Keď prechádzam okolo kvitnúcich stromov tak len potichu. Nebudem ich rušiť.
Môžem len tušiť..
aká krása ďalšej cesty obdarí moje oči.
Toľko výhľadov. Môžem sa v sukni točiť
od rozmanitosti, že príroda na Liptove nešetrila nápadmi.
Ako len namaľovala všetky tie vrchy sýtymi farbami a zakončila štíty kontúrou zelenej.
Niektorým dala i čiapočky :)
Akoby som sa pozerala na obrazy. Mená tých, ktorým som vo svojej mysli dala rám si už pamätám.
Ocitám sa v strede umeleckého diela.
V krajine kde žijem ešte by som chcela.. Prejsť po všetkých chodníkoch,
kde samotná cesta má prísľub cieľa.
Tak som sa prešla rozprávkovým lesom a cestou, kde niektoré kmene stromov mali svoju tvár.
Ovečky rozozvučali lúku a neskôr akoby sa presunuli na nebo.
To malo dnes.. výnimočný odtieň modrej.
(Veľká Fatra, Ploská)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára