štvrtok 5. júla 2018

najdrahší..dar

Priania k narodeninám..môžu byť v podobe veľkých hmotných darov, luxusných dovoleniek a jedál, môžu mať šat mnohých blahoželaní na sociálnych sieťach.
Najlepšie dary sa však zabaliť nedajú. Možno ani slovo nedokáže vyjadriť to, čo znamená dar spoločného času alebo len úsmev a šťastie v očiach našich milovaných.
I ten môj neznámy,
čo sa pýši mnohými pehami... je odo mňa opäť trochu starší, múdrejší, bohatší, krajší.. :)
Možno by však bezo mňa taký nebol.
Mohla by som byť aspoň tou jednou vráskou, minútou na hodinkách,
objatím, čo pohladí
túžbou po prianí
so svojim poslaním
nemeniť..
Na chvíľu sa čas spomalí,
keď ti darujem svoje srdce na dlani
zasaď ho do kvetináča, oň nemusíš sa veľa starať.
Len trochu svetla a pozornosti..
Porátam tvoje pehy na chrbte
bez nich by mi svet zosmutnel.



Návraty

Prešiel už nejaký ten týždeň od návratu z Číny a ja si vždy tak rada spomeniem na čas, ktorý ma bude v spomienkach naďalej sprevádzať. Vďaka skvelým ľuďom a priateľom som mohla zažiť atmosféru vzdialeného mesta Hongkong, aj inak než bežný turista. Bolo to opäť i vďaka vínu a láske.
Nie som veľký cestovateľ, skôr pozorovateľ a "prívesok". Taký malý v klobúku :) Zmestím sa so svojou mušou váhou i do kufra. Čo sa však týka batožiny, tam sa veru musí vojsť niekoľko pekných outfitov a kufor praská vo švíkoch, aj keď priznám sa na slovenský kroj pri prezentácii vinárstva Elesko, som celkom zabudla. Keďže som tam bola na ozdobu :) a keď bolo treba i pohár vína naliať.
Viem aj dobre utekať(nie dobre, skôr ako kurča, veď preto i eggfashion) keď by sa mi moji priatelia stratili z dohľadu, stratiť sa viem veľmi dobre, keby sa mi to stalo v tomto veľkom meste, našli by ste ma plakať na nejakej lavičke.
Nemám bunky orientovať sa, za to však verím, že sa viem pozerať.
Aj srdcom keď treba. V to dúfam..
Absolvovali sme v Hongkongu pár krásnych výletov, ktoré boli síce dosť narýchlo, ale boli a to je hlavné. Mohla som vďaka veľtrhu zažiť mentalitu ľudí v Číne a mala som pocit, že z nich srší veľká pokora. Vizitku vám podajú oboma rukami a uklonia sa. Rozprávate sa s človekom, ktorý vám príde celkom normálny, usmieva sa a jedná s vami ako so seberovným. Po chvíli si všimnete, vzácne hodinky na ruke, potom odíde domov na najnovšej Tesle. Škoda, že u nás mnohí ľudia, ktorí sú istotne smutní, predstierajú, že majú navonok veľa peňazí, no skutočnosť je iná a možno je i niečo v nich vykradnuté, ak si dúfam nie sú ukradnutí sami sebe. To by bola totiž životná lúpež. Nie všetci zbojníci sú však takí. Juraj Jánošík sa na nás z neba smeje. Nuž škoda tých krojov, ale slovenské dievčatá sme predsa krásne aj v elegantnej čiernej sukni aj sa vieme pekne usmievať a sme hrdé, že v Hongkongu naše slovenské vína veľmi chutili. Dokonca až tak, že poniektorí menší šikmookí "sympaťáci" museli veľtrh po 1. dni absolvovať na invalidnom vozíku. Hlavné je, že úsmev im zostal. Stretli sme mnohých ľudí, vytvorili sa známosti, priateľstvá i so someliermi z popredných hongkongských reštaurácií a keď si teraz pozriem fotky tých jedál aké som smela ochutnať, bola to neskutočná hostina a tak ako hudba, aj víno spája ľudí. Ryžové knedličky s krevetami, kačka na mede, na všakovaké spôsoby. Lahôdky akými nás čínski priatelia pohostili nemali obdobu.
Po pracovnom zápale na veľtrhu sme navštívili v centre mesta ( v našej špeciálnej šikmej uličke) rôzne podniky, napríklad i jeden ruský, kde boli steny vyzdobené kachličkami z vypreparovaných chrobákov.
Zaspievala som si i v jazzovom bare s kapelou, ktorá sa tam stretáva. Muzikanti sme na celom svete jedna veľká rodina.
Nech už ste na svete kdekoľvek, s tými správnymi ľuďmi sa budete cítiť doma.


pondelok 2. júla 2018

kúsok leta v pohári

Bezprostredne..
vinič dozreje..
Vtedy, keď príde jeho čas.
Netrápi sa či bude slnko svietiť a či páliť mráz.
Vinič nie je ako človek, netúži byť dokonalý.
On len dozreje
tak ako je.
Len my robíme si galeje
na tak krásnom svete.
Svet..
ten je krajší s malým dúškom v krištáľovom pohári .
Zmenia sa tie strapce hrozna ľudskými rukami 
na čosi, čo potom rozväzuje jazyk i dušu otvára..
..z pohára..
no nie z plného.
Len toľko, aby sa v ňom ten zlatistý mok mohol rozvinúť..
alebo vo vášni červenej na ústach spočinúť..
I dnes, ako už od nepamäti
dáš si pohár vína a dobre je ti.. 

sobota 30. júna 2018

Spomienky obyčajných návštev.

Koľko spomienok ostane v myšlienkach..
Tie bývajú tým najväčším bohatstvom.
Raz zostaneme všetci sami, keď pani staroba s bielymi vlasmi  zakradne sa do vrások.
Nemusí prísť s ňou i choroba ruka v ruke, no vďaka spomienkam vieme sa preniesť do minulosti, do chvíľ kedy sme šťastní boli..
I jedna návšteva mala svoje veľké čaro a zapísala sa do ďalších dní.
Môj deväťdesiat ročný dedko sa postavil na stoličku, aby z vrchnej poličky kredenca vytiahol tú najlepšiu slivovicu. Usmievam sa, srdce mám plné lásky a jeden kalíštek si s ním musím dať. Popočúvam básničky v poľštine, takmer nič nerozumiem, no obdivujem tú pamäť, ktorou na svoj vysoký vek oplýva. Ukazuje mi fotky a pri spomienke na babku nám príde trochu clivo.
Preteká nám čas pomedzi prsty, spravodlivo.
Chopiť sa treba každej radosti, ľúbiť veľa, smiať sa.
Dokonalo prestretý prehoz na posteli hovorí o pedantnom človeku a dedko nikomu neprezradí svoje "Know how" :) Cítim veľkú vďaku, keď na poličke vidím tri lupy a vytlačených pár textov z blogu. Keď sa moje slová zatúlali až do domova seniorov, kde izbu napĺňajú spomienky.
Mám radosť, že došli až k zväčšovaciemu sklíčku, ktoré drží starý otec vo svojej, rokmi popísanej, dlani.
Bez spomienok by totiž izba bola prázdna..
Keď budeme z tohoto sveta odchádzať, istotne pocítime volanie neba, nech už sme mali život akokoľvek ťažký. Vraj bola babka pekná, keď sa vydávala na cestu a do stále tmavých prameňov vlasov jej zasvietilo slnko, ktoré vyčarilo na jej tvári úsmev a mladosť.
Niekedy ju objímam v snoch.
Som  rada, že som sa chopila príležitosti, ak som spontánne prišla potešiť spoločnosťou svojich milovaných starých rodičov.
I oni sa pričinili k tomu aká som dnes, a či už som dobrá alebo zlá,
som ako peklo horúce, mám to v priezvisku. :)
Aké krásne je mať niekoho nablízku..
koho smieme ľúbiť a mať blízko toho, kto sa stará
..čo by som dnes dala..
 za to pozrieť sa do babkinho zrkadla, ktoré sa skladalo z troch častí..
Kde len teraz je? Nuž je to len čosi hmotné a my aj tak odídeme nahí,
tento čas i telo sme si vypožičali.
Keď si nájdeme to miesto pri hviezdach, verím, že nás tam bude čakať milovaná duša a my budeme ďakovať, že sme tu na chvíľu mohli byť.
Babkine naškrobené hačkované dečky, vynímajú sa na stolíku ako poklad, a ak ich aj dedko kedysi odkladal a zavadzali mu, dnes tam svietia a každým očkom pripomínajú babkinu lásku a šikovnosť.
..Či už máme rodičov, starých rodičov so svojimi povahami, náladami, očakávaniami, s pribúdajúcim vekom akoby sa v našich srdciach i myšlienkach upratalo a zostane tam čistá láska, odpustenie a je jedno aké máme vierovyznanie. Odpustenie bez výčitiek nám prináša kus neba sem na zem a tí čo odišli sa len usmievajú a tešia sa z našich radostí.
Dedko povedal, že mal dnes pestrý deň. Vraj preto, lebo mal dve návštevy.
Dve obyčajné návštevy a zasvietili mu oči.
Celý život ako zrnká piesku sa raz presype,no každému prajem nech si na neho má kto spomenúť. Ako čiperná stará teta, čo dedkovi priniesla na izbu večeru. Koľká pozornosť. Je jedno či sme inžinieri, či sme vychodili len základnú školu, tá najväčšia univerzita je život sám a aj keď život nie je vždy uhladený ako prehoz na posteli, bolo by dobré a bol by splnený sen našich najbližších, ak by vzťahy medzi nami boli hladké ako strieborné vlasy starej panej, ktorá si spomenula, že ktosi nebol na večeri.


nedeľa 24. júna 2018

veci myšlienkové

akú hodnotu dokáže nabrať i stará ošúchaná stolička, keď jej niekto dá pozornosť a daruje jej nový šat..

pondelok 18. júna 2018

farby (galéria obrazov od žiakov z výtvarného odboru.)

Pozrime sa na to vo farbách..Neodmysliteľne k nim hudba patrí. Prídite si vypočuť jej znenie v čarovnom prostredí jednej výstavy.. obrazov z tvorby žiakov výtvarného odboru Fantázie.
Ožilo opäť jedno miesto v priestoroch nad poštou, kde sa môžete zapozerať a skrášliť si deň.
Je to pre vás od nás..zo srdca.
 Môžete sa tešiť na triedne koncerty v čarovnej galérii a taktiež prísť sa pozrieť len tak.
Počas celého dvojtýždňového obdobia sa na vás tešia obrazy, aby mohli objať váš zrak.

štvrtok 14. júna 2018

Príbeh na plátne

Šálku lahodných farieb, čo žiaria slobodou, ponúkne vám maliar Igor Pančuk v jeho útulnej galérii. Ak si chcete kúpiť jeho obraz, treba si najskôr šálku kávy dať s umelcom, posedieť si, lebo maliar kus svojej duše na plátno odovzdá, v istom období svojho života, nuž je to obraz i kus sveta a prežívania vo farbách. Najvzácnejšou menou, drahšou než zlato je čas, ktorý aj maľbám vie byť dobrým kritikom. Každý príbeh má svoj rám, každá myšlienka na krásu, ešte trochu prikrášlená, keď oko maliara sa pozrie a pohľad spočinie na inšpirácii, čo túži byť na plátne nestarnúca.
Umelec, všetky predsudky rúca, nuž len sa stačí zapozerať a zavítať, na námestie, tam kde sa pestré farby na vás usmievajú. Spočiatku som výstavu nemohla nájsť, no keď som sa na ulici 1.mája pozrela spod môjho klobúka hore, uvidela som nápis na palete a strávila som príjemný podvečer netradične. Chýbala už len poézia, ktorá si však istotne miesto nájde a tak len pár prostých veršov..

Obraz netreba hodnotiť
len srdcom ho vnímať
..inak sa dívať..
Na dielo, čo vzniklo časom
prežiarilo plátno jasom.
Keď už ani čiarka nechýba,
láska k maľovaniu je poslednou bodkou..
Načúvať farebne anjelskym bozkom..

To klbko času sa nám všetkým odmotáva, no keď tu po nás čosi zostane, umelec jednoducho nestarne. Svojou tvorbou zachytáva..to vzletné, nadčasové..

Páčila sa mi aj myšlienka tohoto výnimočného maliara a človeka.
On by vraj milovanej žene nekúpil prsteň, alebo drahokamy, vždy by jej daroval kvety..
Možno i tie, ktoré na jeho plátnach ožili..



závislosti

Rozmýšľam nad tým, od čoho všetkého som závislá..Zisťujem, že tých závislostí, ktoré mi šarapatia život a myšlienky v hlave, keď sa mi samej so sebou ťažko žije.. nie je to alkohol, ani hracie automati.. Som závislá na láske, na úspechu, na práci. Akonáhle sa mi stane,že dva dni niečo významné nerobím, nejaký projekt alebo nechystám koncert, zosťujem že som akási celá bez seba a že rýchlo musím ísť aspoň cvičiť na gitare, lebo by ma chytila akási pochmúrnosť vlastného nečinného bytia. A tak na tom behu ako pokusná myš v kolese bežím a bežím, lebo od detstva žijem v kruhu povinností večných. Zrazu som dospelá a ja stále  v tom kruhu bežím, nie a nie vystúpiť a ak aj áno je mi zrazu čudne. Bola sm cvičiť, čo už s tou chorobnou aktivitou, a pri brušákoch s fitloptou mi prišla do myšlienok akási zmena. Prečo? Veď ja nemusím. Môžem si ten život jednoducho užiť. Práca cez školský rok, práca v lete..a kde je radosť? Zistila som. Teda vo svojom podvedomí som to vedela už dávno, že takto to ďalej nejde. Neplánujem si oddych, adosť, pokoj, ale len prácu a ak by som nepracovala nebola by som to ja?. Padáme niekedy od únavy ako hnilé hrušky, rozdávame energiu na všetky strany.. Dosť. síce sa spočiatku usmievam trochu nakrivo a sarkasticky, že som prežiarená láskou a svetlom ( ako na skvelej joge) usmievam sa nasilu, láska a svetlo, som naplnená nekonečným okamihom bytia, ležatá osmička. Spočiatku nasilo a so značnou dávkou sarkazmu.. ale verím že ten pokoj a spokojnosť seba samej so sebou sa dostaví a prajem tú spokojnosť všetkým. Pretože nikto nás nedokáže tak dobre skritizovať a ohodnotiť ako my sami. Nuž zajtra je piatok.. a ja pracovať nemusím. Veď od roboty aj kone dochnú.
túžim teda radšej zmoknúť
nechať dážď nech tie závislosti zmýva
len spomaliť a zvýšky sa dívať
ako preniká pokoj
do všetkých kútov ..treba poupratovať
prestať svetu dokazovať
o dokonalosti ktorou už sme..


utorok 12. júna 2018

kvet

Len objať kvet do náruče dlane..
nedeľná prechádzka, ktorou prečkáme týždeň pondelkový
ponoriť sa do dažďa
aby vedel si, že nie som každá
včerajšia
Daždivé počasie škaredé nie je
keď ma tvoja prítomnosť pri srdci hreje,
pred dažďom i pod šatku sa skryjem
len nie pred láskou, tá nech prší povodňou do našich ciest..
Či už sú kľukaté, smerujú nahor alebo dolu
dvom sa krásne kvitne spolu...

pondelok 28. mája 2018

Voňavý prístav, Úsmev..šťastie vytvára

Cítim sa ako po liečení duše. Chcela by som si ten pocit zachovať čo najdlhšie a kým sú spomienky čerstvé, zachytiť v slovách čaro diaľky. Bude to tá najlepšia letenka, ktorá sa dá použiť kedykoľvek. Rada by som vás previedla po krásach veľkomesta z toho  môjho pohľadu drobnej ženy (tam som si taká nepripadala) :) a napísať všetko to, čo sa mi za posledné dni podarilo zachytiť. Do takých diaľok nechodím každý deň, no potulky na cestách mi dali toľko bohatstva, že sa s ním rada podelím. Vyhliadka na Sky Terrace v časti Victoria Peak je tá najbližšia zastávka, ak chcete vidieť Hongkong z vtáčej perspektívy. Fotka stojí za to, aj keď si najskôr odstojíte hodinu v rade. V tomto meste kde žije v priemere šesť tisíc obyvateľov na kilometer štvorcový to inak ani nejde. Vláčikom,ktorý bol podobný ako naša zubačka v Starom Smokovci, sme sa vyviezli až na miesto, kde sme mali mesto ako na dlani.
V Hongkongu sa to hemží farbami, vôňami, hlukom, ruchom. Po pár dňoch sa na to dá zvyknúť a rušné mestské uličky majú nezameniteľnú atmosféru. Kráčate s davom a sem tam po ulici prebehne aj nejaký ten "sympatický" šváb. :) Svetlo výkladov zatieni hviezdy a aj keď sa zotmie, máte pocit, že je deň. I noci tento prístav ožíva a pozýva ľudí do vysvietených obchodov známych módnych značiek. Nechýba ani Ikea, kde je raritou vidieť stoly a stoličky vo veľkosti ako pre bábiku. Byty sú tam maličké, takže sa prispôsobuje i tovar. Neviem si predstaviť, žiť v tak malom byte ako mnohí v tomto veľkolepom meste a prádlo vešať nad okno. Keď sa však pozriete do tváre týchto, zväčša drobných šikmookých ľudí, vždy sa na vás usmejú, nehovoriac, ak sú  zamestnancami na letisku alebo na stanici, vždy sme sa stretli s ochotou a prianím pekného výletu v ich krajine..
Naše maličké Slovensko.
Náš kúsok malej zeme
 a aj tak sa niekedy naparujeme.
Keby radšej malý kúsok pokory
dvere nám v srdci otvoril.
 K ľuďom a k sebe.
Vedeli by sme čo chceme. 


Mohli by sme častejšie vnímať pocit, kedy nie je treba za niečím sa ponáhľať. Len si vychutnať atmosféru, ktorá na tomto čarovnom mieste nie je náhodou.
Vnímala som to celkom po novom.
Nie ako sprostredkovane cez film alebo dokumenty.
Dnes sú to momenty a ja spomínam do budúcnosti, že vrátiť by som sa tam chcela.
Nešla by som však lanovkou. Prešla by som si všetkými schodmi, ktoré sú metaforou životných prekážok a v myšlienkach venovala modlitbu soche Veľkého Budhu, čo sa večne usmieva.
Aj ja by som si rada zachovala v duši ten náznak pokojného úsmevu..
Možno by mi viac bolo do spevu.
Cez prekážky vznášať sa ako vo vetre.
V súhre okolností.


Mesto Hongkong  má skutočne mnoho vôní a svoju nefalšovanú atmosféru, na ktorú som si po pár dňoch zvykla. Všade je plno ľudí, chvíľu by mi trvalo kým by som sa zorientovala v metre, no akonáhle sa do toho dostanete, môžete si pozrieť za krátky čas tie najkrajšie známe miesta.
V meste Ngong Ping, neďaleko Hongkongu, sme čakali na lanovku v dlhočiznom rade približne hodinu (keďže nie sme ranné vtáčatá) :)
 Preniesť sa však až k soche Budhu prinieslo do spomienok ďalší obraz  a na chvíľu som si predstavila aké by to bolo mať krídla v kŕdli vtákov sťahovavých.

Bol pokojný, usmieval sa na nás a mne napadlo, že pre čosi..
Treba tú cestu prejsť a túru cez horu posiatu množstvom schodov jednoducho zažiť po vlastných. Vtedy by bol zážitok umocnený o čosi viac.. Aj keď výhľad bol taktiež pastvou pre oči. Budha sa však svojim pokojným úsmevom pozerá akokoľvek prídete..
Ste vítaní ocitnúť sa v celkom  inom svete, zrazu vás  prekvapí  pocit čírej pravdy.
Sila atmosféry vás  jednoducho prinúti zastať, kochať sa, možno i plakať, no cítite sa zrazu požehnaní a akosi lepšie.
Priniesla som si odtiaľ náramok, vraj aby som bola viac šťastná.
Keď si predstavím tvár Budhu vytvorenú na tejto gigantickej soche, budem raz možno i ja tak pokojná, nájdem tú pokoru a svet bude jednoducho krásne miesto
..veď on už je..
keď človek po vlastných chodiť smie
keď v duši láska znie
keď mnohé sa smie
úsmev mníchov.. pripomenie...

sobota 26. mája 2018

Hongkong

Nemám vysnívanú destináciu, no ak sa mi naskytne možnosť rada navštívim hoc akú krajinu na svete.  Tak sa stalo i teraz a pohľad z lietadla na všetky tie ostrovčeky v Juhočínskom mori mi jednoducho splnil sen. Mala som pocit, že žijeme v kúzelnom svete, kde sa z jedného konca zeme dostanete na druhý len za jedenásť hodín. Je to tu celkom iné. Teraz už rozumiem turistom z Číny, prečo chodia po historickom centre Bratislavy "čumia" na Čumila s fotoaparátmi v ruke. Industriálny štýl rovných betónových stavieb odráža horúci subtropický vzduch, ktorý sa strieda s chladom klimatizovaných priestorov. Okno na hotelovej izbe sa otvoriť nedá. Možno z bezpečnostných dôvodov, no tak trochu sa prejavila moja klaustrofóbia. Dať si však "drink" na dvadsiatom siedmom poschodí s výhľadom na toto moderné, veľkolepé mesto je jednoducho skvelý a hoc sa i to okno otvoriť nedá, otváram teda svoju myseľ i srdce čomusi novému a istotne sa vrátim domov obohatená krásami cestovania. Ochutnala som i pravé ryžové rezance a na raňajky bohatý výber všakovakých jedál z tradičnej čínskej kuchyne. V obchodoch a hoteloch je veľmi čisto, taktiež aj na letisku a stanici. Postarajú sa o vás, ak sa potrebujete z letiska dostať do hotela. Dostanete nálepku na kufor i na tričko, počkáte, drobný pán so šikmými očami vás, aj skupinku ľudí zavolá a odvedie k autobusu, kde vám bez problémov aj pomôžu s kuframi, v prepočte za 30 eur na osobu, retro taxík by vyšiel  podstatne drahšie. Autá tu jazdia na ľavej strane ako pozostatok britského systému.
Všetci sme ľudia jedného sveta, spájajú nás oceány.
Hongkonk..mesto alebo štát? Rýchlo sa rozvíjajúci, rušný.
Teším sa však domov na ten tatranský vzduch, ktorý by som za nič na svete nevymenila :)

nedeľa 20. mája 2018

Duša odetá do hebučkej srsti



Duša odetá do hebučkej srsti
aj smútok ma opustí.
Pri tej dokonalej frekvencii.
...mali by patriť medzi sveta divy.
Tie stvorenía nemé
vďaka ktorým príde radosť k tebe..
Úsmev len tak.
Keď sa ktosi díva
s láskou a oddanosťou.
..neodíde..
Čaká na každodenné chvíle 
mojich návratov.
Ráno sa budím,
na tých modrých očí budík.
To biele "páperie" ma nesúdi.
Ani ja by som už nemusela,
a tak všetky pekné mená
mohli by ako motýle pristáť
na štvornohých priateľoch,
Mačky..
v byte nemám iba šaty a čačky..
Aj vďaka nim je pár izieb domovom.


Coco Chanel vraj povedala, že mačka je duša obalená do hebučkej srsti. Akú pravdu mala. Tieto stvorenia ani nemusia vedieť rozprávať. Vycítia viac než dokážeme my ľudia a asi aj preto sa poniektorí obklopujeme ich spoločnosťou. Aj ja som si vysnívala svojho dokonalého spoločníka, ktorý je navyše úžasným terapeutom. Ráno mám úsmev na tvári, keď vedľa seba počujem tú frekvenciu mačacieho pradenia.

Dnes si už ani neviem predstaviť aké by to bolo bez jedného štvornohého člena rodiny. Už je to pár týždňov, čo sa toto stvorenie prispôsobilo môjmu režimu a okrem miesta v mojom srdci rád zaberá i miesto pre šaty. Pravidelne kontroluje, či sú dobre vyžehlené. Prichytila som sa pri tom, že keď sa vraciam domov, usmievam sa. Je to nesmierna zmena, lebo sa mi častokrát stáva, že idem domov unavená a zamračená. Teraz keď vidím tú bielu "huňu" na balkóne ako na mňa čaká, na svojom mačacom hrade, teším sa domov. Dlho som uvažovala, či mám mať štvornohého kamaráta. Je to predsa zodpovednosť, o zvieratko sa treba starať a z toho vyplýva ďalšia povinnosť. Avšak Táto skvelá povaha Ragdoll kocúra Jasona mi jednoducho spríjemňuje život. Mám niekedy pocit, že on sa stará o mňa. O pohodu, úsmev, pokoj a to sú veľmi dôležité atribúty. Dokonca občas chodíme i na prechádzky, čo je celkom rarita :) Nie každej mačke sa to páči, no Jason beží na vôdzke popri mne. mám ho od chovateľov tohoto plemena z Košíc (Cassovia Dolls). Sú to úžasní ľudia, od ktorých viete, že mačička k vám pôjde vychovaná z lásky so všetkými návykmi, ako sa na slušnú mačku patrí :) Keď mi povedali ako sa volá, skoro som odpadla. Ak si chcem oddýchnuť pri filme len tak bez premýšľania, mám rada tie akčné s Jasonom Stathamom. Vtedy mi skutočne nič nechýba :) Áno, Jason je občas i akčný, čomu nasvedčuje i toaletný papier po celej kuchyni, keď som raz zabudla zatvoriť dvere na wc. Alebo aj prevrátená klietka s andulkami. Tie našťastie zostali bez ujmy na zdraví. Len sa Presťahovali o poličku vyššie.
Vyššie sú však aj moje kútiky úst, keď je vďaka kocúrovi i moja duša pohladená.






sobota 5. mája 2018

Prvý deň v Toskánsku

Je to tu ako namaľované. Krajinu zdobia tmavozelené tuje a všetky farby miest a výhľadov sú prevoňané olivovníkmi.
Čas tu nie je rýchly.
Práve naopak. Ak by aj na oblohe bol upršaný mrak, bez tmavej farby by tá svetlá nevynikla. Vyvážená chuť zastaveného času a talianskeho vidieka v Lornane sa spája so zážitkom letiacich vtáčích poviedok, ticho v trepotajúcich krídlach.
Cestovanie dodá človeku nadhľad a každý pohľad na novú krajinu zapisuje do nás pravý príbeh života. Môžeme kráčať po jeho stopách, lebo ako inak by to malo byť?
Ako by sme si mohli okoreniť bytie ak nie spoločne so skvelými ľuďmi a rodinou.
Ušetriť si čas na výlet a na tešenie..
To je to korenie, to je buket vo víne slnečnom.. Tak ako toskánsky kraj, tak nech i v našich srdciach je toľko svetla.. 

streda 2. mája 2018

Harfový koncert


Prišli, zahviezdili..Nechali nám tu trochu z toho ich sveta. Nám zostala inšpirácia a vždy keď si spomenieme, bude to spomienka na svetlo zasvietené cez harfové struny. Je to celkom iné, keď už hudobný nástroj ovládate dokonalo, môžete sa už len hrať. Nechať znieť piesne i skladby, akékoľvek sa vám páčia. Aj tie s komplikovanou harmóniou, a aj tie o dvoch akordoch. Hity od Madony alebo Spice girls, obliecť sa nekonvenčne a len si to jednoducho užiť. Tak sme si minulý pondelok mohli vychutnať  vystúpenie dua Cray Chicken. Skvelej Sabine James a Jakuba Rizmana. Koncert by sme mohli opísať jedným slovom "wau".
Aké dôležité je v dnešnej dobe hrať sa a zachovať si v sebe to vnútorné dieťa, ktoré nám častokrát pomôže prežiť v realite. Staráme sa oň? Alebo sme sa stali  prísnymi dospelými ľuďmi? Ak aj áno, tento koncert nám pripomenul aké to je zabudnúť na všetky starosti a vychutnať si hudbu inak. So svetelnou šou rakúskej umelkyne Sabine a bezstarostného umelca Jakuba , ktorý hru na harfu ovláda tak dokonalo, že aj Vivaldiho koncert zahral bravúrne spoločne s našou absolventkou.
Zaznel aj školský orchester pod taktovkou Jozefa Štrbku.
Skladby v podaní hrafistov boli ozdobené vždy iným kostýmom, to bolo tiež čosi nové a hudba chcela byť zrazu  hravá. Aj tá klasická mala veselé blahodárne účinky na dušu. Hrali sme spoločne s harfou, hrali na klavíri,hrali v orchestri a hlavne sme sa hrali
Zasvietili, zahrali, zahviezdili.. Nechali nám spomienky a zážitky na krásnu hudbu, piesne..
Nevšedne zahraté na harfách.

nedeľa 29. apríla 2018

príhovor, článok

„ Čokoľvek robíš, rob najlepšie ako vieš „ Baťa"
Pár slov o spomienkach.
Pred jedenástimi rokmi, vyzbrojení jednou špachtľou, štetcom a rebríkom sme vošli do suterénu základnej školy. Vraj ideme rekonštruovať. Moje priateľky sa na mňa pozerali s obavou a nádejou že ma tá syzifovská práca o chvíľu prejde.Snažila som sa v priestoroch bývalej jedálne odlupovať opadanú omietku a ani tucet robotníkov by tú miestnosť, čo mala byť tanečná sála, nedalo do kopy za týždeň práce. Mala som strach. Klopali sme na dvere, ktoré sa nám spočiatku neotvorili. Skúsili sme teda zaklopať na iné. Naše ručne maľované plagáty sa len opatrne usmievali na okoloidúcich, no priniesli nám prvých dvanásť žiakov. Prvý tanečný tréning bol bez prehrávača, nevadilo to, veď sme si mohli spievať i lúskať, rytmus máme predsa v sebe. Nebol žiaden klavír, husle ani gitara. Mali sme však svoje vlastné hudobné nástroje a bez váhania sme ich vypožičali tejto čerstvo vytvorenej inštitúcii, ktorá bola spočiatku len tanečným klubom. Spočiatku sme boli takzvanými podomovými učiteľmi a výučba sa konala každý deň na inej ulici (dnes tak učí moja spolužiačka v Ríme) Vzájomne sme sa povzbudzovali a podporovali slovami ako napríklad:"Nevadí, že máme len piatich klaviristov , alebo, že tanečný odbor navštevujú len dve skupinky žiakov. Chuť dokázať,že sme tu a chceme učiť inak, hlavne srdcom a s osobným prístupom nás zaviedli do Batizoviec, kde sme v roku 2008 získali súhlas na založenie školy. Bolo však treba vydržať rok bez potrebných financií. Povedali sme si,že to vydržíme a pomôže nám banka. To sme už vyučovali v základnej škole Batizovce a vo veľkej sále internátu vo Svite. Cestovali sme malým červeným autíčkom značky"seicento" Inšpirovali sme sa všetkým čo oko videlo a aj všetkým tým čo je neviditeľné, čiže našim pocitom a intuíciou. Všetko sa však podarí ak to čo robíte, je s láskou a odovzdaním. Administratíva prebiehala v obývačke na zemi. Síce v úhľadných kôpkach ale v celom priestore / pamätáš Ferko ?/. Vraj bolo treba aj nejaký nový počítačový program a taktiež aj nutnosť kúpy prvého počítača. Teraz rozumiem tým ľuďom, ktorí si možno za chrbtom ťukali na čelo či sme vôbec v poriadku a či máme všetky kolieska pokope. Veď vytvoriť súkromnú školu len tak neisto a na kolene , to chce poradnu guráž.
Keď som nočným vlakom s obrovským obalom žiadostí a povolení cestovala na ministerstvo školstva,výsledkom bolo veľké šťastie a zadosťučinenie za našu odvahu urobiť dobrú vec a vychovávať k umeniu viac sviťanských žiakov. Medzitým sa budovala prvá tanečná sála. Koľkokrát nás vytopilo Janka ? Podlaha to párkrát nevydržala. Vždy sme si však navzájom pomáhali Moja dcéra priviedla prvé pani učiteľky – spolužiačky, ktoré presvedčili žiakov a rodičov o svojich kvalitách. Majka každý deň cestovala z Košíc, Monika zo Žiliny. Huslistka Monika ponúkla vyučovanie v Spišskej Teplici a druhá Janka vo Svite a Batizovciach. Naše prvé logo bolo nakreslené len ručne na kúsok papiera. Prvá doména s textom, prvý zakúpený klavír, prvý obrovský úspech koncertu so standing ovation, kde tak ako diváci aj my sme cítili ničeo magické, nadčasové, kus umenia, skvelých nápadov pospájaných do jedného neopakovateľného celku.Nadšenie žiakov, nadšenie naše, váš potlesk počujem ešte i dnes „ Dokázali sme to „ Teraz, keď sa zdá akoby škola Fantázia bola v našom meste odjakživa, len sa pousmejem, že škola bola vpodstate vymyslená pri káve. Nie je podstatné za akých okolností, dôležité je, že tá myšlienka sa stala skutočnosťou, dnes sme tu a verím že sme vytvorili skutočnú hodnotu. Ďakujem všetkým, ktorí sa prácou či radou podieľali na krásnom umeleckom projekte hlavne za prejavenú dôveru, ktorú dúfam nesklamem.
Jednoducho som si pred desiatimi rokmi priala nájsť niečo iné, ten vzlet duše, kedy by umenie kvitlo. Umenie hry na hudobný nástroj, či umenie tanca alebo kresby, odovzdávať tak aby chytilo za srdce. Vášeň, ktorá má prechádzať do lepšieho sveta, len ju nebrzdiť, nebrániť, nezakazovať. Otvoriť jej dvere dokorán a podporiť tú nadčasovosť umenia v ďalších generáciách. Umenie je niečím, čo vie vyletieť vysoko do neba a ja som si len úprimne priala dať tejto myšlienke krídla. Silné, zachytené v základoch hudobnej náuky, páperové ako ľahkosť tanečných krokov.. Dve krídla, aby sme mohli hrať spoločne ako jeden veľký orchester, tanečná choreografia, naša krásna, nefalšovaná a jedinečná Fantázia..







štvrtok 26. apríla 2018

Vôňa šťastia

Ten deň mol iný než ostatné . Nebo bolo akosi bližšie. Dívalo sa na nás s prianím, s nádejou v dobré časy. V prežívaní obyčajného, ktoré sa v ten moment stalo tak vzácnym. Sníval sa mi sen, ktorý sa možno ani v tomto svete neodohral. Nebol to len prázdny rám.
V živote, ktorý je len okamihom sa  momenty šťastia do nás hlboko zapíšu..
Do maľby krás.
Bolo to v nás ..
niekde pri dúhe, ktorej farby sa sa vliali do duše potokom spájajúc naše dlane.
Je jedno čo sa stane. Lebo čistota a rýdzosť citu sa niesla ovzduším ako vánok.
Na krídlach motýľa
občas sa mi zasníva, že si môžem uložiť tvár do tvojich dlaní a nechať všetko tak,
počuť len slová o tom, že mi rozumieš.
Ticho je ako balzam na dušu a v ňom počuť tlkot srdca, vôňa sa nesie priestorom a ja túžim po večných časoch kedy je všetko iné. Nebo akési modrejšie, tráva zelenšia, aj vzduch vonia krásne, keď ho dýchaš ty, a všetky sny sú slnkom prežiarené,
ako deti zeme.
kráčame bosí, nenechávajúc žiadnu stopu a tak pridám do kroku, lebo ešte chcem sa smiať a žiť.. prosím ešte príď,
chvíľa čarovná, ktorú nik mi nevezme.
Pozerám sa na útržky života, prekračujem rieku a dúfam, že už to nebude bez smiechu.
Cítiť sa doma je za všetky slová.
Keď zatvorím oči, v predstave mám moje sivé dlhé vlasy čo o pár minút budem mať, cítim vôňu tabaku.. Dívaš sa na mňa ako bosá v záhrade polievam kvety, čo láskou kvitnú..   Aj nám vykvitla chvíľa, kedy už viem, že to najkrajšie sa mamonou nemeria, to skutočné bohatstvo je v pohladení, v pravde, v súznení duší, keď mám pocit, že musím ..
Vrátiť sa tam kde sme doma, kde netreba slová,
kde sa skloníš a len pre mňa odtrhneš kvet..

nedeľa 22. apríla 2018

smiech

Dôležitosť smiechu a radosti by nemala chýbať a treba robiť všetko preto, aby nikdy na tvári smiech a úmev nechýbal..Smiech je tou najlepšou tabletkou na čokoľvek..hlavne mať okolo seba spriaznené duše.

piatok 20. apríla 2018

Si mi drahý..mám ťa zdarma..

"Drahá, som z teba hotový"
"Nuž, nechaj si tú hotovosť" :)
Koľko viaczmyslov sa skrýva v jednom slove. Nieže by som bola tak malicherná mamonárka, no akosi spontánne to slovo zo mňa vyletelo bez varovania ako keď sa na chodník rozsypú drobné. Kto z nás by sa nezohol? Ohýbajú nás hmotné statky?  Ženieme sa za nimi aby sme si potom mohli sadnúť na verandu domu a povedať si: "Mám na to" Peniaze sú však prejav hojnosti a je lepšie byť zdravý a bohatý ako chorý a chudobný :)
Viem  čo je to tvrdá práca na sebe a viem čo obnáša venovať jej mnoho času, ak však práca baví, je to požehnanie. Život ujde a nejakú tú hotovosť v kapse vždy treba mať. Navyše keď som taká drahá :) Drahé by však mali byť všetky ženy. Vedieť, že by mohli byť rozmaznávané svojim drahým a cítiť sa ako drahokam. Keď si však sami sebe doprajeme, aj to hmotné šťastie sa započíta do peknej chvíle. Byť bohatý. Je to slovo a  keď ho rozdelíme, nájdeme slová dve. Boh a ty, alebo si to môžeme pomenovať ako chceme..
Usmiaty.. úsmev a ty.. Zrazu je na svete božsky.
 Skrýva sa v slovách čosi vyššie než my a sú to akoby šifry, ktoré ak dobre rozlúštime máme ten správny recept. Napríklad slovo celebrity (celé britké) alebo slovo jedlo (jed) .
Jesť nám veľa netreba, mohli by sme sa otráviť a to by bolo  otravné. :) 
Mať...
Nič nemôžeme mať, no ak máme našu mať, máme všetko.
Nič však nemáme vo vlastníctve, ani smrtka nezbohatne a ani si kosu s peniazmi-prachmi nenabrúsi, keď zostane len prach..
To, čoho je  najväčší dostatok, to sa kúpiť nedá.. Dostatok lásky, svetla, kyslíka, času..
Vpodstate  nemáme nič a pritom veľké bohatstvo, ktoré prináša nádych.
Vzduch..
Je ho na svete neúrekom, nezávidíme si ho, nepochybujeme.
Mám síce radosť z nových šiat, ten chvíľkový šat, keď už dávno 70 sukien mám, možno sa aj nevydám. Mať manžela, mať niekoho..
Máme seba a to čo je teraz. A či už nám robí radosť kytica "Happy hour" ruží alebo jedna sedmokráska, všetko sú to krásne kvety a pokiaľ človeka netrápi bolesť vlastného ega je zahojený a za vodou.
Či už si tú novú kabelku doprajem, alebo nie, na tom nezáleží. Nevlastníme nič a nikoho. Máme len náš dych, jedno srdce, jednu peňaženku, a ak je z čoho a ak aj nie, nech je v nej prievan.
Stojí za to, mať plné priehrštia radosti.
Záleží najviac na momentoch, kedy sme skutočne šťastní a šťastie stojí 0 eur.
Kedy? Teraz.. aby nás to neskôr nevyšlo draho.




streda 11. apríla 2018

..bez podmienok

Som rada, keď som mladá a taká neaktuálna, keď dva týždne po veľkej noci
píšem čosi..
o veľkonočnom pondelku..
Dúfam že ste sa popolievali, lebo všetky kvety zeme potrebujú vodu. :)
Nebolo by to na škodu,
kým život dopíše poslednú slohu..
piesne bytia.
Kým ešte dvaja do taktu valčíka cítia
svoje kroky..
kým v rukách držíš moje boky
Na chvíľu nemať pochýb,
že to nie je len cit plochý..
Tá krása ma priam omína
ako sa večer mení krajina
Koľko farieb je v nej.
Počas dňa..
Vystrieda sa v nej modrá, fialová,
večerný pocit oblohy, vtedy keď sa na chvíľu zastavíme.
Večernica privíta noc.
Veľkonočný pondelok, ktorého čas sa minie, no miňme ho spolu.
Večerným pohľadom, aprílovým vzduchom, nádychom.
Nemusí to byť o niekom, stačí keď o nás..





streda 4. apríla 2018

príhovor, deň učiteľov

Rada by som vám povedala, čosi o dvoch pojmoch. Učiteľovanie a Učiteľ..
Aspoň teda z toho hľadiska ako to vnímam ja.
Učiteľovanie.
Nie každý z nás mal o svojom povolaní vždy jasnú predstavu. Po zhliadnutí filmu Anna zo zeleného domu by azda každá chcela byť učiteľkou.
Ako sa však vysporiadať s týmto náročným povolaním?
Kvapka po kvapke preteká naša trpezlivosť..za každého počasia. zachytávame si ju v našich rozvrhoch, aby z nej ešte čosi zostalo, a predsa jej  nikdy nie je tak málo, aby nebolo pre čosi pre tie oči žiakov plné očakávaní.
Učitelia, učiteľky..
Ľudia, ktorých si pamätáme celý život a dnes sme to my, rozdávame, čo vieme.
Sme tak nenahraditeľní, verní tomu svojmu umeniu, ktoré nikdy nebude gýčom
alebo len slovam o ničom.
Vždy bude lepší svet vďaka nám..
Zvoní..Na lepšie časy?
Pokiaľ tu budú deti, dážď do duše človeka vďaka vzdelaniu vždy pršať bude..
Zaprší
do duší
Dostane sa do uší a do srdca cez písmo, prostredníctvom ceruzky v pravej alebo ľavej ruke čosi, čo otvára nový obzor a dá vietor do plachiet.

Učiteľ je ako svetlom v tme. Takým z ktorého nikdy neodbudne. Alebo áno?
Áno..učiteľ odovzdá  naozaj mnoho zo svojho času  pre svetlejšiu budúcnosť. Pre lepšie rána a niekedy to nie je žiadna sláva, no nie sme len tí, čo rozdávajú včeličky, občas sa aj my musíme postaviť na špičky,
"Ktože to zas vyrušuje?"
..Prejsť cez všetky tie chodníčky toľkokrát, koľko je septembrov v našich mladých letách..
Čo všetko zažijeme? Koľko žiackej horlivosti, toľko i presviedčania a našej bravúrnosti  byť dobrým príkladom..
s pokorou..
Kto jej má viac, keď táto obeta neraz prinesie i ovocie trpké?
Je dobre mať doma pohár vína a prehltnúť horké sliny..
To, čo robíme nie je zapísané medzi sveta divy..
Kto sa však diví, že i vlas sivý
neraz sa vkradne..
zradne..
Dávame tak veľa
zo seba..
Zaslúžime si každé jedny prázdniny.
Tešíme sa vždy, keď je pred nimi..
Záhyby triednych kníh v šanonoch, peračník plný pier a na perách múdrosti, ešte úsmev do aktovky, jedny vreckovky, ak si niekto zabudne nos vyfúkať. Pripravení aj pofúkať.
Obyčajne, bez predsudkov, prispieť do sveta aj svojim kúskom..
Byť aspoň malým čriepkom v pamäti žiaka..



piatok 30. marca 2018

Dotknúť sa krídlami..

Byť milovaný je asi ten najkrajší cit, a cítiť sa tak je veľké požehnanie. Tam kde je láska, tam nie je miesto pre zlo, cez to dobré ho jednoducho nie je vidieť..
Milovaní sa môžeme cítiť i vtedy, keď robíme prácu, ktorá je nám zároveň  odmenou.
S Martinom Skubanom sme spoločne hrali na veľmi peknej akcii v Handlovej, kde sa zážitkový večer tvoril vďaka umeniu skvelých kuchárov a aj vďaka hudbe, piesňam, ktoré boli hrané zo srdca. Zaznel pre nás i pekný názov ako by sme sa mohli volať a priletelo čosi.
Na chvíľu mi to nahnalo dážď do očí.
Ballad Butterflies..
Prečo? Snáď hudbou,piesňami vieme dotknúť sa krídlami motýľa ľudskej duše a prebudiť to dobré. Radosť, smiech a všetko to, čo spôsobí akési povznesenie.
Letmo..
Dotknúť sa ako motýľ kvetu
priniesť krásu tomuto svetu.
Také sú piesne Martina, verím, že i pár mojich je takých a keď sa spoja dve gitary, dve krídla
možno hovoriť o lietaní, a ten kto nevie, my ho radi našou hudbou lietať naučíme.
Bez predsudkov vypĺňame priestor, ktorý skrásnie
Letmo..
dotknúť sa krídlami motýľa
zabudnúť na to,čo omína
..nadnesenie
snenie
pohladene a aj rockové sólo
také to bolo..
Všetci tí čo prišli vychutnať si mohli okrem dobrého jedla i pokrm pre dušu..


pondelok 12. marca 2018

Na šťastný život

Jedným z najkrajších zážitkov ktorý si človek môže dať je čosi vidieť, zažiť..lepšie sa nám potom dýcha, keď  si dovolíme niečo zažiť, niečo viac než len všednú každodennosť. Vždy sa to dá a to magické slovné spojenie "dovolím si" môže ozdobiť aspoň nevšednú chvíľu. Vyberajme si. Ako z tých vyberaných francúzskych syrov, kde sa môžete rozhodnúť medzi dezertom alebo lahôdkou k vínu. Ak sa rozhodnete pre dezert, dostanete i akýsi predzákusok. To naozaj vedia len Francúzi. Okrem toho, že vám k hlavnému jedlu ponúknu ich špeciálne chrumkavé bagetky a už i k raňajkám si môžete dopriať vychladené pravé šampanské. Netreba hľadať vždy len špeciálnu príležitosť na pár krásnych dní strávených v Cháteau ´d Etoges . Čo sa týka toho chrumkavého pečiva, nuž z takého sa istotne  nepriberá. Čím to je, že Francúzi sú akýsi šťastnejší?. Žeby to bolo tým, že ich pracovná doba je týždenne len tridsaťšesť hodín? Usmievajú sa, aj keď som zahliadla, že jednému pánovi primrzlo predné sklo na aute. U nás je to bežné, no istotne sa neusmievame keď nás sused pozdraví..ak vôbec. Nebežia za niečím, tak ako my..niekedy sa zbytočne  za čímsi pachtíme, za peniazmi, za krásnym domom, či autom, tak veľmi chceme byť úspešní a mne  napadlo, že by som najradšej sedela niekde v záhrade,  kŕmila sliepky a hladila mačku a bolo by mi jednoducho dobre. Nemám chuť byť stále úspešná produktívna emancipovaná žena.. Chcela by som sa i ja tak často po francúzsky usmievať, i bozkávať sa :) a mať proste čas. Na seba na svojich najbližších, na skvelé šampanské ako vo vinárstve Fleury, ktoré sme navštívili hneď v prvý deň. Touto značkou  skutočne nič nepokazíte. Mne osobne chutilo ružové. Namiesto tých ružových okuliarov, aby ma z nich neomínal nos keď sa ich tak naivne snažím nosiť deň čo deň. Šampanské Fleury v dedinke Courteron. Po tejto značke môžete siahnuť a jednoducho nechať bublinky nech rozvíria v myšlienkach len tie pekné veci, zlé niekam vyšumia a môžete jednoducho byť, dýchať a vychutnávať si každý neopakovateľný okamih. To je asi  tá pravá podstata šťastného života.

sobota 10. marca 2018

Koncert v rodinnom kruhu

Ďakujeme, že ste prišli. Počúvať, zatlieskať, usmievať sa na žiakov, ktorí sa skutočne snažili vylúdiť čo najkrajší tón zo svojich hudobných nástrojov. Vďaka hudbe sa môžeme  cítiť ako v rodinnom kruhu aj keď v hudobnej teórii je kruh kvintový a  kvartový :)
Umelecká škola však nie je nejaký voľnočasový krúžok.
Je to škola v ktorej sa treba i učiť a svoje domáce úlohy  hrať, občas zaspievať a tak dookola.
Netreba sa báť vystupovať pretože by bola veľká škoda nechať si tie milé skladbičky len  pre seba.
Všetci diváci, ktorí nás prišli podporiť,nesmierne sa teším, že vás bolo požehnane,
počuli  tóny gitary i huslí. Sú to nástroje, ktoré si môžeme vziať všade so sebou. O klavíri sa to na nešťastie povedať nedá, no kamkoľvek pôjdete môžete natrafiť na opustený, smutný klavír, ktorý len čaká kedy na ňom začne niekto hrať. Keď klavíristi poznajú ten správny prstoklad, vdýchnu dušu do klávesov a či už to bude klavír v reštaurácii, v múzeu, alebo zabudnutý v nejakom tmavom kúte, každá miestnosť sa rozjasní. Vedia to len oni, tí čo naraz prečítajú verše husľového a basového kľúča. je to čosi navyše, čo dodáva hudobníkovi hodnotu , lebo keď vieme niečo viac, máme i viac pokory a viac dobra v sebe.
Preto treba mať nejakú tú obľúbenú pieseň alebo skladbu vždy pripravenú a tú by si  mohol každý absolvent umeleckej školy uchovať vo svojej pamäti a keď príde príležitosť, keď začujete ten vnútorný hlas, jednoducho začnite hrať. Hudba je čosi, čo nosíte vďaka Fantázii stále so sebou. Či už je to klavír, husle, gitara a či krásny hlas, nebojte sa použiť ho a rozdať to čo viete.
Málokto vydrží naučiť sa remeslu hry. Keď zvládnete techniku, môžete sa už len hrať s farbou nástroja, môžete to byť jednoducho vy..
Hudba je pre nás umelcov čosi s čím sme sa zosobášili a je to navždy až kým nás smrť nerozdelí.
Ten okrúhly prsteň sa vám už ligoce na štvrtom prste ľavej ruky.
Pre gitaristov a huslistov je to ten tretí.. :)

štvrtok 1. marca 2018

Cesty..posplietané čiarami na dlani

Môcť mať tak odkráčané všetky cesty a mať ich ako čiary na dlani..
Ako vrásky na čele od údivu.
Ako v blízkosti očí od smiechu.
Vydala som sa teda na jednu cestu o ktorej verím, že mi dodala kúsok inšpirácie.
Francúzsko, šampanské, gastronómia..
Ocitla som sa v Chateau ď Étoges, stodvadsať kilometrov východne od Paríža.Na mieste kde sa na ceste do Strasburgu zastavila i Mária Terézia, Ľudovít štrnásty a Napoleon. 
Z tej prekrásnej francúštiny viem len..
"Merci"
a to jedno slovo mi celkom stačilo. Možno, keď budeme chcieť príliš veľa rozprávať a aj si na niečo posťažovať, zachráni nás práve to jedno slovo "ďakujem", ktoré nás posúva inam. Ku krajším myšlienkam.
Cesta plná šampanského, možno jediná za život.
Je to nápoj, ktorý nám perlí v pohároch pri slávnostných príležitostiach.
Nemusí to však byť slávnosť, aby sme sa mohli slávnostne cítiť.
Môže to byť aj prostá radosť zo života, z poznania, z priateľov.
"Merci"
Niekedy sa oplatí počkať na ten správny ročník.
Nemusíme byť celebrity, aby sme si mohli dopriať tie perlivé bublinky tancujúce v pohári.
Keď už som mala možnosť a aj to šťastie ochutnať, spoznať, prejsť niekoľko pivníc i vinárstiev rada vám sprostredkujem zo svojho pohľadu začiatočníka aspoň niečo, aspoň pár skvelých značiek kam ísť za  šampanským a svoje pocity prenesiem do slov.
Snáď sa mi to podarí, keďže tá vábivá chvíľka bubliniek, čo sa na jazyku rozplynú, prejde dlhým procesom,  nie všetko však vedia skúsení vinári ovplyvninť.
Je v tom jednoducho kus mágie..


streda 28. februára 2018

sny ukryté do fliaš

Druhý deň, po návšteve vinárstiev Champagne Lanson v Remeši, Champagne Belle Epoque Perrier Jouet v mestečku Épernay..
Škrtám zápalkou, aby som si mohla čím skôr zapamätať všetky zážitky cez slová. Najradšej by som písala atramentom na pergament. Možno i myšlienky by boli iné. Pri horiacej sviečke, ktorá mi svojím teplom zohrieva spomienky. Začnem tým, že som dnes po prvýkrát videla majestátnosť katedrály Notre Dame v Remeši. Chlad vysokých stien siahajúcich akoby až k nebu ma vtiahol do celkom iného sveta. I tam horeli sviečky. Rovnaký plameň ako dnes pre mňa a či už sme v katedrále,ktorej múry majú v sebe zapísanú históriu, akú sme nezažili, vieme si ju len predstaviť prostredníctvom poznatkov večer pri sviečke.Je to to isté svetlo a priestor katedrál nám môže naznačiť veľkosť lásky s akou sa na nás pozerá..
Mnoho vecí je pre mňa nových. Pravdu poviem, že niekedy by som rada sedela doma, no cestovať a vidieť toľko krásnej architektúry je predsa len nekonečným zážitkom. Takým bola i návšteva vinárstiev, no jedno ma zvlášť očarilo najmä svojím priestorom.
 V "Perrier Jouet" som videla nádhernú vilu so záhradou v štýle Art Nouveau , až som si s pohárom bubliniek sadla k oknu, k vyšívanému závesu, pozerala do záhrady a po tvári mi začali tiecť slzy. Toľko umenia, farebných chutí, ktoré sa len učím rozoznávať, sa v daný moment chcelo vtesnať do jedného dňa, že inak to byť nemohlo. Viem o šampanskom len málo. Pocitov je však veľa a vďaka tým pár kvapkám, čo som ochutnala viem,že mám rada Brut, nie veľmi suché a odrodu Pinot noir  a staršie ročníky, tie asi aj v živote :) Ak sa však k poháru šampanského pridá veľký kus umenia, či už moderného alebo umenia tých skôr narodených, zostanem jednoducho uveličená.
 Kráčali sme pivnicou, ktorej steny boli kriedovo biele, každá fľaša akoby bola ručne maľovaná. Zrazu sa v jednej uličke rozsvietilo svetlo a priestor dostal celkom inú dimenziu. Pospájané retiazky viseli zo stropu ako stalaktity a odrážali sa vo vodnej hladine. Mohli ste si vybrať ako sa pozriete. Tento výjav sa volal "Last time".
Keď príde to "naposledy" zostaneme asi niekde medzi tým čo je hore a tým čo je dole, budeme mať nadohľad všetky smery .
V tejto krásnej letnej vile bol stôl s maľovanými kvetmi, ktoré rástli vždy keď ste okolo neho prešli. Každé dieťa by sa na vlastné oči presvedčilo, že kúzla existujú. Deti však nepotrebujú šampanské, lež my dospelí, pretože často na tie kúzla zabúdame.
Čo ak pivnice plné fliaš šampanského schovávajú nejaké sny a každá, čo sa otvorí vykúzli ľuďom do myšlienok čosi iné, zvláštne, možno krok v umení, možno krok dopredu. Dôvod na oslavu..na  tú si vždy treba vypiť..
Pohár vody, šampanského, pomarančového džúsu..
Vypime si trochu nehy, snenia,
lásky, pobavenia,
prebudenia sa do sna menom život..prichádza tá chvíľa, už desať rokov je tu s nami naša Fantázia ..






utorok 27. februára 2018

Pozerá sa na mňa zámocká rozprávka

Cítim sa ako v inom svete..Pred peknými fotkami ma akosi predbieha rýchlo unikajúci život a stáva sa, že si radšej vychutnávam očami, než fotoaparátom.
Nuž zostáva mi písať. O malebných uliciach kde akoby čas zastal. V oblasti Francúzska menom Champagne. V ľúbozvučnej Slovenčine, mne srdcu najbližšej, ako návštevníčka cudzej zeme pospájam príbeh jedla, čo na tanieri vyzerá tak krásne. Aj šaty by sa dali zladiť. S tými umeleckými dielami na tanieroch, čo ma ohromili. Cítila som sa na chvíľu ako v nebi. Skúšam sa ponárať aj do neprebádaných vôd v pohári pravého šampanskéo a skúmam chute.. Dýcham, žijem, som. 
Verím, že sa mi podarí urobiť pár fotiek na pamiatku z kaštieľa, kde sa na mňa pozerá rozprávka ako na kráľovnú, keď píšem pár riadkov pri sviečke, starodávnom stole a lampe.
Verím, že pár outfitov z tej mojej módy 
určite nezaškodí.
K šampanskému treba si dať pohár vody
a oslavovať...to, že môžeme po vlastných nohách chodiť
...lietať i keď tie krídla nemáme.
Šťastie sa mi zaplietlo popod nohy..
Keď ako učiteľka na prázdninách okúsim trochu hviezdnej oblohy 
vďaka bublinkám.

piatok 16. februára 2018

Keď každá nota zapadá do partitúry

Noblesa večera, no zároveň i nenútenosť, tanec a zábava.
To sú slová, akoby zaklínadlá, ktorými by som vyjadrila pekný ples konajúci sa vo Svite, na ktorom sme mali česť vystupovať a spríjemniť hosťom atmosféru.
Žiarivá bola hudba pod rukami skvelého klaviristu a ja som si v žltých šatách zaspievala pár tónov zo známych jazzových piesní v podaní nášho slávneho "celosvitového" :) dua Sweet & pepper.
Na reprezentačnom plese našich basketbalistov sme sa tešili potlesku i slovám pochvaly a zároveň si pripomenuli aké je skvelé, že sme práve umelci zo Svitu.
Je to výnimočný pocit.. niekam patriť..
Je to akoby každá nota zapadala do partitúry a možno práve tým, že sme tu, je tak dokonalo harmonická.
Práve ľudia, tí praví a zanietení nech je to v akomkoľvek odvetví, predstavujú domov.
Ten úžasný pocit, že niekam prídete a cítite sa jednoducho dobre.
Je to zadosťučinenie pre našu prácu a rast.
Pretože kvôli vám to vždy zmysel bude mať.
My vám s radosťou cez hudbu vieme dať..
skutočne
srdečne
hudbu, čo je živá,
tú čo tanec v srdci skrýva
v jedinom okamihu..
Duo Sweet& pepper pre vás.
Verím že sa čoskoro uvidíme na ďalšom krásnom podujatí
trebárs..

Aj v malých mestách rastie veľká radosť
aj keď ju niekedy nevidieť tak okázalo.
Melódia pre vás tešila sa na plese počúvaniu
A my sme opäť bližšie k nášmu prianiu..






streda 14. februára 2018

Deň plný lásky..každý deň..

Klop, klop.."Klopal niekto?"
Čosi ma vyrušilo z večerných úvah o tom ako byť spokojným človekom..
Keby tak i tí okolo boli spokojní.
Všetkým by som zo srdca priala krásny vzťah , no ten  vždy taký nebýva.
Často tie naše vyprahnuté brehy len obmýva, niekedy je bezbrehý a aj bez mostov.
Tak ťažký vie byť.
Tlačí ma ten môj v žalúdku ako kameň , praská bublina zamilovaného klišé, srdiečok a lupeňov kvetov. Niektoré fotky párov, zdajú sa akoby odzrkadľovali čistú dokonalosť a keď nahliadneme za úsmevy na perách, za rozžiarenými tvárami skrýva mnoho práce na sebe, odriekanie a nie je vždy na ružiach ustlané.
Komplikovanosť vzťahov. Zauzľuje sa nám to ako klbko z nití. V krátkom okamihu sa zamotávame, rozmotávame, plačeme i smejeme sa ako na hojdačke snažiac sa plniť si svoje rozprávkové sny, keď žijeme v tak tvrdej realite. Občas si aj zúfam a hútam až som  cez to trieskane dvier a hádzania sa o zem prišla na jednu múdrosť, podľa ktorej už mnohí žijú a srdce majú dokorán. V tom mojom je občas prievan, inokedy sú len pootvorené, no keď si to srdce otvorím tak, že zľahka otočím kľúčom zistím,že je to o rozhodnutí z ktorého uhla sa na to pozriem.
Môžem sa pozerať len z negatívnej strany.
Isto je nás takých mnoho.
Nie ste sami.
Vzťah vie byť opradený všeliakými podmienkami,
a aj keď nechceme, tá čierna vrana..
taká sama..
..vie zasiať do dňa mnoho smútkov.
Keď si však vezmem tie nitky osudu do rúk vlastných,
nasadím si ružové okuliare na sny,
začnem sa dívať s úsmevom a prijímať toho ku ktorému sa moja láska priznáva,
aj krákanie rán sa mi pozdáva..
Je zrazu bez pozlátka a to slovo neznie jak ohratá páska.
Klop,klop..

Mám toho muža niekedy dosť a škrípem zubami, že nie je po mojom, že by som všetko chcela inak a HNEĎ, že mi lezú na nervy všetky slová, sľuby.
Často nešetrím slzami, veď sú zdarma,
a po nich sa i uľaví.


Ak
však..
Zistíme kto stojí pri dverách
Prijímeme tú našu polovicu takú aká je, zostane nám láska.
Čistá a nefalšovaná.
Taká, čo sa vie hádať, smútiť, kričať, smiať sa, tešiť, milovať.
Vtedy je to naozaj a bez retušu.
Raz tu aj tak nebudeme a moje meno napísané do snehu na prednom skle auta odfúkne vietor.
Čochvíľa tak i nás..
Nuž prijímam ťa takého aký si.
Otváram dvere v srdci, ďakujem že na ne klopeš.
Každý si zaslúži, aby mu tá láska zostala..a ak odíde nech sa má kam vrátiť.
Kľúč ti nechám pod kvetináčom.

štvrtok 8. februára 2018

Snívanie netreba nechať na potom...

Vzostupy a pády melú sa nám životom 
a my si ho nechávame na potom. 
...Kedy to je?..
Mohlo by byť teraz..

Poslednú dobu nestíham každý nádych nového dňa zachytávať do slov..
Príliš rýchlo sa nám mesiac so slnkom strieda
a aj keď je to chvíľa, už nenalieham.
Čo nám pekné zostane, keď modré z neba len tak nespadne do dlane?
Život rýchlo plynie a mne je dlho bez písania. 
Niekedy však čakať musím, 
..bez naliehania..
Na správny čas, veď ani snežienky ešte nevykukli.

Modré z neba nemám v dlani, môžem však mať čosi pekné na čiapke, baretke, na kabáte či kabelke.
Ručná práca od "LenaMi". Brošňa, ktorá nie je čierno biela, lež vnesie trochu farby do tej sivej a čakať sa bude krajšie na jar.
www.sashe.sk/LenaMi
..























nedeľa 21. januára 2018

Mrazivá noc krištáľov

Mohli by sme sa viac tešiť z prítomného okamihu. Veď máme len ten.
Pomyselná krása krištáľov, odzrkadlila sa vo chvíli nezabudnuteľného večera.
Niesol sa na krásnych šatách dám ako na krídlach čakajúcich na vzlet pri tanci. 
Každá popoluška by si to mala dopriať. 
Skúste o rok prísť, tento ples je ten pravý. 
Ak neviete kde, zamierte so svojím kočom do hotela Residence na Donovaly
.. užívať tú chvíľu..
 I príprava môže mať svoje kúzlo.Účes, obliekanie šiat. 
Vždy som zbožňovala šušťanie nariasenej látky na sukni. akoby som sa prostredníctvom saténu zmenila na motýľa.

Najkrajší začiatok ako vykročiť do nového roka s naozajstnou noblesou, je zastaviť realitu a preniesť sa inam. Do mrazivého kráľovstva, kde sa o vás postarajú ako o urodzené panstvo a vy zrazu zabudnete na tie občasné vrtochy alebo typické plesové porovnávanie. 
Nehľadíte na iných kto má akú róbu alebo kto sa kedy podkol o vlečku. 
Ak sa čosi také podarí, je to skladba dokonalej harmónie pod taktovkou zanietených organizátorov.
Tuším,že to boli dve krásne dámy toho večera. Pani riaditeľka a pani majiteľka hotela. 
Svojou prítomnosťou a šarmom sa postarali o výbornú atmosféru.

Úsmevným momentom bolo, keď si páni v oblekoch spontánne zmysleli, že si pri barovom pulte osviežia hrdlo a tak ich tam stálo v rade asi pätnásť.Nuž obrázok ako  vystrihnutý z filmu.
 Bolo mi ľúto, že čas tak rýchlo plynie. Veď aj by nie, keď nám do tanca hrala skvelá kapela Ľudo Kuruc band a večerom nás sprevádzala skvostná Marcela Molnárová.
Umenie šéfkuchára bolo poéziou.

 Každý kto bol na tomto kúzelnom bále sa sa dosýta  zabavil, potešil svoje zmysly. 
Úplne som zabudla na reálny svet. 
Ten čas bol jednoducho vyňatý z konceptu bežného života a vy ste sa mohli cítiť  tak, akoby ste sa práve zamilovali. 
Takáto plesová atmosféra je jednoducho len tam. 
Chce to talent pripraviť taký skvostný večer. 
Už sa nesmierne teším na ďalší rok, kedy budem môcť vychutnať ten prítomný okamih.. 
Osláviť krásu.

Mrazivá noc krištáľov sa sa podpísala spokojnosťou do nevšedných spomienok, kedy sme sa mohli cítiť inak, rozprávkovo.
Aj o pár rokov si budem skladať celú krištáľovú mozaiku z pár chvíľ na jednom bále, kde som pretancovala črievičky.

Krištáľ ako vzácna radosť..
môcť tak ten čas zastaviť mrazom,
a všetko by sa premenilo razom
na sen..

utorok 16. januára 2018

Benefičný koncert

Každý deň si čosi prajeme a ja si niekedy prajem celkom obyčajné veci.
Tvorivosť, čo nám ľuďom svedčí.
Možno i trochu pokoja a šťastia, ak sa môžeme zastaviť na kus reči.
Stáva sa mi, že cez noc spím a cez deň bdiem vo svojich snoch.
O bohatstve zdravia,ktorého máme priehrštia mnohí.
Dlhá cesta životom sa kľukatí a niekedy je na nej daždivo.
Ponad rieky však vieme stavať mosty.
Vieme si pomáhať.
Kameň po kameni dláždiť cestu hrboľatú.
Fantázia prispela kúskom seba.
Sme radi, že sme mohli a, že i vy ostatní ste pomohli,
Pre lepší a krajší život jednej statočnej dušičky, ktorá môže o to väčšmi rozžiariť tento svet.


pondelok 15. januára 2018

Scenár..Na Fantáziu, 10. výročie

1.na úplný začiatok Orchester: R.Strauss - Valčík

prvá druhá tretia štvrtá piata ( 5 prštekov na ruke)

Š: Desať, dvadsať, tridsať, začal gašpar kričať,
rolnička mu zvoní
v kráľovskom nádvorí.
Kráľovná moja, akú že to máte dnes náladu? Zahrám vám alebo zaspievam? Veď v našom kráľovstve je tak dobre a ako krásne nám tí muzikanti hrajú, ten Straussov valčík sa im skutočne vydaril, no nezatancujeme si? aj hostia prišli. No kdeže ste, veď treba kraľovať. Kráľovná asi sedí na tróne..spl.. K:"Už idem."  Ja som si len čítala ( vykotúľa sa toaletný papier) kráľovský spis. Bolo by treba vyhodnotiť desať rokov kraľovania.. Chcela by som utíšiť svoju zvedavosť a zistiť aké kráľovné tu boli predomnou, ..ako by sme potom mohli kraľovať bez poznatkov, Treba našich poddaných dovzdelať a naučiť sa čosi o minulosti nášho kráľovstva..a samozrejme ja by som sa chcela stať tou najlepšou kráľovnou..
K: "No povedz mi,ktože je najkrajšia a najlepšia kráľovná vo Fantázii?"
Š:  "Mňa sa nepýtajte, veď to sama viete, a ak nie opýtajte sa zrkadla."
K: máš pravdu, môžeš ho zapnúť. Máme predsa novú dobu a zrkadlo s odrazom vo fool hd.
K: Ách tokraľovanie sa mi páči...
No ale prečo to nefunguje mám z toho migrénu.
A vieš čo? dám si radšej čaj, kým sa pustím do klincovania. Tedaá bilancovania.
Najradšej si vychutnávam šálku čaju v úplnom tichu......(šašo si pustí spoza svojho pultu na miešanie nápojov  drum and bass)... myslím v tichu...." no konečne.."

2. Šípkový čaj - taneč. ch.

K: "Ten čaj bol veľmi chutný..odkiaľ že to bol? Zo Svitu? teda. skutočný elixír."
(Zvučka zrkadla)
"aaaa už sa to zaplo."
Š: "Zrkadlo bolo treba prepojiť s kronikou cez "modrý zub" (blue tooth)
To som zvedavá ako vládli tie kráľovné a králi.. (listujem v kronike..)
 K: "Rada by som sa totiž pozrela, aby som zistila že za posledných desať rokov som najlepšou kráľovnou  v tomto zámku postavenom na vode."
Š: no milá kráľovná nuž sa pozrite
K: "Som zvedavá"
Š:    "ako to bolo od začiatku .."
Môžem dobre kraľovať len ak budem vedieť.. (kráľovná je  premotivovaná)
Š: Milá kráľovná. Na začiatku bolo jedno veľké nadšenie..
K: Kráľovná Jednotka Lucia "Na Luciu s Fantáziou, ooó veľký potlesk za snahu. Lucia znamená svetlo.. Svetielko jednej myšlienky o spestrení sveta v ktorom by to nebolo len čiernobiele..a tak vznikol tento zámok, toto kráľovstvo, vďaka ktorému je svet i život krajší. Svetlo, teda oheň, voda, Vzduch  ..Veď to tu už bolo..Kráľovná šestka a  Zem menom láska
Šašo namiešal nápoj (z kt. by sa mohlo pariť)
Š: "ááá už sa to nesieee"

3. Air Orchester

Nádhera, to som nevedela, že tie kráľovné boli také úspešné
ááá tu je to. Kráľovná ... (zvonenie telefónu)
Tak ale to nemyslíte vážne že niekomu tu zvoní mobil. Tá prekrásna hudba sa nesie celým priestorom a niekto tu má zapnutý mobil a s takým zvonením
to si nemôžete len tak sadnúť a vychutnať si nápoj?.. a....prepáčte to je môj..
(prechádza cez javisko Miruška s vozíkom)
Miruška by mohla povedať reklamný skeč napríklad .. "stiahnite si novú aplikáciu retro emoji
už od dvoch eur...(ako na trhu)  aj jej by mohol zazvoniť mobil..že niečo vybavuje)

4. Emotikony

To je teda uletené. uletené nuž ako tá kráľovná , ktorá si splnila sen a stala sa letuškou.Pripútajte sa prosím. Šašo, a nie si ty tak náhodou môj vymyslený šašo z detstva? Ako tak pozerám, kraľovali tu zatiaľ všeliake kráľovné ale ja nie som tá najlepšia. Ty tu všeličo miešaš, ale namiešaj mi niečo podľa toho starého receptu, vďaka ktorému by som kraľovala tak, že sa tu stane ten najväščí progres..No lenže jedna ingrediencia tu chýba, nemôžem ju prečítať(starý recept) vo fľaštičke
Šašo: "Nič sa nebojte, Molekulárna substancia týchto dvoch zložiek spôsobí, že sa prenesiete do minulosti a spoločne zistíme aká prísada sa mieša do najlepšieho kraľovania ..
vypijeme substnciu molekulárnych zlúčenín a zmenšíme sa na malé bábky v divadielku
takže my sme sa namiesto prenesenia do minulosti zmenšili ? Zase si to domotal..to nebola tá správna prísada ! zamotáš čo sa len dá..
Čo s tým urobíme ďalej..?
radšej mi pohár vody nalej
kto teraz ťahá za tieto nitky
nechcem žiť takýto život bábky..plytký
a ešte aj byť z dreva
ešte ma prihodia do nejakej pece
šašo veď toto nechcem!
Š: ale veď bábkové divadielko nie je zlé,
aha všetko sa tu smie
robiť otočku,spievať, tancovať
na plné hrdlo sa smiať
i v nevhodnej chvíli
bez predsudkov
ako bábky
byť z dreva
a život nie je krátky
kým nás niekto neuloži do skrine
bábkar nám vdýchne charakter
a nemusíme mať vlastnú hlavu
zaťažovať sa myšlienkami
len poslúchať nitky zhora
život v menšom
a už nebudete žiadnym terčom kritiky
ani kraľovať netreba, nato sú tu iní, ktorí robia divy
šašo spieva
Kráľovná bábka
žila si bez pozlátka..
K: " šašo" ale tak toto snáď nemyslíš vážne!

5. Grieg (Mountain)

Š: "No dobre..možno by bolo lepšie preniesť sa niekam inam.. mali by sme sa "heknúť" do normálnej veľkosti."
K:nechcem byť do konca kraľovania ako takáto bábka..Ja za to nemôžem..tú správnu prísadu sme ešte nenašli.
Š: "A čo tak skúsiť nejakých "itečkarov" takých čo chodia v kravate. vieš.. s kufríkmi. Možno by nám pomohli nájsť tú správnu ingredienciu..Oni sú istotne sčítaní.." a možno nám poradia ako sa dostať z tejto bábkovej šlamastiky.

6. Kravaťáci tan. ch.

Tak to by sme mali. Ja si cítim ruky, nohy aj hlavu, jeeej dá sa mi aj rozmýšľať. Pozriem sa teda ďalej, čo odzrkadlí naša múdra kniha o kráľovnách predomnou.
Š: " Ach. do tej minulosti by sme sa nejako mali dostať. Už sa to varí a mieša..
 K: "No niečo tam namixuj.." ( strih, a šašo je zrazu dj a mieša si svoju muziku..)
Nemyslím hudbu.. ja by som si najradšej namiešala tie najkrajšie vône medovníkových perníčkov ako to bolo u kráľovnej (Trojky) Dorotky rozprávkovej.. ( Tajomstvá medových vôní)

7. Sweet jam tanečná ch.

Tancujeme polku, raz dva tri dva dva tri, šašo kráľovnej stúpi na nohu.."au"
K: "počkajte namiešam vám na to odvar.. Zmiešame pár nôt v D dur, pridáme na začiatok husľový kľúč, jednu partitúru v celku bez delenia na úvod jadro a záver a aaaa hotovoo." ( nápoj má čundú zelenú farbu) no určite ..tak toto vypijem a zmením sa na žabu..si si istý že si tam dal tú správnu ingredienciu?
( kráľovná sa zmení  na mačku) "mňááu"
8. Detská polka
nebojte sa kráľovná, ( ...Šašo zhrozený, že dostane padáka z kráľovstva, prestrašený výraz)
K: "..vyzeráte ako tá mačička z pôjdu starej mamy..z kráľovstva ilúzie, kde bolo všetko ako hra..no spomínate si na tú Inšpiráciu, mala taký dlhý závoj.. berte to ako hru, veď mačací život nie je zlý. Sem tam si ulovíte nejakú tú myšku, no čo...dajte si medovníček"
9. Perníčky z formičky
K:  (čaká šaša s váľkom v ruke.)
Š: "Kráľovná nebojte sa. Namiešam vám niečo.. Nervový čaj, dobý na nervy a stres
už sa to miešáá"
Kráľovná prichádza k šašovi nahnevaná, podá jej čaj, kráľovná sa hneď upokojí, usmieva sa.
Š: " Tak to sa mi podarilo,ten čaj, ale ktorú správnu ingredienciu som tam dal? zas som to pomotal.
To by bolo krásne. tento čaj by som dal vypiť aj obrom..tým veľkým bielym mrakom, čo sa nad nami vznášajú, a keď by začalo pršať, jednoducho by namiesto dažďa pršal tento nervový čaj, a neboli by na svete vojny. Každý by sa usmieval, dal si ráno raňajky, a od hladu a nervozity by na svete neboli žiadne konflikty, na takýto dážď si vezmem tento dáždnik ( len konštrukcia dáždnika)
alebo by to mohla byť..
anténa na kontakt s mimozemskými civilizáciami..
(šašo odtancuje do zákulisia.)
10. Tanečná choreografia Prichádzajúci
K: "Už mi ten čaj vyprchal.. ale máš pravdu. mali by sme byť na seba dobrý.
môžeme si namiešať v trojštvrťovom takte nejaký ten menuet"
11. Orchester, menuet
K: "No dobre ale toto ma už nudí je to také do okola do kruhu, veď ja všade vidím kruhy, kruh kvintový, kvartový, hudobný krúžok,  olympíjske kruhy, ale veď kráľovstvo nie je len taký krúžok,kraľujú tu kráľovné.v tomto období kraľovania som tu je a budeme sa učiť. pretože vzdelanie je dôležité, Kvintový  a kvartový kruh sa skladá z durových a mol. stupníc s krížikami a béčkami..no to bude ale kríž.(doplniť presnú definíciu) šašo podá kráľovnej nápoj a tá sa premení  na Nema
( ako v Zem Fantázia na obzore)
K: "Táto farba vám skutočne lepšie pristane k farbe vašich šiat, je taká oranžovo pozitívna
Pamätáte keď naše kráľovstvo obkľúčili piráti?"
(kráľovná sa zmení  tak, že bude stáť pri opone a jednoducho sa schová a vyhodí zo zákulisia rybu)
(po prípade tam môže byť čierny paravan)

12. Tanečná choreografia Makeba
(šašo môže urobiť nejaký predel) "Tak to je teda divočina"
13. Divočina
No keď si nenájdem miesto na zemi, nájdem si ho vo vode.....vo vode..všetko vie byť pomotané, no skúsme byť ako ryby vo vode, ísť s prúdom,(sme na jednej lodi)...ak nenájdeme tú správnu ingredienciu nikdy sa nestanem dobrou kráľovnou.....čo som to vravela s tou vodou?
Š: (ide do predu na javisko a divákom zašepká) "možno netreba špeciálnu ingredienciu a ani správny nápoj, na dobré kraľovanie stačí dobré srdce a kus naozajstného človečieho šťastia"
K: "Znova sa mi to pomiešalo, treba jednoducho nájsť tú 13. komnatu, ako vtedy pamätáš
tá filmová kráľovná a jej sestra,
Š: "taá vám bola veľmi podobná"
Voda, voda ale čo ak treba nájsť najskôr  to miesto na zemi?
14. Miesto na zemi.
K: "Zatancujme si radšej, nemiešajme jedno cez druhé.. síce aj sny vzniknú zmiešaním rôznych pocitov počas dňa, všetky emócie sa zmiešajú a sú z toho naozaj všakovaké zaujímavosti, ako keď sa kráľovstvo zmenilo na továreň na sny, veď nemusíme mať kráľovstvo, továreň sa mi páči viac, to je také produktívne, bol v nej pán riaditeľ, a počúvaj a ty ...ty sa mi akosi príliš podobáš na toho pána riaditeľa"
Š: áno...bol som riaditeľom, no splnil som si sen, a prenechal miesto svojim asistentom a stal som sa radšej tvojim kráľovským šašom, nemusím toľko rozmýšľať a užívam si vtipný život..
môžem byť riaditeľom, šašom, čímkoľvek, a teraz budem tanečníkom. smiem prosiť?
15. Boccerini Menuet
kráľovná s gitarou a šašo vedľa nej, sedia na lavičke
Rózvíej se poupátko, nejkrásnejší z kvietú, od rána až do noci.. šedim sebe na lavočku na lavočku so sfrajirku u naším párku .....
lávky lavice lavičky, je krásne keď máme s kým sedieť.
(počas celého koncertu by som chcela, aby sme pôsobili na ľudí vtipne a aby sa smiali)
aj na mesiaci by som mal lavičku, keby som tam sedel s vami moja kráľovná.aj na streche, ste ako hviezda čo spadla z neba,
ako za mesačnej noci
16. Lavička, tanečná choreog.
na konci:
Tú správnu ingred. sme mali stále pred očami. veď je to voda..namiešame si v miešačke najlepší nápoj a bude to voda z nevyčerpateľnej studne nápadov, inšpirácie, voda zo studne Fantázia, voda na mlyn tajných snov, voda, ktorá osvieži všedný deň, napite sa a do dna..
(na pódium príde veľká rekvizita miešačka)

Tak na toto miesto na zemi si musím pripiť, alebo sa pôjdem rovno pásť, ako jedna kráľovná...., to bola taká krava .. :)

Koniec..
Š: Kráľovná nemusíš neustále hľadať a porovnávať sa s inými kráľovnami, nehľadaj večne liek na niečo,na bolesť hlavy alebo na úspech všetko čo potrebuješ už máš v sebe. Tá základná ingrediencia je voda.Veď i človek sa skladá z 96 percent vody. Kedykoľvek môžeš čerpať zo svojej vlastnej fantázie a z vody si namiešať čo len budeš chcieť, veď vďaka fantázii je svet krajší a aj ten náš svit, veď škola fantázia je už celých desať rokov ako voda na mlyn všetkých talentov.
K: Máš pravdu, a všetci tí, ktorí na to zabudli, nech si odpijú z malej fľaštičky, nie nebojte sa nie je tam pálenka, je tam obyčajná voda..alebo nie? možno je dúhová, stačí sa len inak pozerať. Primiešať si štipku splneného sna do každého dňa ,vďaka Fantázii....
alebo to môže byť jednoducho crazy !!!
17. choreografia crazy drinks..




















         

sobota 6. januára 2018

Šaty z ľanu

Splnila sa mi túžba po šatách. Sú darčekom, ktorý mi bude pripomínať tieto Vianoce. Ich "naozajstnosť", že tie pekné dni boli.
 Nosiť dnes ľanové šaty je netradičné a pritom tak podčiarkujú naše pravé tradície. Dnes je to sviatok, obliecť si šaty z ľanu. Je to nesmierne príjemná látka. Nemá nič spoločné s obchodnými centrami, s rýchlym nakupovaním, s konzumným spôsobom terajšieho života. Keď si ich oblečiem cítim sa inak. Som hrdá na to kým som, na svoje korene. Navyše, ak sú také skvostné šaty aj ručne ušité je to jedna rozprávka a napadlo mi, či sa v nich nemám aj vydávať :)
Možno k nim chýbajú len kvety do vlasov...

Kvety, spev, slnko i dážď padajúci na zem..
Bosé nohy, lúka, možno sen..
kráčajúc za šťastím smiem
do posledného dychu
venovať úsmev ránu
a k tomu..
jedny šaty z ľanu...

Pre tento pocit, ak máte radi inakosť, píšem vám sem kontakt na jednu šikovnú pani, čo takto čaruje..
Snáď sa mi podarí aj ich krajšie odfotiť. Na lúke medzi kvetmi.
Mám už také šaty dvoje. Tie krajšie sú mi darom a tie staršie sa mi nalepili na ruku v "second hande"
upravila mi ich naša dvorná krajčírka z Fantázie, tak aj z nich sa teším.
Veď nech nám tieto krásne veľké maličkosti spríjemňujú dni.



piatok 5. januára 2018

Rozprávky z Fantázie, Zem menom Láska

Nad oblakmi v zámku, kde sa Svetlo a Tma vždy vrátili po svojich potulkách krajinou, stretli sa Vietor, Voda, Oheň a Čas.
"Čo len budeme robiť so svetom? Veď matka Zem už nevládze niesť všetky tie ľudské výmysly modernej doby a to znečistenie.
"Obávam sa, že naša planéta to ďalej takto nevydrží."
"Musíme niečo podniknúť"
"Ľudia by sa nemali tak nevšímavo správať"
"Hádajú sa a vedú medzi sebou vojny"
 Prekrikovali sa horlivo jeden cez druhého.
"Prifúknem na ľudí veľký mrak" Povedal Vietor. "Ja im tak zaprším!"hlesla Voda,
"že im už na nič nezostane čas" Zahlásil čas
"Ale nie" prerušil ich Oheň. "Mohli by sme sa tu hádať kým by sa aj stokrát vystriedal deň s nocou. Mali by sme vymyslieť iný spôsob ako ľuďom ukázať lepší spôsob ich žitia. Veď už od nepamäti rozdúchavam plamienky aj v ich srdciach a zažínam iskru, nejedna už preskočila, keď sa plameň lásky medzi ľuďmi rozhorel.Verím, že ešte nevyhasol.
"Tak teda rozfúkajme plameň" fúkol vietor. Voda a Čas len pritakali. Aj oni chceli dať ľuďom šancu a radi by pomohli Matke, ktorá všetkých nesie na svojich pleciach. Veď je to naša Stará mama. A ako sa to na "obrovitánsku" guľu patrí, istotne je v jej horúcom srdci vôľa niesť nás všetkých nekonečným vesmírom.
Nuž tak sa Vietor, Voda, Oheň a Čas rozhodli, že na seba vezmú ľudskú podobu.
"Ale dám si na hlavu veľký klobúk, tie sa mi vždy páčili. Aspoň taký veľký ako ciferník na veži a vezmem si hodinky. Aspoň troje" Riekol čas.
"Ja si chcem obliecť krásne šaty farby mora zdobené perlami" Povzdychla si voda, ktorá bola odjakživa romantickou dušou"
"A ja budem mať červené vlasy učesané na "pankáča" povedal oheň
"Ja sa teda rozhodne česať nebudem" zakašľal Vietor, ktorý už dlhšiu dobu nosí šál, pretože ho škriabe v krku zo znečisteného ovzdušia.
To však našim štyrom kamarátom nezabránilo, aby predsa len prišli medzi ľudí vo svojej ľudskej podobe.
Zrazu sa zablyslo ako pred búrkou a i zahrmelo.. Vietor zo vzdušného zámku  prichádzal k ľuďom a pritom takto hvízdal.
"Dúcham svetom fúkam letom,
vzduch sa víri veď som vietor,
odfúknuté čiapky, klobúky,
rozsypem aj kvety na lúky.
Fúkam jarou výskam zimou,
slabý som no prekvapím aj svojou silou.
Však choroba, kašeľ trápi ma.
Kvôli prachu masku nosím, i šál sivý a teraz každý vlások sa mi kriví"
 Voda zdvihla svoje vlny do výšin, no keď sa premenila na človeka, preľakla sa.
"Kde sú moje rybyčky?
Kde sa schovali?
 Kam sa podeli?
Vari len neplávajú hore pupkom.
"Au, zlomila som si necht o svoje briežky.
Veď počkajte, keď pošlem dážď na všetky vaše striešky.
Voda je búrlivá a zároveň aj nie..
Keď pozrieš sa na hladinu
zrkadlo sa v ňom skvie.
Trblietavá sťa diamant v kvapkách rosy
keď matka zem o kúsok vlahy prosí.
Sestra moja modrá planéta
i oceán túto farbu nosí.
Pomôž, poraď čo urobiť mám
keď špinavá ropa zo všetkých strán
hubí všetky tvory žijúce.
Aké budú moje dni budúce?
Na koni, čiernom ako uhoľ, pricválal k ľuďom aj Oheň.
Poza hory, poza lesy, praská drevo akési.
Rozblčaný oheň, takú silu mám
keď všetko na popol premieňam.
Nezastaví ma už voda.
Kto mi pomocnú ruku podá?
Keď chcem hriať, aj byť mocný
v ľudských krboch toľko pocty
a namiesto toho chcú odomňa výbušniny.
Neustále svoju nádej živím.

Ako Vietor tak i Oheň
aj ľudia majú svoje chyby" Chlácholil Oheň Vietor.
"Ach vietor, ty mi tak rozumieš
kiež tancom potešiť ma smieš."
"Á čo tam vaše chyby. ja vám ukážem svoje divy"
zažblnkala voda a hneď sa aj pustila hrať na svojom novom pozemskom klavíry.
Ktovie čím to bolo, či veršom alebo tancom Vetra s Ohňom, či tým veľkolepým príchodom nebezkých živlov medzi ľudí, no zrazu sa okolo nich zhŕkli deti.

"Je mi smutno"..povedali."mne sa takáto Zem nepáči"
"poďme si ju premaľovať" Len to by sme museli mať zázračné farbičky. Modrú ako voda, zelenú k farbe vetra, žltou predĺžime slnečné dni a červená bude patriť ohňu.
Dáme vám také farbičky ale to pomôže len vymaľovať planétu na obrázku.Takto skutočnú matku zem nevyliečime.

Keď Vietor, Voda, Oheň a Čas prišli do sveta ľudí, nečakali že sa im naskytne taký smutný pohľad. Vietor síce kašľal aj predtým, oheň tiež občas slabým plameňom plápolal. Voda však bola veľmi prekvapená, kam sa mohli podieť všetky tie pestrofarebné morské ryby. Oceán bol znečistený a namiesto morských medúz vo vode plávali sáčky.
Aj Čas bol prestrašený. "Veď naša Zem má predsa meno Láska" no teraz vidíme, že neplače len matka Zem, ale plačú všetky matky a ich slzy vytvárajú potôčiky, v ktorých je ukrytá malá nádej na život ich synov odchádzajúcich do vojny.
"Všetky tie slzy vlievajú sa do oceánu a ten sa krúti, víri, sú v ňom počas noci všetky smutné víly.
Vidím, že už ani tie moje perly na šatách nie sú také lesklé ako predtým."rozmýšľala nahlas voda.
"Neboj sa, veď každý smútok zahojí Čas."
Oceán nám pomôže. Rozptýli smútok vo svojich veľkých tmavých vlnách plných zabudnutia.
Na jeden ponor by sme mohli zabudnúť na všetky starosti
"Tak to teda nie" zahlásil oheň. "Na to sme tu predsa neprišli. Chceme ľuďom pomôcť a hlavne našej planéte. Musíme začať hľadať riešenia. Nebude to teda rozbúrený oceán, čo našej planéte pomôže.
Čas sa však začal strácať..
Strácam sa ..strácam sa na dne morí
Strácam sa v hlbinách
Strácam sa v myšlienkach ľudí, keď sa ponáhľajú..
Zažívam to teraz z ich pohľadu a ani troje hodiniek mi nestačí.
čo urobíme, keď aj čas sa zamračí..?

Tikám..raz sa ti zdá, že pomaly, inokedy rýchlo
však nikdy sa nezastavím, odoberám každému spravodlivo.
Tak váž si život.
Každý krok jak tlkot času.
Tikám, veď mi aj tak neutečieš.
A ja ako vietor, oheň, voda šepcem..
Tlkotom srdca do uší,
keď príde koniec, to netušíš.
No keď srdce bolí ťa
nenútene rany ti pofúkam.
Tak vrav čo ťa bolí..

priateľka Vodička. Čo sa deje? Vari len nemáš červeň na líčka..
"Hanbím sa"
Ale veď sa neboj. Pomôžeme ti. A tak Čas premýšľal až kým nevymyslel..
Máme tu predsa pomocníkov na smeti. Čó? Pýtali sa začudovane ostatní kamaráti.
Úbohá Vodička bola taká znečistená, že sa hanbila aj ukázať sa pred deťmi. Jej krásne šaty farby oceánu boli celé zafúľané.
Čas však prišiel na jeden nápad. Mohli by sme predsa len použiť naše čarovn farbičky.
Vymyslíme tri špeciálne nádoby na triedenie odpadu. Ľudia by mohli začať triediť, následne recyklovať, a naša planéta nebude taká zahádzaná smením
To je úžasný nápad.
Prebytočný papier by som mohol spáliť na popol
A ja ho rozfúkam po poliach a malé čiastočky sa rozplynú a zmiznú v povetrí
Vodička sa prestala hanbiť a spolu s Vetrom sa prišla bližšie pozrieť na tri špeciálne nádobky. Jedna bola žltá, druhá modrá a tretia zelená. Plasťáčik..
Žeby sme si tú našu planétu skutočne vymaľovali? Možno sa nám bude naozaj viac páčiť. Vietor sa rozhodol, že zafúka listy papiera do smetného koša, ktorý by mohol mať žltú farbu. Naši kamaráti mu dali meno Plasťáčik....