utorok 27. februára 2018

Pozerá sa na mňa zámocká rozprávka

Cítim sa ako v inom svete..Pred peknými fotkami ma akosi predbieha rýchlo unikajúci život a stáva sa, že si radšej vychutnávam očami, než fotoaparátom.
Nuž zostáva mi písať. O malebných uliciach kde akoby čas zastal. V oblasti Francúzska menom Champagne. V ľúbozvučnej Slovenčine, mne srdcu najbližšej, ako návštevníčka cudzej zeme pospájam príbeh jedla, čo na tanieri vyzerá tak krásne. Aj šaty by sa dali zladiť. S tými umeleckými dielami na tanieroch, čo ma ohromili. Cítila som sa na chvíľu ako v nebi. Skúšam sa ponárať aj do neprebádaných vôd v pohári pravého šampanskéo a skúmam chute.. Dýcham, žijem, som. 
Verím, že sa mi podarí urobiť pár fotiek na pamiatku z kaštieľa, kde sa na mňa pozerá rozprávka ako na kráľovnú, keď píšem pár riadkov pri sviečke, starodávnom stole a lampe.
Verím, že pár outfitov z tej mojej módy 
určite nezaškodí.
K šampanskému treba si dať pohár vody
a oslavovať...to, že môžeme po vlastných nohách chodiť
...lietať i keď tie krídla nemáme.
Šťastie sa mi zaplietlo popod nohy..
Keď ako učiteľka na prázdninách okúsim trochu hviezdnej oblohy 
vďaka bublinkám.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára