Festival plný srdečnosti, ktorý je tvorený a odovzdaný ľuďom z lásky. Prvý na, ktorý som šla len tak, nerobiť nič, vychutnávať slnko, kapelu ZVA12- 28 Band :) Vrbovských víťazov alebo Chiki Liki Tu-a. Dať si špeciálne japonské pirôžky. Len tak sa pozerať večer do tváre mesačnému splnu. Nepracovať, veď "bezpečnosť pri práci je dôležitejšia ako práca samotná." Ležať na tráve v tieni stage-u Nula, alebo si vypočuť na živo kus dobrej muziky. Ako pekne je na svete. Istotne to tvrdí i Pán precceda multiorganizácie Kriak . Všetci sme si spomenuli aké je skvelé opäť sa hrať detské hry, no dať im ešte punc veľkého ceremoniálu. Braňo Jobus nás spolu s pánom Bratom očaril a strhol svojou predstavivosťou a hravosťou do sveta, v ktorom sa netreba brať príliš vážne. Na každej vážnosti sa dá z chuti zasmiať.. Najmä keď sa pozeráte na svet z chrbta koňa.. hojdacieho :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára