Cez prehry dá sa porozumieť hodnotám
a tie hodnoty vpísať treba do čiar na dlani.
Mesto..akékoľvek krásne by mohlo byť, ak však v ňom nie sú ľudia a priatelia ktorých úsmev dokáže rozžiariť deň, aj to najkrajšie mesto bude len sivým prízrakom ošumelých budov.. Ak sa i nezadarí niečo, po čom srdce túži, vie jeden sám, aké plány má vyššia moc?.. a že to čo v živote byť nemá, tam nebude, možno ešte neprišiel čas..Chvíľu som uvažovala nad tým, či by som svoj život tu pod Tatrami v malom mestečku zmenila na veľkomesto.. Zaváhala som..bola by to dobrá výmena.. ? ako by som mohla..veď sa darí, len častokrát sa my sami nevieme pochváliť, všetko to snaženie a to kým sme. Ľudia, ktorých máme radi robia malé miesta veľkomestami..Nezáleží na tom kde sme.. asi by som nevymenila tú vzácnu hŕstku duší mne tak blízkych....aspon nie nateraz..ľudia vytvárajú skutočné hodnoty a vtedy netreba viac..ak sú tu..
Priatelia, s ktorými je slnečno..
..príležitosti..sú prchavé..ako život
..Šťastie však treba uchopiť do rúk
Skrýva sa vo svetlách veľkomiest? alebo je šťastím, pri milovanom človeku, niekde na lazoch
..chovať hydinu.. :)
..nie je šťastím to, čo chýbať nebude...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára