utorok 20. decembra 2016

Čas radosti - spokojnosti

Prajem si ..zastaviť na chvíľu čas.
Čudujem sa, že mám čas premýšľať nad časom
 a tak len idem za hlasom..
radostí a dní pokoja, čo prichádzajú.
 Od túžby k túžbe kráčame,taktiež  i myšlienky naše poskladajúc sa v dar. Jasné ciele zahmlené rokmi letia skokom, kým dáme smer ďalšiemu roku, ktovie aký bude..
 Veď kým to ešte hrá a ladí so všetkými farbami, ponáhľať sa netreba..
V maličkostiach nachádzať treba šťastie..
Koľký je to už rok v plynúcom živote, čo sa mi v rýchlosti mihá..raz utečie. Píšem večerom slová, o ktorých si dnes želám, aby mali hodnotu.. Ukladám ich sem na tieto stránky a možno ich len uložím do staromódnej kabelky..a ak ju raz niekto vzadu v skrini nájde, otvorí ju a prečíta si pár slov zo života.. Ako veľmi som chcela mať krídla, keď som bola malá..Dnes mi narástli.. umením, ktoré s pokorou túžim vytvárať, prácou, učením, dlhými hodinami trpezlivosti.
.. Dnes v tomto čase, bolo by krásne povedať si "Som spokojná" ..  hovorte si tieto slová aj každú hodinu. Sú magické, a ak sa vám pripália medovníčky, s hrdosťou ich vystavte na stôl.. Čas, a ten vianočný, nech rozžiari každú ustarostenú tvár. Spokojnosť totiž.. nemusí byť dokonalá..Nájdime si  na ňu čas .. a vtedy sa  udeje niečo..nadčasové..

Mám veľmi rada svoje červené šaty z brokátu, zlatou niťou vyšívané a som vskutku spokojná, keď si ich môžem kedykoľvek obliecť. Stačí na to správna nálada. Aká je len pekná tá dospelosť, keď mi čas dožičil  skúsenosti až po rok 29 .. Nerobím si vrásky. Tie boli, keď som mala 9 a s poľutovaním musím konštatovať, že vtedy neexistovali "second handy" nebolo veru mnoho možností nájsť pre  pekné šaty v mojej veľkosti, veď ešte aj na tú gitaru som musela dorásť. A tak  som do školskej lavice kráčala vo fialovej zimnej bunde, čo mi bola po kolená, neposlušné rifle nešli ani do čižiem ani von z nich, no predstava a sen o plnom šatníku šiat, sukní, klobúkov a topánok sa mi rokmi splnil. Nie je to podstatné,nebol to sen o záchrane sveta, no každý potrebuje istým spôsobom najskôr seba zachrániť..  Každý z nás má niečo, vďaka čomu vie podčiarknuť svoju výnimočnosť. Pre mňa je to i obliekanie sa do retro šiat , niekedy sú to naozaj zvláštne strihy, dlhé dobové šaty by si dnes asi ťažko niekto obliekol, ja sa nimi pýšim až do nebies a nie je žiaden problém vziať si ich aj do práce..neviem však písať o móde, nevyznám sa.. Prajem si len dodať odvahu tým, čo sa boja byť sami sebou..Dnes píšem o radosti a spokojnosti,o snoch,čo driemu v zákutiach duše a splnia sa nezávisle od času. Nech sú o čomkoľvek. Nájdu si cestu k vám. Zo srdca vám prajem požehnané, radostné sviatky, aby ste našli v sebe spokojnosť a vďačnosť za všetko čo ste dokázali..Aby vám i obyčajná maličkosť pripomenula, že máme na svete vyhradený čas a roky,nie na smútok, lež na šťastie a spokojnosť do prichádzajúcich dní..

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára