Pozeral na mňa už pri vstupe na výstavu.
Usmieval sa.
Bol to obraz, na ktorom sú kvety. Tešili sa a ja som mohla precítiť tú myšlienku, čo maliarka vniesla na plátno.
"Ako krásne ste to namaľovali"..povedala som. Dostalo sa mi nezvyčajných slov pri pokračovaní milej konverzácie. Pani umelkyňa Jola Kunnerová mi prezradila.."To nie ja, to maľovala príroda.
Tá lúka, na ktorej som stála a s obdivom sa pozerala"..
Dostať na obraz pocit, ten čo maliar cíti, cez krásu farieb, vtedy steny zblednú, aby ešte viac vynikol.
Pocity..neobyčajne plynuli z plátna.
Hudba nášho dua Sweet & pepper k vernisáži len doplnila atmosféru, veď každý obraz si zaslúži pieseň.
To je pre mňa tá pravá sláva. Hrať pre hŕstku krásnych ľudí, čo rozumejú a svojim potleskom dokážu zložiť tú najpravdivejšiu poklonu.
Vtedy viem, že pár svojich piesní som maľovala na čisté plátno a s tým najlepším pocitom..
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára