Zatúžila som po čomsi obyčajnom..
Splatiť tvorivej duši dlh.. Kde začať? len vo svojom srdci nájdem odpoveď.
Tá odpoveď je vo mne, akoby zlatou rybkou,čo splní prianie. Jednoducho som zatúžila zmeniť smer plavby.
Horieť ako oheň, intenzívne a s vášňou, byť ako hladina jazier, čo odráža nebo, pravdivo si ľahnúť do trávy, chodiť bosá, cítiť nefalšovane vietor vo vlasoch. Tak jednoducho a bez pretvárky.
Vždy som toho túžila mať veľa a raz mi Ozajstný Básnik povedal, vraj mu stačí to miesto na tráve pod stromom. Aký návod by som dala na život v šťastí? Asi len plynúť ako rieka, skalu obísť a s ľahkosťou vtáčej perspektívy sa na ten svet pozerať z krajšieho uhla. Už nečakať. Ak chcem bežať, urobím to, ak chcem robiť chyby, mám na to právo, ak chcem byť milovaná, jednoducho sa naplním láskou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára