Súkromná základná umelecká škola Fantázia priletela 16. júna na včelích krídlach do Domu kultúry. So svojim úľom všetkým návštevníkom predstavila celovečerný program o tom ako to v takej včelej škole chodí.. teda bzučí. Snažíme sa byť ako včely. Keby nebolo umenia, nemohli by sme ani počúvať plody práce hudobného remesla. Svet by bol omnoho smutnejší. Tak ako bez včiel. Neboli by kvety, neurodili by sa plody na stromoch. Kým budú žiť včely, kým bude žiť umenie aj svet nám môže zakvitnúť. Vytvárame si teda ten náš. Farebnú Fantáziu, v ktorej môžete zabudnúť na všetky starosti, zasmiať sa a pookriať. Včely majú totiž na všetko liek. Medom pre uši boli melódie hrané vašimi šikovnými deťmi, našimi žiakmi. Či už ste si vypočuli sólové skladby alebo orchester, srdečne sme lietali po javisku pre vás. Odvďačili ste nás potleskom a my sme vedeli, že bzučíme v našom úli Fantázia pre dobrú vec. Ďalším liekom boli tanečné choreografie Janky Gregorovej. Pohyb plný emócií a poslanie, ktoré sa dá vyjadriť tancom ulahodilo nejedným očiam. Cez smiech sa môže vyroniť aj slza. Slza oceánu, čo nám pripomína, že o našu Zem sa treba starať. Tak ako včely podmieňujú existenciu človeka, učme sa aj my žiť v harmónii, v spolupráci a bez strachu. Nie všetkého, čo nahlas bzučí sa treba báť. Preto si užívajme umenie a venujme pozornosť tej lepšej stránke života. Keď k vám niekedy priletí včela, neoháňajte sa. Prišla vám len pripomenúť krásu dňa a zaželať vám úsmev. Ďakujeme, že sa tento koncert uskutočnil a my sme pre vás opäť mohli tancovať, hrať a tvoriť. V úli nám vyrástli z malých včielok absolventi, ktorí môžu veselo bzučať životom, navyše v tónine :) Ďakujeme pani riaditeľke Viere Piekielnickej, Miriam Trembáčovej, Jozefovi Štrbkovi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára