť?
pri mojich prameňoch čo vlievajú sa do mora, pri úsmevoch hôr čo sa týčia k nebu, započúvať sa do vtáčieho spevu.. Tešiť sa že tu máme bohatstvo nevídané.
Zapadaj slnko každý večer za obzor. výjde mesiac v noci, vedzte, že som tu stále pri vás a, že už máte všetko..ideálny svet v ktorom môžete žiť,
počúvajte, obdivujte, pozerajte, vnímajte, stojte pri Matke prírode
darujem vám bohtastvo v listoch stromov, máte pri mne domov. Ovlažím vás dažďom a aj slzy osuším, stojte pri mne a bude sa nám  krásne žiť.
Obdivujte to umenie, tešte sa z plodov Zeme, majte prírodu ako umenie na obraze..vaše objatie a láska nech je preň rámom

15. Sladký obraz v múzeu

V krajine, kde vtáci štebotajú, slnko každé ráno vychádza a večer zapadá, tam kde stromy načúvajú,  Bolo vo fantázii?..alebo skutočné..?
Kam len kráčajú kroky ľudí, aby sa na ne šťastie nalepilo?.
 kto starosti rozfúka?..Radšej kráčať naboso po lúkach.
Matka Príroda postará sa o všetky živé tvory
Prežíva radosť a šťastie keď všetkých objíma..

 16. Slobodne




Naskytla sa príležitosť popočúvať v korunách stromov každú starosť. Nie je to slabosť. Mám na mysli stíšenie sa, bez hluku, počúvať len farebnosť zvuku ako na flaute, na klavíri, gitare. Potichu harmonicky ako v prírode.

, čo všetko sa v prírode stalo, doba ide dopredu, no príroda zostáva akoby nemenná. Príroda poskytuje slobodu.

Svet to nie je len displej telefónu, a tak vás prevedieme svetom očami Matky Prírody, Vetra, šumenia listov.  Po stopách vetra i dažďa a všetci sa prestanú sťažovať na zlé počasie.

17. Izba č. 223 

sekanie sektu

Keď sa čosi nezadarí netreba to brať príliš vážne a to čo vážne brať treba  je radosť.
Musím však skonštatovať, že som žena, čo sa nie vždy len raduje a seká dobrotu.Občas mám chuť i niekomu nasekať. Aké to je seknúť naozaj, som mohla zažiť na súťaži, kde nálada s každým odseknutím hrdla fľaše stúpala. Pochopiteľne. Po pohári bubliniek si totiž dovolíme byť spontánni, uvoľnení, nemať na tvári masku dôležitosti . Dá sa to však i z radosti z pekného dňa. Môžeme si dať aj mušt, veď nikto z nás nevie aký vysoký je náš alkoholický kopec vo filozofii Jarka Nohavicu.
Dobrú náladu a úsmev riešim tak, že sa oblečiem inak ako z inej doby, alebo si dám klobúk vďaka ktorému sa usmievam ja a potom aj ostatní. Je milé sa takto seknúť..teda stretnúť. Stretnúť sa takto trebárs i ako na  "teambildingu" a stmeliť  kolektív v tejto veľkolepej súťaži, kde to nie je ako hrať na hudobný nástroj..tu je cvičenie  pridrahé a najmä treba mať priateľov ktorí si to za vás potom vypijú.
Ukázať sa v kostýme, to bola záležitosť druhého kola, no ja som sa so šatami už tuším narodila a tak som si na sobotňajší chladný deň vymyslela kostým Anny Kareniny z Cárskeho Ruska a v zamatovej spodničke mi zima nebola. Nesekla som síce ani na tretí pokus, no verím že o rok sa mi podarí odseknúť fľašu týmto netradičným  spôsobom a zažiť kus toho adrenalínu. Ešteže sme sa neposekali a zážitky sú zásahom len do skvelej nálady sprevádzanej pohotovým a kreatívnym "DJ -om".