nedeľa 26. októbra 2014

Eggy idú aj v kostolíku :)

 V sobotu hral najlepší harfista na svete Jakubko v tomto krásnom malilinkom kostolíku na Kvetnici a ja som po jeho boku spievala..cítiac cez ten malý útulný priestor veľkosť... Toho čo na nás sa z hora pozerá..Božiu všadeprítomnosť objavila som v každom tóne.Ďakujem že mám hlas, ďakujem za tento dar, ktorého prostredníctvom dokážem pohládzať dušu všetkým naokolo..a ďakujem že mi Boh posiela do cesty tak vzácnych ľudí s ktorými môžem hrať a spievať. Či už je to Majuška Uhrínova alebo Jakubko Rizman.V sobotu sme hrali na krásnej svadbe.Áno, bolo to v sobotu a dokonca tá sobota bola skutočne pekná :) svoj názor na svadby mám svojský. Na jednej strane sa bránim a tejto možnosti sa neotváram..a už vôbec nie v kostole..mysím si.. No súdiac pri pohľade na nevestu, na ženícha..dvoch sympatických krásnych ľudí na pokoru, súdržnosť rodiny v úprimných modlitbách..srdce mi mäkne a svoju úprimnú modlitbu vyrieknem i ja. Svadba je rituál. Nie je to o akomsi pripútaní sa jeden k druhému..tento názor som donedávna mala..je to však o čomsi inom.O vyznaní..viere..o požehnaní..V tomto svete plnom pochybností, zlosti, beznádeje..Je tu. Svetlo dôvery v dobro a želanie.Nech je šťastný..tento manželský pár, ktorý si k sobotnému večernému zoru sľúbil každodenné "dobré ráno" na dosmrti. Dovolím si tvrdiť že Boh prebýva v každom z nás..Je to ten pokoj v srdci, keď konáme tak, že sme zmierení sami so sebou, dokážeme sa mať radi a vieme si sami sebe odpustiť. Objavila som jedno kúzlo.Tak jednoduché a niekedy tak ťažko predierajúce sa na povrch cez našu hrubú kožu. V túto sobotu som zažila zvláštne situácie, kedy som mohla podľahnúť hnevu a beznádeji, no otvorila som srdce vďake a nádeji..odrazu i ľudia, ktorí mali v sebe hnev, vytratil sa ako mávnutím prútika..Je to vôbec možné?..je..a sama som z toho prekvapená aká sila je v každom z nás..aké požehnanie..aká veľká láska..len objaviť ju.Zrazu sa na svet dívate očami žiariacimi spokojnosťou..Keď som svojho drahého priateľa Jakubka odviezla na vlak..cestou na ďalšiu akciu do Pribyliny,o ktorej verím že určite napíšem a aj pridám video,.......Popri ceste na trávu..padala hmla...a ja som rozumela...že nie len v malom kostolíku, nie len v chrámoch..On..je tu..vo večernom opare padajúcom na cestu..v každej našej preukázanej vďačnosti a láskavosti.. v každom z nás..nadosmrti.
Ospravedlňujem sa za kvalitu fotiek, Keďže Darinka Tutková...skvelá to fotografka nebola s nami..fotky sú len z mobilu, no aspon niečo sme sa snažili zachytiť z tej peknej atmosféry a dobové šatočky samozrejme nemohli chýbať..obliekla som si šaty, ktoré sú z dielne pani Alice. čierna a biela dodala správny šmrnc, najmä tie najnazberkovanejšie rukávy :)..vylepšila som tieto šaty zamatovou sukňou, ktorú som použila ako spodničku, a na to išla sukňa z ľahučkého materiálu olivovej farby, ktorá je rafinovane vytieňovaná..k tomu drevené gorálky..opasok s dobovou prackou a o zážitok je postarané :)


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára