Kto som?
opíšem sa dlaňou bosou...
kroky rýchle a aj pomalé...
myšlienka a nápad klope na dvere
Monika Piekielnicka..moje meno je :)
Ťuky ťuky ťukalo ..vo vajíčku ďobalo :)
a tak sa jedného dňa vyliahlo ...čosi ...
keby to bolo na mne..písala by som listy, alebo posielala odkazy pomocou holubov. Žijeme v dobe uponáhľanej, a namiesto husacieho pera a atramentu..píšem dnes tu na klávesnicu..Možno som sa mala narodiť do inej doby ...no som tu a som za to vďačná aj keď mám občas problém,že nežijem niekde na zámku :) Snáď to tak má byť....O túto svoju inakosť by som sa s vami rada podelila... Často sa vyjadrujem oblečením .. a som taktiež zástanca myšlienky, že život je príliš krátky na to aby sme sa obliekali nudne... Verím že vás možno inšpirujem.
Tieto slová som písala, keď som mala čosi po dvadsiatke. Hlavu plnú snov. Stále mám, no možno sú moje ciele dnes konečne o čosi bližšie srdcu. Píšem, lebo mám pocit, že písať mám. Je to čosi ako keď ma tlačí kamienok v topánke. Cez slová by som rada pohladila dušu, rozosmiala, alebo len dovolila chvíľam nech sú cez slová večné.Písať o tom, čo vo svojich výnimočných životoch zažívame. Egg fashion blog. Je to ako keď sa vyliahne nápad, verše či piesne. Chcela by som zachytávať, vnímať všetko to pekné na žití ako keď vták rozprestrie svoje krídla. Módou sa už toľko nezaoberám. Obliekam sa tak, aby som to bola ja. Najradšej mám šaty a sukne. Nohavice nenosím. Len keď idem lyžovať. Vtedy to nejde :) Ináč sa v sukni sa dá ísť takmer všade. Som zástanca, že ženy by ich mali nosiť. Zdá sa mi ako by sme vtedy boli o čosi krajšie, trochu spomalíme, môžeme byť tie princezné, čo v nás driemu a nechať mužov nech sú opäť rytiermi.
Učím gitaru a spev na umeleckej škole Fantázia v meste Svit, ktoré svojou malebnosťou otvára náruč tvorivosti. Som obyčajným človekom, dušou v tele ženy..čo túži niečo zmeniť..pár piesní do ticha.. nimi aspoň jeden úsmev vyčariť alebo pokoj a mier v srdci.. Tak krátky je život.. žijem ho tak ako viem..jednoducho..s láskou..a ak sa mi čosi nepáči môžem si ho hneď premaľovať trblietavými farbami..venujem sa i maľbe na telo..a obliekam sa celkom inak..možno niekedy tak akoby som do tohto sveta vôbec nepatrila.. Tvorím..keď si obliekam šaty..tvorím keď múza ku mne zavíta.. Tvorím, keď slová sa mi do viet spájajú.. niekedy i do rýmov..tvorím na tú krátku chvíľu, čo sme tu…
opíšem sa dlaňou bosou...
kroky rýchle a aj pomalé...
myšlienka a nápad klope na dvere
Monika Piekielnicka..moje meno je :)
Ťuky ťuky ťukalo ..vo vajíčku ďobalo :)
a tak sa jedného dňa vyliahlo ...čosi ...
keby to bolo na mne..písala by som listy, alebo posielala odkazy pomocou holubov. Žijeme v dobe uponáhľanej, a namiesto husacieho pera a atramentu..píšem dnes tu na klávesnicu..Možno som sa mala narodiť do inej doby ...no som tu a som za to vďačná aj keď mám občas problém,že nežijem niekde na zámku :) Snáď to tak má byť....O túto svoju inakosť by som sa s vami rada podelila... Často sa vyjadrujem oblečením .. a som taktiež zástanca myšlienky, že život je príliš krátky na to aby sme sa obliekali nudne... Verím že vás možno inšpirujem.
Tieto slová som písala, keď som mala čosi po dvadsiatke. Hlavu plnú snov. Stále mám, no možno sú moje ciele dnes konečne o čosi bližšie srdcu. Píšem, lebo mám pocit, že písať mám. Je to čosi ako keď ma tlačí kamienok v topánke. Cez slová by som rada pohladila dušu, rozosmiala, alebo len dovolila chvíľam nech sú cez slová večné.Písať o tom, čo vo svojich výnimočných životoch zažívame. Egg fashion blog. Je to ako keď sa vyliahne nápad, verše či piesne. Chcela by som zachytávať, vnímať všetko to pekné na žití ako keď vták rozprestrie svoje krídla. Módou sa už toľko nezaoberám. Obliekam sa tak, aby som to bola ja. Najradšej mám šaty a sukne. Nohavice nenosím. Len keď idem lyžovať. Vtedy to nejde :) Ináč sa v sukni sa dá ísť takmer všade. Som zástanca, že ženy by ich mali nosiť. Zdá sa mi ako by sme vtedy boli o čosi krajšie, trochu spomalíme, môžeme byť tie princezné, čo v nás driemu a nechať mužov nech sú opäť rytiermi.
Učím gitaru a spev na umeleckej škole Fantázia v meste Svit, ktoré svojou malebnosťou otvára náruč tvorivosti. Som obyčajným človekom, dušou v tele ženy..čo túži niečo zmeniť..pár piesní do ticha.. nimi aspoň jeden úsmev vyčariť alebo pokoj a mier v srdci.. Tak krátky je život.. žijem ho tak ako viem..jednoducho..s láskou..a ak sa mi čosi nepáči môžem si ho hneď premaľovať trblietavými farbami..venujem sa i maľbe na telo..a obliekam sa celkom inak..možno niekedy tak akoby som do tohto sveta vôbec nepatrila.. Tvorím..keď si obliekam šaty..tvorím keď múza ku mne zavíta.. Tvorím, keď slová sa mi do viet spájajú.. niekedy i do rýmov..tvorím na tú krátku chvíľu, čo sme tu…