piatok 23. augusta 2019

Túlanie

V Tatrách, Malej Fatre a kdesi po kopcoch, začal sa písať jeden príbeh. Taký, čo tu vždy bol no až teraz som ho vedela prečítať. Zložila som si okuliare a aj skrz prírodu som našla odpoveď na otázky. V prírode sa všetko lieči. Či už je to srdce alebo nádcha.
Bola som pozvaná na vrcholy kopcov, výhľady, na tatranské plesá. Ako inak šla som tam v sukni. Na pleso plesať. Vyzula som si topánky, aby som si mohla nohy namočiť v  priezračnej vode, čo je liečivá i pre dušu. Konečne po dlhej dobe cítila, že je mladá.
Kráčať po horách. Sama za seba a aj keď som nie vždy vládala, našla som dar. Na blízku je ten, čo ma potiahne, keď nebudem vládať ísť do kopca. Ten čo ma chytí, keď budem padať a pofúka mi koleno. Ten, čo sa pozerá tak, že som v jeho očiach našla samu seba.
Ak sa v živote nájde láska, tam už nie je strach a ani obavy. Ak ste s niekým jedno, vtedy rozkvitne vo vás istota, akú ste nikdy predtým nemali. Partner nám ženám nemusí nič dať. My už všetko máme. Ak sme samy šťastné, do života vstúpi ten, s ktorým sa to šťastie prelína.
Cez krásu hôr, bolesť v nohách mi život ukázal kadiaľ ísť. Pôjdem teda, ak aj zablúdim..Počká ma alebo sa vráti. Krásny  výhľad je na horách, na ktoré vystúpim po svojich... najkrajší však, ak sa dívajú ešte jedny oči orieškovej farby.

V nohách mám toľko ciest. Každý krok si pamätajú. Prítomnosť sa prihovára krokom
Rôzne cesty ma vedú. Po kameňoch, cez potoky, dlhé i krátke do kopca
aby mohla som pochopiť
väčšinou si ťažšiu cestu vyberám
spievam ozvenám, premýšľam, žijem si svoje mladé leto.
kričať, spievať treba nech nie je to šepot.
Aj keď natečie do topánok
cítiť v nohách kroky.

Vždy sú iné. Cesty našou rozmanitou prírodou. Každá má svoju atmosféru, svoj výhľad, dĺžku a prevýšenie. Pohľad zhora mi pripomína krásu žitia. Aké rozľahlé vedia byť pohľady zhora, tam je všetko z nadhľadu, z vtáčej perspektívy. Nachodila som sa. Zatiaľ len 32 krát po chodníkoch života, aby som našla istotu najmä vo svojich nohách. Tie ma vždy podržia.

Kráčam. Každým krokom sa zrýchľuje tep, no neprestávam ísť. Veď aj srdce neprestajne bije bez únavy, kráčam, aby som sa do toho srdca mohla lepšie pozrieť.





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára