To, čo neladilo zostalo v starom roku
dnes už pridávam do kroku
dnes už pridávam do kroku
a aj keď nie všetko ide podľa predstáv,
na nové priania zostalo kopec miesta.Žijem rýchlo a plnými dúškami si vychutnávam okamihy tak, že ani fotky nestíhajú. A to je to dobre.
Dokonca lepšie, lebo si môžem viac pamätať, viac sa tešiť. Ak sme obklopení správnymi ľuďmi a sme na mieste, kde je skutočne dobre, na mobil sa jednoducho zabudne. Také rozprávkové miesto s neopakovateľnou atmosférou je Kaštieľ Kubínyi. Bola to skvelá voľba na oslavu posledného dňa v roku.
na nové priania zostalo kopec miesta.Žijem rýchlo a plnými dúškami si vychutnávam okamihy tak, že ani fotky nestíhajú. A to je to dobre.
Dokonca lepšie, lebo si môžem viac pamätať, viac sa tešiť. Ak sme obklopení správnymi ľuďmi a sme na mieste, kde je skutočne dobre, na mobil sa jednoducho zabudne. Také rozprávkové miesto s neopakovateľnou atmosférou je Kaštieľ Kubínyi. Bola to skvelá voľba na oslavu posledného dňa v roku.
Už pri príchode do reštaurácie Amalia som sa cítila ako princezná. V krbe horel oheň a ja som spolu s Tým, čo je môjmu srdcu najbližšie, mohla zasadnúť vedľa tmavého klavírneho krídla. Posledný deň v roku som mohla spievať a hrať,robiť to čo mám najradšej. Už počas prípravy som rástla, učila sa nové piesne, učila sa na svojich chybách a opakovala si to, aké je byť skutočne sama sebou. Keď hostia tancujú ako muzika hrá, všetko je v súlade a prvý deň nového roku príde prirodzene, nenútene ako nápev piesne, ako prvá bravúrna skladba klaviristu, ako brnknutie na strunu. Veľa som toho „odplakala, odsmiala“, no smiech mi na perách i v srdci už zostal, spolu s obľúbenou červenou plisovanou sukňou. Takou až po zem. Aby som napriek svojmu lietaniu vedela byť i pri zemi. Občas i bez klobúka, lebo sa nie vždy treba toľko skrývať, veď hudba lieči na počkanie.
A to, že nemám fotky z pekného hrania, nuž keď vám človek po vašom boku povie, že ste krásna každý deň, aj fotky z telefónu zblednú..
Nevybledne však spomienka na deň, kedy mi každá pieseň pripomenula aká vzácnosť sa mi stala,že znie to spolu.
A to, že nemám fotky z pekného hrania, nuž keď vám človek po vašom boku povie, že ste krásna každý deň, aj fotky z telefónu zblednú..
Nevybledne však spomienka na deň, kedy mi každá pieseň pripomenula aká vzácnosť sa mi stala,že znie to spolu.
A tak vám prajem do nového roka, aby ste mali aj vy kúsok toho vlastného autentického sveta, bez „mobilných chvíľok“ ,namiesto fotiek si viac vychutnali čaro prítomnosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára