nedeľa 3. februára 2019

najkrajší bál

Bál..asi ten najkrajší na akom som bola. Na taký sa môžem tešiť už na rok dopredu. Príjemný pocit. Tešiť sa na deň, kedy sa zverím do rúk šikovnej kaderníčky Jarky a som o čosi krajšia vďaka umeniu Patrície Krystýnek. Už samotná príprava na ples má akési čaro.
Vybrať krásne šaty, aká to skvelá povinnosť..
Šuchot nariasených sukní mi znie ako sen. Tentokrát to však nebolo o širokej sukni. Zaujali ma čímsi tieto, vo výnimočnej farbe zelenej. O tom to je, cítiť sa výnimočne.
Na donovalskom bále sa noc niesla v znamení ohňa. Čas prestal plynúť a bola som ohňom celkom unesená. Budem si pamätať, ten krásny zážitok tanca, skvelého jedla, prvotriedne vína, spoločnosť.
Donovalský bál je jedinečný, nezabudnuteľný, neopísateľný.
Jeho noblesu už na začiatku večera podčiarkla Sisa Sklovská so svojím hlasom, sviečky začali horieť o čosi silnejšie a iskry sa rozihrali na tanečnom parkete. Bystrík Band sa postaral o úsmev a teplo na duši a umelecké diela šéfkuchára rozpálili chuťové poháriky. Oheň zažali i znamenité vína Vladimíra Hronského. Nešla som sa vynadívať na módnu prehliadku a kožené modely od Lenky Poulovej. Také šaty si ako správna milovníčka originality  nenechám ujsť. Veď sa predsa treba potešiť, aspoň pohľadom, no snáď raz zavítam do Trenčína a v meste módy si kúpim konečne čosi na seba :) nevadí, že šatník mi ide roztisnúť, z potešenia netreba mať výčitky aj keby padla celá moja učiteľská výplata.  :)
Keď som sa dívala cez okno na ohňovú šou, mala som pocit, že opäť začína nový rok, nový začiatok, nová radosť, nový krásny čas. Bola som celkom pohltená do tanečných kreácií so živlom, ktorý je tak potrebný, hrejivý ako láska, no zároveň vie aj ničiť..
Ubehlo to rýchlo. Zhoreli v minulosti chvíle prežité na parkete, kde som sa učila "čaču" s tanečníkmi z tanečnej školy "Smiem prosiť" pod vedením majsterky slečny Kosorínovej.
Zážitok z ohnivej noci tak rýchlo nevyhasne. Vždy do toho pomyselného ohňa priložím jednu spomienku a ak sa budem chcieť cítiť výnimočne, plesový ohník bude tlieť. Pozriem sa na fotky, na šaty do skrine a spomeniem si, že tou krásnou ženou som bola práve ja.
Taký oheň v sebe vie zažať každá. Chce to len úsmev, vrásky okolo očí od smiechu a učiť sa prežívať okamihy s horúcou intenzitou.
Sme to my, čo zažneme oheň a je na nás aby nevyhasol.
Ďakujem pani riaditeľke Veronike Šiklovej a všetkým šikovným ľuďom v hotely Residence za nezabudnuteľný zážitok

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára