štvrtok 26. apríla 2018

Vôňa šťastia

Ten deň mol iný než ostatné . Nebo bolo akosi bližšie. Dívalo sa na nás s prianím, s nádejou v dobré časy. V prežívaní obyčajného, ktoré sa v ten moment stalo tak vzácnym. Sníval sa mi sen, ktorý sa možno ani v tomto svete neodohral. Nebol to len prázdny rám.
V živote, ktorý je len okamihom sa  momenty šťastia do nás hlboko zapíšu..
Do maľby krás.
Bolo to v nás ..
niekde pri dúhe, ktorej farby sa sa vliali do duše potokom spájajúc naše dlane.
Je jedno čo sa stane. Lebo čistota a rýdzosť citu sa niesla ovzduším ako vánok.
Na krídlach motýľa
občas sa mi zasníva, že si môžem uložiť tvár do tvojich dlaní a nechať všetko tak,
počuť len slová o tom, že mi rozumieš.
Ticho je ako balzam na dušu a v ňom počuť tlkot srdca, vôňa sa nesie priestorom a ja túžim po večných časoch kedy je všetko iné. Nebo akési modrejšie, tráva zelenšia, aj vzduch vonia krásne, keď ho dýchaš ty, a všetky sny sú slnkom prežiarené,
ako deti zeme.
kráčame bosí, nenechávajúc žiadnu stopu a tak pridám do kroku, lebo ešte chcem sa smiať a žiť.. prosím ešte príď,
chvíľa čarovná, ktorú nik mi nevezme.
Pozerám sa na útržky života, prekračujem rieku a dúfam, že už to nebude bez smiechu.
Cítiť sa doma je za všetky slová.
Keď zatvorím oči, v predstave mám moje sivé dlhé vlasy čo o pár minút budem mať, cítim vôňu tabaku.. Dívaš sa na mňa ako bosá v záhrade polievam kvety, čo láskou kvitnú..   Aj nám vykvitla chvíľa, kedy už viem, že to najkrajšie sa mamonou nemeria, to skutočné bohatstvo je v pohladení, v pravde, v súznení duší, keď mám pocit, že musím ..
Vrátiť sa tam kde sme doma, kde netreba slová,
kde sa skloníš a len pre mňa odtrhneš kvet..

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára