Objatie Zeme

Stáva sa mi, že poznatky, pokiaľ nie sú podčiarknuté emóciou, na tie jednoducho zabudnem. Pustím ich z hlavy, nerozmýšľam. Verím, že vo mne zostanú len tie dôležité.
Prepojené s peknými chvíľami, kedy mi je dobre na svete a smiem vnímať zdroj všetkých tých pekných vecí, ktoré život prináša.
Na pocit nerozmýšľania v ionovom tuneli tak skoro nezabudnem. Bolo to akoby silné spojenie so Zemou. Objatie Zeme, liečenie prírodou.
V strede hory, čo svojim tvarom pripomína pyramídu.
Výlet, na ktorý sme sa vybrali s usmiatymi ľuďmi z jogacentra "Mojajoga"  je priestorom, kde si  doprajete čas pre seba. Chodím tam prebúdzať ten chrám v ktorom žije duša.
Navštívili sme liečivý tunel (Kóta Zulu 664) pri Markušovciach, ktorý kedysi slúžil na ťažbu železnej rudy. Energia Zeme však ťažbu zastavila. Je tam nahromadených vyše milión záporných iónov, ktoré pôsobia uzdravujúco na ľudský organizmus. Nepíšem o poznatkoch, takmer nič o tom neviem, no máme odborníkov, ktorí to namerali a ľudí, čo o tom vedia rozprávať lepšie. Viem však  len to, že keď som vošla do tunela cítila som objatie Zeme, uzemnenie a vôbec som nepotrebovala rozmýšľať. Za zvuku slnečného bubna sa mi len žiadalo spievať a všetko čo by ma ťažilo poslala som Zemi. Ďakujem, že jedenásť ľudí, ktorí tam prišli s "čelovkami" na čiapkach,tam napriek zákazu vstupu pobudli, sa vrátili sa zblížení s prírodou. Spev zo mňa len bez rozmýšľania plynul. Nemyslela som na to, aké tóny sú to a ani na to či niekto počúva. Bola to len oslava života na nezvyčajnom mieste, ktoré nám nie náhodou ponúklo svoju náruč, aby sme sa mohli cítiť milovaní.
Koľko krásnych miest máme v našej krajine. Každý so svojou vierou .
Bola to výnimočná modlitba a vďaka za chvíle strávené za zvuku bubna a za dar spevu.
Nechať plynúť a precítiť všetky emócie na plno v danom okamihu.
Do nového roka želám len to najlepšie.
Čo najviac takých chvíľ, kedy sa duša môže povzniesť.

kedy sú Vianoce Vianocami

Práve na Vianoce by sme k sebe mohli byť milí a len  tak nezištne pomáhať druhým..
To je to pravé čaro  a naozajstný dar, ktorý by mohol znieť v nás počas týchto magických dní. Darčeky, čo sa nedajú zabaliť sú tuším tie najkrajšie. Aký hrejivý to bol pocit, keď som začula jedno prianie a zišla o poschodie nižšie navštíviť susedov. Len tak. Jeden manželský pár, kde už roky žije láska, napriek chorobám. A aby neboli sami, vzala som si gitaru a šla zaspievať pár kolied. Ani som netušila, že sa môžu tak veľmi potešiť, zrazu i smútok z mojej tváre, ktorý tam občas býva pominul a cítila som šťastie byť na svete.
Ani sme sa nenazdali a tie tri dni sviatkov sú za nami. V našej rodine, keď zmizne na tanieri aj posledný kúsok kapra, zaznie veta : "No a už je po Vianociach" Veru je už po, no nechajme si ten pekný rodinný pocit, spokojnosť a radosť po celý rok.
Aby nám  zhon v nákupných centrách nevzal to pravé čaro. Bolo mi trochu smutno, akí  na seba vedia byť ľudia nevrlí. Prečo?.. Aby si doniesli do svojich domácností kopec jedla a stôl aby sa prehýbal pod vianočnými koláčmi?.. Tento rok som nepiekla, nemala som nič nachystané, no skúsila som trochu inak skrášliť Vianoce nie len svojim najbližším, ale i pani susede ktorej úsmev mi bude sladko znieť v duši aj bez tej cukrovej polevy na medovníkoch.
Obyčajné slovo, úsmev, spev, hudba, pozornosť, záujem..
 rozjasní nejednu tvár.
Dúfam, že ste mali krásne sviatky..

Sen o lietaní

Splnili sme si sen o lietaní. Bol to tak skvelý nápad, že o ňom nebolo pochýb. Takýto "teambuilding", kde sme sa nesmierne zabavili vrelo odporúčam všetkým, ktorí by chceli zažiť čosi iné a spoločne sa tešiť. Spočiatku sme sa i báli, no išlo nám to výborne. Pod vedením sympatického inštruktora, ktorý si v simulátore voľného pádu lietal ako superman :) Aj my sme si mohli zatancovať s vetrom a bolo to neopísateľné. Keď sa vznášate vo vzduchu, na nič nemyslíte, len si vychutnávate stav beztiaže, štipku adrenalínu a nový dosiaľ nezažitý pocit. Aké to je poddať sa vetru a zažiť let na vlastnej koži? Je to také, že by som si to rada zopakovala a bol to jeden z najkrajších zážitkov v tomto roku :)
Ľudia, ktorí majú za sebou zoskoky s padákom, alebo si doplnia každodennú dávku toho nespútaného živlu, sú akýsi šťastnejší, usmievajú sa a sú nad všetkými starosťami. Životom akoby sa vznášali. Mohla som to zažiť. Spoločne s úžasnými ľuďmi z nášho kolektívu Fantázia. Ďakujeme pani riaditeľke za nevšedný vianočný darček. Zabalili sme sa do kombinéz, dali si prilby, okuliare, štuple do uší a vzniesli sme sa nad zem pomocou štyroch turbín. Lietali sme, no zdá sa mi, že ten krásny let sa začal už pred desiatimi rokmi.

súrodenecká láska

Keď som mala šesť rokov chcela som pod stromček zlatú retiazku so srdiečkom. Namiesto toho som však dostala do svojho života niečo vzácnejšie než zlato. Pätnásteho decembra sa narodil môj brat..Vtedy som ani nevedela, že sa čosi zmenilo a hrala som sa s céčkmi. Prišla som domov zo škôlky a v  kolíske bolo drobučké stvorenie, ktoré je dnes pre mňa tým najpravdivejším zrkadlom a som skutočne rada, že mám toho malého brata, ktorý je už veľký. Bez súrodencov by bolo na svete smutno. Obzvlášť mne. Veď kto by mi bol utekal z  materskej školy, keď som po neho prišla ako vzorná sestra? Vždy vycítil náznak mojej zlej nálady. Jednoducho  odomňa požadoval bezpodmienečnú lásku a ak som sa na neho neusmiala,  ušiel a našla som ho v najbližšom parku ako palicou mláti po úbohých steblách nepokosenej trávy, poprípade  sa mi vyváľal v nejakej  mláke. Občas to boli chvíle plné zúfania si, no dnes mám tú zlatú retiazku práve od neho. Taký vie byť pozorný a prajný, vnímavý dnes už muž.
Keď sme boli malí, naša najobľúbenejšia hra bola "pevnosť Boyard". Vymýšľala som úlohy, všeliake hádanky, nesmeli chýbať ani presýpacie hodiny. Boli to pekné chvíle a aj také na ktorých sa dnes už smejeme. Andrej, ktorého som mala niekedy v mobile pod rôznymi uštipačnými prezývkami  je dnes jednoducho Andrejko a má ma rád. Skutočne, nefalšovane ako nikto iný, lebo takto to vedia len súrodenci. Mám jedného a ďakujem mu za všetky životné lekcie, ktoré mi pripravil. Vďaka nemu dokážem ľúbiť viac. Aj keď mi už ako dvanásťmesačný rozbil hrnčekom hlavu. Je to láska nefalšovaná. Keby mi chcel niekto ublížiť, trúfam si tvrdiť,že by  za mňa i život dal. Môj veľký mladší brat, ktorý flegmaticky dodal: "To je v poriadku, to je moja sestra" keď som chcela ísť na diskotéku, nemala som doklady o tom, že osemnásť som už dávno mala.
Môj veľký brat, ktorý mi po tom ako sme sa pohádali kúpil tú najkrajšiu kabelku k meninám..
Len takto stručne dozrelo pár slov z tej veľkej knihy, ktorej stránky sa spomienkou vpisujú do prežitých rokov. Sú ako kŕdeľ vtákov. Nestačím sa čudovať ako rýchlo letia.
Slová ako oneskorený darček k jeho narodeninám, tak verím, že ho poteší..
..určite..
Sme predsa  jedna krv.
Ani na Vianoce odomňa nič nedostal. Netrúfala som si trafiť sa do jeho vycibreného vkusu.
 Povedal mi, že to nevadí, lebo má odomňa lásku. Čím sme starší, tým je krajší vzťah medzi ľuďmi, čo majú spoločnú mamu. To neviditeľné puto pretrvá,
veď sme sa obaja  rozhodli narodiť  jednej obdivuhodnej žene.

Mikulášsky odkaz

Zabudli sme sa hrať?
Vo svete dospelých je Mikuláš už len ktosi prezlečený v červenom. V kostýme anjela som len sledovala ,sem tam, ten rozpačitý úsmev rodičov. Aspoň v deň na svätého Mikuláša by sme nemuseli mať plné vrece predsudkov na svojich chrbtoch. Zahrala som si na gitare spolu so skvelým akordeonistom a zatancovala v kežmarskej stanici kačací tanec, kým všetky deti rozpovedali Mikulášovi básničky, pesničky a priania. Ja si prajem, aby sa mali ľudia dobre, nech je odkaz toho  biskupa stále živý, aby sme si vedeli nezištne pomáhať. Prajem si, aby nikto netrel biedu a nemusel čeliť diablovi menom alkohol a sedieť bez domova na stanici a naši tmavší spoluobčania nekradli z mikulášskeho košíka sladkosti. Tí predsudky nemajú.
V tento deň som ale zahodila  vrece strachov i obáv a mohla sa zmeniť na sympatického anjela s kučeravými vlasmi a len sa usmievať na svet a tak verím, že Mikuláš, čertíkovia a anjeli vám pripravili krásny  deň spolu s parnou lokomotívou, hudbou harmoniky, spevu a radosti v detských očiach. Už z diaľky ste mohli začuť muziku a zachytiť atmosféru na rozprávkovej lokomotíve.
Nezabudnime sa hrať, veď v každom z nás je kúsok  dieťaťa, ktoré je plné očakávaní a tešenia sa zo života..a aj keď si Mikuláš prisadol na lavičku k človeku bez domova, skúsme sa na túto krutú realitu pozrieť inak a podať pomocnú ruku nie len počas vianočných sviatkov.