List k splneným prianiam.

Vážený pán Stanislav Štepka.
Chcelo to veľa odvahy napísať tento naivný list, no čas sa kráti, roky plynú a ak sa raz obzriem za svojim životom, chcela by som mať pokoj na duši, že som urobila všetko pre splnenie svojho sna. Píšem list. Jednoducho perom na papier ako za čias, keď ešte neboli emaily. Rada by som Vám týmto listom i vyjadrila svoj veľký obdiv za vaše krásne a nadčasové inscenácie, čo vedia tak pohladiť dušu. Mám rada ten humor i slzy, poéziu a lásku, ktorou vaše divadlo oplýva.
Ak by ste hľadali na stvárnenie svojich vízií takú malú Moniku Piekielnicku, ktorá by sa vám možno mohla hodiť, budem obetavo a zodpovedne stáť, či už na javisku alebo v zákulisí, za vznešeným remeslom umenia.
Som obyčajne neobyčajná tridsaťjeden ročná žena. Mám kúsok talentu, ktorý by som nerada nechala spať. Cítim zodpovednosť za dar, ktorý som dostala do vienka, a chcela by som, aby sa dostal k ľuďom. Asi by to bola škoda a verím , že Ten hore mi drží palce.
Som poetickou dušou.
Už ako malé dieťa som zasnene pozerala v triede literárno dramatického odboru na váš plagát.
Radošinské naivné divadlo. Vo svojich šiestich rokoch som nevedela, čo je to to naivné. Otec mi vysvetlil, vraj naivná som vtedy keď čakám, že pod okno mojej izby príde princ na bielom koni. Toho princa však mám. V podobe  svetla, čo sa mi vždy dostane cez potlesk divákov.
Píšem tento list, lebo moje srdce piští po naplnení a častejšej radosti.
Bola by som šťastná, ak by som vám mohla byť nejak nápomocná.
Som učiteľkou na umeleckej škole. Študovala som hru na gitare, na konzervatóriu v Žiline a neskôr na vysokej škole operný spev.
Píšem slová, básne, piesne, scenáre a všetko to, čo ku mne zhora príde.
Momentálne  účinkujem v troch inscenáciách v divadle Commedia Poprad.
Mám aj plný šatník kostýmov, ak by bolo treba.
Spievam a hrám. Na svoj vek vyzerám veľmi mlado, lebo som si ešte nedovolila starnúť.
Tvorba, umenie, oslobodzuje moju dušu.
Možno som príliš naivná, no je to krásny sen zahrať si vo vašom divadle.

Štedrá večera pre dušu

Kúsok zo svojho umenia by mohli učitelia dopriať v podobe koncertu každý rok.
Hovorí sa, vraj ten čo vie tak je slávny muzikant a ten čo nevie tak učí, no je to veľký omyl a predvianočný koncert bol dôkazom, že učitelia sú skutoční umelci.
Vo Fantázii sa udiala jedna vzácnosť. Kolektív sa svojou výnimočnosťou stáva akýmsi magnetom pre vzácnych ľudí, ktorí sem vždy radi zavítajú.
Učitelia tu nie len učia, no na pódiu sú ako ryby vo vode, a to, že hrávajú, koncertujú a neustále sa zdokonaľujú vo svojom umení hry, dovolím si spomenúť, že poniektorí sú aj multiinštrumentalisti, to je poklad vďaka ktorému vieme byť i lepšími vo výchove ďalších umelcov.
Učíme a aj nás to učí.. Pokore, obetavosti, pracovitosti, láske. O tom hudba je.
 Nešetrím slovami chvály, spievam nadšením a som na nás hrdá, že každý výplod Fantázie v podobe koncertu  je s veľkým zanietením a od srdca.
Na tom predvianočnom  sa na pódiu v Dome kultúry vo Svite stretli znamenití umelci a vzácni hostia, ktorí prišli do malého Svitu, lebo vedia, že to čo vytvárame je s láskou a je to práve kvôli vám, kvôli tým čo nás neustále inšpirujú, kvôli žiakom, ktorí sa vďaka hudbe môžu stať  ľuďmi vnímajúcimi krásu, čo sa dnes často prehliada.
Na javisku sa udiala jedna vzácnosť. Učitelia hrali spolu. Boli sme ako jedna rodina, hudba nabrala spoločný dych a kúzlo súznenia duší sa prenieslo až k publiku. Ďakujeme za potlesk v stoji.
Bol to koncert, čo otvoril naše srdcia,šepotom sa vkradol aj do tých vašich a umenie zaklopalo na dušu.. Vy ste otvorili.
Láska, pracovitosť, obeta, pokora.
Učiteľ je umelec. Umeniu učí, umenie rozdáva.
Vo Svite svit hviezd dopadol na javisko a my sme im ten jas jednoducho poslali späť.
V podobe hudby, vášho potlesku, ochotní v našom malom meste robiť zázraky, verím že aj anjeli sa započúvali.
Boli ste s nami v tom svete hudby, harmónie, tam kde má každá nota svoje miesto, tak ako každý človek má miesto na tomto svete.
Pohladenie hudbou,slovom básnika Vladislava Vaľka , spojenie živej hudby a tanca, rytmu na bicie v podaní Mateja Richtarčíka, skvelého muzikanta Tomáša Kokyho,jeho huslí, kontrabasu, Jozefa Štrbku s akordeónom, anjelskej flauty Viktórie Skokanovej, krásneho spevu sopranistky Miriam Trembáčovej, klavíra v podaní Andrejky Dzurillovej, Michala Konečného a jeho skvelej basgitary, rozozvučali sa i struny pod rukami Tomáša Tabáčeka.
To všetko vďaka vám a pani riaditeľke, ktorá túto školu diriguje s dôverou vo svoj orchester, z ktorého dokáže vyčariť najkrajšiu  melódiu.
Snáď sa nám podarilo zasvietiť aj vo vás to pravé vianočné svetlo.
Prídite si ho načerpať na našich koncertoch.
Máme ho dosť pre všetkých.

Sviatok v každom dni

Ten pekný pocit prázdnin môžeme mať každý mesiac. Nechám si ho čerstvý ešte na január a svetielka si pokojne smú blikať aj celý rok, aby mali čarovnú moc úsmev rozsvietiť.
Aj Dnes som tú výnimočnosť mala, pretože padalo z neba  páperie a privialo sviatočný pocit, ktorý môžem mať akokoľvek dlho.
Tieto voľné dni nám žiakom a učiteľom pripomenuli, aby sme si  pocit oddychu a spokojnosti mohli zachovať, aj keď sa nám už sladké voľné dni chýlia ku koncu.
Prázdniny sa totiž skrývajú aj z tešenia sa pri práci. Obzvlášť v škole Fantázia, kde sa dá i snívať, precestovať s hudbou svet a v predstave nechať preznievať to pekné keď struna zaznie, ozve sa tón a kreativita nemá konca kraja. Tvorivosť, tanec a hudba, to je čosi povznášajúce, prázdninové.
Môžeme azda povedať, že máme prácu snov :)
Asi sa dnes pôjdem ešte prejsť po zasneženej ulici, po prípade urobím anjela v snehu a pripomeniem si aké to je ešte stále sa hrať. Verím, že aj cez prázdniny ste sa hrali a aj vaše hudobné nástroje hrali.
Tešíme sa na všetkých žiakov, keď sa opäť rozozvučí trieda a môžeme sa do júna cítiť sviatočne.