Knižnica vo Svite a jej osemdesiate narodeniny

Čitateľom, spisovateľom, priateľom a vám.. Verím, že sme pohladili dušu.  Príbehom, tancom i hudbu. Želať si, znamená túžiť a mať nádej. Keď je želanie z lásky a so zámerom čistým ako list papiera, stačí len začať písať a želania sa plnia v podobe tvorby. Umelecká škola Fantázia darovala k osemdesiatemu výročiu knižnice kus svojho srdca. Na piatkovom galakoncerte, v ten magický podvečer i sova z loga knižnice ožila, aj rozprávať začala znenazdajky a rozpovedala príbeh o tom ako spisovateľ hľadal svoju múzu a inšpiráciu. Veď keby nebolo spisovateľov, nebolo by ani kníh a veruže by ani naša knižnica vo Svite nebola. Dnes môžeme povedať, že na príbehoch a rozprávkach vyrastajú ďalšie a ďalšie generácie. Zachová sa táto vzácnosť. Nič predsa nepodporí fantáziu viac, než šuchot stránok. Je to magické, tajomné a jedinečné. Skryté v predstave každého z nás. Čítajme, veď ak raz okúsime vôňu kníh, nikdy nebudeme mať núdzu o predstavivosť. Príbeh sa znova narodí pri prečítaní prvej vety a žije v nás až po bodku za poslednou vetou. Ďalší z koncertov umeleckej školy, kde sa tancovalo i hral orchester. Preniesli sme sa do čias minulých, kde čarovná múza darovala spisovateľovi osem želaní. Svoju inšpiráciu nakoniec našiel. Ako? Tak, že si neželal len pre seba a posledné želanie podaroval našej knižnici. Nech len teda má, tá miestnosť bohatá na toľké svety, ôsme želanie a priania splnené. K osmičke pridáme ešte uzavretý kruh čitateľov a spisovateľov, aby ich bolo stále dostatok.. Je krásne dať si pred spaním do knihy záložku. To žiaden notebook nedokáže.