nedeľa 17. februára 2019

koncerty, melódie, úsmevy, pohladenie duše

Keď po koncerte vo Fantázii odchádzate domov s úsmevom na tvári, naša misia je splnená. Niekedy je to misia tajná, lebo tie dlhé hodiny pri notách, neustálom cvičení a vylepšovaní hry na hudobný nástroj sa podobajú tajnému projektu. Nie každý totiž vie, čo všetko predchádza tomu, aby sa struny rozozvučali. Začať hrať, vytrvať a zlepšovať sa, to chce disciplínu a hodiny práce, aby mohli potom žiaci prísť na javisko,hrať, pokloniť sa a mať ten dobrý pocit, keď radostne tlieskate. Či už sú to zamilované alebo zasnežené melódie, súhra učiteľa umelca a žiaka, umelca budúceho, je citeľná v jednom pohľade, podpore učiteľa, keď si  zahrá so žiakom, alebo len nastaví mikrofón. Aké by to bez hudby bolo? Ako v zime bez snehu a na Valentína bez lásky.
Fantázia s plnou náručou rozdáva radosť v podobe hudby, v januári sneží melódiami, vo februári spája notu k note a pripomína, že lásku, či už sme boli zamilovaní pred desiatimi rokmi alebo práve sme, je to láska, ktorú vieme cítiť vždy keď si spomenieme,dovoľme si zamilovanosť prežívať každý deň. Lásku k vetru, dažďu, slnku,  k hudbe,  k sebe a vtedy budú všetky vzťahy dokonalé. Cez gitaru, husle, flautu si hudobná láska hľadá priazeň k tomu, čo hrá, neskôr k tomu čo počúva. Aj keď nie je nástroj dokonalo naladený,zamilované srdce  falošný tón nezahrá a vtedy to znie. Z javiska až k vám, od správneho prstokladu na klavíri k splneným prianiam..K atmosfére, kedy sa i malý koncert môže stať veľkolepým..


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára