Plná emócií..láska je i spev. To teplo, ktoré cítim je ako objatie, pocit, čo sa vlieva do žíl, do krehkej duše rozochvenej..
Čo všetko dá sa precítiť vďaka darom od sudičiek...
Len v daný moment, len teraz prijímam okamih, keď sa nadýchnem pre novú frázu piesne.
Dýchať farebne a slnečne v končiacej sa zime. Vo svete, kde si môžem dovoliť byť tým čím som..Bez hraníc...
....Bez oddychu
..Bez náznaku budúcnosti
..s množstvom povinností..závislostí..
..len v prítomnosti..
Bez osamelosti, zraniteľnosti..
..len tak ľudsky.. skúsiť žiť bez porovnávania, pozorovaním, rozdávaním.. poznania za svitania, požehnania..
..Vo chvíľach naplnená..
bez pochýb stotožnená, občas padnúť na kolená.
Všetko sa raz pofúka. Blízkosťou samej seba
každý má v sebe kúsok z toho neba.
Prijímať život, aj keď občas clivo, aj keď ktosi pozrie sa krivo..
Tak som aká som..ako i každý, no cez hudbu, ktorú hrám sa skutočne skúšam mať rada ..navždy..
Dnes je to o množstve emócií, ktoré sa občas musia dostať na povrch cez slová. Iné články by mohli byť i viac vtipné, aktuálne,cool, možno viac také či onaké.. Dnes však píšem takto. Tak ako je mi to blízke. Možno len chcem zahladiť tú hrču v krku, ktorú majú všetci umelci, keď po krásnom potlesku zostanú v zákulisí celkom sami. Našťastie tento prípad mi je vlastný len niekedy, preto ďakujem všetkým úžasným ľuďom ktorí ma obklopujú.
Pridávam fotky z Bratislavy, konkrétne z vinotéky "One more", kde sa nám spolu s Jožkom výborne hralo..toto miesto má totiž čaro..starajú sa oň precízne a s láskou, navyše pán majiteľ venuje svojim hosťom čas a svoju pozornosť. Vždy, keď tam prídete cítite sa naozaj vítaní..Ak sa denne splní aspoň jedno želanie,už len v tej podobe, že niekam prídete a cítite sa dobre, neplynú tie minúty na svete zbytočne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára