Tikanie ozubených koliesok. - poznámka pre zv.
Horizont - stroj času - ozubené kolieska na letkách. Na scéne je dievčatko, hľadajúce odpovede na otázky. Zaujme ho tikanie ozubených koliesok času.
D: Kto si?
V: Som čas.
D: Ty sa voláš čas? Máš čudné meno.
V: Možno.
D: Počuj, Čas, kde bývaš?
V: Všade.
D: Všade? Kde je to všade?
V: V nekonečne.
D: Tak tomu už vôbec nerozumiem. Koľko máš rokov?
V: Ako kruh.
D: Ako kruh? ale veď kruh nemá začiatok ani koniec.
V: Dobre, veľmi dobre.
D: Hovoríš dobre, ale veď ty rozpráva ako ... ako z ríše Fantázie.
V: Správne.
D: Z Ríše Fantázie. To som povedala ja? Veď ani neviem čo to slovo znamená.
V: Dozvieš sa, len pozorne počúvaj.
V: Poznám starý dobrý dom so Šindľovou strechou, kolísku detských snov a orech bez orechov...
D: Cítim sa ako v kolíske. Ako v mamkinom náručí. Hej čas, počúvaj. .. Bol taký čas, len pred nedávnom, rytmus i tých najhlučnejších miest bol ako pohyb bárky v bezvetrí. A bolo more plné rýb a úsmevov...
V: Výborne, učíš sa rýchlo, si vnímavé dieťa.
D: Ďakujem. Ale aj tak ešte neviem čo je Fantázia
V: Hľadaj
D: Ale kde ju nájdem?
V: V skromnosti, papieri, rytme, hlave. Dobre počúvaj.
V: Skromnosť chodí spávať do veľkých duší, sivých hláv, skromnosť chodí stvárať bláznovstvá na bulvár...
D: páčiš sa mi. :) (dievčatko môže zatlieskať rúčkami)
V: Ďakujem. Aj ty sa mi páčiš. Tak poď. Poveziem ťa v čase. Do sveta bláznovstiev, k hudbe, tam kde budeš vidieť tanec, počuť spev.
Hudobné číslo : Beauty
čo je to Fantázia? odkiaľ sa vzala? Bola spočiatku veľká alebo malá? Bolo jej veľa alebo stála sama? Toľko otázok, známa či neznáma? je to iný vesmír alebo dáma? Ona len je. Naprieč všetkým časom. , kráča vzpriamene. . Každý si rád na ňu spomenie, keď treba nájsť seba. hrá tancuje, maľuje, spieva ..bez nej bola by každá chvíľa šedá. Deje sa len keď zaspíš? Je to tvorivosť, sny? Kde ju hľadať a ako vznikla? Za dňa či za súmraku prišla? Ocitla sa možno z večera do rána, toľkých nápadov fontána. nezvyčajná, nová, spontánna. Možno si priala len.. urobiť svet krajším. Nie takým komplikovaným. Fantázia proste je. V každom z nás. Milé dieťa, vážený Čas. Budete mať teda veľa práca ma nájsť. A aby ste to nemali také jednoduché, Skryjem bezhraničný čas do kruhu..do ciferíku,..do ručičiek budíka. No a dievčatko? tá by mohla na chvíľu zažiť aké to je mať krídla. Bude teda malá víla.
Tanečná ch. Pierka v oblakoch
Na scéne, je budík .. Bodové svetlo naň.
Budík ožíva: V: Ach zase musím tikať a na túto úmornú prácu si zvykať. čože? ja nemôžem tikať kedy sa mi zachce ? Čo sa to stalo? hmmmmm.. Dobre sa mi spalo. Snívalo sa mi že prasa v hrnci tancovalo. To je nejaké čudné. Koho mám budiť keď tu nikto nie je? (Zíva.) Ešte si na chvíľu zdriemnem.
D: Niee prosím nespi už, otvor oči a trocha sa vzmuž. Stratila som sa, Ešte donedávna som bola obyčajné dieťa a teraz mám tieto pekné šaty a krídla. Čo sa to len stalo? Som Víla Zora a tak sa mi zdá, že potrebujem nájsť zlatú rybku z mora. Aby splnila mi prianie, Aby som zistila čo je to Fantázia, či je to sen ,či skutočnosť, čisto z vedeckého hľadiska, na porovnanie.
V: Ak chceš chytiť rybku, treba ti najskôr bazén, nemyslíš? ale taký z 50 rokov, Dvakrát sa otočím, raz zazvoním a prenesieš sa ku rybke zlatej, kráľovnej všetkých bazénov.
D: Vrelá vďaka pán budík. to že pre mňa urobíte? Obávam sa, že už sa veru nevyspíte. Lebo mám tu veľa otázok. Prečo je citrón žltý a limonáda oranžová? a prečo existujú všetky slová. Prečo je smiech nákazlivý a prečo sú na svete víly? prečo chvíľa čo bola včera nie je dnes? prečo šteká pes, Prečo mňauká mačka? Prečo veľa rokov dožije sa koryačka? Prečo má toľko riadkov jedna partitúra a prečo .... tik tak tik tak crrrrrn - poznámka pre zv.
Tan. Ch. "Retro leto"
Zlatá rybka: crrrrrrn crrrrrrn.. dobrý deň krásny štvrtoček prajem, pri telefóne Zlatá rybka , ak si želáte stať sa človekom stlačte jednotku, ak si želáte nájsť zmysel života stlačte dvojku. Ak si želáte bezodnú studnicu vedomostí stlačte....
D: Dobrý deň som víla Zora a priala by som si zistiť čo alebo kto je Fantázia ?
Zlatý rybka: Aháá ty chceš iba jesť jesť ísť spať, zobudiť sa krásna? mám ťa zmeniť na motýľa?
D: čo ja viem, skús radšej zmeniť budík opäť na toho môjho kamaráta - Volá sa Čas. Alebo vie čo? ešte lepšie. Keby bol radšej Dedo Vševed,?
Zlatá R.: vypi túto limonádu a stane sa.
D: Počkať, tak kto ju má vypiť. Ja či Budík? (Dievčatko si trochu odpije, a ostatnú limonádu vyleje na budík ) :D
Tan. Chor. Limonáda
V: Som Dedo Vševed, všetko viem. .. Bol taký čas, len pred nedávnom...
D: Veď v čase mohla by sa i Fantázia skrývať.
V: Milá malá víla. Sme už na to teda dvaja, poďme Fantáziu hľadať.
D: ako vznikla? kto to je? čo to je?
V: To vedia od nepamäti, už všetky malé deti. Len dospelí na to zabudnú. keď si žijú bez úsmevu, nevšímajúc si nádheru, hravosť, snenie, vo svojich snoch zaľúbenie. Starostí majú ponad hlavu, na svete však treba dýchať, lebo čas ten tiká, viem o čom hovorím, no nebudem ich súdiť, veď som len starý budík. Možno v nás všetkých Fantázia tajne žije. Dokonca celkom blízko. Sny naše však nemali by lietať nízko. Tie mali by siahať až do Svetiel Galaxie, S hlavou k nebu, myslím že sa lepšie žije, Dievčatkám či vílam..
D: Zatvorme teda oči a prenesme sa k svetlám hviezd. Sú strapaté a tak ďaleko. Skúsme zavrieť oči čas zastaví sa a zem prestane sa točiť. Veď v každom srdci sídli, krídlo malej víly.
Tan. Ch. - Svetlo Galaxie
D:Ked je skrytá? Vari v mojom hlase zase_?
V: Skús a uvidíš, možno práve to bude príbeh pravdivý, zaspievaj..
D: (tón a falošný spev :) (srandička..)
V: No možno som to inak myslel. Nevadí všetko sa vycibrí aj keď je dnes ten svet podivný. -- no ak ťa majú ľudia radi ... báseň..
"Nestrácaj nádej"tan. CH.
V: Som ja veru "Dedo Vševed" a celkom som zabudol kde tú Fantáziu hľadať. Už sa tu udialo asi príliš veľa kúziel. Fantázia.. Je to tuším čosi, čo robí život ľahším. Je to slnečný deň po ktorom ľahšie zaspím...
D:Cestou necestou môžeme kráčať a tak zistíme kde začať.
Tan. ch. Cestou necestou
D: možno je to iba výmysel, cesta, hľadať nový smer, Možno je Fantázia, pobaliť si kufre, do nich sandále a niekde na pláži budem sa cítiť ako princezná na bále. Možno je Fantázia v krásnom hlase. Takom, pri ktorom sa mi tlačia slzy do očí, srdce poskočí. Fantázia je možno snom o kráľovstve, v ktorom sa závoj odostrie, za ním biele komnaty, už žiadne rozbité kolená a záplaty.
V: Myslíš ako z prvej jazdy na bicykli? (Možno je Fantázia ten pocit slobody, nájsť skutočnú rovnováhu. ..)
Sám Káááľ..
Tan. ch. Vysnívané šaty
D: Možno Fantázia nebýva v zámku ale v Jaskyni. V tých maľbách čo sú tisíc rokov staré.
V: "tik tak" pozn. zv.
D: Nesmej sa čas. veď je relatívny. Len aby sme to všetko stihli. Smiať sa, radovať .. do sýta. Môžem sa ešte opýtať?
V: Samozrejme, že áno, ako budem vedieť odpoviem ti.
D: ..na noty? Odkiaľ prišli prečo sú, ich tvar a notová osnova, škoda že nie som, pavúúúk čo nám siete zosnová.. (mohol by niekde na scéne prebehnúť pavúk. )veď práve. Čo ak Fantázia začala pri jednej káve, pri stretnutí spriaznených duší. Až mi z toho srdce búši. Cesty života... osud ten nás zamotá.
T. Ch. Bližšie odomňa
V: Na pondelok pozri sa očami nedele. (Dievčatko by mohlo počas hľadania fantázie vyrásť, zabudnúť a opäť si spomenúť) ale to nemusí byť to mi len teraz napadlo
D: Mne to hlava akosi neberie. Prečo sa nám ,ako zákon času káže, Fantázia sama neukáže? Večne je skrytá a musím sa na ňu pýtať. čo ak je to iba hra? Bla bla blaa..
V: Nikto nás neučil slovo mama...
D: Čo ak je Fantázia iba stará známa, ? akoby sme to mali všetko zakorenené. Slová ktoré poznáme po mene, ale čo ich pravý význam. čo ak nám práve učitelia odhaľujú časť z Fantázie šatu? Kúsok zo Vševedovho strieborného vlasu?
V: Kamže sa uberie naša cesta ďalej? Čo sa opýtame našej Fantázie slávnej keď ju nájdeme? Čo jej povieme? Buďme teda plní nádeje. Možno sa konečne dozvieme ako si vytvoriť svet, aký skutočne chceme. (už ten svet vytvárame, len o tom nevieme)
D: Koľkýže to je vlastne rok? 1. ? Čo sa vtedy udialo? Vzlietlo jedno lietadlo? Priletela sova? Možno je Fantázia taká malá, že sa nám do dlane schová. Čo ak ju nosíme všade so sebou? ako gitaru?
Španielske tance _ ?
Tan. Ch. "Myslím, že vieš"
Objavuje sa pomedzi dialógy aj postava Nudy: (len ešte neviem kde)"To je nudááá" - To že sa nudíš je tvoja voľba, my s tým nemáme nič. Objavuje sa na scéne postava Fantázie. Čo myslíte? Sú na správnej ceste? Ako nájsť svetielko v tme? Mohla by sa zmeniť na Svetlušku. - Lampáš.
Veľká a malá ručička hodín, ženie sa, v čase všetko len raz stane sa. ... Nudááááááá. A keď sa tie dve stretnú? O dvanástej sa im cesty pretnú. Keď kukučka dvanásťkrát zakuká. A prečo nie 15 krát?. lebo to sú roky, nie hodiny. No tak o 15:00 ale toľko už bolo, toľko ešte len bude. Ja sa nikam neponáhľam. Môžeš sa nudiť aj tu. Ja mám len akýsi pocit. len cítim že Fantázia niekde čaká v smutnom čierno bielom svete plnom ohrnutých nosov, sťažovania sa kde sa ovládač od televízora prilepil k prstom tých čo večne utekajú v kolese pre škrečky. Fantázia je istotne o pohľade hore. nie že treba vymaľovať strop, ale tam ďalej ku hviezdam. (kedy sa dedo Vševed zminá opať na budík) toto doriešiť
Tan. CH. "Únik"
nemohol by si milý budík tikať aj inak? nie tik tak? ale tik tok? Tik tok. Internetový kanál, konečne nebude nuda. víla by mohla do nudy drgnúť spadol by mobil a bolo by po zábave. Nevadí keď sa aj nudíš. Skús sa len započúvať do hudby.. napríklad do Jazzu. Vieš, že jazz má svoju špecifickú chuť? budík by mohol tikať jazzovo. a tebe sa čo stalo? budík by sa mohol potknúť a do kriva by tikal, ako pokazený metronom. Nič čo je pokazené na prvý pohľad nemusí byť pokazené vo svojej podstate. (Ešte by sa niekde medzi tým mohlo udiať nejaké kúzlo že by boli naspäť Budík a Víla Zora, len ešte neviem kde)
T. Ch. "Chuť jazzu"
Skúsme spolu zachytiť časovú stopu a nazrieť do kaleidoskopu. A to je zas čo? (Pýta sa nuda) To sú farebné plôšky, zrkadielka, keď sa doň pozrieš, môžeš si vytvoriť kúsok toho farebného sveta. ale ja tam niečo vidím je tam. (Otočenie celého kaleidoskopu na divákov.. Zrkadlo.. každý bude zvedaví čo tam uvidí a uvidí seba. Fantázia na všetkých dohliada. Fantázia sme my. (To by mohol byť záver) len tu treba aby sa dačo aj dialo.
tan. Ch. "Noc je plná vôní"
Fantázia sme my. Tá krásna postava Fantázie sa ale aj tak na konci ukáže. Je len sprievodkyňou na ceste za tvorbou lepšieho sveta. Svet Fantázie existuje vtedy, ak si všímame, keď urobíme niečo dobré, keď vytvárame. Lebo ako sa chceme na tomto svete cítiť? predsa šťastne a milovaní. ..
