Hudba môže liečiť. Je ušľachtilým remeslom, kedy sa žiak či študent stáva skutočným umelcom. Predchádza tomu však ochota obetovať hudbe veľkú časť času zo svojho života. Je to alchýmia, náročná práca, sťaby rehoľa a málokto má výdrž či cieľavedomosť každý jeden deň v roku sadnúť si ku klavíru, mať ruky v správnej pozícii pri hre na flaute, učiť sa dýchať pri spievaní, prekonať počiatočnú bolesť prstov pri hre na gitare. Aká sila poháňa umelcov vpred? K ďalšiemu a ďalšiemu taktu v etude na ceste k prednesovej skladbe. Je to vari o predvádzaní sa? o tom "aha" viem čosi zahrať? Tuším, že je to o veľkej pokore, láske a viere. Vedieť oživiť hudobný nástroj, vylúdiť z neho krásu tónov je možno ako povedať modlitbu inak. Je to oslava života, možno rozhovor so samotným skladateľom, ktorý do svojej tvorby vložil kúsok božieho zázraku. Aký krásny je to pocit a aké ušľachtilé poslanie nás učiteľov, keď sa vieme a môžeme podieľať na malých zázrakoch ako sa zo žiakov stávajú študenti konzervatórií. Sedeli sme 6. januára v sviatočný deň Troch kráľov v Kostole Sv. Jozefa robotníka vo Svite. Sedeli sme a počúvali ako sa melódie mladých umelcov, dostávajú do našich sŕdc a dodávajú veľkú nádej a vieru v lepší svet, kde si navzájom pomáhame. Hrali učitelia, i mladí študenti, absolventi našej umeleckej školy Fantázia, terajší poslucháči Konzervatórií. Mohli sme byť pri tom a týmto spôsobom podporiť rodiny Amálky a Samka. Krása hudby rastie v čistote zámeru, v dobrote duše. Veľká vďaka patrí občianskemu združeniu Familiaris.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára