Keď niečo prichádza, skúšam myšlienku len zachytiť do slov. Učím sa. Už nepíšem veľa. Prajem si viac hrať, spievať a odovzdávať cez hudbu krásu, čo sa nie vždy dá slovami opísať. Tak ako sledujem večerné zore, farby čo chvíľu žiaria a zaniknú. ..tak mi ďalší rok ušiel, zvýraznil čiary na dlani. Veľa sa učím. Odchodmi, rozhodnutiami. Ich správnosť už nehodnotím. Jednoducho sú. Veľakrát musím odísť, aby som našla seba. Vidím sa. Občas i z pohľadu svojho vyššieho ja, niekedy je to zas malé okaté dievčatko. Učím sa. Mať rada bez podmienok, neočakávať. Žiť v prítomnosti, dýchať. Prajem si viac počúvať svoj hlas. V zrkadle uvidím či som to ja. Ak tam zazriem kúsok všetko je v poriadku. Som vďačná za každý krásny okamih. Nič netrvá večne. Dám si teda darček k narodeninám. List pre moje ja. Nos svoje sukne i šaty keď ich máš rada. Nestrihaj si vlasy keď sa chceš ich dĺžkou spojiť so zemou. Smej sa, tancuj, spievaj, nech je tvoja gitara blízko srdca, počúvaj zurčanie potoka, dívaj sa na veľkosť hôr, plávaj v mori, teš sa a hlavne sa už kvôli nikomu nemeň. Máš všetko čo ti treba. Ver, že je to tak ako má byť. Veď si žena. Výnimočná a svoja. Svieť si sama na ceste krásnym svetom.
