pondelok 27. júla 2020

Červené maky..už žiadne strachy

Idem, kráčam. 
Napriek tomu že niekedy dochádzajú sily. Vždy sa to oplatí. Hory sú liečivé. 
Tam sa vie každá "boliestka" stratiť. 
Dokráčať až k úplnému nadhľadu tam na vrchole.. 
Všetky úžasné cesty našej čarovnej krajiny priala by som si prejsť. Nech viem ako krásne  je tam kde žijem. 
Pohladenie kvetov. Koľkej pozornosti sa mi dostáva. Na vrchole Veľkej Svišťovky vidím lietať vtáky zhora. Aspoň z časti splnený je sen o lietaní. 
Chodím, kráčam.. 
a duša tá je  krajšia.. 
čím viac sú ošúchané topánky. 
Rozprestieram náruč kvetom, skalám, horám. 
Je lepšie pozerať sa zhora,
aj keď je blato, na päty nelepí sa smola. 
V sukni z červených makov, viem vyhnúť sa mrakom.
Slnko svieti nám do dní. 
Divý mak neodtrhni.
Len nechaj tam kde je, vietor ho pohojdá, slnko naň zasvieti, pohladí ho dážď.
Keď neberieš, vtedy všetko máš.







Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára