List k splneným prianiam.

Vážený pán Stanislav Štepka.
Chcelo to veľa odvahy napísať tento naivný list, no čas sa kráti, roky plynú a ak sa raz obzriem za svojim životom, chcela by som mať pokoj na duši, že som urobila všetko pre splnenie svojho sna. Píšem list. Jednoducho perom na papier ako za čias, keď ešte neboli emaily. Rada by som Vám týmto listom i vyjadrila svoj veľký obdiv za vaše krásne a nadčasové inscenácie, čo vedia tak pohladiť dušu. Mám rada ten humor i slzy, poéziu a lásku, ktorou vaše divadlo oplýva.
Ak by ste hľadali na stvárnenie svojich vízií takú malú Moniku Piekielnicku, ktorá by sa vám možno mohla hodiť, budem obetavo a zodpovedne stáť, či už na javisku alebo v zákulisí, za vznešeným remeslom umenia.
Som obyčajne neobyčajná tridsaťjeden ročná žena. Mám kúsok talentu, ktorý by som nerada nechala spať. Cítim zodpovednosť za dar, ktorý som dostala do vienka, a chcela by som, aby sa dostal k ľuďom. Asi by to bola škoda a verím , že Ten hore mi drží palce.
Som poetickou dušou.
Už ako malé dieťa som zasnene pozerala v triede literárno dramatického odboru na váš plagát.
Radošinské naivné divadlo. Vo svojich šiestich rokoch som nevedela, čo je to to naivné. Otec mi vysvetlil, vraj naivná som vtedy keď čakám, že pod okno mojej izby príde princ na bielom koni. Toho princa však mám. V podobe  svetla, čo sa mi vždy dostane cez potlesk divákov.
Píšem tento list, lebo moje srdce piští po naplnení a častejšej radosti.
Bola by som šťastná, ak by som vám mohla byť nejak nápomocná.
Som učiteľkou na umeleckej škole. Študovala som hru na gitare, na konzervatóriu v Žiline a neskôr na vysokej škole operný spev.
Píšem slová, básne, piesne, scenáre a všetko to, čo ku mne zhora príde.
Momentálne  účinkujem v troch inscenáciách v divadle Commedia Poprad.
Mám aj plný šatník kostýmov, ak by bolo treba.
Spievam a hrám. Na svoj vek vyzerám veľmi mlado, lebo som si ešte nedovolila starnúť.
Tvorba, umenie, oslobodzuje moju dušu.
Možno som príliš naivná, no je to krásny sen zahrať si vo vašom divadle.